Kam na výlet v Rejdovej

Súvislá vrstva snehu či teploty pod bodom mrazu sú jasným znakom toho, aby ste sa vydali do obce Rejdová, kde si môžete dopriať naozaj netradičný adrenalínový zážitok. Nemusíte byť hneď športovo založený k návšteve miestneho lyžiarskeho strediska. Tým sľubovaným zážitkom nie sú ani lyže, ani snowboard, ale rovno snežný skúter. Presne tento dopravný prostriedok Vám umožní prežiť neopísateľné dobrodružstvo na snehu.

Jazda na snežných skútroch v obci Rejdová je zaujímavá práve kombináciou aktívneho oddychu, relaxu ale aj zábavy. Obec Rejdová, ktorá sa nachádza v rožňavskom okrese, poskytuje možnosť užívať si najdlhšie upravené trasy pre snežné skútre. Môžete si zvoliť podľa obťažností, či sa vyberiete traťou pre začiatočníkov, alebo si ako skúsený jazdec prevetráte telo aj myseľ na náročnejších trasách. Počas jazdy si môžete užívať úchvatné prírodné scenérie panenskej prírody a na záchytných bodoch sa v prípade potreby aj občerstviť.

Dĺžka trasy závisí od Vašich schopností. Niektoré majú dĺžku 10 km, iné až do 65 km. Celkovo trvá ich absolvovanie od pol do šesť a pol hodiny. Aj deti si môžu zajazdiť na menších skútroch vo vyznačenom kruhovom priestore. Zaujímavosťou tejto atrakcie sú večerné a nočné jazdy, ktoré majú svoju magickú atmosféru. Aj vďaka celkovému počtu skútrov si mnohé firmy volia tento typ zážitku ako jednu z foriem teambuildingu.

V rámci osobitnej ponuky spoločnosť zabezpečuje tiež vývozy turistov na horské chaty, prevozy materiálu a výpomoc pri organizovaní turistických a športových podujatí. Môžete si tiež zvoliť obhliadku lesných porastov pri kalamitách v zimnom období práve na skútroch alebo rôzne iné aktivity v spojení so snežnými skútrami. Vedzte, že tento zážitok vo Vás stále vyvolá krásne pocity a budete naň do konca života spomínať s úsmevom na perách.

Ak máte radšej aktívny pohyb, priamo v stredisku Ski Rejdová môžete využívať upravované svahy. Počas plúženia alebo rýchlej jazdy si môžete všímať nepoškvrnenú prírody v stredisku a aj okolí. Osviežujúcejší nápoj dobre padne v bufete, no môžete sa vydať aj k prameňu Hrona a načapovať si do fľašky túto na minerály bohatú vodu. Krásne prechádzky so zbieraním úchvatných záberov sa Vám podarí realizovať, ak si zvolíte ako cieľ Grófsku ľadovňu vo Vlachove. Aj v zime funguje možnosť vozenia sa na koni na Ranči pod Ostrou skalou.

Po jazdení je dobré sa na chvíľku ohriať. Najlepšie v posteli Vášho vopred zarezervovaného ubytovania pri snežných skútroch Rejdová. Tu si ohrejete svoje telo a načerpáte novú silu do nasledujúcich dní. Ak sa rozhodnete pre dlhší pobyt, odporúčame Vám vybrať si cenovo dostupné ubytovanie v súkromí Rejdová. Pre rodinný výlet si môžete zarezervovať aj chatu v Rejdovej alebo si zvoliť o čosi väčší luxus v podobe izby v hoteli. Radi Vám pomôžeme si vybrať to najlepšie ubytovanie.

Gemer je krásnym no bohužiaľ dosť zabudnutým krajom. Noha turistu tu vkročí len málokedy, to isté platí aj o nohách náruživých lyžiarov. Je to veľká škoda, pretože Gemer ukrýva bohatstvo, ktoré sa nachádza len na veľmi málo miestach. Ide o nepoškvrnenú prírodu. Je to najvzácnejší klenot napriek tomu, že sa tu nenachádzajú žiadne výraznejšie strediská cestovného ruchu.

Pomerne obmedzené sú na Gemeri aj možnosti lyžovania. Stredísk tu až tak veľa nie je, no je tu jedno, ktoré spomenúť jednoducho musíme. Ide o lyžiarske stredisko Ski Rejdová. Rejdová je nenápadná gemerská dedinka. Nájdete ju približne 30 km severne od najdôležitejšieho gemerského mesta, Rožňavy. V tesnej blízkosti, len niečo viac ako 10 km je aj známa Dobšiná, ktorú určite poznáte vďaka prenádhernej Dobšinskej ľadovej jaskyni.

Venujme sa ale už zjazdovkám v lyžiarskom stredisku Ski Rejdová. Stredisko je ako stvorené pre najširšiu lyžiarsku základňu. Nájdete tu zjazdovky značené červenou a modrou, teda strednej a ľahkej náročnosti. Zajazdí si na nich celá rodina, no na svoje si prídu aj o niečo náročnejší lyžiari.

Lyžiarske stredisko leží v rozmedzí nadmorských výšok 575 - 775 metrov nad morom. Zjazdovky sú zasnežované aj technickým snehom, vďaka ktorému sú krásne biele aj keď von nie je zima práve ukážková.

Stredisko sa nachádza priamo pod najvyšším vrcholom Slovenského Rudohoria, ktorým je Stolica. Tá s výškou takmer 1500 metrov zaručuje pre lyžiarov nádherné prírodné prostredie. Výhľady do okolia sú skutočne prekrásne. Naplno si ich užijete pri jazde jednou zo zjazdoviek. Pýchou lyžiarskeho strediska Ski Rejdová je taktiež dlhý lyžiarsky vlek, ktorý dosahuje takmer 1000 metrov. Obsluhuje dvojicu červených zjazdoviek, ktoré sú vždy perfektne upravené.

Dvojica vlekov v spodnej časti strediska je určená začínajúcim lyžiarom, ktorí sa na svahoch nad obcou Rejdová naučia všetky potrebné základy lyžovania.

Lyžiarske stredisko ponúka dostatok doplnkových služieb. Samozrejmosťou je lyžiarsky servis, požičovňa lyžiarskej výstroje či možnosti občerstvenia. Priamo pri vlekoch nájdete aj bezplatné parkovisko. To, čím sa Ski Rejdová odlišuje od iných okolitých stredísk je niečo pre milovníkov adrenalínu. Ide o požičovňu snežných skútrov. Nechajte sa zlákať jej ponukou a vyskúšajte naozajstné dobrodružstvo, ktoré si môžete vychutnávať na rozmanitých trasách v okolí. Ozajstní extrémisti majú možnosť absolvovať nočnú jazdu či až 65 km dlhú trasu vhodnú na celodenný výlet.

Lyžiarske stredisko Ski Rejdová je vhodné aj na viacdňovú dovolenku. V obci leží hneď niekoľko penziónov a privátov. Niekto uprednostní radšej turistickú ubytovňu, ponúkajúcu dostatočný štandard ubytovania a zároveň nízke ceny. Ak hľadáte lyžovačku, ktorá je pokojná, nie je uponáhľaná a dokonale sa pri nej zrelaxujete, zavítajte do Rejdovej.

Jaskyne priťahujú mnohých turistov. Ich krása a tajomno, ktoré je bežne pred našimi zrakmi ukryté dokáže vyraziť dych. Predstavte si miesto, kam slnečné lúče nedopadajú, kraj bájnych permoníkov. Rozprávková predstava. Na takéto miesto Vás zavedieme. A ešte niečo viac. Dobšinská ľadová jaskyňa je krištáľovo čistým kráľovstvom zamrznutým vo večnom ľade.

Dobšinská ľadová jaskyňa nie je ani zďaleka obyčajnou. Unikátna je jej ľadová výzdoba, aj jej umiestnenie. Jaskyňa je v porovnaní s ostatnými ľadovými jaskyňami nižšie položená. Vzhľadom na všetky tieto unikáty je zapísaná vo svetovom prírodnom dedičstve UNESCO. A do tohto zoznamu sa hocičo nedostane.

Jaskyňu nájdete blízko dedinky Stratená v katastri obce Dobšiná. Tá leží na hlavnom ťahu medzi Popradom a Rožňavou v krásnom prostredí blízko Slovenského raja. Keď dorazíte do Stratenej, určite sa na prehliadku budete tešiť. A veruže je na čo. Očakávanie zvýši náučný chodník vedúci ku vchodu do jaskyne. Cestou miniete 5 informačných tabúľ, ktoré Vás oboznámia s prírodou Slovenského raja, roklinami v ňom, ale aj s rastlinami a živočíchmi. Pred jaskyňou sú ďalšie informačné panely, plné pútavých informácií, zamerané priamo na Dobšinskú ľadovú jaskyňu.

Jaskyňa kedysi nemala dnes známe honosné meno, domáci ju kvôli šíriacemu sa chladu prezývali „ľadová diera“. Do jej útrob vstúpili prví objavitelia v roku 1870 a už o rok neskôr ju sprístupnili verejnosti. Tak sa stala jednou z najskôr sprístupnených jaskýň na svete. Definitívne elektrické osvetlenie jaskyne bolo zavedené v roku 1887. Zaujímavosťou je, že istú dobu tu bolo povolené verejné korčuľovanie.

Dĺžka trasy prístupnej pre turistov je 515 metrov ľadovej nádhery. Pol hodinová prehliadka Vám ukáže to najvzácnejšie, trvale zaľadnené časti jaskyne. Hlavne Veľkú a Malú sieň. Pripravte sa na poriadny tepelný šok, v najchladnejších častiach jaskyne môže byť až -4 stupne Celzia. Takže nezabudnite si vziať teplé oblečenie.

V jaskyni budete obdivovať nielen podlahový ľad, ale aj ľadové stĺpy či ľadopády. Buďte si istý, že ľad v jaskyni sa hromadil celé stáročia. Dôkazom je jeho najväčšia hrúbka viac ako 26 metrov.

Okolie Dobšinskej ľadovej jaskyne je plné zaujímavostí, za všetko hovorí prekrásna príroda Slovenského raja. Keďže ide o turisticky jednu z najvyhľadávanejších lokalít na Slovensku, nebudete mať núdzu o príjemné ubytovanie. Prevládajú tu príjemné malé penzióny s rodinnou atmosférou, kde sa budete cítiť ako doma. Pestrá je aj ponuka chát v krásnom horskom prostredí, kde Vás bude zobúdzať štebot vtákov. Prostredie Dobšinej je čarokrásne a vedzte, že sa tu budete chcieť čoskoro vrátiť.

Chmarošský viadukt pri Telgárte predstavuje jednu z najelegantnejších a najfotografovanejších technických pamiatok na Slovensku, ktorá svojou monumentálnou tehlovou architektúrou pripomína scenérie z historických filmov.

Lokalita sa nachádza na okraji obce Telgárt, v okrese Brezno, v Banskobystrickom kraji, na rozhraní troch národných parkov. Viadukt je súčasťou trate číslo 173, známej ako stredoslovenská transverzálna dráha, a bol postavený v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Stavba s dĺžkou 113,6 metra a výškou 18 metrov pozostáva z deviatich kamenných a tehlových oblúkov, ktoré vytvárajú pôsobivú krivku v otvorenej krajine. Viadukt dodnes slúži železničnej doprave, pričom prejazd vlaku po tejto historickej konštrukcii patrí k najväčším zážitkom pre cestujúcich aj fotografov čakajúcich pod mostom. Architektúra viaduktu bola navrhnutá s dôrazom na estetiku, čo z neho robí unikátny príklad inžinierskeho staviteľstva z obdobia prvej Československej republiky. Vďaka svojej polohe v blízkosti sedla Besník ponúka okolie viaduktu čistý horský vzduch a typickú atmosféru Horehronia, kde sa lúky v každom ročnom období sfarbujú do iných odtieňov. Viadukt sa stal dôležitým bodom pre cestovný ruch v regióne, pričom jeho popularita neustále rastie vďaka sociálnym sieťam, ktoré z neho urobili jednu z najnavštevovanejších technických pamiatok strednej Európy.

