Vrchy na Orave

Sivý vrch je impozantný skalnatý štít Západných Tatier. Prístupný je z Bobroveckej doliny na Liptove alebo z dedín Zuberec či Huty na Orave. Vďaka svojmu skalnatému povrchu je považovaný za jeden z najkrajších vrchov tejto časti Tatier.

Sivý vrch leží v nadmorskej výške 1 805 m n. m. Pýši sa vápenomilnou flórou. Nájdeme tu vyše 500 druhov rastlín, niektoré z nich sú skutočne vzácne, nakoľko sa nevyskytujú nikde inde na Slovensku. Rastú tu napríklad klinčeky, šafran ale aj horce. Geomorfologická skladba a členitý reliéf robia zo Sivého vrchu raj pre botanikov.

Ak sa na Sivý vrch vyberiete z oravskej strany, zaberie Vám menej času. Z obce Huty Vám bude trvať cesta na vrchol približne 2,5 hodiny. Svoju túru začnite od horárne pod Bielou skalou, ktorá je východiskovým bodom mnohých trás Západných Tatier.

Strmým stúpaním sa dostanete k bralám nad Hutnianskym sedlom. Tu možno objavíte podľa legendy skrytý Jánošíkov poklad. Ak ho aj nenájdete, nevadí. Pokladom budú pre Vás výhľady na všetky svetové strany, pretože cesta na Sivý vrch ďalej vedie po hrebeni. Na tejto trase budete míňať Radové skaly. Zaujímavý prírodný úkaz, ktorý pripomína ľudské postavy. Až na vrchol Sivého vrchu prekonáte prevýšenie vyše 1 000 výškových metrov.

Alternatívny výstup na Sivý vrch je z liptovskej strany z obce Bobrovec, respektíve Jalovec. Z parkoviska od Bobroveckej vápenice sa vydáte najprv po asfaltke. Hneď na začiatku môžete obdivovať skalné steny vrchov Mních a Sokol. Turistická značka Vás ďalej povedie ku Chate pod Náružím. Tú si Bobrovčania veľmi cenia, pretože ju postavili vlastnými rukami domáci brigádnici a prispela na ňu hádam každá rodina v Bobrovci. Dnes je v správe obce a striedajú sa v nej chatári. Táto trasa je o čosi dlhšia. Na Sivý vrch vystúpite približne za 4 hodiny. Cestou dolu môžete ešte urobiť okruh cez vrch Babky (1 566 m n. m.), populárny najmä u fotografov kvôli panoramatickým výhľadom.

V oboch prípadoch túru zvládnu už mierne pokročilí turisti, pre malé detičky však takýto výlet nie je úplne vhodný kvôli dĺžke trasy, strmým úsekom, sypkej hornine na vrchole a v prípade výstupu z Oravskej strany aj kvôli niekoľkým reťaziam. Nezabudnite preto na pevnú obuv, dostatok tekutín a pred túrou si určite skontrolujte predpoveď počasia. V daždi sa na chodníkoch veľmi šmýka a úseky môžu byť nebezpečné. Počas slnečného počasia sa však nebudete vedieť vynadívať na okolité krásy.

Majestátny Sivý vrch je dominantou Západných Tatier a obľúbenou destináciou pre turistov. Ak ste milovníci turistiky, pripravili sme pre Vás ďalšie tipy na vrchy v Tatrách. Rozhodne sa Vám oplatí stráviť dovolenku v tejto lokalite. O ubytovanie sa postará náš portál. Ponúkame Vám kvalitné ubytovanie v Západných Tatrách určite nájdete i ubytovanie v blízkosti lokality Sivý vrch. Či už hľadáte chaty, apartmány alebo penzióny, na našej stránke si máte z čoho vyberať.

Brestová je turisticky veľmi obľúbený vrch ležiaci na hlavnom hrebeni Roháčov v Západných Tatrách. Týči sa do výšky 1 902,7 m n. m. a v niektorých zdrojoch ho môžete nájsť pod názvom Malá Brestová. Zasahujú sem katastre obcí Tvrdošín a Liptovský Mikuláš. Vypína sa západne od Salatínskej doliny, južne od doliny Dlhá jama a východne nad známou Bobroveckou dolinou, v povodí rieky Váh.

