Vrchy na Strednom Slovensku

Keď sa povie „Chopok“, väčšina ľudí bez zaváhania odpovie „Jasná“. Tento tretí najvyšší vrchol (2 023,6 m n. m.) Nízkych Tatier však ponúka omnoho viac, než len skvelú lyžovačku na perfektne upravených zjazdovkách. Nachádza sa v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry, na hlavnom hrebeni na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na hranici okresov Brezno a Liptovský Mikuláš.

Chopok býva veľakrát len prestupná stanica pred ďalším pokračovaním túry. Najčastejšie kroky turistov z neho vedú na Ďumbier a ku Chate M. R. Štefánika, následne s pokračovaním cez Králičku do sedla Čertovica. Hlavný vrchol sa nachádza nad Kamennou chatou pod Chopkom. Má však aj druhý, vedľajší vrchol, a to západne od rotundy.

Práve v jeho blízkosti sa nachádza meteorologická stanica. Jej merania, ktoré sa začali 1. decembra 1954 poskytujú nielen turistom zaujímavé informácie. Vďaka nej vieme, že priemerná ročná teplota na vrchole dosahuje len -1,1 °C. Maximálna teplota 22 °C bola nameraná 9. augusta 2013 a minimálna -31,5 °C nebola prekonaná od 17. januára 1963. Chopok je navyše považovaný za jedno z najveternejších miest na Slovensku. Priemerná rýchlosť vetra dosahuje 9,3 m/s, 14. apríla 1988 bola nameraná dokonca rýchlosť 51 m/s, čo je v prepočte viac ako 180 km/h!

Chopok je turisticky vyhľadávaný vrchol v lete aj v zime, čomu vďačí nielen svojmu dychberúcemu panoramatickému výhľadu, ale aj skvelej dostupnosti. Až pod samotný vrchol sa turisti pohodlne vyvezú lanovkou ako zo severnej, tak aj z južnej strany. Spomínaný kruhový výhľad zachytáva mnohé pohoria stredného aj severného Slovenska, nízkotatranské vrchy a samozrejme, Vysoké Tatry. Ak Vám bude počasie priať, uvidíte dokonca aj Chočské vrchy, Poľanu, Veporské vrchy, Stolické vrchy, Oravské Beskydy s Pilsom a Babou horou, Oravskú Maguru, Krivánsku Fatru, Vtáčnik aj maďarský Kékes.

Najmenší turisti Chopok obľubujú vďaka drakovi Demiánovi. Impozantná socha z dielne umeleckého kováča Vladimíra Eperješiho zobrazuje najmocnejšieho strážcu demänovských pokladov. Oči má vykladané polodrahokamami, šupiny sú ručne kované. Jeho hlavy chrlia oheň aj dym a v hrdle jednej z nich sa nachádza medený zvonček. Keď ho rozozvučíte, šťastie si privoláte. Či už je to výmysel alebo fakt, stojí zato to aspoň vyskúšať. Vydajte sa na rodinnú dobrodružnú Dračiu cestu na Chopok a pomôžte malému dráčikovi nájsť šťastný koniec príbehu o drakoch. Počas dobrodružstva Vás bude sprevádzať denník a na konci cesty čaká šikovníkov odmena. A ak na rozprávkových drakov neveríte, skúste sa lepšie pozrieť na neobvyklú hromadu kameňov na vrchole. Nepripomínajú Vám spiaceho draka?

V zime patria svahy Chopku medzi bezkonkurenčne najlepšie na Slovensku. Podľa toho, na ktorej strane Chopku sa nachádzate, podľa toho si vyberiete stredisko, v ktorom si užijete skvelú lyžovačku. Severná strana ponúka strediská Biela púť, Otupné a Záhradky, južná strana zase strediská Srdiečko a Kosodrevina.