Čo tu môžete nájsť?

V areáli pod viaduktom nájdete upravené trávnaté plochy vhodné na fotografovanie a piknik, informačné tabule o histórii trate a značkované chodníky vedúce k najlepším vyhliadkovým bodom. K dispozícii je neďaleké parkovisko pri hlavnej ceste a štýlová kaviareň umiestnená v historickom vagóne, ktorá ponúka občerstvenie s priamym výhľadom na oblúky mosta.

Pre koho je miesto vhodné?

Lokalita je ideálna pre fotografov, milovníkov technických pamiatok a rodiny s deťmi, ktoré hľadajú nenáročnú prechádzku s atraktívnym cieľom. Vyhľadávajú ju aj fanúšikovia železníc a turisti prechádzajúci cez Horehronie smerom k Dobšinskej ľadovej jaskyni. Pre prístup k pätám mosta postačuje bežná vychádzková obuv, no pri pohybe v blízkosti trate sa vyžaduje maximálna opatrnosť a rešpektovanie zákazu vstupu na samotné koľajisko.

Čo môžete navštíviť v okolí?

Priamo v Telgárte sa nachádza ďalšia technická rarita, Telgártska slučka, a neďaleký Telgártsky viadukt. Navštíviť môžete prameň rieky Hron v sedle Besník alebo vystúpiť na legendárny vrch Kráľova hoľa, ktorý je kolískou slovenskej prírodnej lyriky. Pre milovníkov histórie a geológie je v dostupnej vzdialenosti Dobšinská ľadová jaskyňa alebo rázovitá obec Šumiac s unikátnym múzeom zvoncov.

Ak patríte k milovníkom koní určite navštívte Ranč pod Ostrou skalou, ktorý leží pri vstupe do Národného parku Slovenský raj, v obci Stratená. Iba Vy, kone a nádherná príroda. Vychutnajte si drsnú scenériu vyčnievajúceho skalnatého vrcholu – Ostrá skala z konského sedla. Ranč sa nachádza necelé 2 km od vstupu do svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne.

Prioritnou činnosťou ranča je chov rôznych druhov koní a kráv bez produkcie mlieka. Chov koní je zameraný na podporu a zachovanie niektorých druhov ako je Hucul a Norik. Ďalšou činnosťou, na ktorú sa ranč zameriava je chov hovädzieho dobytka typu Anngus a Charolais.

Vraví sa, že najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta. Príďte sa presvedčiť o pravdivosti tohto veľmi starého výroku. Ranč ponúka výučbu jazdenia na koni pre úplných začiatočníkov i pokročilých. Na svoje si tu prídu však aj skúsení jazdci, ktorí si počas svojej spanilej jazdy môžu vychutnávať krásu Slovenského raja. Ranč taktiež organizuje i jedno či viac dňové výlety na koňoch, ktoré sú spojené s táborením pod holým nebom.

Vyskúšať si môžete i tvrdú prácu na ranči. Ošetrovanie koní, rúbanie dreva či práca okolo hovädzieho dobytka – to všetko, a ešte omnoho viac, je súčasťou každodennej práce pravých kovbojov. Po skvelom zážitku sa môžete občerstviť v reštaurácii, ktorá je zariadená v typickom "country" štýle. Nájdete ju vo vedľajšej budove. Nezabudnite si svoju návštevu ranča vopred telefonicky objednať.

Obec Stratená vôbec nie je stratená a svojou fantastickou polohou je výborným východiskovým bodom na podnikanie výletov do vyhľadávanej turistickej oblasti Slovenského raja. Určite nevynechajte Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorá svojou ľadovou krásou vyráža dych domácim i zahraničným turistom. Spoznať Národný park Slovenský raj za jeden deň je nemožné. Preto si zarezervujte Váš pobyt ešte dnes. Širokú ponuku ubytovania v okolí Ranča pod Ostrou skalou nájdete na našej podstránke ubytovanie Stratená. Azda najkrajším a najvyhľadávanejším miestom v Slovenskom raji je Tomášovský výhľad. Prajeme Vám prenádherné zážitky pri objavovaní tohto najkrajšieho slovenského národného parku.

V lyžiarskom stredisku Július, ktoré sa nachádza neďaleko obce Vyšná Slaná, v okrese mesta Rožňava, sú pre všetkých návštevníkov k dispozícii dva lyžiarske vleky, možnosť večerného lyžovania, lyžiarskych kurzov ako aj WiFi pripojenia na internet.

Prekrásna príroda, kvalitne upravené svahy a dobré ceny skipasov sú predpokladmi lyžovačky snov. Môžete za ňou ísť do Álp či niekam inam, no mnoho nepoznaných pokladov máte priamo za dverami. Jedným z nich je lyžiarske stredisko Telgárt.

Dedinka Telgárt je obkľúčená samými prírodnými nádherami. Nachádza sa v zajatí Nízkych Tatier, Slovenského raja a Slovenského Rudohoria. Nájdete ju pri hlavnej ceste vedúcej z Popradu na Horehronie. Telgárt je zaujímavý ešte jednou vecou, neďaleko tejto obce sa nachádza prameň rieky Hron. Môžete tak na vlastné oči vidieť, ako vyzerá táto inak mohutná rieka na začiatku svojej cesty.

Lyžiarske stredisko Telgárt leží na úbočí jednej veľmi známej hory, Kráľovej holi. Ponúka nádherné výhľady a lyžovačku, akú Vám budú môcť všetci závidieť. O dostatok snehu sa postará moderný zasnežovací systém.

V lyžiarskom stredisku Telgárt si to svoje miesto nájde každý, rodiny s deťmi, stredne pokročilí, experti či snowboardisti. Nájdete tu zjazdovky všetkých kategórií. Ich celková dĺžka je približne 4 kilometre a tá najdlhšia z nich dosahuje takmer 2 kilometre.

Stredisko pozostáva z dvoch hlavných častí. Prvá sa nazýva Stodolisko. Nachádza sa v spodnej časti strediska a ponúka zjazdovky modrej farby, teda najnižšej náročnosti. Na svoje si tu prídu začiatočníci a tí, ktorí sa chcú na lyžiach osmeliť a zdokonaliť.

Ostatní si obľúbia lokalitu Tresník. Tá je pre pokročilejších lyžiarov, jej spodnú časť však zvládnu aj začiatočníci. Inak tu nájdete dvojicu stredne náročných zjazdoviek a jednu čiernu, najnáročnejšiu. Tá je dominantou svahu a je ju vidieť už z veľkej diaľky. Jedna zjazdovka je samostatne vyčlenená snowboardistom a preto môžete v Telgárte zabudnúť na nezhody medzi snowboardistami a lyžiarmi.

Celkovo Vám ponúkne lyžiarske stredisko Telgárt až 5 vlekov. Je to skutočne dosť a je jedno na akom svahu sa rozhodnete lyžovať, v radoch čakať nebudete. K tomu máte k dispozícií lyžiarsku školu, parkovisko priamo pri vlekoch či reštauráciu a bufet s tradičnými pochúťkami.

Keďže sa budete nachádzať priamo pod Kráľovou hoľou, bola by škoda nevychutnať si pohľad na ňu. Ako na dlani ju budete mať z niektorej trate na bežecké lyžovanie. Alebo si spravte rovno výstup na túto majestátnu horu.

Telgárt je pripravený na nával turistov v lete aj v zime. Množstvo spokojných lyžiarov je zárukou, že aj Vy si tu prídete na svoje. To sa týka aj ubytovania. Nájdete tu horský hotel, turistickú ubytovňu, mnoho chát a privátov, kde Vás radi privítajú aj s Vaším zimným výstrojom a priateľmi. Prežite zimu v Telgárte a určite sa tu budete chcieť vrátiť.

Lanový park Tarzania Dobšinka v malebnom prostredí južnej časti Slovenského raja predstavuje adrenalínový areál plný prekážok a výziev, ktoré sú citlivo osadené v korunách stromov.

Atrakcia sa nachádza v blízkosti mesta Dobšiná, v okrese Rožňava, v bezprostrednej blízkosti rekreačnej oblasti Dobšinský kopec. Tarzania Dobšinka je postavená na urastených smrekoch a pozostáva z viacerých trás s rôznym stupňom náročnosti, ktoré sú farebne odlíšené. Pre dospelých a zdatnejších lezcov je pripravená náročná modrá a červená trasa, ktoré zahŕňajú množstvo lanových mostov, prekážok z dreva a lanoviek vo výške niekoľkých metrov nad zemou. Deti a začiatočníci môžu využiť kratšiu a nižšie položenú detskú trasu, ktorá zaisťuje bezpečnú zábavu pod dohľadom inštruktorov. Celý systém prekážok je navrhnutý tak, aby rozvíjal koordináciu a fyzickú zdatnosť, pričom bezpečnosť návštevníkov je prvoradá vďaka profesionálnemu horolezeckému výstroju a certifikovanému systému istenia. Lanový park plynule nadväzuje na okolité turistické chodníky a vďaka svojej polohe na okraji národného parku ponúka aj príjemný chládok počas letných mesiacov. Návšteva Tarzanie tak spája športový výkon s relaxáciou v čistom horskom vzduchu, pričom výhľady z korún stromov dodávajú celému zážitku nový rozmer.

Čo tu môžete nájsť?

V areáli lanového parku nájdete niekoľko lezeckých trás s rôznou dĺžkou, sústavu lanoviek (zipline) a rôzne druhy visutých mostov. K dispozícii je požičovňa kompletného bezpečnostného vybavenia, ako sú sedacie úväzy a prilby, a priestor na krátku inštruktáž pred vstupom na trasy. V blízkosti sa nachádza aj oddychová zóna s lavičkami a prístreškom, vhodná na občerstvenie po športovom výkone.

Pre koho je miesto vhodné?

Park je ideálnym miestom pre rodiny s deťmi od určitej výšky, školské výlety, ale aj pre partie priateľov či teambuildingové akcie. Vyhľadávajú ho aktívni turisti, ktorí chcú oživiť svoju túru o adrenalínový prvok, a všetci tí, ktorí majú radi pohyb na čerstvom vzduchu. Vzhľadom na charakter aktivity je nevyhnutná pevná športová obuv a odporúča sa pohodlné oblečenie, ktoré neobmedzuje v pohybe.

Čo môžete navštíviť v okolí?

Len niekoľko kilometrov od mesta sa nachádza svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa (UNESCO) a malebná osada Dedinky s vodnou nádržou Palcmanská Maša, ktorá ponúka možnosti kúpania a člnkovania. Navštíviť môžete aj unikátny technický pamiatkový objekt Dobšinský kopec s výhľadom na južnú časť Slovenského raja. Pre milovníkov histórie je v dostupnej vzdialenosti poľovnícky kaštieľ Betliar s rozsiahlym anglickým parkom.

Magnetom dovolenkárov vyhľadávajúcich prírodné krásy a zaujímavosti je v posledných sezónach región Horehronie a obec Telgárt situovaná v okrese Brezno. Len niekoľko stoviek metrov severovýchodne od dedinky, na úpätí Kráľovej hole pramení naša druhá najdlhšia rieka, Hron. Práve z tohto miesta vyvierajúci tok doslova brázdi územie Slovenska cez Nízke Tatry až na Podunajskú pahorkatinu. A všetko to začína práve na nenápadnom mieste uprostred zelenej lúky. Návšteva Prameňa Hrona je podobne ako výstup na Kriváň jedným z tých turistických počinov, ktoré by mal aspoň raz za život absolvovať každý Slovák.

Hron pramení v Horehronskom podolí v nadmorskej výške 934 m n. m. Malebné miesto v obklopení hôr sa môže pochváliť predovšetkým výbornou dostupnosťou. Dostanete sa sem krátkou príjemnou prechádzkou z obce Telgárt v trvaní približne 30 minút. Prípadne sa môžete autom priviezť až na príjazdovú cestu k prameňu. Práve dobrá lokalita a malebné okolie je dôvodom, prečo k prameňu Hrona s obľubou prichádzajú rodinky s deťmi, ale aj dovolenkujúci seniori.