Brestovú má väčšina návštevníkov spojenú s perfektnou lyžovačkou. Práve na východnom svahu Brestovej, v Salatínskej doline, sa nachádza vychytené lyžiarske stredisko Zverovka - Spálená. Tu čaká perfektné vyžitie lyžiarov začiatočníkov aj profesionálov. Brestová však nepochybne patrí medzi obľúbené turistické ciele aj mimo lyžiarskej sezóny.

Turisti si výstup na Brestovú často kombinujú s túrou po Roháčskej hrebeňovke Spálená – Salatín – Brestová. Brestová sa nachádza na hlavnom hrebeni, ten následne pokračuje ďalej na vrch Baníkov prípadne na druhú stranu do Hutianskeho sedla. Výstup na Brestovú sa výborne kombinuje taktiež s jazdou lanovkou.

Jedna z najobľúbenejších trás na Brestovú vedie po červenej turistickej značke z obce Kvačany, následne pokračujete cez Hutianske sedlo a Sivý vrch. Po červenej turistickej značke prejdete aj z vrchu Baníkov cez vrch Salatín. Pri plánovaní túry však myslite na zimnú uzáveru, ktorá platí v čase od 1.11. do 14.6. V zvyšných ročných obdobiach však túru rozhodne odporúčame. Odmenou za vyšliapanie na vrchol Vám bude panoramatický výhľad do Roháčskej doliny a severnú stranu Roháčskeho hrebeňa.

Naplánujte si výstup na tento krásny vrch Západných Tatier. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti vrchu Brestová, ideálne v blízkosti niektorého z východiskových bodov túry. Poslúžiť Vám na to môžu naše stránky ubytovanie Kvačany alebo ubytovanie Zuberec. Zbaľte si batoh a vyrazte za dobrodružstvom. Stačia Vám kvalitné turistické topánky, fľaša s vodou a chuť stráviť deň v prírode.

Babia hora je prezývaná tiež kráľovnou Beskýd. Je najvyšším vrchom pohoria Oravské Beskydy. Nachádza sa v katastrálnom území obce Oravská Polhora približne 18 kilometrov od Námestova. Výstup na ňu si zamiloval aj pápež Ján Pavol II., ktorého pamätnú tabuľu nájdete na vrchole Babej hory. Na Babiu horu vystúpil niekoľkokrát, ešte ako krakovský arcibiskup. Táto stredne náročná turistika isto očarí aj Vás.

Babia hora má nadmorskú výšku 1725 metrov nad morom a na jej vrchol sa dostanete približne za 3,5 hodiny. Prevýšenie, ktoré zdoláte, je okolo 900 metrov. Zaujímavosťou je, že leží na hranici s Poľskom. Stretnúť tu preto môžete aj poľských turistov, ktorí ju nazývajú Babia Góra. Trasa z poľskej strany je však strmejšia a náročnejšia.

Na Babiu horu sa po turistickom chodníku dostanete z Oravskej Polhory z lokality Slaná voda. Tieto kedysi kúpele sú dnes východiskovým turistickým bodom. Zároveň tu nájdete chatu s reštauráciou a parkovisko. Turistická cesta ďalej vedie cez Hviezdoslavovu alej a pokračuje k Hviezdoslavovej horárni, nazývanej aj Hájovňa pod Babou horou. Tu kedysi tvoril a bral inšpirácie básnik P. O. Hviezdoslav. Nachádza sa tu prvé literárne múzeum na Slovensku, ktoré bolo venované spisovateľovi. Expozícia Hájnikova žena patrí pod správu Oravského múzea a okrem nej tu nájdeme aj pamätný dom spisovateľa Mila Urbana.

Na trase k Babej hore nájdete niekoľko vyhliadok, odpočívadiel, drevených útulní a rozhľadní. Určite nevynechajte rozhľadňu Štaviny. Z nej si totiž vychutnáte pohľady na všetky svetové strany. Uvidieť môžete napríklad aj Kubínsku hoľu.

Babia hora leží skutočne vo výnimočnej prírode. Striedajú sa tu lesy s pralesom, kosodrevinou, ale aj alpské lúky. Náučný chodník je obohatený tabuľami o oravskej faune a flóre. Dozvedieť sa môžete, že Chránená krajinná oblasť Horná Orava je miestom výskytu medveďa hnedého a vzácneho druhu vtáka hlucháňa hôrneho.

Oravské Beskydy sú stvorené pre turistov. Ak sa rozhodnete stráviť tu Vašu dovolenku a preskúmať aj ďalšie turistické miesta, ste na správnom mieste. Na našom portáli Vám ponúkame ubytovanie v Oravských Beskydách a ubytovanie v blízkosti Babej hory. Navštívte aj ostatné zaujímavé atrakcie na Orave a spravte tak z Vášho pobytu aktívnu dovolenku.

