Vrchy na Slovensku

Keď sa povie „Chopok“, väčšina ľudí bez zaváhania odpovie „Jasná“. Tento tretí najvyšší vrchol (2 023,6 m n. m.) Nízkych Tatier však ponúka omnoho viac, než len skvelú lyžovačku na perfektne upravených zjazdovkách. Nachádza sa v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry, na hlavnom hrebeni na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na hranici okresov Brezno a Liptovský Mikuláš.

Chopok býva veľakrát len prestupná stanica pred ďalším pokračovaním túry. Najčastejšie kroky turistov z neho vedú na Ďumbier a ku Chate M. R. Štefánika, následne s pokračovaním cez Králičku do sedla Čertovica. Hlavný vrchol sa nachádza nad Kamennou chatou pod Chopkom. Má však aj druhý, vedľajší vrchol, a to západne od rotundy.

Práve v jeho blízkosti sa nachádza meteorologická stanica. Jej merania, ktoré sa začali 1. decembra 1954 poskytujú nielen turistom zaujímavé informácie. Vďaka nej vieme, že priemerná ročná teplota na vrchole dosahuje len -1,1 °C. Maximálna teplota 22 °C bola nameraná 9. augusta 2013 a minimálna -31,5 °C nebola prekonaná od 17. januára 1963. Chopok je navyše považovaný za jedno z najveternejších miest na Slovensku. Priemerná rýchlosť vetra dosahuje 9,3 m/s, 14. apríla 1988 bola nameraná dokonca rýchlosť 51 m/s, čo je v prepočte viac ako 180 km/h!

Chopok je turisticky vyhľadávaný vrchol v lete aj v zime, čomu vďačí nielen svojmu dychberúcemu panoramatickému výhľadu, ale aj skvelej dostupnosti. Až pod samotný vrchol sa turisti pohodlne vyvezú lanovkou ako zo severnej, tak aj z južnej strany. Spomínaný kruhový výhľad zachytáva mnohé pohoria stredného aj severného Slovenska, nízkotatranské vrchy a samozrejme, Vysoké Tatry. Ak Vám bude počasie priať, uvidíte dokonca aj Chočské vrchy, Poľanu, Veporské vrchy, Stolické vrchy, Oravské Beskydy s Pilsom a Babou horou, Oravskú Maguru, Krivánsku Fatru, Vtáčnik aj maďarský Kékes.

Najmenší turisti Chopok obľubujú vďaka drakovi Demiánovi. Impozantná socha z dielne umeleckého kováča Vladimíra Eperješiho zobrazuje najmocnejšieho strážcu demänovských pokladov. Oči má vykladané polodrahokamami, šupiny sú ručne kované. Jeho hlavy chrlia oheň aj dym a v hrdle jednej z nich sa nachádza medený zvonček. Keď ho rozozvučíte, šťastie si privoláte. Či už je to výmysel alebo fakt, stojí zato to aspoň vyskúšať. Vydajte sa na rodinnú dobrodružnú Dračiu cestu na Chopok a pomôžte malému dráčikovi nájsť šťastný koniec príbehu o drakoch. Počas dobrodružstva Vás bude sprevádzať denník a na konci cesty čaká šikovníkov odmena. A ak na rozprávkových drakov neveríte, skúste sa lepšie pozrieť na neobvyklú hromadu kameňov na vrchole. Nepripomínajú Vám spiaceho draka?

V zime patria svahy Chopku medzi bezkonkurenčne najlepšie na Slovensku. Podľa toho, na ktorej strane Chopku sa nachádzate, podľa toho si vyberiete stredisko, v ktorom si užijete skvelú lyžovačku. Severná strana ponúka strediská Biela púť, Otupné a Záhradky, južná strana zase strediská Srdiečko a Kosodrevina.

Prístup na Chopok je veľmi dobrý, najjednoduchšie je nastúpiť na kabínovú alebo sedačkovú lanovku a vyviesť sa až hore. Od lanoviek však vedú aj niekoľké turistické trasy. Po modrej turistickej značke pôjdete z Demänovskej doliny cez Lukovú, výstup začnete pri obľúbenom Vrbickom plese.

Po zelenej turistickej značke z rekreačného strediska Tále a Trangoška, následne po žltej turistickej značke na vrchol. Po červenej turistickej značke buď zo západu po hlavnom hrebeni od Dereší, alebo z východu taktiež po hlavnom hrebeni od Ďumbiera. Žltá turistická značka vedie od Táľov cez Dereše.

Horské slnko, skvelý výhľad, super dostupnosť. Toto všetko platí pre vrch Chopok, ktorý ak ste ešte nenavštívili, rozhodne by ste to mali napraviť. Či už v lete alebo v zime, peši alebo lanovkou, sami alebo sa skvelou partiou, to necháme na Vás. V čom sa však môžete Vy spoľahnúť na nás, sú stránky ubytovanie Jasná a ubytovanie Brezno, ktoré obsahujú širokú ponuku ubytovania, aby ste si zážitok z výletu dokonale vychutnali a neponáhľali sa večer domov.

Hoci Kriváň nie je najvyššou slovenskou horou, je asi najznámejšou a vďaka jedinečnej siluete sa stal symbolom našej krajiny, ktorý nájdete aj na slovenských eurominciach. Týči sa nad Nefcerskou, Kôprovou a Važeckou dolinou. Túra na Kriváň začína na Štrbskom plese alebo na Troch studničkách, pričom na vrchol vedie stredne náročná trasa.

S výškou 2495 m n. m. je Kriváň desiatym najvyšším slovenským štítom a zároveň je to druhý najvyšší prístupný bod v slovenských horách. Južné a juhozápadné svahy ešte aj dnes nesú stopy po baníckej činnosti, ktorá tu prebiehala v 15. až 18. storočí. Baníci, ktorí tu pracovali, boli isto prvými dobyvateľmi vrcholu, avšak prvý písomne zaznamenaný výstup uskutočnil v roku 1772 spišskonovoveský evanjelický kazateľ a prírodovedec Andreas Jonas Czirbesz s priateľmi. Prvým zimným výstupom sa do histórie Kriváňa zapísal v roku 1884 Theodor Wundt s vodcom Jakubom Horvayom.

Ku Kriváňu sa viaže tradícia národných vychádzok, ktoré sú najstaršou kultúrno-turistickou akciou na Slovensku. Prvý výstup sa konal 16. augusta 1841 a zúčastnili sa ho aj Ľudovít Štúr a Michal M. Hodža. Najväčšiu krivánsku púť usporiadal Štefan M. Daxner v roku 1861. Národné výstupy sa naďalej konajú, prevažne v druhej polovici augusta, a tradične si pripomínajú pamiatku SNP.

Ak sa chystáte na Kriváň, po zostupe sa Vám pravdepodobne nebude chcieť cestovať domov. Zarezervujte si preto prostredníctvom nášho portálu apartmán alebo izbu v hoteli či penzióne na Štrbskom Plese, prípadne vyhľadajte útulnú chatu napríklad v blízkom Tatranskom Lieskovci alebo lacný privát v Štrbe.

Tri štíty, nazývané Rysy, patria medzi najpopulárnejšie turistické ciele turistov na Slovensku. Tvoria hlavný hrebeň Vysokých Tatier a nachádzajú sa na hranici Slovenskej a Poľskej republiky. Východiskovým bodom je obec Štrbské Pleso.

Ide o náročnejší výstup, vhodný skôr pre mierne pokročilých alebo skúsených turistov. Túra sa totiž začína vo výške 1 347 m n. m. pri jazere Štrbské pleso a končí vo výške 2 499 m n. m. Značné prevýšenie i dĺžka samotnej túry (cca 8 hodín tam a späť) je časovo i kondične náročná, odmenou sú však nádherné výhľady z vrcholu. Dokonca si vychutnáte až tri vrcholy - najskôr juhovýchodný a hlavný a nakoniec cez strmé serpentíny vyhliadkový vrchol Rysov.

Počas takmer 10 km trasy narazíte na ďalšie zaujímavé miesta a výhľady. Najskôr si budete mať možnosť porovnať Štrbské a Popradské pleso. Ďalej sa cesta tiahne Mengusovskou dolinou, ponad Veľké Žabie pleso. Adrenalín si vychutnáte pri prekonávaní traverzu pomocou reťazí. Práve kvôli tejto pasáži sa neodporúča výstup na Rysy počas poľadovice alebo letného snehu, nakoľko je úsek mimoriadne nebezpečný. Po náročnej ceste oceníte oddych a občerstvenie na Chate pod Rysmi - najvyššie položenej horskej chate. Odtiaľ Vás čaká posledná pasáž strmo hore až na samotné Rysy.

Prvýkrát boli Rysy zdolané v roku 1840 návštevníkom Eduardom Blasy, dnes túto trasu absolvuje okolo 25 000 turistov ročne. Na výstup sa treba patrične pripraviť a počítať s celým dňom. Preto je najlepšie nájsť si ubytovanie vo Vysokých Tatrách. Inšpiráciu na ubytovanie v blízkosti Rysov v chate, apartmáne, penzióne či v hoteli nájdete na našej stránke.

Gerlachovský štít patrí medzi najväčšie dominanty Vysokých Tatier. Nie je to len vďaka jeho výške 2655 m n. m., vďaka čomu je to najvyšší vrch Slovenska, ale aj vďaka svojmu nezameniteľnému vzhľadu, nedotknutej prírode a turistickým možnostiam. Ak však chcete tiež patriť medzi šťastlivcov, ktorí tento majestátny štít pokorili, majte na pamäti, že výstup naň je možný len v sprievode horského vodcu.

Kedysi, ešte v 18. storočí, bol na základe meraní nadmorskej výšky stanovený za najvyšší vrch Kriváň, ďalší nenapodobiteľný tatranský gigant. V 19. storočí však Ľudovít Geiner určil za najvyšší vrch Vysokých Tatier práve Gerlachovský štít, a svoje prvenstvo si drží dodnes. Je súčasťou vrchov, ktoré tvoria známy Gerlachovský kotol - kotlinu, ktorá bola údajne najskôr navštevovaná len pytliakmi poľujúcimi na kamzíkov. Za prvý známy výstup na Gerlach sa považuje výstup Jána Stillu so spoločníkmi v roku 1834. Prvý spoľahlivo doložený výstup absolvovali viedenskí vojenskí mapéri v roku 1868.

Najobľúbenejšia trasa výstupu vedie od Sliezskeho domu cez Velickú próbu, so zostupom cez Batizovskú próbu. Za najatraktívnejšiu trasu je však turistami považovaná Martinova cesta buď z Litvorového sedla, alebo z Poľského hrebeňa a následne zlaňovaním z Velického štítu. Nech už sa na vrchol dostanete akokoľvek, odmenou Vám budú dychberúce výhľady na takmer všetky okolité pohoria a tatranské vrcholy. Malá a Veľká Fatra, Nízke Tatry, Kozie chrbty, Slovenský raj a mnohé iné budete mať ako na dlani. V prípade priaznivých poveternostných podmienok dokonca uvidíte Kékes v Maďarsku, Lysú horu v Moravsko-sliezskych Beskydách v susednom Česku a taktiež mnohé poľské a ukrajinské vrchy.

Poznáte známe observatóriá na Skalnatom plese a Lomnickom štíte? Pôvodne sa uvažovalo o tom, že jedno z nich bude umiestnené práve na Gerlachu, a to po tom, ako zamietli jeho výstavbu na Slavkovskom štíte. A to je len jedna zo zaujímavostí, Gerlachovský štít ich skrýva ešte mnoho. Najviac Vám však o nich povedia vodcovia, ktorým sa práve tento tatranský majestát stal druhým domovom.

Túru na Gerlach je potrebné si poriadne naplánovať. Navrhujeme nájdením vhodného ubytovania v okolí Gerlachovského štítu, ktoré nájdete práve na našej stránke. Výstup na Gerlachovský štít patrí medzi životné zážitky, prajeme Vám pri ňom veľa síl a šťastný návrat domov v zdraví.

Lomnický štít síce nie je najvyšším štítom Vysokých Tatier, ale je určite jedným z najnavštevovanejších. Vďaka visutej lanovke sa sem dostanete zo stanice Skalnaté pleso len za 8,5 minúty. Stráviť tu môžete celých 50 minút a vychutnať si tak nádherné výhľady, či občerstviť sa v štýlovej kaviarni Dedo.

Nachádza sa tu Observatórium Lomnický štít, ktoré je najvyššie položeným na Slovensku. Ak sa rozhodnete vyliezť na druhý najvyšší vrch Vysokých Tatier peši, budete k tomu určite potrebovať služby horského vodcu.