O prameň sa miestni vzorne starajú a jeho okolie je veľmi pekne upravené. V areáli chránenom nízkym dreveným plotom je postavený malý drevený prístrešok. Práve v tejto nenápadnej miniatúre domčeka začína svoju púť v rieka, ktorej povodie zaberá neuveriteľných 11% územia Slovenska. Je ťažké uveriť, že nenápadný prameň sa pri svojej ceste mení na burácajúci tok s dĺžkou 279 km, ktorý preteká až k Štúrovu, kde ústi do Dunaja. Samotné výletné miesto Prameň Hrona je doplnené zaujímavými informačnými tabuľami a dreveným prístreškom s posedením. Tu môžete so svojimi blízkymi stráviť príjemné chvíle na mieste, kde sa rodí rieka v náručí krásnej slovenskej prírody.

Či sa už vyberiete k Prameňu Hrona splniť si "povinnosť národovca" alebo sa tu zastavíte v rámci svojich potuliek Horehroním, určite si vyhraďte čas aj na prechádzku k neďalekému Chmarošskému viaduktu, impozantnému železničnému mostu, ktorý je súčasťou Telgártskej slučky. A ak sa v Telgárte rozhodnete stráviť predĺžený víkend, určite nevynechajte ani výlet na Ranč pod Ostrou skalou, kde si zajazdíte na koni alebo sa pohojdáte na obrovskej hojdačke postavenej nad zvažujúcim sa svahom a návštevu podzemného ľadového kráľovstva Dobšinskej ľadovej jaskyne. V okolí Telgártu sú výletné možnosti naozaj veľmi pestré. Rovnako ako ponuka ubytovania v blízkosti Prameňa Hrona. Chaty a chalupy v Telgárte sa môžu pochváliť veľmi dobrou cenovou dostupnosťou a malebným okolím pretkaným výletnými príležitosťami.

Východné Slovensko skrýva mnoho zaujímavých zákutí, ktoré sú verejnosti nie až také známe. Jedným z nich je i Grófska ľadovňa vo Vlachove, ktorá sa nachádza v okrese Rožňava. Samotná obec Vlachovo je spojená najmä s menom rodu Andrássyovcov, ktorí tu mali kedysi sídlo. Na jej okraji sa zachoval aj bývalý kaštieľ tejto rodiny, obklopený rozľahlým parkom s rybníkmi a lesom. Súčasťou tohto areálu je, aj práve spomínaná, ľadovňa.

Pamiatka je sprístupnená verejnosti počas celého roka, pričom chodby vedúce do podzemia sú chránené mrežami. Ľadovňa je situovaná na okraji lesa a je postavená v strmom svahu. Zaujímavosťou je, že má nádych egyptskej architektúry a kedysi jej vchod zdobili takzvané Vlachovské sfingy. Sochy nádherných žien, s rukami obsypanými ovocím, pozývali poľovníkov na oslavu vydareného lovu. Žiaľ ani jedna zo sôch neostala zachovaná, zahliadnuť ich však môžete, na obraze Emanuela Andrássyho, v múzeu Kaštieľa v Betliari.

Egyptská hrobka. Tak sa Vám bude javiť dvojpodlažná stavba ľadovne, ktorá je zakončená kamenným ihlanom. K hornému podlažiu vedie po oboch stranách schodisko a stavba je akousi prírodnou chladničkou, ktorá slúžila na skladovanie uloveného mäsa po poľovačkách. Podlaha spodnej časti ľadovne bola vždy v zime pokrytá slamou a následne sa na ňu poukladali bloky ľadu, ktoré poskytli blízke vodné plochy rybníkov. Chlad sa tak udržal, aj v horných priestoroch ľadovne, počas celého roka. Po jej stenách boli umiestnené silné železné háky, na ktoré sa vešalo mäso ulovenej diviny, aby tak ostalo dlhšie čerstvé. Výlet si môžete spestriť opekaním na blízkom turistickom odpočívadle, kde si urobíte príjemnú prestávku a malý rodinný piknik.

Na našom portáli nájdete dostatok možností a tipov na ubytovanie v okolí Grófskej ľadovne vo Vlachove. Vyberte si z ponuky chát, penziónov a apartmánov v Rožňavskom okrese, odkiaľ to budete mať na skok aj do roklín Slovenského raja. Počlnkovať a osviežiť sa môžete na vodnej nádrži Palcmanská Maša alebo spoznajte históriu v Hute Etelka v Nižnej Slanej, kde sa nachádza i zrúcanina Hradu Muránčok. Ďaleko to nebudete mať ani do Betliara, kde je situovaný, už spomínaný, známy kaštieľ. V zimnom období si zalyžujete v lyžiarskom stredisku Július – Vyšná Slaná či Alweg v Dobšinej.

Tunel pod Homôľkou, ktorý je známy aj ako Slavošovský tunel sa nachádza v prírode Štítnickej a Revúckej doliny. Táto stavba, ktorá mala kedysi spájať zaujímavé miesta je nedokončený železničný tunel situovaný v jednom z hrebeňov Stolických vrchov pod vrchom Homôlka v nadmorskej výške 744,8 m n. m. Dnes sa z neho stala turisticky vyhľadávaná atrakcia, ktorá okrem prehliadky jeho tajuplných priestorov ponúka aj ďalšie možnosti rekreácie a zábavy na tomto mieste.

Dostať sa k tomuto tunelu je možné, ak v obci Slavošovce odbočíte z hlavnej cesty smerom do doliny. Cesta k nemu nie je veľmi dobre značená, no ak sa budete držať značenej turistickej trasy, vedzte, že to úspešne zvládnete. Trasa od centra obce trvá približne 20 minút pešou chôdzou a je vhodná pre všetkých – od malých detí až po seniorov.

Slavošovský tunel sa začal stavať v roku 1941, kedy sme sa chceli ešte viac spájať s okolitým svetom a nemali sme iné východisko pre vlakové spojenie na našom území. Hranice sa totižto začali meniť. K prvému prerazeniu tunela došlo v roku 1944. Tunel žiaľ kvôli koncu vojny a SNP nebol dokončený. Ak sem zavítate dnes, môžete si všimnúť, že tunel je vybudovaný v tvare písmena S. Je dlhý 2400 m a jeho preskúmanie všetkých útrob sa s čelovou na hlave alebo baterkou v ruke dá zvládnuť do 1 hodiny. Je to však závislé od toho, ako rýchlo kráčate. Klaustrofobici sa tomuto miestu okľukou vyhýbajú, pretože tu vládne akoby „hororová atmosféra“, je v ňom cítiť vlhkosť a chlad, a všade navôkol Vás je tma. Návšteva tohto tunela tak ponúka nevšedný adrenalínový zážitok. Vstup do tunela nie je úplne dokončený. Zostupuje sa doň dreveným schodiskom so zábradlím, pričom kvôli klzkosti je potrebné zvýšiť opatrnosť. Prechod tunelom je vždy na vlastnú zodpovednosť. Jedinú istotu, ktorú tu máte, je tá, že Vás určite neprejde žiadny vlak.

Gemerská príroda ukrýva v sebe množstvo neopísateľných krás. Ak sa sem vyberiete, určite neobanujete. Nájdete tu pokoj, harmóniu a možno aj trochu nenapodobniteľnej rozprávkovosti. V Slavošovskej časti tunela je pred vchodom doň vybudovaný areál, ktorý sa zameriava na rozprávky od Pavla Dobšinského. Oddýchnuť si po nenáročnej turistike môžete pod prístreškom na táborisku. Zaujímavé informácie sa tu dočítate na priestorovej informačnej tabuli. Lokalita je vyhľadávaná predovšetkým cyklistami, keďže tunel je vedený ako jedna z oficiálnych cyklotrás. Na svoje si tu prídu aj zberači lesných plodov.

Región si Vás získa množstvom chodníkov a trás pre cyklistov aj turistov. Vydať sa môžete aj do krásnej Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Vedeli ste, že aragonit je vzácny minerál, ktorý sa vyskytuje len veľmi zriedkavo? Príďte sa sem naň pozrieť. Na celom svete sú len dve takéto krásne jaskyne. V zime Vás ohúri možnosť vyskúšať si snežné skútre v obci Rejdová. Jazda na nich Vás poteší natoľko, že to skúsite aj viackrát. Do minulosti môžete zavítať počas návštevy hradu Štítnik. K významných industriálnym pamiatkam patrí huta Etelka. Kedysi sa v tejto peci tavili hutné materiály vyťažené v gemerskom regióne.

Máte záujem poznávať ešte viac atrakcií? Tak si rezervujte ubytovanie v okolí Slavošovského tunela. V ponuke sú mnohé ubytovacie zariadenia, v ktorých môžete stráviť veľmi príjemný pobyt. Zvolíte si na svoje prenocovanie útulné chaty Slavošovce alebo Vám bude postačovať cenovo výhodné ubytovanie v súkromí? Voľbu necháme len na Vás! Sme pripravení Vám ochotne pomôcť.

Máte radi prírodu a chcete vidieť niečo unikátne? Niečo jedinečné? Niečo, čo obdivujú ľudia z celého sveta? Niečo také máme. Je to svet podzemnej nádhery s názvom Ochtinská aragonitová jaskyňa. Je zapísaná v svetovom prírodnom dedičstve UNESCO.

Aragonit je vzácny minerál, ktorý sa vyskytuje len veľmi zriedkavo. Je zaujímavý svojou štruktúrou a Ochtinská aragonitová jaskyňa je len jednou zo štyroch sprístupnených svojho druhu na svete. Ďalšie nájdete na Morave, v Mexiku a v Argentíne.

Nachádza sa 25 km od Rožňavy a jej návštevu môžete spojiť s prehliadkou kaštieľa v Betliari. Jaskyňa leží na svahu Hrádok a z parkoviska to máte do jej útrob len pár metrov.

Tie najlepšie veci boli objavené vďaka náhode. To platí aj v prípade Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Okolie Rožňavy bolo už od nepamäti preslávené bohatou baníckou históriou. V roku 1954 sa pri geologickom prieskume jednej zo štôlní uskutočnil oveľa významnejší objav. Bola ním táto unikátna jaskyňa. Sprístupňovanie jaskyne bolo zahájené v roku 1966 a prví návštevníci ju obdivovali v roku 1972.

Zaujímavosťou je mimoriadne dlhý vchod. Vďaka nedostupnosti jaskyne bolo potrebné preraziť až 144 metrov dlhý prístupový tunel. Celé trasa prekrásnym podzemím popod aragonitovú výzdobu má 300 metrov a zaberie Vám pol hodinku času. Teplota v jaskyni je medzi 7 a 8 stupňami Celzia, buďte na to pripravený. Aragonit v jaskyni neustále dorastá a tvorí sa a Vy budete mať možnosť vidieť jeho krásu. Jemné ihličky a bizarné útvary úplne odlišné od klasických kvapľových jaskýň. Aj keď svojou dĺžkou neohúri, tak zaručene ohúri svojou krásou a prírodným bohatstvom. Pol hodinku v podzemí určite nebudete ľutovať, lebo uvidíte niečo, čo miliardy ľudí na planéte ešte nevideli.

Túto nádheru si môžete vychutnať takmer po celý rok s výnimkou pondelkov. Na tento deň v týždni si radšej urobte náhradný program. Spravte si výlet do Slovenského krasu či Slovenského rudohoria. Navštíviť môžete aj nemenej známe jaskyne v okolí, jaskyňu Domica či Dobšinskú ľadovú jaskyňu.

Blízke obce, ako napríklad Slavošovce či Ochtiná ponúkajú predovšetkým rodinné ubytovanie v súkromí na privátoch. Nájdete tu aj dostatok príjemných chatiek, kde budete mať vytúžené súkromie. O niečo rušnejšie sú mestečká Jelšava a Rožňava, kde sú Vám k dispozícií aj penzióny či hotely. Všetko záleží na Vašich preferenciách, no pri Ochtinskej aragonitovej jaskyni nie je problém nájsť ubytovanie akejkoľvek kategórie.