Prístup na Chopok je veľmi dobrý, najjednoduchšie je nastúpiť na kabínovú alebo sedačkovú lanovku a vyviesť sa až hore. Od lanoviek však vedú aj niekoľké turistické trasy. Po modrej turistickej značke pôjdete z Demänovskej doliny cez Lukovú, výstup začnete pri obľúbenom Vrbickom plese.

Po zelenej turistickej značke z rekreačného strediska Tále a Trangoška, následne po žltej turistickej značke na vrchol. Po červenej turistickej značke buď zo západu po hlavnom hrebeni od Dereší, alebo z východu taktiež po hlavnom hrebeni od Ďumbiera. Žltá turistická značka vedie od Táľov cez Dereše.

Horské slnko, skvelý výhľad, super dostupnosť. Toto všetko platí pre vrch Chopok, ktorý ak ste ešte nenavštívili, rozhodne by ste to mali napraviť. Či už v lete alebo v zime, peši alebo lanovkou, sami alebo sa skvelou partiou, to necháme na Vás. V čom sa však môžete Vy spoľahnúť na nás, sú stránky ubytovanie Jasná a ubytovanie Brezno, ktoré obsahujú širokú ponuku ubytovania, aby ste si zážitok z výletu dokonale vychutnali a neponáhľali sa večer domov.

V pohorí Veľkej Fatry sa týči vo výške 1 574,3 m n. m. jej tretí najvyšší vrch, Krížna. Je súčasťou podcelku Hôľna Fatra a vrchol je taktiež hranicou niekoľkých okresov a obcí. Stretávajú sa tu susediace okresy Banská Bystrica, Martin a Ružomberok, ako aj katastre obcí Blatnica, Liptovské Revúce a Turecká. Okrem toho, sa na vrchole raritne križujú až tri chodníky po červenej značke, vďaka čomu zrejme vrchol dostal aj svoj názov.

Keď vystúpite na vrchol Krížnej, ohúria Vás krásne panoramatické ďaleké výhľady. Dovidíte na Chočské vrchy, Kremnické vrchy, Malú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu, Štiavnické vrchy, Vtáčnik aj Západné Tatry. Práve výhľady sú jedným z hlavných dôvodov, prečo turisti Krížnu navštevujú. Na vrchole stojí taktiež oplotený vojenský objekt, vysielač. Podľa všetkého slúži ako navigačná stanica lietadiel. Neďaleko neho si môžete posedieť na lavičke, či prejsť sa popri informačných tabuliach. Tie popisujú okolie, vrátane jednotlivých kopcov.

Krížnu niekedy domáci volajú aj „matka všetkých lavín“. Dajte si preto v zimnom období pozor, svahy sú silne lavinózne. Tak nech sa z dobrodružstva nestane nešťastie. V lete je Krížna veľmi obľúbená aj medzi cyklistami. Vedie na ňu trasa z Horného Jelenca a Valentovej. Stačí Vám dobrý horský bicykel a sila v nohách, o zvyšok dojmu sa už postará okolitá príroda. Cez vrchol dokonca vedie aj veľmi obľúbená Cesta hrdinov SNP. Ďalej sa na ňu pripája Veľkofatranská magistrála.

Na vrchol sa peši dostanete niekoľkými trasami. Za najľahší výstup sa považuje ten po modrej turistickej značke, z obce Staré Hory. Zelená turistická značka Vás sem privedie smerom z Liptovských Revúc cez Rybovské sedlo. A napokon ešte červené turistické značky. Tými sa na Krížnu dostanete z Kráľovej studne (západ), Ploskej a Ostredku (sever) alebo z vrchu Zvolen vo Veľkej Fatre (východ). Ktorúkoľvek trasu si vyberiete, určite si výstup užijete. Rozličné trasy si môžete kombinovať aj s rozličným ročným obdobím, pre Krížnu neplatí žiadna sezónna uzávera.

