Mincovňa Kremnica
O kremnickej mincovni vždy kolovali výborné chýry, a môžeme povedať, že právom. Jej produkty sa radia medzi svetovú špičku a to hneď na základe niekoľkých kritérií. Svoj príbeh začala písať 17. novembra 1382, kedy odštartovala s razbou prvých mincí. Odvtedy rozšírila svoje portfólio a neustále ich zákazníkom dodáva v najvyššej možnej kvalite. Radíme ju medzi najstaršie podniky sveta, ktoré svoju výrobu neprerušili. Aktuálne je štátnym podnikom spadajúcim pod Ministerstvo financií SR. Od roku 2011 je rovnako súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva.
Od svojho počiatku má svoje čestné postavenie v celej Európe
Mincovňu založil kráľ Karol I. zo známeho rodu Anjouovcov. Povýšil vtedajšiu osadu Cremnychbani na slobodné kráľovské mesto, vďaka tomu jej bolo udelené privilégium prevádzkovania mincovne. Od 14. storočia sa v nej razili dukáty v rýdzosti 23 karátov a 9 grénov, ktoré boli vernými kópiami florénov, zlatých mincí z Florencie. Následne sa na minciach odzrkadlila domáca, uhorská symbolika. Už v období stredoveku sa dostali dukáty z Kremnice do povedomia ako najtvrdšia mena Európy. Bolo tomu vďaka ich kvalitnej výrobe, ktorá sa vyznačovala rýdzosťou vyššou o jeden grén oproti všetkým ostatným minciam kontinentu. Vďaka uchovaniu záznamov dnes vieme, že stredoveká Kremnica vyrazila 21,5 milióna dukátov.
Na konci 15. storočia dukáty vystriedali poltoliare, známe pod názvom guldinery. Práve v tomto období patrila Kremnica medzi najbohatšie mestá v Uhorsku. 16. storočie sa však už nieslo v duchu toliarov, veľkých strieborných mincí. Od roku 1710 začala kremnická mincovňa ako prvá v monarchii používať balanciére. Ich zásluhou vyrazené mince získali nielen na technickej, ale i na umeleckej kvalite a hodnote. Minciari v Kremnici boli nielen šikovní v ich obsluhe, ale dokonca ich vedeli aj sami skonštruovať a vďaka nim a patentu boli tieto lisy dodané do ďalších mincovní. Po našom vzore tak rovnaké stroje zabezpečili aj do mincovní vo Viedni či Prahe. Na konci 19. storočia bola kremnická mincovňa jediným podnikom v celom Uhorsku, kde prebiehala razba obeživa i rafinácia drahých kovov. Už v tomto čase boli výsledkom práce nielen zlaté a strieborné mince, ale aj pamätné a halierové z rozličných farebných kovov.
Tak ako pre iné podniky, tak aj pre mincovňu v Kremnici boli zaťažkávajúcou skúškou obidve svetové vojny. Priamo sa dotkli ako chodu a prevádzky, tak aj majetku, našťastie sa však podnik podarilo vo veľmi krátkom čase zachrániť. Bola to jediná mincovňa v Československu, od roku 1993 štátny podnik Slovenskej republiky. Odvtedy tu boli razené naše slovenské koruny, ako i najrozličnejšie pamätné mince. Veľká efektivita nastala aj po rozhodnutí o vstupe Slovenskej republiky do eurozóny, kedy za 4 a pol mesiaca v Kremnici vyrazili pre NBS neuveriteľných 470 miliónov slovenských euromincí. Okrem toho sú tu však od roku 1989 razené aj mince pre mnohé zahraničné krajiny - v Európe, Južnej Amerike, Afrike i Ázii.
Mincovňa je aj v súčasnosti medzi špičkou
Kremnická mincovňa ponúka širokú a pestrú paletu produktov. Aktuálne razí nielen obehové mince, ale aj pamätné, zberateľské a zlaté mince, rovnako medaile, investičné zlato, odznaky, plakety, rády, primátorské reťaze a mnoho iného. Vo výrobe si zakladajú na umeleckom zobrazení i vysokej kvalite, ktorá je deklarovaná ISO certifikátom. Na želanie Vám spracujú všetky Vaše požiadavky z drahých i farebných kovov, v akomkoľvek tvare, veľkosti či povrchovej úprave.
Súčasťou mincovne je nielen výroba, ale aj podniková predajňa a expozícia. Tá je verejnosti prístupná od roku 2006. Prezriete si v nej historické raziace stroje, zariadenia a, samozrejme, mince. Zaujímavé je vidieť aj moderný raziaci stroj priamo pri práci. Možno sa tu však dozviete aj niektoré ďalšie kremnické „naj“. Napríklad to, že tu bola vyrazená najväčšia strieborná minca sveta, že za vlády Márie Terézie tu bolo vyrazených ročne viac mincí ako v ostatných mincovniach monarchie spoločne či fakt, že mincovňa bola považovaná za veno uhorských kráľovien.
V kremnickej mincovni sa prelína minulosť, prítomnosť i budúcnosť a rozhodne stojí za návštevu. Odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v blízkosti Mincovne Kremnica a navštíviť aj ostatné významné slovenské banské mestá – nielen zlatú Kremnicu, ale i striebornú Banskú Štiavnicu a medenú Banskú Bystricu. Nevynechajte Múzeum mincí a medailí ako i kontroverzné Múzeum gýča. Ak máte radi históriu, uchváti Vás aj pohľad na mestský hrad v Kremnici, Katedrálu sv. Františka Xaverského či mestský hrad v Banskej Bystrici. Nájdete tu však aj bohaté možnosti turistiky, relax v bazénoch kúpalísk či skvelú lyžovačku. Skrátka, na svoje si príde úplne každý.



















