Palcmanská Maša sa nachádza v Slovenskom raji a je jeho najväčšou vodnou nádržou. Na brehoch priehrady sa rozprestiera obec Dedinky. Hoci turistov zaujíma predovšetkým rekreačné využitie nádrže, jej hlavným cieľom je zhromažďovanie vody pre vodnú elektráreň Dobšiná a vyrovnávanie prietokov rieky Hnilec. Časom získala Palcmanská Maša aj environmentálny význam. Nachádzajú sa tu zariadenia rybného hospodárstva a toto prostredie napájané vodami Hnilca a horských potokov umožňuje chov sivoňa amerického a pstruha dúhového. Aj preto je vodná nádrž obľúbeným rybárskym revírom.

Priehrada je v lete obľúbená najmä pre vodné športy a člnkovanie. Dá sa v nej aj kúpať, ale treba počítať s tým, že je to jedna z najchladnejších nádrží na Slovensku. Vďaka obľube turistov postupne v oblasti vznikali ubytovacie a reštauračné zariadenia, takže počas pobytu pri Palcmanskej Maši bude pre Vás jednoduché zabezpečiť si ľahké občerstvenie ako aj kompletný obed. V obci Dedinky sú k dispozícii rovnako požičovne člnov, vodných bicyklov ale aj klasických bicyklov, pre tých ktorí chcú lepšie spoznať okolie.

Či už na bicykli alebo pešo, na výber majú turisti množstvo rozmanitých trás, kam sa vydať od vodnej nádrže. Dlhá okružná trasa okolo priehrady má dĺžku 10 km, začína v obci Dedinky, prechádza cez Stratenú pílu, Stratenú, rázcestie Pod Čižmou, Dobšinskú Mašu a naspäť do Dediniek. V obci Stratená je vytvorený bezbariérový náučný chodník Stratenský kaňon.

Pri pobyte v tejto oblasti sa odporúča prechádzka do Zejmarskej rokliny s Nálepkovými vodopádmi. Obdivovať môžete aj ďalšie vodopády v okolí, vrátane Korytového, Dúhového či Závojového. Nevynechajte návštevu ani Dobšinskej ľadovej jaskyne, tí odvážnejší zdolajú Ferratu Kyseľ. Ak sa do Národného parku Slovenský raj chystáte na lyžovačku, v tesnej blízkosti pri Palcmanskej Maši nájdete hneď niekoľko lyžiarskych stredísk: Dedinky, Mlynky - Biele Vody alebo Kruhová - Gugeľ.

Do Slovenského raja sa nechodí na jednodňové výlety, odporúča sa zostať dlhšie a spoznať toho čo najviac. Preto budete potrebovať pohodlné ubytovanie, kde po celodenných túrach zložíte hlavu. Za ubytovaním nemusíte chodiť vôbec ďaleko od Palcmanskej Maše. V obci Dedinky sú k dispozícii viaceré apartmány aj chaty, Mlynky ponúkajú aj penzióny či ubytovanie v súkromí.

Lyžiarske strediská na Slovensku sú častokrát v rozprávkovom prostredí, skryté pred pohľadmi turistov. Jedno také Vám predstavíme a aby toho nebolo málo, rozprávkové je nielen jeho okolie, ale aj samotný názov. Vitajte v lyžiarskom stredisku Dedinky.

Nájdete ho priamo v raji. Konkrétne v Slovenskom raji, ktorý je preslávený hlbokými roklinami a prekrásnou prírodou. Len málo miest sa môže vyznačovať takou prírodnou kulisou ako Dedinky. Nachádzajú sa v hlbokom lese neďaleko Dobšinej, ktorá je preslávená Dobšinskou ľadovou jaskyňou.

Nájdete tu trate pre každého. Deti a začiatočníci si otestujú svoju stabilitu na lyžiach na modrých, najmenej náročných zjazdovkách. Stredne pokročilí lyžiari si užijú sneh na červenej zjazdovke a myslelo sa tu aj na skutočných expertov. Lyžiarske stredisko Dedinky ponúka až 2 čierne najnáročnejšie zjazdovky o celkovej dĺžke 1400 metrov. Ani nároční lyžiari sa nudiť nebudú.

Lyžiarske stredisko Dedinky sa delí na 3 lokality. Na Dedinky, Mlynky Biele vody a Mlynky Gugeľ. Dedinky sú určené začiatočníkom. Nachádza sa tu jedna modrá zjazdovka a jeden vlek. Zaujímavosťou je, že pri lyžovačke budete mať krásny výhľad na Palcmanskú Mašu. Ide o najvyhľadávanejšiu vodnú plochu v oblasti a obľúbené rekreačné stredisko. Mlynky Biele vody sú rovnako určené začiatočníkom, z dvojice vlekov jeden slúži deťom. Dve modré zjazdovky zaručia, že sa tu naučí lyžovať aj to najväčšie „drevo“. Hlavná časť strediska sú Mlynky Gugeľ. V prevádzke sú tu 3 vleky, z toho jeden detský a zjazdovky všetkých náročností. Od kopčeka pre lyžiarsku školu, cez rodinné modré, stredne náročné červené až po dvojicu strmých, čiernou farbou značených zjazdoviek. Vrcholová stanica vleku je zároveň najvyšším bodom strediska v nadmorskej výške 996 metrov nad morom. Najnižší bod je o viac ako 250 metrov nižšie.

Stredisko má výborné snehové podmienky. Tomu dopomáha systém umelého zasnežovania na veľkej časti zjazdoviek. Ich celková dĺžka vo všetkých častiach je približne 7 km, pričom o Vašu prepravu sa stará spolu 6 vlekov.

Lyžiarske stredisko Dedinky okrem toho ponúka bežkárske trate, klzisko na korčuľovanie, sánkarskú dráhu a množstvo turistických chodníkov. Využiť môžete požičovňu lyží, kde nájdete aj skialpinistické vybavenie. Nič Vám tak nebude brániť v spoznávaní neupravovaných svahov Slovenského raja.

Dedinky Mlynky spolu so svojím lyžiarskym strediskom sú mimoriadne vyhľadávanými počas celého roka. To dokazuje aj pestrá ponuka najrôznejších ubytovacích kapacít. Nájdete tu všetko od štýlových penziónov cez útulné chaty až po jednoduché ubytovanie na súkromí. Poriadne si navoskujte lyže a tešte sa. V Dedinkách máte na čo.

Lyžiarske stredisko Ski Gugel Mlynky, ktoré je známe tiež pod názvom Kruhová – Gugeľ, sa nachádza v nádhernom prostredí Národného parku Slovenský raj, v obci Mlynky. V tomto lyžiarskom stredisku si na svoje príde každý. Čaká tu na Vás šesť umelo zasnežovaných zjazdoviek a tri vleky, ktoré poskytujú komfort bez zdĺhavého čakania v radoch.

Lyžiarske stredisko sa nachádza v nadmorskej výške 730 m, približne 30 km od Spišskej novej Vsi. Začínajúci lyžiari a deti si zalyžujú na dvoch zjazdovkách označených modrou farbou, ktorá symbolizuje ľahkú obtiažnosť. „Detská“ zjazdovka má 150 m a „Turistická“ 1 400 m. Pre skúsených lyžiarov sú tu tri stredne ťažké zjazdovky označené červenou farbou. Zjazdovka „Letná studňa“ má dĺžku 900 m, „Zimná studňa“ má 700 m a zjazdovka „Komín“ má rovných 1 000 m. Pre profi lyžiarov je pripravená zjazdovka „Koleso – free ride“ s dĺžkou 700 m, ktorá je označená čiernou farbou, čo znamená ťažkú obtiažnosť.

O pohodlnú prepravu na tratiach sa starajú 3 lyžiarske vleky. Vlek POMA H300 s dĺžkou 780 m a prepravnou kapacitou 900 os./hod., vlek VL500 s dĺžkou 637 m a prepravnou kapacitou 450 os./hod. a vlek S1, ktorého dĺžka je 150 m a prepravná kapacita 250 os./hod.  

Súčasťou lyžiarskeho strediska Mlynky – Kruhová je aj snow park, sánkarské dráhy i pretekárske trate. Vašu výstroj skontrolujú, prípadne opravia šikovní špecialisti v servise športového vybavenia a o Vaše hladné brušká sa postarajú dva bufety. Každý lyžiar sa pri vstupe zaväzuje dodržiavať pravidlá správania sa a ohľaduplnosti v stredisku tzv. Biely kódex.

Po parádnej lyžovačke si užívajte teplo krbu v niektorej z očarujúcich chát. Ak máte radi „full service“ ubytujte sa v Penzióne Salamander, ktorý Vás milo prekvapí svojimi nízkymi cenami a vysokou kvalitou poskytovaných služieb. Celú ponuku ubytovania v okolí Lyžiarskeho strediska Kruhová – Gugeľ nájdete na našej stránke ubytovanie Mlynky. V neďalekej obci Stratená na Váš čaká nádherná Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá Vás očarí svojou dych berúcou ľadovou výzdobou. Veríme, že si svoju zimnú dovolenku v obci Mlynky užijete do sýtosti a domov sa vrátite spokojní a oddýchnutí.

Počas návštevy obce Nižná Slaná sa pristavte pri jej významnej industriálnej pamiatke. Je ňou huta Etelka, ktorá je často označovaná aj ako železné srdce Gemera. Kedysi sa v tejto peci tavili hutné materiály vyťažené v gemerskom regióne, ktorý bol bohatý na zlato, striebro meď aj ďalšie nerastné horniny.

V obci Nižná Slaná, ktorá leží v nadmorskej výške 360 m n. m. sa môžete pokochať aj krásou unikátnej dedinskej zvonice alebo pozdvihnúť svoju vieru návštevou evanjelického kostola z prvej polovice 14. storočia. Po zostúpení z Dobšinského kopca sa pred Vami objaví budova huty Etelky, ktorá bola postavená v roku 1867. Dal ju vybudovať gróf Emanuel Andrássy. Zaujímavosťou je, že dostala meno po jeho matke. Aj vďaka tejto hute mohla v 60. rokoch 19. storočia naplno ožiť železiarska výroba. V tom čase patrila huta Etelka k veľmi dobre prosperujúcim podnikom na Gemeri. V dnešných časoch Vám pri jej návšteve možno pukne srdce keď uvidíte, v akom stave sa nachádza.

Kedysi najkrajšia vysoká pec na Slovensku dosahovala výšku 11 m a jej objem bol až 60 m³. Základom bola pilierová konštrukcia a „otvorená hruď“. Na ohrev slúžil liatinový ohrievač, vysokopecné dúchadlo bolo poháňané vodným kolesom. Huta bola aktívna až do roku 1907. Po jej zatvorení boli snahy na jej opätovné otvorenie so špecializáciou na mokrú gravitačnú úpravňu rudy. Žiaľ, to sa však neosvedčilo, a tak hutu opätovne uzatvorili v roku 1910.

Dnes túto technickú pamiatku navštívi mnoho jej obdivovateľov alebo milovníkov zaujímavých záberov. Miestni obyvatelia z neziskovej organizácie sa snažia o jej záchranu. V budúcnosti je v hute Etelka plánované múzeum, ktoré by priblížilo fungovanie tejto pece, prípadne históriu baníctva tejto oblasti.

Objavovanie krás tejto obce zaberie určite viac ako jeden deň. Veď kto by sa nešiel pozrieť aj na Hrad Muránčok? Pokojne si môžete obuť topánky na turistiku a zájsť do blízkej Grófskej ľadovne vo Vlachove. Tá je vyhľadávaným miestom pre zbieranie zaujímavých záberov do Vašej fotoknihy. Po aktivitách si môžete dopriať trochu oddychu na kúpalisku Vlachovo. Alebo si ešte zájdete do dych berúceho Kaštieľa v Betliari? Je to honosné šľachtické sídlo z 17. storočia, v ktorom sa nachádzajú rôzne zaujímavé exponáty. Očarí Vás aj jeho priľahlý anglický park.