Hoci výstup nepatrí medzi najzložitejšie, i tak netreba prípravu podceniť. Najdôležitejšie je, aby ste boli oddýchnutí, plní síl a energie. Najvhodnejšie teda bude zarezervovať si vhodné ubytovanie v okolí Krížnej, aby ste mohli vyraziť hneď ráno. Nič totiž nedokáže túru skomplikovať viac, ako počasie a neskorý štart. Vhodné ponuky nájdete napríklad na stránke ubytovanie Staré Hory. Prajeme Vám príjemný pobyt, priaznivé počasie a šťastný návrat z túry domov.

Ďumbier, ktorý sa týči do výšky 2 045,9 m n. m., je najvyšším vrchom Nízkych Tatier. Je súčasťou centrálnej časti geomorfologického podcelku Ďumbierske Tatry. Tvorí hranicu Žilinského a Banskobystrického kraja a zasahuje do katastrálnych území Brezno, Liptovský Ján a Horná Lehota.

Túra na Ďumbier patrí medzi najkrajšie, ktoré sa na Slovensku dajú podniknúť. Vydať sa na ňu môžu pokojne aj rodinky s deťmi, avšak vtedy je potrebné rátať s celodenným šliapaním. To samo o sebe nie je náročné, ale treba mať na pamäti, že celkovo musíte prekonať približne 1 000 výškových metrov. Zaujímavým spestrením a v neposlednom rade aj zľahčením výstupu je využitie lanoviek či prestávka na obľúbenej horskej Chate M. R. Štefánika či Kamennej chate pod Chopkom.

Na Ďumbier vedú trasy po štyroch turistických značkách. Po modrej trase pôjdete z Liptovského Jána a následne okolo chaty Štefánika. Po žltej trase pôjdete z Mýta pod Ďumbierom taktiež okolo chaty generála Štefánika, alebo z obce Vyšná Boca cez Králičku. Po zelenej trase pôjdete z Demänovskej doliny - Lúčok cez Širokú dolinu alebo z rekreačného strediska Tále a Trangoška okolo chaty Štefánika. No a napokon ešte červená trasa, tá Vás povedie Cestou hrdinov SNP po hlavnom hrebeni, z východu zo sedla Čertovica okolo Štefánikovej chaty, zo západu od vrchu Chopok cez Ďumbierske sedlo.

Po výstupe na vrchol si môžete spraviť turistami obľúbenú fotografiu pri drevenom slovenskom dvojkríži. Ten je tu ako symbol slovenskej hrdosti, nakoľko sa v okolitých horách odohrávali boje SNP. Na ich pamiatku sa pri neďalekej Chate M. R. Štefánika nachádza aj pomník padlým partizánom. Odmenou za túru Vám bude najmä nádherný panoramatický výhľad. Je možné pozorovať prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska. Uvidíte Tatry, Chočské vrchy, Poľanu, Veporské vrchy a Stolické vrchy. Za priaznivých podmienok možno zazriete Oravské Beskydy s Pilskom a Babou horou, Oravskú Maguru, Vtáčnik, Krivánsku Fatru, Sitno a dokonca maďarský Kékes.

Na vrchole Ďumbiera sa s rozlohou 2 043,76 ha rozprestiera Národná prírodná rezervácia Ďumbier, vyhlásená v roku 1973. Je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a zahŕňa východné svahy Krakovej hole a Tanečnice, severné svahy Ďumbiera, vrch Štiavnicu a západné svahy Rovnej hole.

Tak ako, dáte sa nahovoriť na túto jedinečnú túru? Garantujeme Vám, že nebudete ľutovať a hneď po návrate domov budete rozmýšľať, ktorú ďalšiu trasu vyskúšate najbližšie. Ďumbier je jednoducho srdcovka Slovákov. Zarezervujte si na našej stránke ubytovanie v blízkosti Ďumbiera. Nezabudnite si so sebou vziať turistickú obuv, ľahké ale odolné oblečenie, batoh a môžete vyraziť za dobrodružstvom.