Malý Rozsutec je jedným z vrchov Malej Fatry, geomorfologický podcelok Krivánska Fatra, s výškou 1 343,5 m n. m. Nachádza sa v okrese Žilina. Vrch zasahuje do katastrálneho územia obce Terchová a čiastočne Zázrivá. Spolu so svojím „bratom“ Veľkým Rozsutcom vytvárajú jedinečnú siluetu severnej časti pohoria Malá Fatra.

Kopec je charakteristický svojimi vápencovými stenami, ktoré sú veľmi ostré, ako aj skalným cimburím. Severozápadnú a juhozápadnú časť masívu odvodňujú prítoky Varínky, východnú časť prítoky Zázrivky.

Hore na vrchol vedú krásne, avšak náročné trasy. Z Terchovej, časť Biely potok, sa smerom na vrchol po západnom ramene vydáte po zelenej turistickej značke. Tak isto z Terchovej - Bieleho potoka sa po modrej turistickej značke vydáte cez Jánošíkove diery do sedla Medzirozsutce, a následne na vrchol po zelenej turistickej značke. Výstup môžete začať aj z parkoviska v Štefanovej. Po žltej turistickej značke dôjdete do sedla Vrchpodžiar, nasledujú Pod Pálenicou (po zelenej turistickej značke), Pod Tanečnicou (po modrej turistickej značke), na Medzirozsutce a následne opäť po zelenej značke na vrchol. Trasy sú na niektorých miestach charakteristické skalnými prevismi, rebríkmi, vyšmýkanými skalami a prítomnosťou reťazí. Preto sa netreba preceniť, ani zanedbať prípravu na výstup.

Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Rozsutec, vyhlásenej v roku 1967, ktorá spadá do Národného parku Malá Fatra. Po výstupe Vás možno prekvapí jeho relatívne malá plocha. Nevadí to, keď ste jedinými turistami, ak sa však za sebou stretne viacero skupiniek, bude hore trošku tesno. Nachádza sa tam klasické označenie tabuľou a schránka s vrcholovou knižkou. Treba si však dať veľký pozor na zrázy. Poseďte si na tráve, ktorá je ohraničená kosodrevinou i strmými skalami a vnímajte pokojnú, miestami až romantickú atmosféru tohto miesta.

Malý Rozsutec ponúka krásne panoramatické výhľady. Keďže nepatrí medzi najvyššie kopce, možno nie sú až také rozmanité, rozhodne však stoja za to. Ako prvý asi zazriete Veľký Rozsutec, ale svoje krásy odhalí aj sedlo Medzirozsutce a vrchy Osnica a Stoh. Keď sa zahľadíte do diaľky, môžete zahliadnuť Tatry, Chočské vrchy, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy aj Moravsko-sliezske Beskydy.

Poriadne si výstup naplánujte a môžete vyraziť. Nakoľko sa túra radí medzi ťažké, odporúčame Vám obuť si turistické topánky hneď skoro ráno. Najlepšie teda bude, ak si zarezervujete ubytovanie pri Malom Rozsutci. Pestré možnosti nájdete na stránkach ubytovanie Terchová, ubytovanie Štefanová alebo ubytovanie Zázrivá. Pomyselnú štartovaciu čiaru tak budete mať blízko a do kopca pôjdete oddýchnutí a plní energie.

Veľký Rozsutec je veľmi výrazným vrchom Malej Fatry, podcelku Krivánska Malá Fatra. Týči sa do výšky 1 609,7 m n. m. Práve jeho výška, ale určite aj tvar mu napomohli k tomu, že sa stal symbolom kraja, kde pôsobil najznámejší zbojník Juraj Jánošík a vlastne aj celej Malej Fatry. Ako sa postupne nasúval chočský príkrov na mäkšie vrstvy krížňanského príkrovu, vznikol tento majestátny vrch. Jeho vrchol a aj okolité skalné mestá, ktoré sú najväčšie na území Slovenska, vznikli eróziou.

Lokalita, v ktorej sa tento majestátny kopec nachádza, spadá do Žilinského kraja. Je na rozhraní okresov Žilina a Dolný Kubín, zasahuje do katastrálneho územia obcí Párnica a Terchová, okrajovo aj Zázrivá.