Aby ste sa unavení nemuseli náhliť domov, odporúčame Vám rezerváciu ubytovania pri hute Etelka. Môžete si ako rodinka vybrať svoje pohodlie v chatách Nižná Slaná, alebo si zvoliť aj jednoduchšie ubytovanie v súkromí. Záleží to len od Vašich preferencií a od toho, akú dĺžku pobytu si zvolíte.

Nálepkove vodopády predstavujú sústavu vodopádov v Zejmarskej rokline v južnej časti Slovenského raja. Sústava vodopádov je vysoká asi 22 metrov, pričom najvyšší z nich má odhadom 6 metrov. Krása Nálepkových vodopádov vyniká najviac v čase jarného topenia alebo po výdatných dažďoch. V zime naopak vodopády zamŕzajú a vytvárajú krásne ľadopády.

Zejmarská roklina je s dĺžkou 800 metrov najkratšou roklinou Slovenského raja, ale patrí zároveň k najkrajším a na prechod menej náročným. Napriek tomu treba počítať so všetkým, čo je pre túto lokalitu typické, so stupačkami, rebríkmi a lavičkami. Zemjarská roklina aj vodopády sú súčasťou okružného náučného chodníka NCH Slovenský raj. Chodník začína v obci Dedinky, má takmer 10 km a prechod trvá približne 3 hodiny. Trasu sa odporúča absolvovať len za suchého počasia.

Nálepkove vodopády sú pomenované po kapitánovi Jánovi Nálepkovi, hrdinovi 2. svetovej vojny, ktorý pred vojnou pôsobil v obci Mlynky - Biele Vody ako učiteľ. Sympatizoval s Masarykovými ideami, v roku 1939 bol najprv demobilizovaný, neskôr opäť povolaný do armády a odoslaný na ruský front. Tam sa zúčastnil protipartizánských operácií. V skutočnosti ale Nálepka s partizánmi spolupracoval pod krycím menom Repkin, dodával im informácie a Nemcom hlásil fiktívne počty zabitých povstalcov. Nakoniec s časťou svojho pluku prebehol k partizánom pod vedením generála Saburova. V máji 1943 tak vznikol 1. česko-slovenský partizánsky oddiel v ZSSR.

Ak sa v tejto oblasti zdržíte, odporúčame navštíviť aj ďalšie turistické ciele. Lokalita sa môže pýšiť aj ďalšími vodopádmi ako Korytový, Skalný či Závojový. Zaujať môže aj Medvedia jaskyňa alebo Dobšinská ľadová jaskyňa. Pre letnú rekreáciu je ako stvorená vodná nádrž Palcmanská Maša, v zime sa o zábavu starajú lyžiarske strediská Mlynky - Biele Vody, Kruhová - Gugeľ či Dedinky.

Ak sa rozhodnete pre ubytovanie pri Nálepkových vodopádoch, určite budete mať z čoho vyberať. V Mlynkách sa môžete poobzerať po apartmánoch, penziónoch aj chatách. Dobrá ponuka je aj v obci Dedinky, kde sú najrozšírenejšie chaty a chalupy. Šťastie môžete skúsiť aj v Dobšinej.

Lyžovanie je pre mnohých zábava, pre iných šport a pre niektorých len časť dňa, v ktorej môžu naplno vypnúť od každodenných starostí. Menšie lyžiarske stredisko Biele Vody Mlynky, známejšie pod názvom Ski Biele Vody je presne takým miestom, kde sa toto všetko dá naplniť. Nachádza sa na juhu Slovenského raja, čiže sa tu skĺbi príjemné (v podobe úchvatnej prírody) a užitočné (v podobe lyžovania).

V Lyžiarskom stredisku Mlynky - Biele Vody nájdete jednu zjazdovku, ktorej dĺžka je 450 metrov. Jej povrch je pravidelne udržiavaný, zasnežovaný a upravovaný tak, aby ste si tento šport do sýtosti užívali. V rámci strediska sa vyveziete dvoma lyžiarskymi vlekmi v dĺžkach 150 m a 400 m, ktoré sú vhodné práve pre začiatočníkov, snowboardistov alebo prevažne rodiny s deťmi.

V prípade, že nemáte svoje športové potreby ako lyže, sánky alebo iné komponenty, nezúfajte. Priamo v stredisku môžete využiť požičovňu aj servis lyží a snowboardov. Zatúžili ste skôr po vlastných? Tak ich kúpte v predajni pri stredisku. Ak ste už dlhšie nestáli na lyžiach alebo sa to chcete naučiť, v stredisku je k dispozícii lyžiarska škola a lyžiarska škôlka.

Pri svahu je umiestnený bufet, v ktorom Vás obslúži milá a komunikatívna obsluha. Ak prídete behom soboty v čase, keď je už slnko dávno pod obzorom, poteší Vás možnosť večerného lyžovania. Takéto lyžovanie má inú atmosféru ako cez deň. Do strediska sa dostanete priamo z obce Mlynky. Zaparkujte Vaše auto na blízkom parkovisku a začnite deň lyžovačkou. Najlepšie pre Vás bude mať zarezervované ubytovanie pri Lyžiarskom stredisku Mlynky - Biele Vody.

Bez dobrého tipu na ubytovanie to nejde. Obec Mlynky má v ponuke mnohé z ubytovacích zariadení, kde Vás milo a s úsmevom na tvári ubytujú. Zvoľte si izbu v penzióne Mlynky alebo zavítajte do ubytovania v súkromí. Možno práve pri tom druhom Vám domáci odporučia zaujímavé atrakcie v obci a jej okolí. Vždy poteší nenáročná prechádzka k Nálepkovým vodopádom. Krásy Národného parku Slovenský raj sú zaujímavé, je na čase ich začať spoznávať aj po napadnutí snehovej prikrývky. U nás si len zvoľte Vaše vysnívané ubytovanie!

Dovolenka na strednom Slovensku, v dedinke Šumiac, Vás očarí nielen svojimi prírodnými krásami a malebnými chalupami, ale aj množstvom aktivít, ktoré v okrese Brezno nájdete. Jednou z nich je aj možnosť zapožičať si elektrobicykel a preskúmať tak okolie s rodinou či priateľmi. K dispozícii je široký výber bicyklov pre dospelých a deti a taktiež aj detské sedačky a cyklistické vozíky.

Požičať si elektrobicykel môžete takmer za každých podmienok. Či je vonku sucho a slnečno alebo mokro a blato, či dokonca sneh, ponuka bicyklov je pripravená na každé počasie. Vydajte sa preskúmať blízke lesy alebo si zajazdiť po lúkach a stráňach, či zdolať známy vrch Kráľova Hoľa. Trasu dlhú 13 km prejdete vďaka elektro pohonu za približne 1 hodinu. Na výber máte bicykle z kategórie hardtail, celoodpružené, fatbiky so širokými plášťami vhodné do blatistého či snehového terénu, ale aj klasické bicykle. Pre deti si môžete vybrať detský elektrobickel a najmenších jazdcov zviesť so sebou v kvalitnej sedačke či vozíku. Jednoducho zážitok pre celú rodinu.

Okolie Šumiaca ponúka ďalšie cyklotrasy, ktoré je možné využiť. Navštívte na bicykli Muránsky hrad, Sysľovisko Muránska Planina či Telgárt, ktorý preslávil Chramošský viadukt a je akousi ikonou Horehronia. So správnym výberom Vašej trasy Vám v požičovni ochotne poradia. Pokiaľ Vás lákajú náročnejšie trasy a adrenalín, avšak sami si netrúfate, využite služby sprievodcu a inštruktora.

Radi by ste si s kolegami užili trochu zábavy a odreagovali sa na aktívnom teambuildingu? Čo tak spoločná jazda na elektorbicykloch? S organizáciou či dovozom Vám v požičovni ochotne pomôžu. Či už na svoj výlet vezmete rodinu, priateľov alebo spomínaných kolegov, nezabudnite si rezervovať ubytovanie v blízkosti Požičovne elektrobicyklov Kráľova Hoľa včas. Na výber máte malebné útulné drevenice či štýlové moderné chalupy. Ak sa na výlet vyberiete ako väčšia skupinka, môžete si vybrať z ponuky hotelov či penziónov.

Presvedčili sme Vás navštíviť Šumiac a spoznať krásy stredného Slovenska? Stačí si vybrať ten správny termín a hor sa užiť si spoločné chvíle.

Malebná krajinná oblasť Muránska planina ponúka návštevníkom okrem širokých turistických možností aj jedinečné kultúrno-historické pamiatky a zaujímavosti. Jednou z nich je aj Kaštieľ Predná Hora, ktorý tu dal ako zimné sídlo svojho času postaviť bulharský cár Ferdinand Coburg. Impozantný kaštieľ, ku ktorému patrí aj reprezentatívny poľovnícky zámoček, sa nachádza v obci Muránska Huta, v okrese Revúca. Jedinečnú atmosféru tohto miesta dotvára rozsiahly park a malebná okolitá príroda, ktorá svojho času učarovala aj bulharskému panovníkovi. Necháte sa týmto prekrásnym prostredím spájajúcim spoznávanie histórie s relaxom v prírode zlákať aj Vy?

Ferdinand Coburg začal stavať Kaštieľ Predná Hora ako svoje zimné sídlo na začiatku 20. storočia. V tom čase tu už mal situovaný svoj reprezentatívny poľovnícky zámoček, ktorý kúpil na poľovníckej výstave vo Viedni. Budovanie impozantnej stavby prekazili vojnové roky a cár Ferdinand svoje dielo dokončiť nestihol. Kaštieľ neskôr prešiel do majetku štátu a bol využívaný ako tuberkulózne sanatórium. Od roku 1973 sídli v jeho priestoroch Odborný liečebný ústav psychiatrický pre liečbu závislostí. Interiér kaštieľa aktuálne verejnosti nie je prístupný. Historická budova a jej malebné okolie však vytvára ideálne kulisy pre prechádzky a odpočinok.

Stálu Expozíciu Ferdinanda Coburga nájdete v neďalekom poľovníckom zámočku. Tu na Vás čaká pútavá prednáška o živote panovníka a jeho rodiny spojená s prehliadkou siedmich miestností a ukončená premietaním dokumentu s názvom Panovník prírodovedec. Súčasťou jedinečnej expozície sú fotografie dokumentujúce výstavbu zámočku, maliarske diela Johanna Eliasa Ridingera, umelecké výrobky z parohoviny, historický nábytok z exotického dreva, zbierka poľovníckych trofejí, ale aj autentická pracovňa Ferdinanda Coburga či kuchyňa s pôvodným medeným riadom a zaujímavými jedálnymi lístkami. Originálna prírodovedná miestnosť poteší najmä malých milovníkov prírody, ktorí budú mať príležitosť nájsť v replike prekrásneho slovenského lesa ukryté zvieratká.

Ak Vás láka malebné prostredie Muránskej planiny, určite si do svojho výletného plánu zaraďte aj návštevu skvostného Kaštieľa Predná Hora. Putovanie históriou si spojíte s relaxom v Rekreačnom areáli Predná Hora, s obhliadkou zrúcaniny Muránskeho hradu alebo s výstupom na Kráľovu hoľu. A to sa nám už črtá zaujímavý dovolenkový plán. Zostáva len nájsť vhodné ubytovanie v blízkosti Kaštieľa Predná Hora a môžete začať s prípravami. Veríme, že ubytovanie v Muránskej Hute a v blízkom okolí dokáže naplniť všetky Vaše očakávania.

Predná Hora je obľúbený rekreačný areál v obklopení panenskej prírody Národného parku Muránska planina. Rekreačný areál v sebe spája špičkové wellness centrum, rôzne druhy rekondičných pobytov, relaxačno-rehabilitačné programy pre svojich klientov, možnosti ubytovania a výbornú reštauráciu. Relax v areáli ozdraví Vaše telo, pobyt v malebnej prírode ozdraví Vašu dušu. Návštevníci odtiaľto odchádzajú oddýchnutí, plní energie a dobrej nálady.