Na vrchu Lomnického štítu môžete aj prespať. Vašu návštevu si však treba vopred rezervovať. Inak je bežným návštevníkom tento nezabudnuteľný výlet dostupný lanovkou s dvoma prestupmi. Určite sa zapáči aj rodinám s deťmi. Východisková stanica je Tatranská Lomnica, kde si pohodlne zaparkujete aj svoje auto. V medzistanici Štart prestúpite na modernú gondolu, ktorá Vás vyvezie na Skalnaté Pleso. Tu sa môžu Vaše ratolesti vyblázniť na ihrisku - Svištia krajinka. A potom hor sa až na vrchol červenou visutou lanovkou, ktorá prekonáva prevýšenie 855 metrov.

Lanovku na Lomnický štít slávnostne otvorili už v roku 1941. Vybudovať ju dal riaditeľ Štátnych Kúpeľov Tatranská Lomnica Juraj Orságh. Materiál na ňu bol vynášaný na Skalnaté pleso na koňoch a odtiaľ nosičmi na vrchol štítu. Veľké montážne lano nieslo hore až 36 ľudí. Je to v skutku obdivuhodné dielo.

Lomnický štít si svojou výškou 2634 m n. m. získa všetkých svojich návštevníkov. Jednotlivé možnosti ubytovania v blízkosti Lomnického štítu nájdete na našom portáli. Rezervujte si už dnes a vyberte sa za jedinečným výhľadom.

Kamzík – vrch na juhu Malých Karpát je obľúbeným cieľom prechádzok, športovania či oddychu. Vypína sa do výšky 439 m n. m. a určite Vás očarí nádherný výhľad na celý Bratislavský kraj, ba až Rakúsko. Ide o obľúbené miesto pre celé rodiny, ktoré je zároveň jednou zo vstupných brán do bratislavského lesoparku.

Už z diaľky môžete spozorovať 200 m vysokú televíznu vežu, ktorá patrí medzi dominanty a symboly Bratislavy. Bola postavená v roku 1974 a v otáčacej časti veže je umiestnená reštaurácia, kde k dobrému jedlu dostanete ako bonus dych berúci panoramatický výhľad na okolie. Pri dobrej viditeľnosti zahliadnete až Neziderské jazero a predhorie Álp. Na Kamzíku sa nachádza aj areál pôvodného lesníckeho arboréta, ktorý od roku 2021 prechádza revitalizáciou. Po jej dokončení bude slúžiť verejnosti ako moderné vzdelávacie environmentálne a informačné centrum.

Pre milovníkov vetru vo vlasov a rýchlej jazdy je v teplejších mesiacoch pripravená na Kolibe, ako túto časť lesoparku tiež nazývajú, bobová dráha. Tá sa tiahne spod vrchu Kamzík v dĺžke 360 metrov. Osviežiť či pochutnať si na niečom malom môžete aj v okolitých bufetoch, prípadne si urobte rodinný piknik. Vyskúšajte svoju obratnosť v tunajšom lanovom centre Lanoland, ktoré je tvorené okruhmi lanových prekážok rôznej náročnosti a rozprestiera sa na ploche 423 m². Zorganizovať tu môžete aj teambuilding alebo iné spoločenské podujatie.

V zimnom období sa táto lokalita premení na malý raj pre nadšencov zimných športov a zažijete tu aj výbornú sánkovačku. Bratislavčania tento lyžiarsky svah volajú Cvičná lúka a sánkovať sa tu rodičia s deťmi môžu už aj vo večerných hodinách, pretože počas snehovej nádielky je zabezpečené osvetlenie. Mnohé malé deti sa tu prvýkrát postavia i na lyže. Z Kamzíka sa pohodlnou jazdou na sedačkovej lanovke dostanete až na Železnú studničku, ktorá patrí tiež medzi obľúbené oddychové zóny Bratislavy, s mnohými altánkami a ohniskami. Samozrejme, za dobrého počasia sa viete príjemne prejsť po turistických chodníčkoch alebo "opáčiť" niektorú z cyklotrás.

Po tak krásnom celodennom výlete sa nemusíte ponáhľať domov. Ubytovanie v blízkosti Kamzíka si vyberiete zo širokej ponuky apartmánov, penziónov či útulných ubytovní v Bratislave. Ďalšie dni sa môžete ísť prejsť do historického centra okolo známej sochy Čumila, popod Michalskú bránu až na Bratislavský hrad. Nádherný zážitok ponúkne vyhliadka Most SNP, ktorá je známa pod názvom UFO. Deti sa potešia aj návšteve Zoologickej záhrady Bratislava, kde si vychutnáte aj chladnú zmrzlinu na detských ihriskách. Alebo vyskúšate vyhliadkovú plavbu po Dunaji? Je to len a len na Vás.

Ľadový štít je so svojou výškou 2 627,3 m n. m. tretím najvyšším štítom Vysokých Tatier aj Slovenska. Leží na hlavnom hrebeni, medzi Malým a Zadným Ľadovým štítom, teda medzi Ľadovou štrbinou a Ľadovou priehybou. Patrí medzi turisticky veľmi obľúbené štíty, nakoľko sa na jeho vrchol dostanete už aj trasami malej obtiažnosti. Avšak upozorňujeme, že jeho zdolanie je povolené len s horským vodcom.

Názov je odvodený od firnových polí, ktoré sa nachádzajú na severnej strane štítu, v kotle Ľadovej dolinky. Celoročne sa na nich drží sneh a ani počas vrcholiacej letnej sezóny odtiaľ nezmizne. Avšak pod týmto názvom je známy len od 19. storočia. V roku 1717 ho Buchholtz nazval nemeckým „Gans“, dovtedy bol zaužívaný latinský názov „Mons Anserinus“. Medzi pytliakmi bol zas rozšírený názov „Wielki Kolba“, podľa nemeckého názvu Malej Studenej doliny.

A práve pytliaci boli pravdepodobne prví, ktorí sa na vrchol Ľadového štítu dostali. Zrejme tu lovili kamzíky. Prvý písomne zdokumentovaný výstup sa uskutočnil v roku 1835. Vtedy vrchol pokorili traja vysokoškolskí študenti z Berlína – K. Hartlaub, A. Keyserling, A. Blasius. O ďalší zdokumentovaný výstup z roku 1843 sa pričinila skupina angličanov J. Balla, W. Richtera, C. Rittera, neznámeho maďarského maliara a troch poľských sprievodcov. Prvý zimný výstup sa uskutočnil v rok 1891, kedy na vrchol vystúpil T. Wundt spolu s horským vodcom J. Horvayom. V roku 1911 sa však pripísala smutná štatistika. V tomto roku mal Ľadový štít svoju prvú obeť. Bola ňou barónka Mittnachtová, ktorá precenila svoje schopnosti, a v opojení alkoholu stratila na hrebeni rovnováhu. Také sú však hory. Krásne a zradné zároveň. Vždy boli a vždy aj budú. Treba k nim pristupovať s rešpektom, pokorou a čistou hlavou.

Medzi štandardné turistické trasy patrí tá z Malej Studenej doliny. Prejdete popri Téryho chate, ďalej cez Kotlinu Piatich Spišských plies, až sa dostanete do Ľadovej priehyby. Následne už len zdoláte legendárneho Ľadového koňa a už si užívate výhľady z vrcholu. Vaše oči ihneď rozpoznajú panorámu Vysokých aj Belianskych Tatier. Ak si chcete výstup o niečo viac sťažiť, vyberte sa trasou z Pfinovej kopy cez Malý Ľadový štít na vrchol Ľadového štítu, poprípade skúste trasu zo Sedielka. Najčastejším východiskovým bodom je však Hrebienok, z ktorého je potrebné prekonať prevýšenie 1 400 m.

Všeobecne je výstup časovo náročnejší a preto treba vyraziť hneď ráno. Aj z toho dôvodu je ideálne nájsť si ubytovanie v blízkosti Ľadového štítu, respektíve niektorého z východiskových bodov. Dohodnite sa z horským vodcom odkiaľ pôjdete a potom navštívte stránku ubytovanie Vysoké Tatry, kde si nájdete vhodný nocľah. Zbaľte si do batoha niečo na jedenie, fľašu s vodou a ideálne aj teplým čajom, bundu proti dažďu. Nezabudnite na čiapku a rukavice, hlavne mimo letnej sezóny. Sedací úväz a prilbu dostanete od vodcu. Dobre sa vyspite a ráno plní síl si oblečte pohodlné turistické oblečenie a obujte kvalitné topánky. Potom Vám už nič nebráni  vydať sa na cestu.

Je úžasné dosiahnuť vrchol Slavkovského štítu, ktorý sa nachádza 2452 m n. m. vo Vysokých Tatrách nad Starým Smokovcom. Tento štít je jedným z najvyšších zdolateľných vrchov aj bez horského sprievodcu či vodcu alebo akejkoľvek horolezeckej techniky.

Po cca 5:15 hodinovom výstupe modrou turistickou značkou si môžete užívať jedinečné pohľady do Malej i Veľkej Studenej doliny, na masív Lomnického štítu, Zbojnícku chatu aj na Gerlachovský štít. Túra je náročná, má viac ako 1442 metrové prevýšenie, preto je vhodná najmä pre ľudí s dobrou kondičkou, odhodlaním a časom stráviť celý deň v horách. Túru si môžete uľahčiť aj pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca na Hrebienok, čím získate hodinu svojho času k dobru.

Prvý výstup na Slavkovský štít bol realizovaný už 11. júna 1664. Z pôvodnej viacpočetnej skupiny sa na vrchol dostali štyria turisti, ktorým túra trvala celkovo tri dni. Zimný výstup bol realizovaný po prvýkrát 15. januára 1873 dvomi osobami. Tento štít si zobral svoju prvú obeť v roku 1921, obeť bola českého pôvodu.

Ak ste odhodlaní a láka Vás nádherný výhľad zo Slavkovského štítu, určite odporúčame naplánovať si výlet mimo zimnej uzávery, ktorá je od novembra do júna. Odporúčame Vám vyhľadať si tiež vhodné ubytovanie na túto celodennú túru - chaty Slavkovský štít, hotely blízko Slavkovského štítu alebo aj ubytovanie v súkromí pri Slavkovskom štíte. S vyhľadaním ubytovania veľmi neváhajte, aby ste si zarezervovali práve také, ktoré bude spĺňať všetky Vaše požiadavky a kritériá.

Počas túry v Západných Tatrách určite okamžite rozpoznáte vrch Tri kopy. Týči sa do výšky 2 163,3 m n. m. a okrem toho, že je výrazný, je aj veľmi ľahko identifikovateľný vďaka trom samostatným skalným vrcholom. Tie majú minimálne výškové rozdiely, avšak pomerne hlboké sedlá a časovú vzdialenosť približne 5 minút. Vrch Tri kopy zasahuje dva malebné regióny, Liptov a Oravu. Katastrálne spadá do území okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín.

Na vrchole každého cípu Troch kôp Vás čaká úžasný výhľad na obidva regióny, v ktorých vrch leží. Výstup až hore však vôbec nie je jednoduchý a poriadne preverí Vašu kondičku. Masív je totiž miestami dosť exponovaný a prechod je aj pre skúseného turistu náročný ako fyzicky, tak aj technicky. Striedajú sa pasáže voľného lezenia s pasážami so zaistenými úsekmi. Výstup jednoducho v žiadnom prípade nie je potrebné podceniť, ale poriadne si ho naplánovať. S čistou hlavou, oddýchnutým telom a kvalitnými turistickými topánkami.

Vrchom vedie červená turistická značka. Tiahne sa od Sivého vrchu po Pyšné sedlo. Východiskovým bodom túry z liptovskej strany je Žiarska dolina. Nachádza sa v nej jediná celoročne otvorená horská chata na území Západných Tatier. Z opačnej, oravskej strany, turisti štartujú od chaty Zverovka. Hore na vrchol sa dostanete prechodom zo Smutného sedla i z vrchu Baníkov. Záleží samozrejme od trasy ako hore, tak aj dole, je možné si ju naplánovať aj popri Roháčskych plesách. Tri kopy sa často lezú v kombinácii práve s už spomínaným Baníkovom.

Výstup je náročný, túru je vhodné začať hneď ráno. Aby ste to nemali s presunom z domu príliš zdĺhavé, zarezervujte si ubytovanie v blízkosti vrchu Tri kopy, napríklad na našich stránkach ubytovanie Žiar alebo ubytovanie Zuberec. Okrem toho, že už ráno sa prebudíte v krásnom prostredí, okolie ponúka mnoho ďalších ťahákov, ktoré môžete vyskúšať počas ďalších dní. Keď už ste totiž na Liptove alebo aj na Orave, neoplatí sa prísť len na noc. Celoročne tu totiž nájdete všetko, čo k perfektnému oddychu patrí. Vodné nádrže v lete, perfektné lyžiarske strediská zase v zime. A samozrejme, počas každého ročného obdobia, perfektné kopce určené pre turistov začiatočníkov aj skúsených horolezcov.