Sitno je so svojou výškou 1 009,2 m n. m. najvyšším vrchom pohoria Štiavnické vrchy. Leží v okrese Banská Štiavnica, v katastrálnom území obce Ilija. Vrch je opradený mnohými povesťami a bájami. Snáď každý pozná tú o Sitnianskych rytieroch, ktorí žijú v masíve Sitna a sú pripravení pomôcť národu vo chvíľach, keď mu bude najhoršie.

K Sitnu sa viaže ešte jedna zaujímavá povesť, ktorá sa týka obliehania hradu Tatármi patriacimi k Tureckej armáde. Tí dlho obliehali hrad s cieľom vyhladovať jeho obyvateľov. Keď už boli obrancovia hradu zúfalí, vzali posledné zásoby jedla, upiekli z nich koláč a ten zhodili z hradieb svojmu nepriateľovi. Spolu s koláčom poslali aj správu, že ešte mnoho ďalších rokov budú také výborné pokrmy jesť, načo sa Tatári dali na ústup a sklamane odišli. Predpokladali totiž, že správa je pravdivá a oni by ešte mnoho rokov museli čakať.

Masív Sitna patrí do povodia rieky Hron, kde sú odvádzané vody západných svahov. Južná a východná časť masívu svoje vody smeruje do rieky Ipeľ. Masív je na vrchole, ale i na viacerých svahoch odlesnený a predstavuje výraznú dominantu krajiny, ktorú si nemožno zmýliť s iným vrchom.

Sitno je považované za kolísku európskej horskej turistiky. Prvý turistický krúžok bol založený v roku 1860. Práve Sitniansky klub vyznačil prvý písomne doložený turistický chodník z Hodruše, cez Počúvadlianske jazero a Sitno, do Sklených Teplíc. K tejto akcii došlo v roku 1874, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Uhorska. Systém turistických značiek, ktoré sa používali na Sitne sa stal zaužívaným štandardom aj v okolitých krajinách, ale aj v Izraeli, Brazílii či dokonca na Filipínach.

Horáreň na Sitne bola v roku 1929 prestavená na turistickú Chatu Andreja Kmeťa, ktorú je aj dnes možné využiť. Pri výstupe Vás ako prvý uchváti nádherný výhľad. Je vidieť všetky okolité vrchy, okrem nich aj Pohronský Inovec, Tribeč, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Poľanu či Javorie. Ak je počasie priaznivé, uvidíte aj Nízke Tatry, Veľkú Fatru a tiež niektoré vrchy na území Maďarska, napríklad Matru.

Sitno je vyhláseným archeologickým chráneným územím. Boli tu nájdené pozostatky osídlenia ešte z čias praveku. Archeologické práce odkryli mohutné lužické hradisko na ploche 16 ha. Jednalo sa o najvyššie položené opevnené sídlo lužickej kultúry na území našej krajiny. Jeho história siaha do obdobia 1200 až 800 pred n. l., pričom toto osídlenie trvalo približne do začiatku nášho letopočtu. Následne, podľa ďalších nálezov, bolo Sitno opätovne osídlené v 11. – 12. storočí, kedy vzrástol význam Banskej Štiavnice vďaka ťažbe rúd. Z toho dôvodu tu bol v 13. storočí postavený Hrad Sitno, ktorého zrúcaninu je možné obdivovať dodnes. Okrem hradu sa na Sitne nachádza aj Pamätník Exnárovi, zakladateľovi partizánskeho oddielu Sitno a druhá najstaršia rozhľadňa na Slovensku. V tej sú nainštalované expozície archeologických nálezov z hradu i rozličné artefakty tunajšej fauny, flóry, minerálov a skalolezectva.

Sitno je miestom výskytu rôznych druhov chránených rastlín a živočíchov. Medzi živočíchy patrí najmä sitniansky srnec a krkavec čierny. Z rastlín je tu výrazné zastúpenie vegetácie skalných štrbín a stien na andezitoch, približne 300 foriem ruží (popísané už Andrejom Kmeťom) a výskyt teplomilných aj horských druhov rastlín (cesnak žltý, skalnica horská karpatská, ľalia zlatohlavá, kukurička chlpatá kríčkovitá).