História nielen liečebne Predná Hora, ale aj celého okolia sa datuje do čias panovania bulharského cára Ferdinanda Coburg. Ten miloval celý kraj, dokonca aj po svojej abdikácii na Slovensko pravidelne chodil. Jeho sídlom bol Antolský kaštieľ, ktorý bol ešte v dávnejších časoch poľovníckym zámkom rodiny Coburgovcov. Cár Ferdinand však začal stavať aj svoje zimné sídlo, kaštieľ, no žiaľ, nepodarilo sa mu výstavbu úplne dokončiť. Stal sa z neho Liečebný ústav.

Dnes je z neho využívaný Odborný liečebný ústav psychiatrický, n.o. Predná Hora. Pôvodne bol využívaný ako tuberkulózne sanatórium. Lieči pacientov, ktorí dobrovoľne alebo z nariadenia súdu podstupujú liečbu závislosti na alkohole, drogách a patologického hráčstva. Pacienti potrebujú nielen odbornú pomoc, ale aj prírodu, ktorá od nepamäti pomáha liečiť. Presne to sa im tu dostáva plnými dúškami. Už stačí len pevná vôľa, podpora najbližších a uzdraví sa celá myseľ.

Rekreačný areál Predná Hora ponúka wellness centrum (ako súčasť penziónu), kolibu, hvezdáreň, športoviská, detské ihrisko a ubytovacie zariadenia. Je obľúbenou destináciou pre rôzne skupiny hostí. Rodiny s deťmi, firemní zákazníci, skupiny seniorov či turisti, všetci sú tu vítaní. A všetci tu nájdu presne to, čo potrebujú. Areál je multifunkčný a vďaka tomu, že Muránska planina ešte nie je veľmi rozšírená medzi turistami, zažijete tu aj v súčasnosti tak veľmi vzácne súkromie.

Rodiny s deťmi ocenia detský kútik - Vodný svet, v ktorom sa vybláznia už tí najmenší. Vyšplhajú sa na hrad – detský domček, zvezú dole na šmykľavke a zahrajú s množstvom hračiek. Interaktívna obrazovka s množstvom hier je taktiež veľkým lákadlom. Rodičia ocenia vstup do detského kútika. Ten je totiž možný jedine z Wellness baru. Znamená to, že kým sa Vaše deti budú hrať a nadväzovať kamarátstva, Vy si nerušene vychutnáte nápoj. To všetko bez strachu, že Vám dieťa nepozorovane utečie za okolitými lákadlami. Ďalší detský kútik – salónik sa nachádza hneď vedľa reštaurácie a baru. V prípade priaznivého počasia určite strávte čas na vonkajšom drevenom ihrisku s preliezačkami, hojdačkami, šmýkačkou aj pieskoviskom. Staršie deti sa potešia herni so stolným futbalom, biliardom, šípkami a sadou na poker.

Areál je ideálnym miestom pre firmy, je priam predurčený na najrôznejšie indoorové aj outdoorové aktivity. Menšie školenie si spravíte v salóniku s modernou technikou. Pokiaľ Vám kapacitne nebude postačovať, využijete priestory reštaurácie. Nejedna firma tu už absolvovala školenie či teambuilding, ktorý im pomohol vzpružiť tím, upevniť vzťahy a získať nový pohľad ako na kolegov, tak aj na firmu a celú svoju prácu.

Rekreačný areál Predná Hora má dokonca aj svoj vlastný pivovar. V obmedzenom množstve, pri dôraze nie na kvantitu, ale na kvalitu, už od roku 2017 varia pivné špeciály. Majú rôzne príchute a špičkové suroviny, čo nie je pri bežne dostupných pivách vždy samozrejmosťou. Oddych za tónov príjemnej hudby, ochutnávanie piva a rôznych pochutín a k tomu výhľad na prekrásne Stolické vrchy aj lazy Muránskej Zdychavy.

Okolím prechádzajú rôzne turistické chodníky a trasy, nájdete tu červenú, modrú, žltú aj zelenú turistickú značku. Šindliarka, Salašná, Hrdzavá dolina či Jaskova Muka. Otvára sa pred Vami celý Národný park Muránska planina. Odporúčame Vám navštíviť Muránsky hrad, zrúcaninu tretieho najvyššie položeného hradu na Slovensku. Super výlet si spravíte aj k Vodopádu pod Orlovou, Rozhľadni Zbojská alebo ku Slavošovskému tunelu. V zime si zalyžujete v strediskách Bánovo a Rejkovo v Tisovci.

Aby ste mohli toto všetko absolvovať, prvým krokom bude nájdenie si vhodného ubytovania v blízkosti Rekreačného areálu Predná Hora. Ubytovanie Muráň Vám ponúkne to najbližšie možné ubytovanie, aby ste to do rekreačného areálu mali len na skok. Zvyšok plánovania výletu už necháme na Vás, ak však chcete využiť naše tipy na výlety v okolí obce Muráň, radi Vás inšpirujeme.

Kráľova hoľa je so svojou výškou 1 946,1 m n. m. najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier. Patrí medzi najnavštevovanejšie vrchy Nízkych Tatier. Je otázne či je to tým, že je už roky opradená povesťami a ospevovaná básnikmi alebo neskutočným výhľadom, ktorý sa z nej naskytuje. Uvidíte z nej Spiš, Liptov, Horehronie, Vysoké Tatry a mnoho iného, dokonca dovidieť do Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska a na Ukrajinu.

Kráľovej holi sa hovorí aj „matka štyroch riek“. Vyvierajú pod ňou totiž pramene najväčších slovenských riek, konkrétne Čierneho Váhu, Hnilca, Hornádu a Hronu. Na jej vrchole je od roku 1960 umiestnený televízny a rozhlasový vysielač. Jeho stožiar má výšku 137,5 m, antény rozhlasového vysielania sú vo výške 59 m. Signál pokrýva štvrtinu územia Slovenska.

Kráľova hoľa sa pýši jedným neuveriteľným rekordom. Boli z nej pozorované a zdokumentované Apusenské vrchy v Rumunsku. To znamená, že bola zdokumentovaná vzdialenosť pozorovania viac než 300 km. Jedná sa o prvé pokorenie tohto rekordu na Slovensku, ale podľa všetkého aj v rámci celej strednej Európy.

Tento známy vrch je atraktívny ako v lete, tak aj v zime. V lete sa to tam hemží turistami, cyklistami a bežcami. Zaujímavé je trailrunningové podujatie Nízkotatranská stíhačka, avšak naň si trúfnu len kondične veľmi dobrí bežci. V zime zas nie je výnimkou stretnúť tam skialpinistov.

Na Kráľovu hoľu sa dostanete jedine pešo alebo bicyklom. Asfaltová cesta vedie z obce Šumiac (približne 3 h), ale označené chodníky vedú aj z obcí Telgárt (červená značka alebo zelená značka cez vrch Kráľova skala, približne 3,5 h), Liptovská Teplička (zelená značka, približne 5 h) a Spišské Bystré (modrá značka cez Smrečínske sedlo, približne 7 h). Turistická modrá značka vedie cez Predné sedlo aj z obce Šumiac a je ideálna, ak sa chcete vyhnúť asfaltke. Pokiaľ si za trasu výstupu vyberiete práve tú z obce Šumiac, približne v polovičke cesty sa môžete pristaviť v Chate pod Kráľovou hoľou.

Poznáte známu vetu: „Na Kráľovej holi stojí strom zelený.“? No jasné, veď kto by ju nepoznal. Ale videli ste ho na vlastné oči? On tam totiž naozaj je. Alebo nie je? Existuje len jediný spôsob, ako to zistiť. Prísť tam a osobne si to overiť. Zarezervujte si pekné ubytovanie pri Kráľovej holi, napríklad na stránke ubytovanie Šumiac alebo ubytovanie Telgárt a vyrazte za dobrodružstvom.

Slovenský raj a Nízke Tatry sú jednými z našich najobľúbenejších národných parkov. Každoročne ich navštevujú tisíce turistov a nie náhodou. Vynikajú svojim prekrásnym prostredím. A predstavte si celú tú nádheru zahalenú pod rozprávkovo bielou snehovou perinou. Pokiaľ sa vydáte do obce Vernár, môžete si tento výhľad vychutnať na vlastné oči.

Obec Vernár je pomerne veľkou horskou obcou, ležiacou vysoko v horách. Niekoľko kilometrov ďalej je známy a obávaný horský prechod Vernár, ktorý si hlavne v zime vyžaduje extra dávku opatrnosti. Dedinka Vernár leží približne 20 km od mesta Poprad. Je unikátna aj svojou polohou vzhľadom na národné parky, pretože je presne na rozmedzí Nízkych Tatier a Slovenského raja.

Medzi turistami je veľmi obľúbené aj lyžiarske stredisko Vernár - Studničky, ktoré sa rozprestiera len 500 metrov od obce. Napriek tomu, že ani zďaleka nepatrí medzi tie najväčšie slovenské lyžiarske strediská sa môže popýšiť svojou univerzálnosťou. Nájdete v ňom trate všetkých náročností. To zaručuje skvelú lyžovačku pre lyžiarov každej výkonnostnej kategórie, od úplných začiatočníkov až po pokročilých športových lyžiarov.

Lyžiarsky areál Vernár - Studničky je známy aj v lete, priamo cez neho vedie značkovaný turistický chodník až na vrchol Kráľovej hole. V zime sú tu však prvotriedne zasnežené zjazdové trate. Zárukou dostatku snehu je moderný systém umelého zasnežovania. Tomu dopomáha aj príroda, nakoľko stredisko leží v nadmorskej výške 800 - 980 metrov nad morom, čo nie je málo.

Nájdete tu trojicu zjazdoviek. Každá z nich je určená inej skupine lyžiarov. Najmenší a začínajúci lyžiari si na svoje prídu na trati v spodnej časti strediska. Mierny sklon zaručuje ideálne podmienky na lyžiarsku výučbu. Istá časť miestnych zjazdoviek je značená dokonca čiernou farbou. Tá je určená len skúseným lyžiarom, ktorým sa vo Vernári bude tiež páčiť. No a zvyšok tratí je značený červenou farbou, ktorá symbolizuje strednú náročnosť. Tieto trate sú ako stvorené pre celé rodiny. Všetky zjazdovky lyžiarskeho strediska Vernár - Studničky majú dĺžku spolu 1400 metrov.

O prepravu lyžiarov v stredisku sa starajú 3 vleky. Ich celková prepravná kapacita je 1800 lyžiarov za hodinu, čo je viac než postačujúce.

Z ostatného vybavenia strediska spomenieme bufet, novú a modernú požičovňu lyžiarskeho výstroja, servis či úschovňu lyží. Pre tých, ktorí majú radi bežecké lyžovanie je v okolí k dispozícií 5 km bežeckých tratí. Vernár - Studničky sú nenápadným lyžiarskym strediskom, ktoré však poskytuje kvalitné služby.

Vzhľadom na to, že je obec Vernár vzdialená zo strediska len niekoľko metrov, máte na výber z pestrej palety ubytovacích zariadení. Nájdete tu penzióny, ale aj cenovo dostupnejšie priváty či chaty na prenájom. Každý z Vás si vo Vernári určite nájde svoje ideálne ubytovanie.

Národný park Slovenský raj je jedným z deviatich slovenských národných parkov a je považovaný za jeden z najkrajších. Tiahne sa Banskobystrickým krajom, Prešovským krajom a Košickým krajom, kde zasahuje do regiónu Spiš. Nachádza sa na území okresov Brezno, Poprad, Spišská Nová Ves a Rožňava. Územie Slovenského raja je ozajstným rajom turistov. Vodopády, kaňony, skaly a prekrásne výhľady – aj tak by sa dal charakterizovať náš najnavštevovanejší národný park.