Baníkov je so svojou výškou 2 178 m n. m. najvyšším vrchom v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Nachádza sa v Žilinskom kraji, nad Žiarskou, Roháčskou, Bobroveckou a Jaloveckou dolinou. Zo severnej strany jeho svahy zostupujú smerom do Spálenej doliny. Jeho poloha zasahuje do okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín.

Tento majestátny vrchol je niekedy označovaný aj za „kráľa Roháčov“ či „zradného krásavca“. Ak sa naň turisti vydajú cez Tri kopy, ocitnú sa na najnebezpečnejšej túre Západných Tatier. Bohužiaľ, za krásny výhľad z vrcholu každý rok priemerne jeden turista zaplatí životom. Aj z tohto dôvodu rozhodne odporúčame prechod cez Baníkovské sedlo, ktorý sa radí k tým pomerne nenáročným.

Výstup na Baníkov je možný z viacerých smerov,  pri plánovaní však pamätajte na každoročnú uzáveru turistických chodníkov TANAP-u, ktorá väčšinou platí od novembra do polovice júna. Zo Žiarskej chaty pôjdete po zelenej turistickej značke. Po žltej a červenej turistickej značke sa vydáte z Roháčskej doliny cez Baníkovské sedlo. Po červenej turistickej značke pôjdete buď z Pachole alebo z Troch kôp. A napokon ešte kombináciou žltej, modrej a červenej turistickej značky vyrazíte z obce Jalovec, cez dolinu Parichvost.

Pokiaľ sa na kopec vydáte z oravskej strany a teda z Roháčskej doliny, odporúčame Vám urobiť si zastávku pri Roháčskom vodopáde. Ten budete mať po ceste, vo výške 1 340 m n. m. a rozhodne Vám ponúkne ideálne miesto, na mierne vydýchanie sa či príjemné schladenie počas horúceho leta.

Po výstupe na vrchol budete mať krásny výhľad na dominanty Oravy, Liptova a Tatier. Uvidíte Babiu horu, Ďumbier, Oravskú priehradu, ale aj Liptovskú Maru. Oplatí sa chvíľu si tu posedieť, nechať sa pohladiť lúčmi horského slnka a vnímať energiu, ktorú Vám okolitá príroda dá plnými dúškami.

Túra nepatrí medzi najnáročnejšie, rozhodne však prípravu nezanedbajte a dopredu si naštudujte, ktorá trasa je pre Vás najvhodnejšia. Napríklad cestu cez vrcholy Ostrý Roháč a Tri kopy odporúčame jedine turistom s dobrou kondíciou a skúsenosťami. Niektoré cesty sú tiež úplne nevhodné počas zlého počasia. Všeobecne je potrebná kondícia a pri zostupe dolu „silné nohy“, aby nebol pre kolená príliš bolestivý. Keď však cestou hore alebo aj dole uvidíte okolitú nádheru, budete mať chuť pokračovať ešte ďalej a zdolať aj nejaký ďalší kopec, dolinu či údolie. To nie je žiadny problém, zarezervujte si ubytovanie v okolí Baníkova a vychutnávajte si čaro Západných Tatier napríklad celý predĺžený víkend. Či už to bude na stránke ubytovanie Liptov alebo ubytovanie Orava, necháme na Vás. Hlavne príďte a užite si perfektný výlet.

Malý Rozsutec je jedným z vrchov Malej Fatry, geomorfologický podcelok Krivánska Fatra, s výškou 1 343,5 m n. m. Nachádza sa v okrese Žilina. Vrch zasahuje do katastrálneho územia obce Terchová a čiastočne Zázrivá. Spolu so svojím „bratom“ Veľkým Rozsutcom vytvárajú jedinečnú siluetu severnej časti pohoria Malá Fatra.

Kopec je charakteristický svojimi vápencovými stenami, ktoré sú veľmi ostré, ako aj skalným cimburím. Severozápadnú a juhozápadnú časť masívu odvodňujú prítoky Varínky, východnú časť prítoky Zázrivky.

Hore na vrchol vedú krásne, avšak náročné trasy. Z Terchovej, časť Biely potok, sa smerom na vrchol po západnom ramene vydáte po zelenej turistickej značke. Tak isto z Terchovej - Bieleho potoka sa po modrej turistickej značke vydáte cez Jánošíkove diery do sedla Medzirozsutce, a následne na vrchol po zelenej turistickej značke. Výstup môžete začať aj z parkoviska v Štefanovej. Po žltej turistickej značke dôjdete do sedla Vrchpodžiar, nasledujú Pod Pálenicou (po zelenej turistickej značke), Pod Tanečnicou (po modrej turistickej značke), na Medzirozsutce a následne opäť po zelenej značke na vrchol. Trasy sú na niektorých miestach charakteristické skalnými prevismi, rebríkmi, vyšmýkanými skalami a prítomnosťou reťazí. Preto sa netreba preceniť, ani zanedbať prípravu na výstup.

Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Rozsutec, vyhlásenej v roku 1967, ktorá spadá do Národného parku Malá Fatra. Po výstupe Vás možno prekvapí jeho relatívne malá plocha. Nevadí to, keď ste jedinými turistami, ak sa však za sebou stretne viacero skupiniek, bude hore trošku tesno. Nachádza sa tam klasické označenie tabuľou a schránka s vrcholovou knižkou. Treba si však dať veľký pozor na zrázy. Poseďte si na tráve, ktorá je ohraničená kosodrevinou i strmými skalami a vnímajte pokojnú, miestami až romantickú atmosféru tohto miesta.

Malý Rozsutec ponúka krásne panoramatické výhľady. Keďže nepatrí medzi najvyššie kopce, možno nie sú až také rozmanité, rozhodne však stoja za to. Ako prvý asi zazriete Veľký Rozsutec, ale svoje krásy odhalí aj sedlo Medzirozsutce a vrchy Osnica a Stoh. Keď sa zahľadíte do diaľky, môžete zahliadnuť Tatry, Chočské vrchy, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy aj Moravsko-sliezske Beskydy.

Poriadne si výstup naplánujte a môžete vyraziť. Nakoľko sa túra radí medzi ťažké, odporúčame Vám obuť si turistické topánky hneď skoro ráno. Najlepšie teda bude, ak si zarezervujete ubytovanie pri Malom Rozsutci. Pestré možnosti nájdete na stránkach ubytovanie Terchová, ubytovanie Štefanová alebo ubytovanie Zázrivá. Pomyselnú štartovaciu čiaru tak budete mať blízko a do kopca pôjdete oddýchnutí a plní energie.

Veľký Rozsutec je veľmi výrazným vrchom Malej Fatry, podcelku Krivánska Malá Fatra. Týči sa do výšky 1 609,7 m n. m. Práve jeho výška, ale určite aj tvar mu napomohli k tomu, že sa stal symbolom kraja, kde pôsobil najznámejší zbojník Juraj Jánošík a vlastne aj celej Malej Fatry. Ako sa postupne nasúval chočský príkrov na mäkšie vrstvy krížňanského príkrovu, vznikol tento majestátny vrch. Jeho vrchol a aj okolité skalné mestá, ktoré sú najväčšie na území Slovenska, vznikli eróziou.

Lokalita, v ktorej sa tento majestátny kopec nachádza, spadá do Žilinského kraja. Je na rozhraní okresov Žilina a Dolný Kubín, zasahuje do katastrálneho územia obcí Párnica a Terchová, okrajovo aj Zázrivá.

Hovorí sa, že Veľký Rozsutec je akási truhlica nazhromaždených pokladov slovenského národného hrdinu Juraja Jánošíka, ktoré tam ukryl. Údajne ich nájde a vykope len ten, koho povaha sa podobá tej Jánošíkovej. Teda niekto, kto len tak pre niečo nezradí svoje ideály.

Veľký Rozsutec je právom považovaný za jeden z najkrajších vrchov na celom Slovensku, a to má teda dosť veľkú konkurenciu. Napomáha k tomu určite aj jeho poloha v chránenej prírodnej rezervácii Rozsutec, ale najmä famózny výhľad, ktorý z vrcholu uvidíte. Veď posúďte sami, zhora uvidíte Malý Rozsutec, Veľký Choč, Chleb, Stoh, pohoria Kysúc, Oravy aj vrcholy Západných Tatier. K tomu sa ocitnete v obklopení unikátnych a skutočne vzácnych druhov fauny a flóry, keďže lokalitu z botanického hľadiska radíme k slovenským najbohatším. A aby toho nebolo málo, Veľký Rozsutec je vyobrazený aj na logu Národného parku Nízke Tatry.

Keď sa na vrchol dostanete, chvíľu si tam poseďte a nasávajte atmosféru. Toľko odtieňov zelenej farby na kopcoch a toľko odtieňov modrej farby v pozadí. Tá krása sa nedá slovami popísať. Výhľady Vás nabijú energiou a Vy jej budete mať na rozdávanie. Pred zostupom dolu si nezabudnite spraviť fotku pri kríži, je to tam takmer tradícia.

Túra na Veľký Rozsutec sa radí skôr k tým náročnejším, určite je potrebná dobrá kondička a ideálne aj pravidelná fyzická aktivita. Vzhľadom k tomu, že sa kopec nachádza v prírodnej rezervácii, platí tu sezónna uzávera od 1.3. do 15.6., ktorú je potrebné rešpektovať a dodržiavať. Namiesto toho si túru naplánujte napríklad na zimu, kedy je Rozsutec skutočne nádherný, poprípade na jeseň, kedy sa príroda v Jánošíkových dierach mení na maliara a stromy hrajú všetkými farbami. Alebo využijete obdobie známych a očakávaných malofatranských inverzií? Je to len na Vás.

Nohy Vás na vrchol zavedú jednou z nasledujúcich trás. Po zelenej turistickej značke budete štartovať zo Štefanovej cez sedlo Medziholie. Po modrej turistickej značke môžete ísť z Párnice cez sedlo Medziholie alebo z Terchovej cez Jánošíkove diery a sedlo Medzirozsutce. Napokon sa núka ešte červená turistická značka hlavným hrebeňom, ktorá vedie zo Zázrivej cez sedlo Medzirozsutce alebo zo sedla Medziholie, kde sa následne križujú viaceré trasy.

Prísť do kraja Juraja Jánošíka a nevystúpiť na Veľký Rozsutec, to by bola skutočne premrhaná šanca na úžasný výlet. Ak sme Vás dostatočne inšpirovali, neváhajte a rovno si rezervujte ubytovanie v blízkosti Veľkého Rozsutca. Vyberiete si na stránkach ubytovanie Terchová aj ubytovanie Štefanová. Presvedčte sa sami, či si na nezabudnuteľnú túru trúfnete alebo Vám postačí navštíviť atrakcie v okolí Terchovej.

Výstup na vrch Chleb patrí k obľúbeným turistickým trasám v Malej Fatre. S výškou 1 646 m n. m. mu patrí tretie miesto medzi vrcholmi tohto pohoria. Vďaka jednoduchej dostupnosti je vhodným cieľom výletov aj pre rodinky s menšími deťmi či seniorov. Na svoje si však prídu aj zdatnejší turisti, ktorí môžu vyskúšať dlhšie a náročnejšie turistické trasy z Terchovej i zo Šútova.

Aké sú teda možnosti výstupu? Pohodlným turistom a dospelým, ktorí so sebou berú svoje ratolesti odporúčame využiť lanovku, ktorá vedie od Chaty Vrátna do Snilovského sedla. Odtiaľ Vás čaká príjemná, asi 40 minútová prechádzka po červenom chodníku s veľmi jemným stúpaním. Pod vrchom príjemne prekvapí Chata pod Chlebom, kde si oddýchnete a kúpite občerstvenie.

Zvoliť samozrejme môžete aj pešiu variantu, ktorá z Vrátnej doliny cez Snilovské sedlo a na Chleb trvá 3 hodiny. Náročných turistov možno osloví výstup zo strany Šútova a Kraľovian. Táto trasa začína v časti Rieka a pokračuje Šútovskou dolinou, Šútovským vodopádom, Mojžišovými prameňmi, Kopiskami, Sedlom pod Hromovým a nakoniec vysnívaným Chlebom. Výstup trvá 4 a pol hodiny, prevýšenie je 1 223 metrov. Počas snehovej prikrývky je však trasa ťažko prechodná.