Hovorí sa, že Veľký Rozsutec je akási truhlica nazhromaždených pokladov slovenského národného hrdinu Juraja Jánošíka, ktoré tam ukryl. Údajne ich nájde a vykope len ten, koho povaha sa podobá tej Jánošíkovej. Teda niekto, kto len tak pre niečo nezradí svoje ideály.

Veľký Rozsutec je právom považovaný za jeden z najkrajších vrchov na celom Slovensku, a to má teda dosť veľkú konkurenciu. Napomáha k tomu určite aj jeho poloha v chránenej prírodnej rezervácii Rozsutec, ale najmä famózny výhľad, ktorý z vrcholu uvidíte. Veď posúďte sami, zhora uvidíte Malý Rozsutec, Veľký Choč, Chleb, Stoh, pohoria Kysúc, Oravy aj vrcholy Západných Tatier. K tomu sa ocitnete v obklopení unikátnych a skutočne vzácnych druhov fauny a flóry, keďže lokalitu z botanického hľadiska radíme k slovenským najbohatším. A aby toho nebolo málo, Veľký Rozsutec je vyobrazený aj na logu Národného parku Nízke Tatry.

Keď sa na vrchol dostanete, chvíľu si tam poseďte a nasávajte atmosféru. Toľko odtieňov zelenej farby na kopcoch a toľko odtieňov modrej farby v pozadí. Tá krása sa nedá slovami popísať. Výhľady Vás nabijú energiou a Vy jej budete mať na rozdávanie. Pred zostupom dolu si nezabudnite spraviť fotku pri kríži, je to tam takmer tradícia.

Túra na Veľký Rozsutec sa radí skôr k tým náročnejším, určite je potrebná dobrá kondička a ideálne aj pravidelná fyzická aktivita. Vzhľadom k tomu, že sa kopec nachádza v prírodnej rezervácii, platí tu sezónna uzávera od 1.3. do 15.6., ktorú je potrebné rešpektovať a dodržiavať. Namiesto toho si túru naplánujte napríklad na zimu, kedy je Rozsutec skutočne nádherný, poprípade na jeseň, kedy sa príroda v Jánošíkových dierach mení na maliara a stromy hrajú všetkými farbami. Alebo využijete obdobie známych a očakávaných malofatranských inverzií? Je to len na Vás.

Nohy Vás na vrchol zavedú jednou z nasledujúcich trás. Po zelenej turistickej značke budete štartovať zo Štefanovej cez sedlo Medziholie. Po modrej turistickej značke môžete ísť z Párnice cez sedlo Medziholie alebo z Terchovej cez Jánošíkove diery a sedlo Medzirozsutce. Napokon sa núka ešte červená turistická značka hlavným hrebeňom, ktorá vedie zo Zázrivej cez sedlo Medzirozsutce alebo zo sedla Medziholie, kde sa následne križujú viaceré trasy.

Prísť do kraja Juraja Jánošíka a nevystúpiť na Veľký Rozsutec, to by bola skutočne premrhaná šanca na úžasný výlet. Ak sme Vás dostatočne inšpirovali, neváhajte a rovno si rezervujte ubytovanie v blízkosti Veľkého Rozsutca. Vyberiete si na stránkach ubytovanie Terchová aj ubytovanie Štefanová. Presvedčte sa sami, či si na nezabudnuteľnú túru trúfnete alebo Vám postačí navštíviť atrakcie v okolí Terchovej.

Výstup na vrch Chleb patrí k obľúbeným turistickým trasám v Malej Fatre. S výškou 1 646 m n. m. mu patrí tretie miesto medzi vrcholmi tohto pohoria. Vďaka jednoduchej dostupnosti je vhodným cieľom výletov aj pre rodinky s menšími deťmi či seniorov. Na svoje si však prídu aj zdatnejší turisti, ktorí môžu vyskúšať dlhšie a náročnejšie turistické trasy z Terchovej i zo Šútova.

Aké sú teda možnosti výstupu? Pohodlným turistom a dospelým, ktorí so sebou berú svoje ratolesti odporúčame využiť lanovku, ktorá vedie od Chaty Vrátna do Snilovského sedla. Odtiaľ Vás čaká príjemná, asi 40 minútová prechádzka po červenom chodníku s veľmi jemným stúpaním. Pod vrchom príjemne prekvapí Chata pod Chlebom, kde si oddýchnete a kúpite občerstvenie.