NP Slovenský raj je raj pre zvieratá aj pre turistov

Slovenský raj bol za národný park vyhlásený v roku 1988. Nachádza sa tu 11 národných a 8 prírodných rezervácií. Územie parku leží na severe Slovenského Rudohoria. Kvôli svojej faune a flóre bol zaradený do najvyššieho pásma ochrany. Žijú tu medvede, vlky, líšky, rysy a dokonca tu bol v roku 1963 umelo vypustený aj kamzík vrchovský. V potokoch plávajú pstruhy a nájdeme tu rôzne druhy sokolov i orla skalného.

Rozloha Národného parku Slovenský raj je 19 414 hektárov. Parkom pretekajú dve rieky Hnilec a Hornád, ktoré vytvárajú unikátne vodné úkazy – kaňony, rokliny, tiesňavy a vodopády. Najdlhšou roklinou je Prielom Hornádu, vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu už v roku 1964. Úsek je dlhý 16 km a patrí do katastra obce Letanovce. Trasa je plná mostíkov, rebríkov, podporných lávok a reťazí. Nádherné scenérie sem chodia obdivovať turisti z ďaleka.

Najnavštevovanejšou tiesňavou Slovenského raja je Suchá Belá, ktorou preteká rovnomenný potok. Dostanete sa k nej z turistického centra Podlesok pri obci Hrabušice. Dolina je popretkávaná viacerými vodopádmi ako Misové vodopády, Korytový či krásny Okienkový vodopád. S dobrou turistickou obuvou zvládnu túto nenáročnú a zaujímavú túru aj deti.

Preskúmajte rokliny, vodopády, aj adrenalínovú ferratu

Národný park Slovenský raj ponúka aj ďalšie rokliny na preskúmanie. Klaštorská dolina je pomerne krátka, ale obľúbená u rodín s deťmi. Na trase 1,5 kilometra môžete obdivovať Vodopád objaviteľov, Strakov vodopád či Dúhový vodopád. Východiskovým bodom Vám bude Kláštorisko, ktoré je ruinou kartuziánskeho kláštora z 13. storočia. Nájdete tu turistické centrum aj reštauráciu. Vstupom do tejto časti Slovenského raja je lanový most - lávka, ktorá bola vybudovaná ako prvá pri sprístupnení tiesňavy.

Odporúčame Vám navštíviť aj ďalšie prírodné rezervácie Slovenského raja. V rokline Sokolia dolina, ktorá je najpríkrejšou dolinou parku nájdete Závojový vodopád. So svojou výškou 75 metrov je najvyšším vodopádom Slovenského raja a navštíviť ho môžete z Tomášovskej Belej. Nemenej známou tiesňavou je Kyseľ, kde sa nachádza aj druhý najväčší vodopád tohto parku Obrovský vodopád. Adrenalínových nadšencov v rokline určite poteší Kyseľ Ferrata. Miesto, kde si môžete skúsiť skalolezectvo.

Medzi ďalšie obľúbené tiesňavy patria Piecky, Veľký Sokol či Tiesňavy. Rokliny v NP Slovenský raj sú spoplatňované, ale sú otvorené celoročne. Počasie, tak ako aj na horách, tu býva premenlivé. Pred Vašou návštevou si vždy pozrite predpoveď a skontrolujete si stav turistických chodníkov na stránke národného parku. Nezabudnite na dobré a a nepremokavé oblečenie, či pršiplášť. Slovenský raj svojou vlhkosťou pripomína prales.

Čaká Vás najkrajší výhľad i čarovná ľadová jaskyňa

Najkrajší výhľad v Slovenskom raji sa Vám nepochybne naskytne na Tomášovskom výhľade. Na tento skalný výstupok sa dostanete s turistického centra Čingov alebo z obce Smižany. Výstup naň zvládnu aj seniori, či rodiny s deťmi. Samozrejme opatrnosť je na mieste. Z výšky 667 m n. m. uvidíte až na Vysoké Tatry.

V Národnom parku Slovenský raj sa nachádza veľké množstvo jaskýň, z ktorých väčšina je stále neprebádaná. Verejnosti je prístupná Dobšinská ľadová jaskyňa z dedinky Dobšiná. A ako už názov napovedá, jaskyňa je čarovným krajom ľadu. Takže ak Vaše deti milujú Ľadové kráľovstvo, Elzu, Annu či snehuliaka menom Olaf, návšteva jaskyne bude pre nich nezabudnuteľným zážitkom.

Ak budete hľadať v Slovenskom raji miesto na kúpanie, či leňošenie, aby ste si po výdatnej turistike odpočinuli, vyskúšajte vodnú nádrž Klauzy. Dokonalý relax Vám poskytnú aj brehy vodnej nádrže Palcmanská Maša v obci Dedinky. Táto najväčšia vodná nádrž Slovenského raja bude pre Vás aj ideálnym východiskovým bodom na ďalšie potulky po národnom parku.

Slovenský raj je vďaka svojim nespočetným množstvom prírodných krás, tým správnym miestom na aktívnu dovolenku. Vyberte sa sem na túry a obdivujte, čo príroda vytvorila. Pripravili sme pre Vás tipy na výlety v Slovenskom raji. Naplánujte si svoju dovolenku už teraz. Ponúkame Vám kvalitné ubytovanie v blízkosti Národného parku Slovenský raj. Rezervujte si ho na stránke ubytovanie Slovenský raj či ubytovanie Dedinky na našom portáli. Zo širokej ponuky si isto vyberiete. K dispozícií sú možnosti pre rodiny s deťmi aj ubytovanie pre turistov. Rezervujete si Vašu dovolenku v Slovenskom raji už dnes.

Iba 3 kilometre severne od obce Rožňava sa nachádza malebná dedinka Betliar, ktorá sa právom pýši honosným šľachtickým sídlom zo 17. storočia. Kaštieľ Betliar vznikol pôvodne ako predsunuté opevnenie Hradu Krásna Hôrka. Vedeli ste, že Kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po skončení 2. svetovej vojny zachoval so svojim pôvodným zariadením a zbierkami? Všetky exponáty, ktoré si môžete prezrieť v jeho interiéri kedysi patrili uhorskému šľachtickému rodu Andrássy. Ten sa považoval za najvýznamnejších aristokratov v Európe. Na Slovensku boli známi vďaka štyristo ročnému vlastníctvu Hradu Krásna Hôrka a Kaštieľa Betliar.

Na mieste pôvodného staršieho renesančného kaštieľa, vzniklo v rokoch 1881 – 1886 v skutku luxusné sídlo, ktoré dal zrenovovať gróf Emanuel I. Andrássy. Poslanec Uhorského snemu a člen Uhorskej akadémie vied sa nechal inšpirovať anglickými vidieckymi sídlami. O ďalšiu modernizáciu sa zaslúžil jeho syn Gejza I., čím vznikla prepychová rezidencia s elektrickým osvetlením, ústredným kúrením, 16 kúpeľňami, prekrásnou knižnicou a početnými apartmánmi, ktoré v časoch povestných poľovačiek obývala aj spoločenská elita. Andrássyovci boli vášnivými cestovateľmi, čo sa prejavilo aj na zariadení interiéru. Kaštieľ zaplnili množstvom vzácneho nábytku, umeleckými dielami i rozsiahlymi zbierkami, ktoré tvoria exotické predmety, poľovnícke trofeje a obrazy realistov 19. storočia.

Kaštieľ slúžil ako sídlo rodiny do roku 1945. V povojnovom období ho zoštátnili a v súčasnosti v ňom sídli múzeum zachytávajúce život tohto významného šľachtického rodu. Expozícia bytovej kultúry šľachty v 18. a 19. storočí bola zriadená a verejnosti sprístupnená po celkovej rekonštrukcii budovy v roku 1994. Muzeálna výstava je zriadená na prvom a druhom poschodí a zaberá plochu 2 308 m. Tvorí ju takmer 50 obytných miestností a viacero úžitkových priestorov, ako sú kúpeľne, šatník či pracovné miestnosti. Popri exkluzívnych kusoch nábytku s vkusnými textíliami a čalúnením si môžete prezrieť i strieborné predmety, úžitkový porcelán, sklo a keramiku i orientálne koberce a závesy. Starobylý Egypt oddávna fascinoval nielen vedcov a bádateľov, ale i vášnivých cestovateľov a nebolo tomu inak v prípade rodiny Andrássyovcov. Prízemie kaštieľa je preto venované unikátnej kolekcii egyptologických cenností. Azda najatraktívnejším artefaktom je múmia kňaza boha Amona dovezená z pohrebiska v Gíze. Jej vek sa odhaduje na 12. storočie pred Kristom. Ďalšou vzácnosťou je mumifikované telo neznámeho egyptského dieťaťa a hrobové nálezy vo forme amuletov a ich fragmentov.

Andrássyovci boli aj vášniví poľovníci. Tomuto koníčku v kombinácii s fascináciou exotických krajín je zriadená Výstava exotických trofejí. Za zakladateľa tejto unikátnej zbierky považujeme grófa Emanuela, ktorý v roku 1849 podnikol dobrodružnú cestu do Indie. V jeho šľapajach pokračoval aj jeho syn Gejza I., ktorý sa preslávil ako výnimočný poľovník a nadšenec všetkého napínavého a nebezpečného. Expozícia obsahuje preparáty z Afriky a Ázie a je inštalovaná v priestoroch zimnej záhrady, aby v návštevníkoch vyvolala pútavú a avanturistickú atmosféru. Medzi najväčšie pozoruhodnosti múzea patrí aj hlavná knižnica, ktorú v roku 1790 založil Leopold Andrássy. V čase jej vzniku mala 565 kníh najmä z oblasti histórie, medicíny, fyziky a filozofie. Dnes pozostáva z viac ako 14 tisíc zväzkov teologických, filozofických, historických i geografických diel z 15. až 19. storočia, ktoré boli napísané v šiestich rôznych jazykoch. Najvzácnejšími exemplármi sú prvotlače. Tou najstaršou je medicínska kniha vydaná v Benátkach v roku 1486. Vaša prehliadka končí v nádhernom anglickom parku s vodopádom, jaskyňou a tromi fontánami, ktorý bol v roku 1977 zapísaný do zoznamu historických záhrad a parkov sveta.

Po vyčerpávajúcej, ale o to vzrušujúcejšej prehliadke kaštieľa si ešte spravte prechádzku k neďalekej Hermesovej studni. Pekný deň zavŕšte v štýlovej izbičke rodinného penziónu. Pokiaľ však hľadáte viac súkromia, kliknite na stránku ubytovanie v Betliari a zobrazí sa Vám kompletná ponuka ubytovania v blízkosti Kaštieľa Betliar. Nájdete v nej množstvo romantických chát i štýlových apartmánov. Nasledujúce dni si vyhraďte na poznávanie krás Slovenského rudohoria a Volovských vrchov.

Korytový vodopád nájdete v Národom parku Slovenský raj, v doline Suchá Belá. Patrí do regiónu Spiš, do okresu Spišská Nová Ves. Vydať k nemu sa môžete z obce Hrabušice. Korytový vodopád je jedným z prírodných vodných krás, ktoré môžete obdivovať v Slovenskom raji.

Roklina Suchá Belá je najnavštevovanejšou asi preto, že je dobre prístupná aj pre rodiny s deťmi. Korytový vodopád je v poradí tretím vodopádom, ktorý tu môžete obdivovať. Vodopád je dvojstupňový. Stupne sú od seba oddelené takzvaným hrncom. Voda dopadá najprv do jedného hrnca a potom padá do druhého koryta. Tento zaujímavý úkaz sa len tak hocikde nevidí.

Výška vodopádu je 8,5 metra, ale niektoré zdroje uvádzajú až 10 metrov. Každopádne je Korytový vodopád 10. najvyšším vodopádom Slovenského raja. Meno Korytový si vyslúžil podľa pekne vytvarovaného koryta, ktoré Vám hneď padne do oka.

Zdolať Korytový vodopád môžete pomocou rebríka a niekoľkých stupačiek a vystúpiť tak na jeho na jeho vrchol. Naskytne sa Vám pohľad zhora na hučiacu vodu. Dávajte si pozor lebo rebríky bývajú od vody šmykľavé. Okrem vhodnej turistickej obuvi Vám odporúčame aj nepremokavé oblečenie či pršiplášť, lebo suchí zo Suchej Belej neodídete.