Vrch Chleb je súčasťou národnej prírodnej rezervácie. Nachádzajú sa tu vzácne rastliny i živočíchy, významné sú tiež spoločenstvá chránenej kosodreviny a alpských lúk. Na prvý pohľad Vás upútajú špecifické skalné bralá, rokliny a kamenné moria. Zo samotného vrchu sa naskytajú krásne výhľady na okolitú krajinu.

Chleb je prístupný celoročne. Kým na jar, v lete a počas pestrofarebnej jesene ponúka kvalitnú turistiku a spoznávanie fatranskej prírody, v zime lokalita ponúka výbornú lyžovačku. Vyskúšať tu môžete jednu z najstrmších zjazdoviek v Malej Fatre - Oštiepkovú muldu. Taktiež blízke lyžiarske stredisko Vrátna Free Time Zone je otvorené až 4 mesiace v roku.

Ak Vás možnosť turistiky či lyžovačky v tejto lokalite zaujala, rezervujte si ubytovanie v blízkosti vrchu Chleb a využite tak napríklad predĺžený víkend na spoznávanie celého Národného parku Malá Fatra. Ak máte radi prírodu, nenechajte si ujsť túru na Veľký Kriváň a pokochajte sa pohľadmi na Šútovský vodopád. Alebo sa inšpirujte chatami a malebnými drevenicami a rezervujte si ubytovanie v Terchovej. Čaká tu na Vás Socha Juraja Jánošíka i Kalvária v Terchovej. Možností využitia voľného času v okolí vrchu Chleb je skutočne mnoho, tak neváhajte a naplánujte si výlet už teraz.

Najvyšší vrch pohoria Malá Fatra sa týči vo výške 1 708,7 m n. m. Je ním majestátny Veľký Kriváň. Nesie po ňom názov aj celý hlavný hrebeň, v ktorom sa nachádza, Krivánska časť Malej Fatry. Katastrálne spadá do obce Terchová a mesta Turany. Susediacimi vrcholmi sú Chleb a Pekelník. Výstup na Veľký Kriváň sa radí medzi náročné trasy, pri ktorých je potrebné prekonať značný výškový rozdiel. Prevýšenie je približne 1 000 m. Ak sa rozhodnete, že si túru chcete zjednodušiť, využite pri výstupe lanovku Vrátna - Chleb.

Na vrchole a v jeho okolí sa v sezóne môžete osviežiť čučoriedkami, ktoré tu voľne rastú. Okrem nich sa tu nachádzajú prevažne lúky, pod vrcholom sa nachádza pásmo kosodreviny. Výhľad do okolia je krásny, panoramatický. Uvidíte Vysoké Tatry, Západné Tatry, Nízke Tatry, vrcholy Oravských Beskýd, Kysuckých Beskýd i Veľkej Fatry. Okrem vrcholov však budete mať ako na dlani aj celé okolie, vrátane Vrátnej doliny.

Trasa začína vo Vrátnej, pri chate Vrátna. Začínate na zelenej turistickej značke až po Snilovské sedlo vo výške 1 524 m n. m. Potiaľ sa môžete dostať aj sedačkovou lanovkou. Tu prejdete na červenú turistickú značku, ktorou budete pokračovať až na vrchol Veľkého Kriváňa. Ako zaujímavosť uvedieme, že Vrátna dolina, ktorá je v okolí východiskového bodu, bola kedysi navštevovaná najmä botanikmi a zlatokopmi. Majte teda oči otvorené, nikdy neviete, na čo cestou natrafíte.

Zarezervujte si ubytovanie v okolí Veľkého Kriváňa. Skúste napríklad stránku ubytovanie Terchová, kde nájdete bohatú ponuku rozličných ubytovacích možností. Keď tu budete, využite voľný čas a naplánujte si výlet aj inde po okolí. Na stránke atrakcie Terchová nájdete mnohé tipy na výlety v okolí. Vyskúšajte, určite nebudete ľutovať.

Sitno je so svojou výškou 1 009,2 m n. m. najvyšším vrchom pohoria Štiavnické vrchy. Leží v okrese Banská Štiavnica, v katastrálnom území obce Ilija. Vrch je opradený mnohými povesťami a bájami. Snáď každý pozná tú o Sitnianskych rytieroch, ktorí žijú v masíve Sitna a sú pripravení pomôcť národu vo chvíľach, keď mu bude najhoršie.

K Sitnu sa viaže ešte jedna zaujímavá povesť, ktorá sa týka obliehania hradu Tatármi patriacimi k Tureckej armáde. Tí dlho obliehali hrad s cieľom vyhladovať jeho obyvateľov. Keď už boli obrancovia hradu zúfalí, vzali posledné zásoby jedla, upiekli z nich koláč a ten zhodili z hradieb svojmu nepriateľovi. Spolu s koláčom poslali aj správu, že ešte mnoho ďalších rokov budú také výborné pokrmy jesť, načo sa Tatári dali na ústup a sklamane odišli. Predpokladali totiž, že správa je pravdivá a oni by ešte mnoho rokov museli čakať.

Masív Sitna patrí do povodia rieky Hron, kde sú odvádzané vody západných svahov. Južná a východná časť masívu svoje vody smeruje do rieky Ipeľ. Masív je na vrchole, ale i na viacerých svahoch odlesnený a predstavuje výraznú dominantu krajiny, ktorú si nemožno zmýliť s iným vrchom.

Sitno je považované za kolísku európskej horskej turistiky. Prvý turistický krúžok bol založený v roku 1860. Práve Sitniansky klub vyznačil prvý písomne doložený turistický chodník z Hodruše, cez Počúvadlianske jazero a Sitno, do Sklených Teplíc. K tejto akcii došlo v roku 1874, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Uhorska. Systém turistických značiek, ktoré sa používali na Sitne sa stal zaužívaným štandardom aj v okolitých krajinách, ale aj v Izraeli, Brazílii či dokonca na Filipínach.

Horáreň na Sitne bola v roku 1929 prestavená na turistickú Chatu Andreja Kmeťa, ktorú je aj dnes možné využiť. Pri výstupe Vás ako prvý uchváti nádherný výhľad. Je vidieť všetky okolité vrchy, okrem nich aj Pohronský Inovec, Tribeč, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Poľanu či Javorie. Ak je počasie priaznivé, uvidíte aj Nízke Tatry, Veľkú Fatru a tiež niektoré vrchy na území Maďarska, napríklad Matru.

Sitno je vyhláseným archeologickým chráneným územím. Boli tu nájdené pozostatky osídlenia ešte z čias praveku. Archeologické práce odkryli mohutné lužické hradisko na ploche 16 ha. Jednalo sa o najvyššie položené opevnené sídlo lužickej kultúry na území našej krajiny. Jeho história siaha do obdobia 1200 až 800 pred n. l., pričom toto osídlenie trvalo približne do začiatku nášho letopočtu. Následne, podľa ďalších nálezov, bolo Sitno opätovne osídlené v 11. – 12. storočí, kedy vzrástol význam Banskej Štiavnice vďaka ťažbe rúd. Z toho dôvodu tu bol v 13. storočí postavený Hrad Sitno, ktorého zrúcaninu je možné obdivovať dodnes. Okrem hradu sa na Sitne nachádza aj Pamätník Exnárovi, zakladateľovi partizánskeho oddielu Sitno a druhá najstaršia rozhľadňa na Slovensku. V tej sú nainštalované expozície archeologických nálezov z hradu i rozličné artefakty tunajšej fauny, flóry, minerálov a skalolezectva.

Sitno je miestom výskytu rôznych druhov chránených rastlín a živočíchov. Medzi živočíchy patrí najmä sitniansky srnec a krkavec čierny. Z rastlín je tu výrazné zastúpenie vegetácie skalných štrbín a stien na andezitoch, približne 300 foriem ruží (popísané už Andrejom Kmeťom) a výskyt teplomilných aj horských druhov rastlín (cesnak žltý, skalnica horská karpatská, ľalia zlatohlavá, kukurička chlpatá kríčkovitá).

Na vrchol Sitna vedie cesta z osady Rovne. Po modrej turistickej značke sa na vrchol dostanete z Prenčova alebo zo sedla Krížne s prechodom cez Tatársku lúku. Po zelenej turistickej značke môžete ísť od Počúvadlianskeho jazera cez Tatársku lúku alebo z obce Ilija s tým, že táto trasa sa neskôr napojí na už spomínanú modrú značku. Veľmi pekná trasa vedie zo Sv. Antona. Cestou môžete navštíviť aj malebný Kaštieľ Svätý Anton s múzeom. Niektoré trasy zvládnu bez problémov aj deti či seniori. Výstup je možný celoročne. 

Sitno a celé jeho okolie je kraj nabitý aktivitami a atrakciami, ktoré sa určite oplatí vidieť. Rozhodne Vám na to nebude stačiť jeden deň, možno ani dva. Odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v okolí Sitna a užiť si výlet so všetkými zaujímavosťami.

Babia hora je prezývaná tiež kráľovnou Beskýd. Je najvyšším vrchom pohoria Oravské Beskydy. Nachádza sa v katastrálnom území obce Oravská Polhora približne 18 kilometrov od Námestova. Výstup na ňu si zamiloval aj pápež Ján Pavol II., ktorého pamätnú tabuľu nájdete na vrchole Babej hory. Na Babiu horu vystúpil niekoľkokrát, ešte ako krakovský arcibiskup. Táto stredne náročná turistika isto očarí aj Vás.

Babia hora má nadmorskú výšku 1725 metrov nad morom a na jej vrchol sa dostanete približne za 3,5 hodiny. Prevýšenie, ktoré zdoláte, je okolo 900 metrov. Zaujímavosťou je, že leží na hranici s Poľskom. Stretnúť tu preto môžete aj poľských turistov, ktorí ju nazývajú Babia Góra. Trasa z poľskej strany je však strmejšia a náročnejšia.

Na Babiu horu sa po turistickom chodníku dostanete z Oravskej Polhory z lokality Slaná voda. Tieto kedysi kúpele sú dnes východiskovým turistickým bodom. Zároveň tu nájdete chatu s reštauráciou a parkovisko. Turistická cesta ďalej vedie cez Hviezdoslavovu alej a pokračuje k Hviezdoslavovej horárni, nazývanej aj Hájovňa pod Babou horou. Tu kedysi tvoril a bral inšpirácie básnik P. O. Hviezdoslav. Nachádza sa tu prvé literárne múzeum na Slovensku, ktoré bolo venované spisovateľovi. Expozícia Hájnikova žena patrí pod správu Oravského múzea a okrem nej tu nájdeme aj pamätný dom spisovateľa Mila Urbana.

Na trase k Babej hore nájdete niekoľko vyhliadok, odpočívadiel, drevených útulní a rozhľadní. Určite nevynechajte rozhľadňu Štaviny. Z nej si totiž vychutnáte pohľady na všetky svetové strany. Uvidieť môžete napríklad aj Kubínsku hoľu.

Babia hora leží skutočne vo výnimočnej prírode. Striedajú sa tu lesy s pralesom, kosodrevinou, ale aj alpské lúky. Náučný chodník je obohatený tabuľami o oravskej faune a flóre. Dozvedieť sa môžete, že Chránená krajinná oblasť Horná Orava je miestom výskytu medveďa hnedého a vzácneho druhu vtáka hlucháňa hôrneho.

Oravské Beskydy sú stvorené pre turistov. Ak sa rozhodnete stráviť tu Vašu dovolenku a preskúmať aj ďalšie turistické miesta, ste na správnom mieste. Na našom portáli Vám ponúkame ubytovanie v Oravských Beskydách a ubytovanie v blízkosti Babej hory. Navštívte aj ostatné zaujímavé atrakcie na Orave a spravte tak z Vášho pobytu aktívnu dovolenku.

Kráľova hoľa je so svojou výškou 1 946,1 m n. m. najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier. Patrí medzi najnavštevovanejšie vrchy Nízkych Tatier. Je otázne či je to tým, že je už roky opradená povesťami a ospevovaná básnikmi alebo neskutočným výhľadom, ktorý sa z nej naskytuje. Uvidíte z nej Spiš, Liptov, Horehronie, Vysoké Tatry a mnoho iného, dokonca dovidieť do Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska a na Ukrajinu.

Kráľovej holi sa hovorí aj „matka štyroch riek“. Vyvierajú pod ňou totiž pramene najväčších slovenských riek, konkrétne Čierneho Váhu, Hnilca, Hornádu a Hronu. Na jej vrchole je od roku 1960 umiestnený televízny a rozhlasový vysielač. Jeho stožiar má výšku 137,5 m, antény rozhlasového vysielania sú vo výške 59 m. Signál pokrýva štvrtinu územia Slovenska.