Zvoliť samozrejme môžete aj pešiu variantu, ktorá z Vrátnej doliny cez Snilovské sedlo a na Chleb trvá 3 hodiny. Náročných turistov možno osloví výstup zo strany Šútova a Kraľovian. Táto trasa začína v časti Rieka a pokračuje Šútovskou dolinou, Šútovským vodopádom, Mojžišovými prameňmi, Kopiskami, Sedlom pod Hromovým a nakoniec vysnívaným Chlebom. Výstup trvá 4 a pol hodiny, prevýšenie je 1 223 metrov. Počas snehovej prikrývky je však trasa ťažko prechodná.

Vrch Chleb je súčasťou národnej prírodnej rezervácie. Nachádzajú sa tu vzácne rastliny i živočíchy, významné sú tiež spoločenstvá chránenej kosodreviny a alpských lúk. Na prvý pohľad Vás upútajú špecifické skalné bralá, rokliny a kamenné moria. Zo samotného vrchu sa naskytajú krásne výhľady na okolitú krajinu.

Chleb je prístupný celoročne. Kým na jar, v lete a počas pestrofarebnej jesene ponúka kvalitnú turistiku a spoznávanie fatranskej prírody, v zime lokalita ponúka výbornú lyžovačku. Vyskúšať tu môžete jednu z najstrmších zjazdoviek v Malej Fatre - Oštiepkovú muldu. Taktiež blízke lyžiarske stredisko Vrátna Free Time Zone je otvorené až 4 mesiace v roku.

Ak Vás možnosť turistiky či lyžovačky v tejto lokalite zaujala, rezervujte si ubytovanie v blízkosti vrchu Chleb a využite tak napríklad predĺžený víkend na spoznávanie celého Národného parku Malá Fatra. Ak máte radi prírodu, nenechajte si ujsť túru na Veľký Kriváň a pokochajte sa pohľadmi na Šútovský vodopád. Alebo sa inšpirujte chatami a malebnými drevenicami a rezervujte si ubytovanie v Terchovej. Čaká tu na Vás Socha Juraja Jánošíka i Kalvária v Terchovej. Možností využitia voľného času v okolí vrchu Chleb je skutočne mnoho, tak neváhajte a naplánujte si výlet už teraz.

Najvyšší vrch pohoria Malá Fatra sa týči vo výške 1 708,7 m n. m. Je ním majestátny Veľký Kriváň. Nesie po ňom názov aj celý hlavný hrebeň, v ktorom sa nachádza, Krivánska časť Malej Fatry. Katastrálne spadá do obce Terchová a mesta Turany. Susediacimi vrcholmi sú Chleb a Pekelník. Výstup na Veľký Kriváň sa radí medzi náročné trasy, pri ktorých je potrebné prekonať značný výškový rozdiel. Prevýšenie je približne 1 000 m. Ak sa rozhodnete, že si túru chcete zjednodušiť, využite pri výstupe lanovku Vrátna - Chleb.

Na vrchole a v jeho okolí sa v sezóne môžete osviežiť čučoriedkami, ktoré tu voľne rastú. Okrem nich sa tu nachádzajú prevažne lúky, pod vrcholom sa nachádza pásmo kosodreviny. Výhľad do okolia je krásny, panoramatický. Uvidíte Vysoké Tatry, Západné Tatry, Nízke Tatry, vrcholy Oravských Beskýd, Kysuckých Beskýd i Veľkej Fatry. Okrem vrcholov však budete mať ako na dlani aj celé okolie, vrátane Vrátnej doliny.

Trasa začína vo Vrátnej, pri chate Vrátna. Začínate na zelenej turistickej značke až po Snilovské sedlo vo výške 1 524 m n. m. Potiaľ sa môžete dostať aj sedačkovou lanovkou. Tu prejdete na červenú turistickú značku, ktorou budete pokračovať až na vrchol Veľkého Kriváňa. Ako zaujímavosť uvedieme, že Vrátna dolina, ktorá je v okolí východiskového bodu, bola kedysi navštevovaná najmä botanikmi a zlatokopmi. Majte teda oči otvorené, nikdy neviete, na čo cestou natrafíte.

Zarezervujte si ubytovanie v okolí Veľkého Kriváňa. Skúste napríklad stránku ubytovanie Terchová, kde nájdete bohatú ponuku rozličných ubytovacích možností. Keď tu budete, využite voľný čas a naplánujte si výlet aj inde po okolí. Na stránke atrakcie Terchová nájdete mnohé tipy na výlety v okolí. Vyskúšajte, určite nebudete ľutovať.