Vrchy v Nízkych Tatrách

Keď sa povie „Chopok“, väčšina ľudí bez zaváhania odpovie „Jasná“. Tento tretí najvyšší vrchol (2 023,6 m n. m.) Nízkych Tatier však ponúka omnoho viac, než len skvelú lyžovačku na perfektne upravených zjazdovkách. Nachádza sa v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry, na hlavnom hrebeni na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na hranici okresov Brezno a Liptovský Mikuláš.

Chopok býva veľakrát len prestupná stanica pred ďalším pokračovaním túry. Najčastejšie kroky turistov z neho vedú na Ďumbier a ku Chate M. R. Štefánika, následne s pokračovaním cez Králičku do sedla Čertovica. Hlavný vrchol sa nachádza nad Kamennou chatou pod Chopkom. Má však aj druhý, vedľajší vrchol, a to západne od rotundy.

Práve v jeho blízkosti sa nachádza meteorologická stanica. Jej merania, ktoré sa začali 1. decembra 1954 poskytujú nielen turistom zaujímavé informácie. Vďaka nej vieme, že priemerná ročná teplota na vrchole dosahuje len -1,1 °C. Maximálna teplota 22 °C bola nameraná 9. augusta 2013 a minimálna -31,5 °C nebola prekonaná od 17. januára 1963. Chopok je navyše považovaný za jedno z najveternejších miest na Slovensku. Priemerná rýchlosť vetra dosahuje 9,3 m/s, 14. apríla 1988 bola nameraná dokonca rýchlosť 51 m/s, čo je v prepočte viac ako 180 km/h!

Chopok je turisticky vyhľadávaný vrchol v lete aj v zime, čomu vďačí nielen svojmu dychberúcemu panoramatickému výhľadu, ale aj skvelej dostupnosti. Až pod samotný vrchol sa turisti pohodlne vyvezú lanovkou ako zo severnej, tak aj z južnej strany. Spomínaný kruhový výhľad zachytáva mnohé pohoria stredného aj severného Slovenska, nízkotatranské vrchy a samozrejme, Vysoké Tatry. Ak Vám bude počasie priať, uvidíte dokonca aj Chočské vrchy, Poľanu, Veporské vrchy, Stolické vrchy, Oravské Beskydy s Pilsom a Babou horou, Oravskú Maguru, Krivánsku Fatru, Vtáčnik aj maďarský Kékes.

Najmenší turisti Chopok obľubujú vďaka drakovi Demiánovi. Impozantná socha z dielne umeleckého kováča Vladimíra Eperješiho zobrazuje najmocnejšieho strážcu demänovských pokladov. Oči má vykladané polodrahokamami, šupiny sú ručne kované. Jeho hlavy chrlia oheň aj dym a v hrdle jednej z nich sa nachádza medený zvonček. Keď ho rozozvučíte, šťastie si privoláte. Či už je to výmysel alebo fakt, stojí zato to aspoň vyskúšať. Vydajte sa na rodinnú dobrodružnú Dračiu cestu na Chopok a pomôžte malému dráčikovi nájsť šťastný koniec príbehu o drakoch. Počas dobrodružstva Vás bude sprevádzať denník a na konci cesty čaká šikovníkov odmena. A ak na rozprávkových drakov neveríte, skúste sa lepšie pozrieť na neobvyklú hromadu kameňov na vrchole. Nepripomínajú Vám spiaceho draka?

V zime patria svahy Chopku medzi bezkonkurenčne najlepšie na Slovensku. Podľa toho, na ktorej strane Chopku sa nachádzate, podľa toho si vyberiete stredisko, v ktorom si užijete skvelú lyžovačku. Severná strana ponúka strediská Biela púť, Otupné a Záhradky, južná strana zase strediská Srdiečko a Kosodrevina.

Prístup na Chopok je veľmi dobrý, najjednoduchšie je nastúpiť na kabínovú alebo sedačkovú lanovku a vyviesť sa až hore. Od lanoviek však vedú aj niekoľké turistické trasy. Po modrej turistickej značke pôjdete z Demänovskej doliny cez Lukovú, výstup začnete pri obľúbenom Vrbickom plese.

Po zelenej turistickej značke z rekreačného strediska Tále a Trangoška, následne po žltej turistickej značke na vrchol. Po červenej turistickej značke buď zo západu po hlavnom hrebeni od Dereší, alebo z východu taktiež po hlavnom hrebeni od Ďumbiera. Žltá turistická značka vedie od Táľov cez Dereše.

Horské slnko, skvelý výhľad, super dostupnosť. Toto všetko platí pre vrch Chopok, ktorý ak ste ešte nenavštívili, rozhodne by ste to mali napraviť. Či už v lete alebo v zime, peši alebo lanovkou, sami alebo sa skvelou partiou, to necháme na Vás. V čom sa však môžete Vy spoľahnúť na nás, sú stránky ubytovanie Jasná a ubytovanie Brezno, ktoré obsahujú širokú ponuku ubytovania, aby ste si zážitok z výletu dokonale vychutnali a neponáhľali sa večer domov.

Ďumbier, ktorý sa týči do výšky 2 045,9 m n. m., je najvyšším vrchom Nízkych Tatier. Je súčasťou centrálnej časti geomorfologického podcelku Ďumbierske Tatry. Tvorí hranicu Žilinského a Banskobystrického kraja a zasahuje do katastrálnych území Brezno, Liptovský Ján a Horná Lehota.