Kráľova hoľa sa pýši jedným neuveriteľným rekordom. Boli z nej pozorované a zdokumentované Apusenské vrchy v Rumunsku. To znamená, že bola zdokumentovaná vzdialenosť pozorovania viac než 300 km. Jedná sa o prvé pokorenie tohto rekordu na Slovensku, ale podľa všetkého aj v rámci celej strednej Európy.

Tento známy vrch je atraktívny ako v lete, tak aj v zime. V lete sa to tam hemží turistami, cyklistami a bežcami. Zaujímavé je trailrunningové podujatie Nízkotatranská stíhačka, avšak naň si trúfnu len kondične veľmi dobrí bežci. V zime zas nie je výnimkou stretnúť tam skialpinistov.

Na Kráľovu hoľu sa dostanete jedine pešo alebo bicyklom. Asfaltová cesta vedie z obce Šumiac (približne 3 h), ale označené chodníky vedú aj z obcí Telgárt (červená značka alebo zelená značka cez vrch Kráľova skala, približne 3,5 h), Liptovská Teplička (zelená značka, približne 5 h) a Spišské Bystré (modrá značka cez Smrečínske sedlo, približne 7 h). Turistická modrá značka vedie cez Predné sedlo aj z obce Šumiac a je ideálna, ak sa chcete vyhnúť asfaltke. Pokiaľ si za trasu výstupu vyberiete práve tú z obce Šumiac, približne v polovičke cesty sa môžete pristaviť v Chate pod Kráľovou hoľou.

Poznáte známu vetu: „Na Kráľovej holi stojí strom zelený.“? No jasné, veď kto by ju nepoznal. Ale videli ste ho na vlastné oči? On tam totiž naozaj je. Alebo nie je? Existuje len jediný spôsob, ako to zistiť. Prísť tam a osobne si to overiť. Zarezervujte si pekné ubytovanie pri Kráľovej holi, napríklad na stránke ubytovanie Šumiac alebo ubytovanie Telgárt a vyrazte za dobrodružstvom.

Vrchov s názvom Minčol môžete počas potulkách po Slovensku narátať až 7. Poďme sa bližšie pozrieť na ten čergovský, ktorý je najvyšším vrchom pohoria Čergov. Leží na jeho západnej strane, na hranici okresov Sabinov, Stará Ľubovňa a Bardejov, v Prešovskom kraji. V okrese Stará Ľubovňa ako aj v celom regióne Šariš je Čergovský Minčol dokonca so svojou výškou 1 157,2 m n. m. najvyšším bodom.

Vrch svoj názov dostal v súvislosti s valašskou kolonizáciou. Pôvod treba hľadať v slove „muncel“, ktoré v preklade znamená kopec či jeho samotný vrchol. Predpokladá sa, že bol pomenovaný zhruba v 16. storočí. Po výstupe na vrchol si hneď všimnete železobetónový pylón, ktorý je tu ešte z čias prvej Československej republiky. Hneď pri ňom sa nachádza turistický smerovník s vrcholovou knihou. Prechádza tadeto taktiež medzinárodná diaľková turistická trasa E3. Na vrchole sa láme z červenej turistickej značky na modrú.

Niektorí turisti na kopcec šliapu pre vnútorný dobrý pocit, mnohí to robia najmä kvôli výhľadom. Z vrcholu sa Vám otvorí výhľad do doliny Tople, Ľubovnianskej kotliny, uvidíte pieninské Tri Koruny, poľské Beskydy či hlavný hrebeň spolu s bočnými hrebeňmi pohoria Čergov. V prípade dobrých poveternostných podmienok dovidíte aj na Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Babiu horu či dokonca na ukrajinské Poloniny. Ešte lepší výhľad ako hlavný vrchol Vám však ponúka jeho predvrchol v nadmorskej výške 1 132 m n. m., vzdialený od neho približne 500 m. Jeho výhľad je totiž panoramatický na úplne všetky svetové strany. Spoznáte ho aj podľa dreveného kríža, ktorý tu bol v roku 1995 vysvätený.

Na vrchole Čergovského Minčolu sa nachádza Národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol, v ktorej platí 5. stupeň ochrany. Bola vyhlásená v roku 1986 a jej plocha zaberá rozlohu 171,08 ha. Patrí do sústavy NATURA 2000 a predmetom ochrany je typická horská karpatská kvetena, aj lesné spoločenská najvyšších plôch. Až 15 taxónov z celkových 277 je zaradených v Červenom zozname ohrozených rastlín Slovenska. Rezervácia spadá pod správu Štátnej ochrany prírody Prešov.

Čergovský Minčol je turisticky atraktívny aj tým, že prístup naň možný je zo všetkých svetových strán. Každý rok sa dokonca koná akcia „Výstup na Minčol“, ktorá sem každoročne priláka množstvo turistov. Najľahší výstup Vás čaká po modrej turistickej značke z obce Kyjov, ktorá leží smerom na severozápad od pohoria Čergov. Je považovaný aj za najkratší výstup, spolu s tým z obce Livovská Huta, ktorý Vaše kroky povedie po žltej turistickej značke. Okrem nich je však výstup možný ešte z mnohých ďalších východiskových bodov. Z obce Kamenica vedie žltá aj zelená turistická značka, z obce Čirč vedie zelená turistická značka, z obce Obručné červená turistická značka a z obce Šarišské Jastrabie žltá turistická značka.

Nech už sa vydáte na túru z ktorejkoľvek strany, budete potrebovať vhodné ubytovanie v blízkosti Čergovského Minčolu. To najlepšie pre Vás nájdete na našich stránkach,. Približne vo vzdialenosti 23 km od vrcholu je tu pre Vás ubytovanie Stará Ľubovňa, vo vzdialenosti približne 22 km ubytovanie Bardejov a približne 16 km je vzdialené ubytovanie Sabinov. Kdekoľvek sa rozhodnete stráviť svoj pobyt, hlavne si ho poriadne užite a na túru sa dobre pripravte.

Kojšovská hoľa je s výškou 1 225,7 m n. m. najvyšším vrchom podcelku Kojšovská hoľa, v oblasti Slovenského rudohoria vo Volovských vrchoch. Tak isto je to najvyšší bod celého okresu Košice-okolie. Vrch sa nachádza približne 16 km na západ od Košíc, medzi obcami Kojšov, Opátka, Prakovce a Zlatá Idka. Turisti ho navštevujú celoročne. Je využívaný ako na turistiku, tak aj na šport a rekreáciu.

V lete je vrch veľmi turisticky atraktívny. Jedná sa o krásnu prírodnú scenériu zarastenú vresmi, porastmi brusníc a čučoriedok, malín i lesných jahôd. Nazbierate si aj rôzne huby a liečivé rastlinky. Pozor ale, mnohé z rastlín, ktoré tu nájdete sú chránené, na tie prosím len pozerajte a tešte sa z ich krásy. Prechádza tadeto červená značka Cesta hrdinov SNP. Spolu so Zlatoidskou horou tvorí Kojšovská hoľa veľmi obľúbenú turistickú dvoj-kombináciu. Turisti dokonca hovoria, že je odtiaľto jeden z najlepších výhľadov z Volovských vrchov. Ten na Tatry je jednoducho jedinečný. Najmä v začiatkoch zimy, keď ich snehom poprášené štíty ostro kontrastujú s ešte hnedo-zelenými oblými kopčekmi dolu pod nimi. V diaľke uvidíte taktiež do Poľska, Maďarska i na Ukrajinu.

V zime sa Kojšovská hoľa mení na lyžiarsky raj. Lyžiarske stredisko Kojšovská hoľa – Skipark Erika je skvelým priestorom na vyžitie sa lyžiarov i snowboardistov. Stredisko je dostupné lanovkou a okolím vedú aj kvalitné bežecké lyžiarske trate. Cestou na vrchol ale stretnete určite aj skialpinistov alebo nadšencov ski touringu. A kľudne si tu postavte aj snehuliaka, veď zima má byť o radosti zo snehu.

Na vrchole Kojšovskej hole je umiestnené observatórium Slovenského meteorologického ústavu. Hneď vedľa sa nachádza bronzová pamätná tabuľa z roku 1981 „česť a sláva hrdinom SNP“. Tak isto tu nájdete schránku s vrcholovou knihou a približne o 200 m ďalej 49 mierových stĺpov „nech je mier na Slovensku“. Stoja tu od roku 1997 ako symbol mieru v Európe. Slovensko ich dostalo darom od Japonskej spoločnosti. Taktiež tu od roku 1999 uvidíte pamätník SNP spolu s protitankovým kanónom.

Na vrchol vedie niekoľko rozličných trás. Po modrej značke sa sem dostanete z Gelnice, Kojšova aj zo Zlatej Idky. Po žltej značke sa na Kojšovskú hoľu dostanete z obce Prakovce. Vyrátajte si čas šliapania na približne 3 hodiny, v lete samozrejme odporúčame aj posedenie na slnečnom vrchole. Aby ste sa nemuseli na túru ani cestou z nej náhliť domov, zarezervujte si ubytovanie v okolí vrchu Kojšovská hoľa. Skúste to napríklad na stránke ubytovanie Kojšov alebo ubytovanie Košice. Určite nájdete také, ktoré bude pre Vás to pravé.

Malý Kriváň leží v najatraktívnejšej časti Krivánskej Fatry, konkrétne v Krivánskych Veterných holiach. Vďaka svojej výške 1 670,9 m n. m. je druhým najvyšším vrchom pohoria Malá Fatra. Katastrálne ho radíme do Žilinského kraja a je hranicou okresov Martin a Žilina. Zasahuje ako do katastra mesta Turany, tak aj do katastrov obcí Belá, Krasňany a Sučany. V jeho okolí sa nachádzajú ďalšie veľmi turisticky atraktívne vrchy Hole, Meškalka, Ostredok, Mojský Grúň, Stratenec, Koniarky i Kuriková.

Vrcholom túry na Malý Kriváň budú nepochybne krásne panoramatické výhľady do širokého okolia vrchu. Ako na dlani budete mať Žilinskú aj Turčiansku kotlinu vrátane pohorí, tak isto Krivánsku Fatru a Martinské hole. Ak Vám bude počasie priať, možno zahliadnete taktiež Nízke Tatry, Západné Tatry, Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Javorníky, Súľovské vrchy, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy a iné. Tipom od turistov, ktorí na Malý Kriváň šliapu pravidelne je prenocovanie v stane. Východ aj západ slnka jednoznačne stoja za to. Zážitok budete mať úplne dokonalý.

Malý Kriváň leží na hlavnom hrebeni Krivánskej Fatry, cez ktorý prechádza červená turistická značka. Túra je o niečo náročnejšia, avšak rozhodne veľmi atraktívna. Svoj východiskový bod si môžete vybrať hneď z viacerých miest. Obľúbená je trasa z Vrátnej, odkiaľ pôjdete lanovkou a prejdete Snilským sedlom červenou značkou na vrchol. Môže ním byť obec Krasňany, odkiaľ Vás povedie modrá značka cez vrch Príslopok a sedlo Priehyb a následne sa napojíte na predošlú červenú značku. Z obce Belá vyrazíte z časti Bránica, odkiaľ zelenou značkou prejdete do sedla Malá Bránica, cez sedlo Na koni, do sedla Bublen a následne sa opäť napojíte na prvú červenú značku. Zaujímavá je aj chodník z Nezbedskej Lúčky a odtiaľ priamo červenou trasou na vrchol.

Túra je atraktívna v lete aj v zime. Neplatí tu žiadna sezónna uzávera. V lete môžete obdivovať krásnu prírodu. Tá je tvorená zväčša vápnomilnou a vysokohorskou vegetáciou. Na vrchole Malého Kriváňa sú zväčša vápencové skaliská. Severná strana spadá do Národnej prírodnej rezervácie Prípor, ktorá je súčasťou Národného parku Malá Fatra. To, čo v lete hrá všetkými odtieňmi zelenej, v zime pokrýva bohatá snehová nádielka. Stretnúť skialpinistu je teda úplne bežná súčasť zimnej turistiky.

Túru na tento krásny, no náročný kopec jednoznačne odporúčame všetkými desiatimi. Nakoľko je časovo náročná, odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v blízkosti vrchu Malý Kriváň, napríklad na stránke ubytovanie Nezbudská Lúčka. Ráno budete čerstvo oddýchnutí a do kopca sa Vám bude šliapať omnoho jednoduchšie.