Na vrchol Sitna vedie cesta z osady Rovne. Po modrej turistickej značke sa na vrchol dostanete z Prenčova alebo zo sedla Krížne s prechodom cez Tatársku lúku. Po zelenej turistickej značke môžete ísť od Počúvadlianskeho jazera cez Tatársku lúku alebo z obce Ilija s tým, že táto trasa sa neskôr napojí na už spomínanú modrú značku. Veľmi pekná trasa vedie zo Sv. Antona. Cestou môžete navštíviť aj malebný Kaštieľ Svätý Anton s múzeom. Niektoré trasy zvládnu bez problémov aj deti či seniori. Výstup je možný celoročne. 

Sitno a celé jeho okolie je kraj nabitý aktivitami a atrakciami, ktoré sa určite oplatí vidieť. Rozhodne Vám na to nebude stačiť jeden deň, možno ani dva. Odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v okolí Sitna a užiť si výlet so všetkými zaujímavosťami.

Minčol je najvyšším vrchol Oravskej Magury, pričom sa rozprestiera v jej juhozápadnej časti, v podcelku Kubínska hoľa. Jeho vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 1 393,9 m n. m. Časť územia spadá do Národnej prírodnej rezervácie Minčol. Zasahujú sem aj dva ochranné pásma, konkrétne Národný park Malá Fatra a Chránená krajinná oblasť Horná Orava. Minčol katastrálne spadá pod mesto Dolný Kubín.

Keď sa dostanete na jeho vrchol, naskytnú sa Vám krásne a skutočne ďaleké výhľady. Ak si nie ste istí, ktoré vrchy či pohoria vidíte, pomôže Vám s orientáciou tabuľa s podrobným popisom panorámy. Určite tam budú uvedené vrcholy Oravskej Magury, Veľká Fatra, Malá Fatra, Západné Tatry, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy i napríklad Veľký Choč. Výhľady sú skutočne dychberúce. Najmä v zime, keď sú okolité vrcholky stromov pokryté snehovou pokrývkou, kopce v diaľke majú oceľovosivú farbu a obloha tomu všetkému dodáva chladný nádych. Vtedy máte pocit, že ste doslova v rozprávke.

A keď už teda spomíname zimu, na juhovýchodnom svahu vrchu Minčol sa rozprestiera vyhľadávané lyžiarske stredisko Ski Park Kubínska hoľa. A kde sa v zime lyžuje, tam sa v lete miesto mení na bike park a zipline. Ten je dokonca najdlhší a súčasne najmodernejší v strednej a východnej Európe, bol by hriech nevyskúšať ho. Ak si ale predsa len najradšej obúvate blúdivé turistické topánky, vyberte sa aj na susediace vrchy. Z jednej strany je to Paráč, z druhej strany Kubínska hoľa.

Spomínaná Národná prírodná rezervácia Minčol sa rozprestiera na rozlohe 96,1 ha. Vyhlásená bola v roku 1980 a príslušnosťou spadá pod Národný park Malá Fatra. Nachádzajú sa tu vzácne porasty. Miestami sú pralesovitého rázu, inde sú smrekovo-bukovo-jedľové alebo čisto smrekové. Rezervácia je bez ochranného pásma. K jej okraju sa dostanete po verejnosti sprístupnených chodníčkoch.

Ďalším lákadlom vrchu Minčol by mohol byť jeho severovýchodný svah. Nachádza sa tu totiž známe „Minčolské Morské oko“. Miestni tak prezývajú Puchmajerovej jazierko. Je to jedinečné jazierko rašelinového charakteru, ktoré je zasadené do oku lahodiaceho prostredia hustého ihličnatého lesa. Je hlboké takmer 6 m a plné krásnej priezračnej vody. Dokonca v hĺbke vidíte staré kmene obrovských stromov. Ide o typické rašelinisko, darí sa tu najmä hydrofilnej vegetácii. Dokonca sa tu vyskytuje niekoľko veľmi vzácnych a jedinečných rastlín. Jazierko má len jedinú chybičku krásy. Nakoľko sa nachádza v 4. stupni ochrany a rašeliniská sú naším najohrozenejším ekosystémom, vstup k nemu je zakázaný. Vziať Vás sem môže len osoba so špeciálnym povolením.