Túra na Ďumbier patrí medzi najkrajšie, ktoré sa na Slovensku dajú podniknúť. Vydať sa na ňu môžu pokojne aj rodinky s deťmi, avšak vtedy je potrebné rátať s celodenným šliapaním. To samo o sebe nie je náročné, ale treba mať na pamäti, že celkovo musíte prekonať približne 1 000 výškových metrov. Zaujímavým spestrením a v neposlednom rade aj zľahčením výstupu je využitie lanoviek či prestávka na obľúbenej horskej Chate M. R. Štefánika či Kamennej chate pod Chopkom.

Na Ďumbier vedú trasy po štyroch turistických značkách. Po modrej trase pôjdete z Liptovského Jána a následne okolo chaty Štefánika. Po žltej trase pôjdete z Mýta pod Ďumbierom taktiež okolo chaty generála Štefánika, alebo z obce Vyšná Boca cez Králičku. Po zelenej trase pôjdete z Demänovskej doliny - Lúčok cez Širokú dolinu alebo z rekreačného strediska Tále a Trangoška okolo chaty Štefánika. No a napokon ešte červená trasa, tá Vás povedie Cestou hrdinov SNP po hlavnom hrebeni, z východu zo sedla Čertovica okolo Štefánikovej chaty, zo západu od vrchu Chopok cez Ďumbierske sedlo.

Po výstupe na vrchol si môžete spraviť turistami obľúbenú fotografiu pri drevenom slovenskom dvojkríži. Ten je tu ako symbol slovenskej hrdosti, nakoľko sa v okolitých horách odohrávali boje SNP. Na ich pamiatku sa pri neďalekej Chate M. R. Štefánika nachádza aj pomník padlým partizánom. Odmenou za túru Vám bude najmä nádherný panoramatický výhľad. Je možné pozorovať prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska. Uvidíte Tatry, Chočské vrchy, Poľanu, Veporské vrchy a Stolické vrchy. Za priaznivých podmienok možno zazriete Oravské Beskydy s Pilskom a Babou horou, Oravskú Maguru, Vtáčnik, Krivánsku Fatru, Sitno a dokonca maďarský Kékes.

Na vrchole Ďumbiera sa s rozlohou 2 043,76 ha rozprestiera Národná prírodná rezervácia Ďumbier, vyhlásená v roku 1973. Je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a zahŕňa východné svahy Krakovej hole a Tanečnice, severné svahy Ďumbiera, vrch Štiavnicu a západné svahy Rovnej hole.

Tak ako, dáte sa nahovoriť na túto jedinečnú túru? Garantujeme Vám, že nebudete ľutovať a hneď po návrate domov budete rozmýšľať, ktorú ďalšiu trasu vyskúšate najbližšie. Ďumbier je jednoducho srdcovka Slovákov. Zarezervujte si na našej stránke ubytovanie v blízkosti Ďumbiera. Nezabudnite si so sebou vziať turistickú obuv, ľahké ale odolné oblečenie, batoh a môžete vyraziť za dobrodružstvom.

Kráľova hoľa je so svojou výškou 1 946,1 m n. m. najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier. Patrí medzi najnavštevovanejšie vrchy Nízkych Tatier. Je otázne či je to tým, že je už roky opradená povesťami a ospevovaná básnikmi alebo neskutočným výhľadom, ktorý sa z nej naskytuje. Uvidíte z nej Spiš, Liptov, Horehronie, Vysoké Tatry a mnoho iného, dokonca dovidieť do Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska a na Ukrajinu.

Kráľovej holi sa hovorí aj „matka štyroch riek“. Vyvierajú pod ňou totiž pramene najväčších slovenských riek, konkrétne Čierneho Váhu, Hnilca, Hornádu a Hronu. Na jej vrchole je od roku 1960 umiestnený televízny a rozhlasový vysielač. Jeho stožiar má výšku 137,5 m, antény rozhlasového vysielania sú vo výške 59 m. Signál pokrýva štvrtinu územia Slovenska.

Kráľova hoľa sa pýši jedným neuveriteľným rekordom. Boli z nej pozorované a zdokumentované Apusenské vrchy v Rumunsku. To znamená, že bola zdokumentovaná vzdialenosť pozorovania viac než 300 km. Jedná sa o prvé pokorenie tohto rekordu na Slovensku, ale podľa všetkého aj v rámci celej strednej Európy.

Tento známy vrch je atraktívny ako v lete, tak aj v zime. V lete sa to tam hemží turistami, cyklistami a bežcami. Zaujímavé je trailrunningové podujatie Nízkotatranská stíhačka, avšak naň si trúfnu len kondične veľmi dobrí bežci. V zime zas nie je výnimkou stretnúť tam skialpinistov.

Na Kráľovu hoľu sa dostanete jedine pešo alebo bicyklom. Asfaltová cesta vedie z obce Šumiac (približne 3 h), ale označené chodníky vedú aj z obcí Telgárt (červená značka alebo zelená značka cez vrch Kráľova skala, približne 3,5 h), Liptovská Teplička (zelená značka, približne 5 h) a Spišské Bystré (modrá značka cez Smrečínske sedlo, približne 7 h). Turistická modrá značka vedie cez Predné sedlo aj z obce Šumiac a je ideálna, ak sa chcete vyhnúť asfaltke. Pokiaľ si za trasu výstupu vyberiete práve tú z obce Šumiac, približne v polovičke cesty sa môžete pristaviť v Chate pod Kráľovou hoľou.

Poznáte známu vetu: „Na Kráľovej holi stojí strom zelený.“? No jasné, veď kto by ju nepoznal. Ale videli ste ho na vlastné oči? On tam totiž naozaj je. Alebo nie je? Existuje len jediný spôsob, ako to zistiť. Prísť tam a osobne si to overiť. Zarezervujte si pekné ubytovanie pri Kráľovej holi, napríklad na stránke ubytovanie Šumiac alebo ubytovanie Telgárt a vyrazte za dobrodružstvom.