Predné Solisko je poslednou vyvýšeninou Soliskového hrebeňa, ktorého celková dĺžka je 4 km. Soliskové sedlo ho oddeľuje od Mlynického Soliska. Soliskový hrebeň je hranicou deliacou dve doliny, Mlynickú a Furkotskú. Je taktiež rozvodnicou dvoch pomorí, nakoľko zo strany Furkotskej doliny vody odtekajú do Čierneho mora, zo strany Mlynickej doliny zase do Baltického mora. Predné Solisko sa týči vo výške 2 117 m n. m. ako jeden z najnižších a najdostupnejších, no o nič menej obľúbenejších vrcholov Vysokých Tatier.

Prvý zaznamenaný výstup sa priznáva H. Rumpeltovi z roku 1906. Svoj názov vrch nesie podľa soliska pre kravy a ovce, ktoré spásali vedľajšie doliny. Následne názov prebral celý hrebeň so všetkými svojimi vrcholmi aj štrbinami, zárezmi, vežami i kopami. Väčšina ľudí si Predné Solisko okamžite spojí s Chatou pod Soliskom. Tá stojí neďaleko konečnej stanice vleku, v nadmorskej výške 1 850 m n. m. Chata už má svoje roky, avšak prešla značnou rekonštrukciou. Ako znak 10. výročia jej prestavby, vrchol Predného Soliska zdobí od roku 2013 drevený dvojkríž.

V minulosti bol na predĺženom chrbte Predného Soliska postavený prvý lyžiarsky vlek na Slovensku. S výstavbou sa začalo v roku 1942, ukončili ju v roku 1943, v roku 1944 sa na ňom už viezli prví lyžiari, a v roku 1969 bol vlek zrušený. V tých časoch boli na Prednom Solisku tri zjazdovky, vyrúbané v kosodrevine. Koncom 50. rokov prišlo na zjazdovku prvé vozidlo na úpravu trate. Dnes lyžiarom, ale aj turistom slúži moderná a pohodlná sedačková lanovka.

Na južnom chrbte Predného Soliska bol v roku 1927 postavený drevený skokanský mostík pre lyžiarov. O rok na to, sa tu už konali medzinárodné lyžiarske preteky. V roku 1935 sa tu dokonca uskutočnili prvé majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní, na účely ktorých bol mostík upravený na dlhší doskok. Zaznamenaný rekord doskoku bol 76,5 m. Mostík bol však zničený počas víchrice v roku 1941. Následne po oprave slúžil do roku 1960. O 10 rokov neskôr sa však rozhodlo, že dejiskom ďalších majstrovstiev sveta bude Štrbské Pleso. Vtedy bol vybudovaný nový moderný mostík vrátane komplexu lyžiarskych zariadení.

Predné Solisko sa nachádza priamo pod Štrbským plesom, ktorého okolie je za priaznivých poveternostných podmienok aj vidieť. Okrem toho uvidíte aj Kriváň, Mlynickú dolinu, vodopád Skok, Satan, Patriu či Končistú. Neskutočný výhľad smerom do doliny sa otvára aj počas inverzií, kedy máte pocit, že je pod Vami snehovo biela hustá vata.

Celoročne sa na Predné Solisko dostanete smerom zo Štrbského Plesa (obce i jazera). Vedie odtiaľ značený turistický chodník, ale svoju stanicu tu má i lanovka. Tá je obľúbená najmä pre rodiny s deťmi. Jej stanica sa nachádza pod skokanskými mostíkmi, a vyvezie Vás ku Chate pod Soliskom. Vyraziť však môžete aj zo Štrby, Tatranskej Štrby alebo od Troch Studničiek. Na výstup si treba vynahradiť dostatok času a rozumne si rozložiť sily. Možno sa to nezdá, ale túra Vám dá zabrať, najmä pokiaľ nemáte potrebnú kondičku.

Poďte aj Vy objaviť krásy Vysokých Tatier. Ak si hneď netrúfate na zložité výstupy, začnite práve tu, na Prednom Solisku. Zarezervujte si ubytovanie v okolí Predného Soliska, napríklad na stránke ubytovanie Štrbské Pleso a vyhraďte si na túto ľahkú túru, alebo skôr mierne náročnú prechádzku, dostatok času. Verte nám, nebudete ľutovať. A navyše, ak ste fanúšikom sociálnych sietí, toľko „selfie pozitívnych“ miest čo cestou na vrchol prejdete, Vám bude určite za tú námahu stáť.

Ďumbier, ktorý sa týči do výšky 2 045,9 m n. m., je najvyšším vrchom Nízkych Tatier. Je súčasťou centrálnej časti geomorfologického podcelku Ďumbierske Tatry. Tvorí hranicu Žilinského a Banskobystrického kraja a zasahuje do katastrálnych území Brezno, Liptovský Ján a Horná Lehota.

Túra na Ďumbier patrí medzi najkrajšie, ktoré sa na Slovensku dajú podniknúť. Vydať sa na ňu môžu pokojne aj rodinky s deťmi, avšak vtedy je potrebné rátať s celodenným šliapaním. To samo o sebe nie je náročné, ale treba mať na pamäti, že celkovo musíte prekonať približne 1 000 výškových metrov. Zaujímavým spestrením a v neposlednom rade aj zľahčením výstupu je využitie lanoviek či prestávka na obľúbenej horskej Chate M. R. Štefánika či Kamennej chate pod Chopkom.

Na Ďumbier vedú trasy po štyroch turistických značkách. Po modrej trase pôjdete z Liptovského Jána a následne okolo chaty Štefánika. Po žltej trase pôjdete z Mýta pod Ďumbierom taktiež okolo chaty generála Štefánika, alebo z obce Vyšná Boca cez Králičku. Po zelenej trase pôjdete z Demänovskej doliny - Lúčok cez Širokú dolinu alebo z rekreačného strediska Tále a Trangoška okolo chaty Štefánika. No a napokon ešte červená trasa, tá Vás povedie Cestou hrdinov SNP po hlavnom hrebeni, z východu zo sedla Čertovica okolo Štefánikovej chaty, zo západu od vrchu Chopok cez Ďumbierske sedlo.

Po výstupe na vrchol si môžete spraviť turistami obľúbenú fotografiu pri drevenom slovenskom dvojkríži. Ten je tu ako symbol slovenskej hrdosti, nakoľko sa v okolitých horách odohrávali boje SNP. Na ich pamiatku sa pri neďalekej Chate M. R. Štefánika nachádza aj pomník padlým partizánom. Odmenou za túru Vám bude najmä nádherný panoramatický výhľad. Je možné pozorovať prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska. Uvidíte Tatry, Chočské vrchy, Poľanu, Veporské vrchy a Stolické vrchy. Za priaznivých podmienok možno zazriete Oravské Beskydy s Pilskom a Babou horou, Oravskú Maguru, Vtáčnik, Krivánsku Fatru, Sitno a dokonca maďarský Kékes.

Na vrchole Ďumbiera sa s rozlohou 2 043,76 ha rozprestiera Národná prírodná rezervácia Ďumbier, vyhlásená v roku 1973. Je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a zahŕňa východné svahy Krakovej hole a Tanečnice, severné svahy Ďumbiera, vrch Štiavnicu a západné svahy Rovnej hole.

Tak ako, dáte sa nahovoriť na túto jedinečnú túru? Garantujeme Vám, že nebudete ľutovať a hneď po návrate domov budete rozmýšľať, ktorú ďalšiu trasu vyskúšate najbližšie. Ďumbier je jednoducho srdcovka Slovákov. Zarezervujte si na našej stránke ubytovanie v blízkosti Ďumbiera. Nezabudnite si so sebou vziať turistickú obuv, ľahké ale odolné oblečenie, batoh a môžete vyraziť za dobrodružstvom.

Jahňací štít sa vypína v severovýchodnej časti Vysokých Tatier, v nadmorskej výške 2 229,6 m n. m., a je najvýchodnejším vysokotatranským vrcholom. Spadá do Prešovského kraja, pod okres Poprad. Vybiehajú z neho štyri hrebene. Juhozápadný hrebeň vedie cez Kolový priechod ku Kolovskému sedlu. Severozápadný hrebeň, nazývaný hrebeň Jahnecov, oddeľuje Jahňací kotol od Kolovej doliny. Juhovýchodný hrebeň, nazývaný Kozí hrebeň, oddeľuje Červenú dolinu od Doliny Bielych plies. A posledný, severovýchodný hrebeň, vedie cez Jahňací hrb do Kopského sedla.

Jahňací štít patrí medzi 6 voľne prístupných horských štítov. Výstup naň je možné absolvovať len v období, kedy sú otvorené chodníky, zvyčajne medzi júnom a novembrom. Medzi turistami sa hovorí, že je z neho jeden z najkrajších výhľadov v celých Vysokých Tatrách.

Anglický cestovateľ Robert Townson so sprievodcom Hansom Grossom pri svojej návšteve Uhorska v roku 1793 uskutočnili prvý známy výstup na Jahňací štít. Je však pravdepodobné, že pred nimi už na ňom boli pastieri a pytliaci, možno dokonca aj baníci, ktorí v 18. storočí v okolí štítu ťažili meď. V roku 1911 boli na štíte prví zimní horolezci.

Na vrchol sa dostanete rôznymi trasami. Najkratšia z nich vedie po žltej a následne modrej turistickej značke od zastávky Biela voda na Chatu pri Zelenom plese, známu ako Brnčalka (približne 2,5 h), a následne (približne ďalšie 2 h) až na vrchol. Dlhšia trasa vedie od Skalnatého plesa cez Veľkú Svišťovku (po žltej a červenej turistickej značke), resp. od Chaty Plesnivec (po žltej, červenej a zelenej turistickej značke). Môžete ešte vyraziť z Tatranskej Javoriny, Tatranskej Kotliny, Tatranských Matliarov, Skalnatej chaty alebo Tatranskej Lomnice. Z vrcholu následne uvidíte úžasné výhľady na Belianske Tatry, Lomnický štít, Dolinu Kežmarskej Bielej vody, Kolovú dolinu aj Dolinu Bielych plies.

Ako plynul čas, menil sa aj názov štítu. Keď Townson napísal v roku 1793 svoj itinerár prvovýstupu, označil ho za Štít Bieleho plesa, v originále White Lake Peak. Neskôr bol používaný názov Lastovica. Tvorcov názvu inšpiroval murárik červenokrídly, ľudovo nazývaný skalná lastovica, ktorý sa v tejto lokalite hojne vyskytoval. Súčasný názov sa nedá s istotou pripísať pastierom, hoci by to slovo "jahňací" mohlo evokovať. Pravdepodobnejší dôvod je nemecká a maďarská mutácia názvu, kde sa v preklade zachoval názov „Kamzičí štít“. Existuje predpoklad, že pri tvorbe názvu zohrali rolu aj vtedajší pytliaci, ktorí kedysi mladé kamzíky nazývali jahňatami. Každopádne, za súčasný názov vďačíme aj Uhorskému karpatskému spolku, ktorý bol na konci 19. a na začiatku 20. storočia aktívny pri tvorbe názvoslovia objektov v Tatrách.

Výstup na Jahňací štít nepatrí medzi extrémne zložité, i tak sa však neodporúča podceniť prípravu. Na túru choďte oddýchnutí a plní síl. To docielite napríklad aj tým, že sa ubytujete niekde v okolí Jahňacieho štítu, a ráno nemusíte strácať čas dlhým presunom z domova. Na našej stránke nájdete mnohé ubytovacie zariadenia, z ktorých si každý pre seba určite vyberie to najvhodnejšie.

Veľká Rača je vrch týčiaci sa do výšky 1 236,1 m n. m. v pohorí Kysucké Beskydy. Súčasne je to aj najvyšší vrch tohto pohoria. Vrchom prechádza štátna hranica so susediacim Poľskom, ktorá oddeľuje Žilinský kraj od Sliezskeho vojvodstva. Katastrálne Veľká Rača spadá pod kysuckú obec Čadca, zasahuje však aj obec Klubina. Vrch patrí celoročne medzi veľmi obľúbené turistické ciele, nakoľko sa výstup dá ozvláštniť aj vďaka lanovke.

Časť Veľkej Rače je pokrytá Národnou prírodnou rezerváciou Kysuce, ktorá bola vyhlásená v roku 1976. Snaží sa o zachovanie pôvodných pralesovitých lesov na území. Dokonca tu nájdete aj na Kysuciach veľmi ojedinelé pseudokrasové javy. Vrch leží taktiež v beskydskej časti Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.

V lete Veľká Rača ponúka okrem krásnej prírody a výhľadov taktiež adrenalínové dobrodružstvo. Zveziete sa bobovou dráhou? Alebo radšej skúsite lanovú dráhu či lezeckú stenu s trampolínami? Možností je veľa. V zime sa z Veľkej Rače stáva perfektné lyžiarske stredisko Snow Paradise Veľká Rača Oščadnica, za ktorým cestujú lyžiari aj bežkári z mnohých kútov Slovenska. Lyžiarov na vrchol vyvezú 3 sedačkové lanovky. A bežkári? Tí sa napoja na Kysuckú lyžiarsku magistrálu. Stopa je kvalitná a udržiavaná.

