Vrchy v Slovenskom rudohorí

Kráľova hoľa je so svojou výškou 1 946,1 m n. m. najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier. Patrí medzi najnavštevovanejšie vrchy Nízkych Tatier. Je otázne či je to tým, že je už roky opradená povesťami a ospevovaná básnikmi alebo neskutočným výhľadom, ktorý sa z nej naskytuje. Uvidíte z nej Spiš, Liptov, Horehronie, Vysoké Tatry a mnoho iného, dokonca dovidieť do Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska a na Ukrajinu.

Kráľovej holi sa hovorí aj „matka štyroch riek“. Vyvierajú pod ňou totiž pramene najväčších slovenských riek, konkrétne Čierneho Váhu, Hnilca, Hornádu a Hronu. Na jej vrchole je od roku 1960 umiestnený televízny a rozhlasový vysielač. Jeho stožiar má výšku 137,5 m, antény rozhlasového vysielania sú vo výške 59 m. Signál pokrýva štvrtinu územia Slovenska.

Kráľova hoľa sa pýši jedným neuveriteľným rekordom. Boli z nej pozorované a zdokumentované Apusenské vrchy v Rumunsku. To znamená, že bola zdokumentovaná vzdialenosť pozorovania viac než 300 km. Jedná sa o prvé pokorenie tohto rekordu na Slovensku, ale podľa všetkého aj v rámci celej strednej Európy.

Tento známy vrch je atraktívny ako v lete, tak aj v zime. V lete sa to tam hemží turistami, cyklistami a bežcami. Zaujímavé je trailrunningové podujatie Nízkotatranská stíhačka, avšak naň si trúfnu len kondične veľmi dobrí bežci. V zime zas nie je výnimkou stretnúť tam skialpinistov.

Na Kráľovu hoľu sa dostanete jedine pešo alebo bicyklom. Asfaltová cesta vedie z obce Šumiac (približne 3 h), ale označené chodníky vedú aj z obcí Telgárt (červená značka alebo zelená značka cez vrch Kráľova skala, približne 3,5 h), Liptovská Teplička (zelená značka, približne 5 h) a Spišské Bystré (modrá značka cez Smrečínske sedlo, približne 7 h). Turistická modrá značka vedie cez Predné sedlo aj z obce Šumiac a je ideálna, ak sa chcete vyhnúť asfaltke. Pokiaľ si za trasu výstupu vyberiete práve tú z obce Šumiac, približne v polovičke cesty sa môžete pristaviť v Chate pod Kráľovou hoľou.

Poznáte známu vetu: „Na Kráľovej holi stojí strom zelený.“? No jasné, veď kto by ju nepoznal. Ale videli ste ho na vlastné oči? On tam totiž naozaj je. Alebo nie je? Existuje len jediný spôsob, ako to zistiť. Prísť tam a osobne si to overiť. Zarezervujte si pekné ubytovanie pri Kráľovej holi, napríklad na stránke ubytovanie Šumiac alebo ubytovanie Telgárt a vyrazte za dobrodružstvom.

Kojšovská hoľa je s výškou 1 225,7 m n. m. najvyšším vrchom podcelku Kojšovská hoľa, v oblasti Slovenského rudohoria vo Volovských vrchoch. Tak isto je to najvyšší bod celého okresu Košice-okolie. Vrch sa nachádza približne 16 km na západ od Košíc, medzi obcami Kojšov, Opátka, Prakovce a Zlatá Idka. Turisti ho navštevujú celoročne. Je využívaný ako na turistiku, tak aj na šport a rekreáciu.

V lete je vrch veľmi turisticky atraktívny. Jedná sa o krásnu prírodnú scenériu zarastenú vresmi, porastmi brusníc a čučoriedok, malín i lesných jahôd. Nazbierate si aj rôzne huby a liečivé rastlinky. Pozor ale, mnohé z rastlín, ktoré tu nájdete sú chránené, na tie prosím len pozerajte a tešte sa z ich krásy. Prechádza tadeto červená značka Cesta hrdinov SNP. Spolu so Zlatoidskou horou tvorí Kojšovská hoľa veľmi obľúbenú turistickú dvoj-kombináciu. Turisti dokonca hovoria, že je odtiaľto jeden z najlepších výhľadov z Volovských vrchov. Ten na Tatry je jednoducho jedinečný. Najmä v začiatkoch zimy, keď ich snehom poprášené štíty ostro kontrastujú s ešte hnedo-zelenými oblými kopčekmi dolu pod nimi. V diaľke uvidíte taktiež do Poľska, Maďarska i na Ukrajinu.

V zime sa Kojšovská hoľa mení na lyžiarsky raj. Lyžiarske stredisko Kojšovská hoľa – Skipark Erika je skvelým priestorom na vyžitie sa lyžiarov i snowboardistov. Stredisko je dostupné lanovkou a okolím vedú aj kvalitné bežecké lyžiarske trate. Cestou na vrchol ale stretnete určite aj skialpinistov alebo nadšencov ski touringu. A kľudne si tu postavte aj snehuliaka, veď zima má byť o radosti zo snehu.

Na vrchole Kojšovskej hole je umiestnené observatórium Slovenského meteorologického ústavu. Hneď vedľa sa nachádza bronzová pamätná tabuľa z roku 1981 „česť a sláva hrdinom SNP“. Tak isto tu nájdete schránku s vrcholovou knihou a približne o 200 m ďalej 49 mierových stĺpov „nech je mier na Slovensku“. Stoja tu od roku 1997 ako symbol mieru v Európe. Slovensko ich dostalo darom od Japonskej spoločnosti. Taktiež tu od roku 1999 uvidíte pamätník SNP spolu s protitankovým kanónom.

Na vrchol vedie niekoľko rozličných trás. Po modrej značke sa sem dostanete z Gelnice, Kojšova aj zo Zlatej Idky. Po žltej značke sa na Kojšovskú hoľu dostanete z obce Prakovce. Vyrátajte si čas šliapania na približne 3 hodiny, v lete samozrejme odporúčame aj posedenie na slnečnom vrchole. Aby ste sa nemuseli na túru ani cestou z nej náhliť domov, zarezervujte si ubytovanie v okolí vrchu Kojšovská hoľa. Skúste to napríklad na stránke ubytovanie Kojšov alebo ubytovanie Košice. Určite nájdete také, ktoré bude pre Vás to pravé.