Ako sa vlastne na Minčol dostanete? Môžete sa vydať po červenej turistickej značke z obce Zázrivá, po zelenej turistickej značke priamo z Dolného Kubína alebo po modrej turistickej značke z Oravského Podzámku cez Kubínsku hoľu či zo susedného Minčola (rovnomenný vrch ležiaci na severe). Aby ste si krásy okolia naplno užili, odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v blízkosti vrchu Minčol, napríklad na stránke ubytovanie Dolný Kubín. Veríme, že sa Vám na čarovnej Orave zapáči a nebude to poslednýkrát, čo tento malebný slovenský kraj navštívite.

Kráľova hoľa je so svojou výškou 1 946,1 m n. m. najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier. Patrí medzi najnavštevovanejšie vrchy Nízkych Tatier. Je otázne či je to tým, že je už roky opradená povesťami a ospevovaná básnikmi alebo neskutočným výhľadom, ktorý sa z nej naskytuje. Uvidíte z nej Spiš, Liptov, Horehronie, Vysoké Tatry a mnoho iného, dokonca dovidieť do Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska a na Ukrajinu.

Kráľovej holi sa hovorí aj „matka štyroch riek“. Vyvierajú pod ňou totiž pramene najväčších slovenských riek, konkrétne Čierneho Váhu, Hnilca, Hornádu a Hronu. Na jej vrchole je od roku 1960 umiestnený televízny a rozhlasový vysielač. Jeho stožiar má výšku 137,5 m, antény rozhlasového vysielania sú vo výške 59 m. Signál pokrýva štvrtinu územia Slovenska.

Kráľova hoľa sa pýši jedným neuveriteľným rekordom. Boli z nej pozorované a zdokumentované Apusenské vrchy v Rumunsku. To znamená, že bola zdokumentovaná vzdialenosť pozorovania viac než 300 km. Jedná sa o prvé pokorenie tohto rekordu na Slovensku, ale podľa všetkého aj v rámci celej strednej Európy.

Tento známy vrch je atraktívny ako v lete, tak aj v zime. V lete sa to tam hemží turistami, cyklistami a bežcami. Zaujímavé je trailrunningové podujatie Nízkotatranská stíhačka, avšak naň si trúfnu len kondične veľmi dobrí bežci. V zime zas nie je výnimkou stretnúť tam skialpinistov.

Na Kráľovu hoľu sa dostanete jedine pešo alebo bicyklom. Asfaltová cesta vedie z obce Šumiac (približne 3 h), ale označené chodníky vedú aj z obcí Telgárt (červená značka alebo zelená značka cez vrch Kráľova skala, približne 3,5 h), Liptovská Teplička (zelená značka, približne 5 h) a Spišské Bystré (modrá značka cez Smrečínske sedlo, približne 7 h). Turistická modrá značka vedie cez Predné sedlo aj z obce Šumiac a je ideálna, ak sa chcete vyhnúť asfaltke. Pokiaľ si za trasu výstupu vyberiete práve tú z obce Šumiac, približne v polovičke cesty sa môžete pristaviť v Chate pod Kráľovou hoľou.

Poznáte známu vetu: „Na Kráľovej holi stojí strom zelený.“? No jasné, veď kto by ju nepoznal. Ale videli ste ho na vlastné oči? On tam totiž naozaj je. Alebo nie je? Existuje len jediný spôsob, ako to zistiť. Prísť tam a osobne si to overiť. Zarezervujte si pekné ubytovanie pri Kráľovej holi, napríklad na stránke ubytovanie Šumiac alebo ubytovanie Telgárt a vyrazte za dobrodružstvom.