Po vystúpení na vrchol sa dostanete na vyhliadkovú plošinu, ktorá Vám ponúka panoramatické výhľady. Pokochať sa môžete ako hrebeňom Západných Tatier, tak aj hrebeňom Malej Fatry, Babou Horou a Pilskom. V prípade vhodného počasia môžete zahliadnuť taktiež Oravské Beskydy, Oravskú Maguru ako aj Tatry. Túra nepatrí medzi náročné, preto je vhodná aj pre rodiny s deťmi. Pokiaľ je Vaším východiskovým bodom Dedovka v Oščadnici, výstup si skrátite lanovkou, ktorá Vás dostane na vrcholovú stanicu Dedovky. Následne Vás čaká len približne 2 hodinová nenáročná prechádzka.

Okrem už spomínanej trasy môžete samozrejme využiť aj inú alternatívu. Štartovať je možné aj zo Starej Bystrice (zelená turistická značka), Novej Bystrice (modrá turistická značka) či Zborova nad Bystricou (žltá turistická značka). Dokonca môžete štartovať aj z Poľska, do cieľa Vás dovedie žltá turistická značka. Nech už sa vyberiete z ktoréhokoľvek bodu, odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v blízkosti Veľkej Rače. Kliknite napríklad na stránku ubytovanie Čadca alebo ubytovanie Očšadnica, zaručene sa tu nájde nocľah vhodný práve pre Vás.

Kôprovský štít je jedným z majestátnych vrchov Vysokých Tatier na konci Mengusovskej doliny. Patrí do katastrálneho územia Štrbské Pleso v Prešovskom kraji. Výstup naň je stredne náročnou túrou. Zvládnu ju turisti, ktorí už majú čo to po horách pochodené. Zvrchu sa Vám naskytne pohľad na všetky strany okolitých štítov Tatier.

Kôprovský štít sa týči do výšky 2 363 m n. m. a je jedným z ôsmich vrchov, na ktorý si vo Vysokých Tatrách môžete vyjsť bez turistického vodcu. Prevýšenie, ktoré prekonáte je okolo 1000 metrov a trasa je dlhá približne 20 kilometrov tam a späť. Určite si nabaľte dostatok tekutín a jedla, lebo jediná chata, ktorú budete míňať, je Chata pri Popradskom plese.

Turistický chodník na Kôprovský štít začína od Štrbského plesa smerom na Popradské pleso. Sem sa dostanete asfaltovou cestou a na Chate pri Popradskom plese sa môžete občerstviť. Ďalej sa vydajte smerom k rázcestiu nad Žabím potokom, kosodrevinou až do Mengusovskej doliny. Keď prekročíte Hincov potok a pokračujete strmým úsekom nahor dostanete sa k Veľkému Hincovmu Plesu. Je to najväčšie a najhlbšie pleso na slovenskej strane Vysokých Tatier. Kvôli vysokej polohe je väčšinu roka zamrznuté. Postojte a pokochajte sa tu nádherným výhľadom na okolité kopce.

Keď budete mať šťastie, cestou môžete okrem turistov stretnúť aj kamzíky, skákajúce na skalách. A ak budete potichu, začujete pískanie svišťov. Od Veľkého Hincovho plesa vystúpite Vyšným Kôprovským sedlom až na Kôprovský štít. Nenájdete tu žiadny kríž, ako na iných vrchoch, ale výhľady Vás očaria a na tento úžasný výstup budete ešte dlho spomínať. V diaľke môžete vidieť kopce na všetky svetové strany: Mengusovské štíty, Vysokú, Kriváň a za dobrého počasia aj Lomnický štít.

Ak sa rozhodnete ísť na Kôprovský štít menej frekventovanou trasou skúste to z Kôprovej doliny. Túra začína od Troch studničiek. Trvá síce dlhšie, ale v Tatrách sa oplatí stráviť veľa času. Pre turistov je toto miesto priam ideálne na dovolenku.

Vydajte sa na túru na Kôprovský štít a ubytovanie vo Vysokých Tatrách alebo ubytovanie na Štrbskom Plese si môžete rezervovať na našom portáli. Keď budete mať chuť aj na ďalšiu turistiku v Tatrách, skúste si pozrieť ostatné vysokotatranské štíty na našich stránkach.

Brestová je turisticky veľmi obľúbený vrch ležiaci na hlavnom hrebeni Roháčov v Západných Tatrách. Týči sa do výšky 1 902,7 m n. m. a v niektorých zdrojoch ho môžete nájsť pod názvom Malá Brestová. Zasahujú sem katastre obcí Tvrdošín a Liptovský Mikuláš. Vypína sa západne od Salatínskej doliny, južne od doliny Dlhá jama a východne nad známou Bobroveckou dolinou, v povodí rieky Váh.

Brestovú má väčšina návštevníkov spojenú s perfektnou lyžovačkou. Práve na východnom svahu Brestovej, v Salatínskej doline, sa nachádza vychytené lyžiarske stredisko Zverovka - Spálená. Tu čaká perfektné vyžitie lyžiarov začiatočníkov aj profesionálov. Brestová však nepochybne patrí medzi obľúbené turistické ciele aj mimo lyžiarskej sezóny.

Turisti si výstup na Brestovú často kombinujú s túrou po Roháčskej hrebeňovke Spálená – Salatín – Brestová. Brestová sa nachádza na hlavnom hrebeni, ten následne pokračuje ďalej na vrch Baníkov prípadne na druhú stranu do Hutianskeho sedla. Výstup na Brestovú sa výborne kombinuje taktiež s jazdou lanovkou.

Jedna z najobľúbenejších trás na Brestovú vedie po červenej turistickej značke z obce Kvačany, následne pokračujete cez Hutianske sedlo a Sivý vrch. Po červenej turistickej značke prejdete aj z vrchu Baníkov cez vrch Salatín. Pri plánovaní túry však myslite na zimnú uzáveru, ktorá platí v čase od 1.11. do 14.6. V zvyšných ročných obdobiach však túru rozhodne odporúčame. Odmenou za vyšliapanie na vrchol Vám bude panoramatický výhľad do Roháčskej doliny a severnú stranu Roháčskeho hrebeňa.

Naplánujte si výstup na tento krásny vrch Západných Tatier. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti vrchu Brestová, ideálne v blízkosti niektorého z východiskových bodov túry. Poslúžiť Vám na to môžu naše stránky ubytovanie Kvačany alebo ubytovanie Zuberec. Zbaľte si batoh a vyrazte za dobrodružstvom. Stačia Vám kvalitné turistické topánky, fľaša s vodou a chuť stráviť deň v prírode.

Sivý vrch je impozantný skalnatý štít Západných Tatier. Prístupný je z Bobroveckej doliny na Liptove alebo z dedín Zuberec či Huty na Orave. Vďaka svojmu skalnatému povrchu je považovaný za jeden z najkrajších vrchov tejto časti Tatier.

Sivý vrch leží v nadmorskej výške 1 805 m n. m. Pýši sa vápenomilnou flórou. Nájdeme tu vyše 500 druhov rastlín, niektoré z nich sú skutočne vzácne, nakoľko sa nevyskytujú nikde inde na Slovensku. Rastú tu napríklad klinčeky, šafran ale aj horce. Geomorfologická skladba a členitý reliéf robia zo Sivého vrchu raj pre botanikov.

Ak sa na Sivý vrch vyberiete z oravskej strany, zaberie Vám menej času. Z obce Huty Vám bude trvať cesta na vrchol približne 2,5 hodiny. Svoju túru začnite od horárne pod Bielou skalou, ktorá je východiskovým bodom mnohých trás Západných Tatier.

Strmým stúpaním sa dostanete k bralám nad Hutnianskym sedlom. Tu možno objavíte podľa legendy skrytý Jánošíkov poklad. Ak ho aj nenájdete, nevadí. Pokladom budú pre Vás výhľady na všetky svetové strany, pretože cesta na Sivý vrch ďalej vedie po hrebeni. Na tejto trase budete míňať Radové skaly. Zaujímavý prírodný úkaz, ktorý pripomína ľudské postavy. Až na vrchol Sivého vrchu prekonáte prevýšenie vyše 1 000 výškových metrov.

Alternatívny výstup na Sivý vrch je z liptovskej strany z obce Bobrovec, respektíve Jalovec. Z parkoviska od Bobroveckej vápenice sa vydáte najprv po asfaltke. Hneď na začiatku môžete obdivovať skalné steny vrchov Mních a Sokol. Turistická značka Vás ďalej povedie ku Chate pod Náružím. Tú si Bobrovčania veľmi cenia, pretože ju postavili vlastnými rukami domáci brigádnici a prispela na ňu hádam každá rodina v Bobrovci. Dnes je v správe obce a striedajú sa v nej chatári. Táto trasa je o čosi dlhšia. Na Sivý vrch vystúpite približne za 4 hodiny. Cestou dolu môžete ešte urobiť okruh cez vrch Babky (1 566 m n. m.), populárny najmä u fotografov kvôli panoramatickým výhľadom.

V oboch prípadoch túru zvládnu už mierne pokročilí turisti, pre malé detičky však takýto výlet nie je úplne vhodný kvôli dĺžke trasy, strmým úsekom, sypkej hornine na vrchole a v prípade výstupu z Oravskej strany aj kvôli niekoľkým reťaziam. Nezabudnite preto na pevnú obuv, dostatok tekutín a pred túrou si určite skontrolujte predpoveď počasia. V daždi sa na chodníkoch veľmi šmýka a úseky môžu byť nebezpečné. Počas slnečného počasia sa však nebudete vedieť vynadívať na okolité krásy.

Majestátny Sivý vrch je dominantou Západných Tatier a obľúbenou destináciou pre turistov. Ak ste milovníci turistiky, pripravili sme pre Vás ďalšie tipy na vrchy v Tatrách. Rozhodne sa Vám oplatí stráviť dovolenku v tejto lokalite. O ubytovanie sa postará náš portál. Ponúkame Vám kvalitné ubytovanie v Západných Tatrách určite nájdete i ubytovanie v blízkosti lokality Sivý vrch. Či už hľadáte chaty, apartmány alebo penzióny, na našej stránke si máte z čoho vyberať.

Na poľsko-slovenskej štátnej hranici sa majestátne týči vrch Volovec. Na slovenskej strane zasahuje do okresov Tvrdošín a Liptovský Mikuláš. Je súčasťou pohoria Západné Tatry, patrí medzi najobľúbenejšie končiare Roháčov. So svojou výškou 2 063 m n. m. ho radíme k tým vyšším vrchom, avšak spomedzi všetkých dvoj tisícoviek je asi najľahšie dostupný. Túra je krásna, mierne náročná, podtrhnutá nádhernými výhľadmi do okolia, ktoré nenechajú nikoho chladným. Uvidíte ako slovenskú, tak poľskú stranu Západných Tatier.

Z jeho vrcholu sa Vám naskytne čarokrásny panoramatický výhľad. Záleží však samozrejme od počasia, čo všetko uvidíte. Budú to vrcholky Deravej, Baranca, Plačlivého, Kasprovského vrchu, Ostrého Roháča, Spálenej, Brestovej či priamo Vysoké Tatry? Cestou k Ťatliakovej chate, ktorá je jedným z východiskových bodov na vrchol Volovca, prejdete aj náučným chodníkom Roháčske plesá. Pohľad na ne tiež patrí medzi okúzľujúce. Samotné Roháčske plesá uvidíte taktiež aj z vrcholu Volovca, keď sa zahľadíte smerom do Smutnej doliny.

Okrem spomínanej Ťatliakovej chaty sa na Volovec dostanete aj od Chaty Zverovka, následne ďalej do Roháčskej doliny. Ďalšia možnosť je po červenej turistickej značke. Pôjdete po hrebeni, v smere z Plačlivého alebo z Hrubého vrchu. Červená trasa je považovaná za najľahší výstup. Môžete to skúsiť aj z Oravíc. Tam sa budete musieť nechať viesť modrou turistickou značkou.

Na túru budete potrebovať kvalitné topánky, športové oblečenie, fľašu s vodou, dobrú náladu, veľa energie a čistú myseľ. To posledné prichádza spolu s oddychom, ktorý najlepšie načerpáte výdatným spánkom. Zarezervujte si teda ubytovanie v okolí vrchu Volovec, ľahšie sa Vám bude šliapať do kopca hneď zrána. Skúste kliknúť na stránku ubytovanie Zuberec alebo ubytovanie Oravice, určite pre seba nájdete vhodný nocľah.

Minčol je najvyšším vrchol Oravskej Magury, pričom sa rozprestiera v jej juhozápadnej časti, v podcelku Kubínska hoľa. Jeho vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 1 393,9 m n. m. Časť územia spadá do Národnej prírodnej rezervácie Minčol. Zasahujú sem aj dva ochranné pásma, konkrétne Národný park Malá Fatra a Chránená krajinná oblasť Horná Orava. Minčol katastrálne spadá pod mesto Dolný Kubín.

Keď sa dostanete na jeho vrchol, naskytnú sa Vám krásne a skutočne ďaleké výhľady. Ak si nie ste istí, ktoré vrchy či pohoria vidíte, pomôže Vám s orientáciou tabuľa s podrobným popisom panorámy. Určite tam budú uvedené vrcholy Oravskej Magury, Veľká Fatra, Malá Fatra, Západné Tatry, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy i napríklad Veľký Choč. Výhľady sú skutočne dychberúce. Najmä v zime, keď sú okolité vrcholky stromov pokryté snehovou pokrývkou, kopce v diaľke majú oceľovosivú farbu a obloha tomu všetkému dodáva chladný nádych. Vtedy máte pocit, že ste doslova v rozprávke.

A keď už teda spomíname zimu, na juhovýchodnom svahu vrchu Minčol sa rozprestiera vyhľadávané lyžiarske stredisko Ski Park Kubínska hoľa. A kde sa v zime lyžuje, tam sa v lete miesto mení na bike park a zipline. Ten je dokonca najdlhší a súčasne najmodernejší v strednej a východnej Európe, bol by hriech nevyskúšať ho. Ak si ale predsa len najradšej obúvate blúdivé turistické topánky, vyberte sa aj na susediace vrchy. Z jednej strany je to Paráč, z druhej strany Kubínska hoľa.

Spomínaná Národná prírodná rezervácia Minčol sa rozprestiera na rozlohe 96,1 ha. Vyhlásená bola v roku 1980 a príslušnosťou spadá pod Národný park Malá Fatra. Nachádzajú sa tu vzácne porasty. Miestami sú pralesovitého rázu, inde sú smrekovo-bukovo-jedľové alebo čisto smrekové. Rezervácia je bez ochranného pásma. K jej okraju sa dostanete po verejnosti sprístupnených chodníčkoch.

Ďalším lákadlom vrchu Minčol by mohol byť jeho severovýchodný svah. Nachádza sa tu totiž známe „Minčolské Morské oko“. Miestni tak prezývajú Puchmajerovej jazierko. Je to jedinečné jazierko rašelinového charakteru, ktoré je zasadené do oku lahodiaceho prostredia hustého ihličnatého lesa. Je hlboké takmer 6 m a plné krásnej priezračnej vody. Dokonca v hĺbke vidíte staré kmene obrovských stromov. Ide o typické rašelinisko, darí sa tu najmä hydrofilnej vegetácii. Dokonca sa tu vyskytuje niekoľko veľmi vzácnych a jedinečných rastlín. Jazierko má len jedinú chybičku krásy. Nakoľko sa nachádza v 4. stupni ochrany a rašeliniská sú naším najohrozenejším ekosystémom, vstup k nemu je zakázaný. Vziať Vás sem môže len osoba so špeciálnym povolením.

Ako sa vlastne na Minčol dostanete? Môžete sa vydať po červenej turistickej značke z obce Zázrivá, po zelenej turistickej značke priamo z Dolného Kubína alebo po modrej turistickej značke z Oravského Podzámku cez Kubínsku hoľu či zo susedného Minčola (rovnomenný vrch ležiaci na severe). Aby ste si krásy okolia naplno užili, odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v blízkosti vrchu Minčol, napríklad na stránke ubytovanie Dolný Kubín. Veríme, že sa Vám na čarovnej Orave zapáči a nebude to poslednýkrát, čo tento malebný slovenský kraj navštívite.

Veľký Choč je vďaka svojej výške 1 611 m n. m. najvyšším vrchom v pohorí Chočské vrchy. Nachádza sa v ich západnej časti, v katastri obce Vyšný Kubín, pod vrcholom sa však láme aj hranica okresov Ružomberok a Dolný Kubín, ako i katastrálne územia Valaská Dubová, Jasenová a Lúčky. Je považovaný za jeden z najkrajších vrchov, aké na Slovensku môžete navštíviť.

Vrchol, ktorý je porastený kosodrevinou poskytuje prekrásny panoramatický výhľad. Malá Fatra, severná strana Veľkej Fatry, Oravská Magura, Oravské Beskydy, Západné Tatry a Nízke Tatry, tie všetky z vrcholu uvidíte. Nie sú to však len kopce, ktoré budete vidieť, ale napríklad aj liptovské more - Liptovskú Maru. Ak Vám počasie bude priať, dokonca aj Poľsko a Moravu!

Zaujímavosťou Veľkého Choču je jeho tvar, ktorý pripomína nepravidelnú pyramídu. Zamiloval sa doň aj slovenský velikán Pavol Orságh Hviezdoslav, ktorý jeho krásy ospevoval vo svojich básňach. Veru, niet sa mu čo čudovať a potvrdia to aj všetci turisti, ktorí si náročnú túru na vrchol odšliapali. Tá nie je dlhá, avšak takmer kilometrové prevýšenie preverí kondičku každého návštevníka. Dajte si pozor aj na čas výstupu, skoré ranné a neskoré večerné hodiny už nie sú veľmi vhodné, nakoľko sa v tejto lokalite vyskytuje jej stály obyvateľ, medveď hnedý.

Turisti sa na Veľký Choč môžu dostať niektorou z nasledovných trás. Z Jasenovej po červenej turistickej značke. Z Lúčok po červenej značke Jastrabou dolinou cez poľanu Žimerová a sedlo Vráca až na vrchol. Z Likavky po červenej alebo po modrej turistickej značke cez sedlo Spuštiak na Poľanu a následne po zelenej turistickej značke na vrchol. Z Vyšného Kubína po zelenej turistickej značke. A napokon najrýchlejšia trasa, tá vedie z Valaskej Dubovej po modrej turistickej značke na Poľanu a následne odtiaľ na vrchol po zelenej turistickej značke.

Na našej stránke si môžete zarezervovať vhodné ubytovanie pri niektorom z východiskových bodov túry na vrchol Veľkého Choča. Potom Vám už nič nebude brániť v tom, aby ste si obuli turistické topánky a vydali sa na cestu hore, za fantastickým výhľadom a skvelým pocitom zo seba samého.

V pohorí Veľkej Fatry sa týči vo výške 1 574,3 m n. m. jej tretí najvyšší vrch, Krížna. Je súčasťou podcelku Hôľna Fatra a vrchol je taktiež hranicou niekoľkých okresov a obcí. Stretávajú sa tu susediace okresy Banská Bystrica, Martin a Ružomberok, ako aj katastre obcí Blatnica, Liptovské Revúce a Turecká. Okrem toho, sa na vrchole raritne križujú až tri chodníky po červenej značke, vďaka čomu zrejme vrchol dostal aj svoj názov.

Keď vystúpite na vrchol Krížnej, ohúria Vás krásne panoramatické ďaleké výhľady. Dovidíte na Chočské vrchy, Kremnické vrchy, Malú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu, Štiavnické vrchy, Vtáčnik aj Západné Tatry. Práve výhľady sú jedným z hlavných dôvodov, prečo turisti Krížnu navštevujú. Na vrchole stojí taktiež oplotený vojenský objekt, vysielač. Podľa všetkého slúži ako navigačná stanica lietadiel. Neďaleko neho si môžete posedieť na lavičke, či prejsť sa popri informačných tabuliach. Tie popisujú okolie, vrátane jednotlivých kopcov.

Krížnu niekedy domáci volajú aj „matka všetkých lavín“. Dajte si preto v zimnom období pozor, svahy sú silne lavinózne. Tak nech sa z dobrodružstva nestane nešťastie. V lete je Krížna veľmi obľúbená aj medzi cyklistami. Vedie na ňu trasa z Horného Jelenca a Valentovej. Stačí Vám dobrý horský bicykel a sila v nohách, o zvyšok dojmu sa už postará okolitá príroda. Cez vrchol dokonca vedie aj veľmi obľúbená Cesta hrdinov SNP. Ďalej sa na ňu pripája Veľkofatranská magistrála.

Na vrchol sa peši dostanete niekoľkými trasami. Za najľahší výstup sa považuje ten po modrej turistickej značke, z obce Staré Hory. Zelená turistická značka Vás sem privedie smerom z Liptovských Revúc cez Rybovské sedlo. A napokon ešte červené turistické značky. Tými sa na Krížnu dostanete z Kráľovej studne (západ), Ploskej a Ostredku (sever) alebo z vrchu Zvolen vo Veľkej Fatre (východ). Ktorúkoľvek trasu si vyberiete, určite si výstup užijete. Rozličné trasy si môžete kombinovať aj s rozličným ročným obdobím, pre Krížnu neplatí žiadna sezónna uzávera.

Hoci výstup nepatrí medzi najzložitejšie, i tak netreba prípravu podceniť. Najdôležitejšie je, aby ste boli oddýchnutí, plní síl a energie. Najvhodnejšie teda bude zarezervovať si vhodné ubytovanie v okolí Krížnej, aby ste mohli vyraziť hneď ráno. Nič totiž nedokáže túru skomplikovať viac, ako počasie a neskorý štart. Vhodné ponuky nájdete napríklad na stránke ubytovanie Staré Hory. Prajeme Vám príjemný pobyt, priaznivé počasie a šťastný návrat z túry domov.

Čerenová skala nad obcou Liptovská Anna predstavuje jeden z najpôsobivejších vyhliadkových bodov v regióne Liptov, ktorý návštevníkom otvára dychberúcu panorámu Liptovskej Mary a okolitých pohorí z monumentálnej skalnej plošiny.

Lokalita sa nachádza nad obcou Liptovská Anna, v okrese Liptovský Mikuláš, na južnom okraji Chočských vrchov. Samotná skala je v skutočnosti stolová hora s rozľahlou a relatívne rovnou vrcholovou plošinou, ktorá je zakončená strmým, niekoľko desiatok metrov vysokým skalným zrázom. Výstup na vrchol vedie cez malebné lúky a strmšie lesné úseky, pričom odmenou za vynaloženú námahu je unikátny pohľad na vodnú hladinu Liptovskej Mary, hrebeň Nízkych Tatier, časť Západných Tatier a Choč. Na vrchole je osadený drevený dvojkríž, ktorý dodáva miestu pietny a symbolický charakter, a lavičky, ktoré pozývajú na dlhšie pozorovanie okolitej krajiny. Vďaka svojej polohe a orientácii je Čerenová skala obľúbeným miestom najmä počas východov a západov slnka, kedy svetlo vytvára na skalných stenách a hladine priehrady neopakovateľné farebné divadlo. Celý priestor si zachováva prírodný ráz bez výrazných zásahov infraštruktúry, čo ocenia najmä turisti hľadajúci únik z rušných horských stredísk do ticha liptovských vrchov.

Čo tu môžete nájsť?

Na vrchole nájdete priestrannú skalnú plošinu s dreveným dvojkrížom a lavičkami na odpočinok. K dispozícii sú informačné prvky označujúce smer k významným vrcholom v panoráme a niekoľko upravených vyhliadkových miest na okraji útesu. Prístupová cesta z obce je značená a vedie popri ruinách historického kostolíka, ktorý dotvára atmosféru lokality.

Pre koho je miesto vhodné?

Lokalita je ideálna pre stredne zdatných turistov a rodiny so staršími deťmi, ktoré zvládnu krátke, ale intenzívne stúpanie v lesnom teréne. Vyhľadávajú ju najmä fotografi krajiny a milovníci ticha, ktorí preferujú menej frekventované trasy Chočských vrchov pred hlavnými turistickými tepnami Tatier. Pre bezpečný pohyb na skalnej plošine sa vyžaduje opatrnosť, najmä pri okrajoch útesu, a pevná turistická obuv vhodná do nerovného terénu.

Čo môžete navštíviť v okolí?

Priamo na úpätí vrchu v obci Liptovská Anna si môžete prehliadnuť malebnú zrúcaninu románsko-gotického kostolíka svätej Anny. V blízkom dosahu sa nachádzajú populárne Prosiecka a Kvačianska dolina, ktoré patria k najkrajším tiesňavám na Slovensku, alebo unikátna archeologická lokalita Havránok nad Liptovskou Marou. Pre relaxáciu po túre sú k dispozícii termálne bazény v Bešeňovej alebo aquapark Tatralandia pri Liptovskom Mikuláši.