Výlet na Korytový vodopád si naplánujte z Hrabušíc. Zelená značka Vás zavedie z turistického centra Podlesok do tiesňavy Suchá Belá. Prejdete popri Misových vodopádoch, ktoré boli prebádané a sprístupnené v rokline už v roku 1908. Druhým po ceste je Okienkový Vodopád a od neho je to už len na skok ku Korytovému vodopádu. Pri výstupe môžete po svojej ľavej strane ešte pozorovať o niečo menší, ale tiež nádherný Bočný vodopád.

Na záver tiesňavy Suchá Belá sa môžete rozhodnúť vrátiť cez úsek pod Vtáčim hrbom k Podlesku alebo, ak budete mať stále veľa energie, vybrať sa ďalšou roklinou Slovenského raja Piecky či Kyseľ. Národný park ponúka neobmedzené turistické možnosti. Všetky rokliny sú otvorené celoročne a turistické chodníky sú aj vďaka spoplatneniu upravované. Rebríky, lávky a stupačky sú pravidelne kontrolované správou parku, kvôli bezpečnosti.

Navštívte Korytový vodopád na jar, keď sa topia ľady a naskytnú sa Vám nezameniteľné výhľady. Slovenský raj je ideálnym miestom pre turistov. Príďte sem stráviť svoju aktívnu dovolenku. Nájdite si vhodné ubytovanie pri Korytovom vodopáde, inšpirovať sa môžete napríklad na stránke ubytovanie v Slovenskom raji alebo ubytovanie Hrabušice na našom portáli. Ďalšie tipy na výlety v tomto národnom parku nájdete na našich stránkach. Obujte turistické topánky a hurá do raja.

Sysľovisko na Bielych vodách pri Muráni predstavuje jednu z najväčších a najpopulárnejších kolónií sysľa pasienkového na Slovensku, kde si tieto drobné hlodavce zvykli na prítomnosť ľudí.

Lokalita sa nachádza na južnom okraji Národného parku Muránska planina, približne 2,5 kilometra za obcou Muráň smerom na Prednú Horu, v okrese Revidca. Sysľovisko vzniklo na mieste, kde sa sysľom darí vďaka pravidelnému paseniu hovädzieho dobytka a somárov, ktoré udržiavajú trávu nízku, čo je pre tieto zvieratá kľúčové z hľadiska bezpečnosti pred predátormi. Vďaka dlhoročnej práci ochranárov sú miestne sysle mimoriadne krotké a neboja sa prísť k návštevníkom, ak cítia potravu v podobe slnečnicových semienok, kúskov jablka alebo mrkvy. Okrem stoviek sysľov v areáli žijú aj spomínané somáre, ktoré sú rovnako prítulné a dotvárajú idylickú atmosféru horského pasienka. Sezóna pozorovania je limitovaná zimným spánkom sysľov, preto je lokalita prístupná najmä od marca do konca septembra. Celý priestor je citlivo udržiavaný s dôrazom na ochranu prírody a edukáciu návštevníkov o význame biodiverzity v národnom parku.

Čo tu môžete nájsť?

V areáli nájdete rozsiahle lúky posiate stovkami syslích dier a informačné tabule o živote sysľa pasienkového a ochrane Muránskej planiny. Pri vstupe sa nachádza malý bufet alebo stánok, kde si môžete zakúpiť vhodné krmivo pre zvieratá, a k dispozícii je aj jednoduché posedenie. Súčasťou lokality je pastvina pre somáre, ktoré sa voľne pohybujú medzi ľuďmi a radi sa nechajú pohladkať.

Pre koho je miesto vhodné?

Miesto je úplným rajom pre rodiny s malými deťmi, ktoré budú nadšené z priameho kontaktu so zvieratami a možnosti kŕmenia z ruky. Vyhľadávajú ho aj milovníci prírody, fotografi voľne žijúcej zveri a turisti ako príjemnú a nenáročnú zastávku pri poznávaní Muránskej planiny. Vzhľadom na trávnatý terén sa odporúča športová obuv a počas slnečných dní netreba zabúdať na pokrývku hlavy, keďže lúky nie sú zatienené.

Čo môžete navštíviť v okolí?

Z blízkej obce Muráň vedie značený chodník na majestátny Muránsky hrad, ktorý je tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku. Navštíviť môžete aj rekreačný areál na Prednej Hore s wellness centrom alebo sa vydať na túru k poľovníckemu zámočku na lúke pod hradom. Pre cykloturistov sú v okolí pripravené početné trasy vedúce cez horské sedlá planiny, ako je napríklad Sedlo Zbojská s vyhľadávaným salašom.

Pôvodne nížinný vodný Hrad v Štítniku bol postavený v 13. storočí a plnil funkciu ochrannej pevnosti. Stojí na rovinke a pred nepriateľmi ho v minulosti chránili rozsiahle močariská. Do hradu sa dalo dostať iba jediným padacím mostom, ktorý býval počas noci a v prípade hroziaceho útoku zdvihnutý. Zrúcaninu protitureckej pevnosti nájdete priamo v obci, neďaleko gotického evanjelického kostola.

O jeho prestavbu a renováciu sa v roku 1432 postaral šľachtický rok Bebekovcov. Keďže pevnosť musela odolávať častým tureckým nájazdom, v roku 1577 sa znovu prebudoval na modernú pevnosť. Vonkajšie opevnenie bolo zosilnené kruhovými delovými baštami a navýšila sa aj pozorovacia hranolová veža. Do protitureckého obranného pásma bol zaradený v roku 1559.

Po ústupe tureckých vojsk sa na hrádok opäť vrátili zemepáni. Na hrade sa vystriedali uhorské šľachtické rody Baloghovcov, Pongrácovcov, Rákocziovcov a Bakošovcov. Po úmrtí posledného potomka z roku Bakošovcov v roku 1666, opevnené sídlo prevzal stúpenec Juraja I. Rákociho. Po jeho smrti ostal hrad bez majiteľa a z kedysi mocnej pevnosti zostala už iba zrúcanina.

V 19. storočí sa do rekonštrukcie schátranej stavby pustila banícka rodina Sárkányi a z jedného krídla sa stal kaštieľ. Z pôvodného vodného hradu sa do dnešných čias zachovalo len západné prízemné krídlo, juhovýchodná bašta a časť vstupu na východnej strane. Na mieste severného krídla stojí v súčasnosti hospodárska budova. Po vzájomnej dohode prešiel hrad v roku 2016 do vlastníctva obce Štítnik, ktorá sa postarala o vyčistenie areálu a pustila sa do príprav jeho obnovy. Tá by sa mala dotknúť i legendami opradených katakomb, ktorých existencia sa traduje už po stáročia.

V obci Štítnik si môžete obzrieť aj ďalšie zaujímavé stavby – morový stĺp, radnicu, kúrie, meštianske domy i spomínaný evanjelický gotický kostol. Dedinka sa preslávila aj čipkárstvom, ktoré tu v roku 1905 zaviedli sestry Szontághové, keď manuálne začali háčkovať čipky technikou zvanou irlandské guipure. Ak máte ešte dostatok energie, spravte si výlet do blízkej obce Ochtiná a prezrite si nádherný podzemný svet Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Táto nevídaná krása je právom zapísaná na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. Zarezervujte si ubytovanie v okolí Štítnickeho hradu a pustite sa do objavovania ďalších zaujímavostí Gemerského regiónu. Bohatú ponuku ubytovania si môžete poprezerať na stránke ubytovanie v Štítniku.

Priamo nad obcou Muráň sa nachádza 3. najvyššie položený hrad na Slovensku. V súčasnosti je Muránsky hrad veľmi vyhľadávanou atrakciou pre peších návštevníkov obce, jej okolia či celkovo Národného parku Muránska planina. Toto takmer 360 m dlhé a 96 m široké rumovisko Vás určite uchváti a vyplní celý program Vášho dňa.

Naplánujte si výlet na hrad Muráň, ktorý sa týči na vrchu Cigánka vo výške 935 m n. m., približne 9 km na severozápadne od mesta Revúca. Počas jeho návštevy si budete môcť užívať krásy Muránskej planiny aj všetky atrakcie Muráňa.

Vďaka výbornej rozľahlej plošine Cigánky, ktorú obkolesujú strmé bralá, bol hrad vybudovaný na perfektnom mieste. Vznikol totižto na ceste spájajúcej regióny Spiša a Gemeru. Pri pohľade do histórie zistíme, že prvá písomná zmienka o tomto hrade pochádza z roku 1271. Bolo to v čase, keď Uhorsko čelilo tatárskym útokom. Aj preto mal hrad strážnu funkciu. Vybudoval ho rod Bebekovcov. Prešiel si však aj rukami viacerých významných šľachtických rodov. Veľmi významnú úlohu mal od polovice 15. do začiatku 18. storočia. Práve v tom čase sa v priestoroch hradu Muráň razili falošné mince, konali sa tu honosné hostiny, poľovačky a rybačky, či ukrývali korunovačné klenoty.

V 18. storočí hrad zasiahol požiar, ktorý ho síce zničil, no v súčasnosti je vyhľadávaným a obľúbeným miestom pre rodinky s deťmi, zanietených turistov či staršie vekové kategórie. Môžete si tu spraviť zaujímavé fotografie so zvyškami hradu, prípadne si odfotiť časti jeho opevnenia aj veľmi dobre zachovanú hradnú bránu.

Vedeli ste, že hrad sa spomína aj v jednej z najstarších dochovaných slovenských piesní? Názov je Pieseň o zámku Muránskom, v ktorej texte sa popisuje pôsobenie Mateja Bašu na hrade aj jeho dobitie. O čosi zaujímavejšie sú práve legendy a povesti viažuce sa k tomuto miestu. V jednej z nich sa spomína na to, kedy sa hradný kapitán zaľúbil do cigánky. Keďže sa jeho žena nevedela prispôsobiť životu na hrade, povolávala si svoju rodinu v čase jeho neprítomnosti. Raz však neodišiel preč a prichytil manželku pri zábave a jej typickom predchádzajúcom živote s jej rodinou. Rozčúlil sa a hodil ju do priepasti. O druhej povesti, Muránskej Venuši, sa dočítate viac na informačných tabuliach.

Hrad je súčasťou Náučného chodníka Muránsky hrad. Počas jeho zdolávania môžete na 14 paneloch a 2 informačných bodoch nadobudnúť informácie o prírodných krásach a taktiež aj rôznych zaujímavostiach národného parku či hradu. V priebehu cesty si vychutnáte naozaj impozantné výhľady.

Okrem jedinečnej prírody Národného parku Muránska planina si môžete naplánovať výlet aj do Rekreačného areálu Predná hora. Práve tu si oddýchnete v špičkovom wellness centre a doprajete odpočinok Vášmu telu aj mysli. Za históriou a mnohými zaujímavými expozíciami môžete zájsť do Kaštieľa Predná Hora. Pri návšteve tohto regiónu Vám jednoznačne odporúčame pozrieť sa na chov polodivokých koní, obhliadnuť si zvedavé sysle alebo tiež s úžasom obdivovať Parnú zubačku v Tisovci.

Ponuka výletov je naozaj pestrá. Rovnako tak široká je možnosť ubytovať sa u našich ubytovateľov. S radosťou Vám ponúknu to najlepšie ubytovanie v Muráni, prípadne rovno aj ubytovanie pri Muránskom hrade. Môžete si zarezervovať izbu v penziónoch Muráň alebo si vybrať z ponuky chát a chalúp v Muráni. Radi Vám pomôžeme vybrať si to najvhodnejšie ubytovacie zariadenie pre Vás.

Vodná nádrž Klauzy je menšia priehrada na Bielom potoku vo východnej časti národného parku Slovenský raj. Asi 6 km dlhá časť Bieleho potoka medzi nádržou a jeho ústím do rieky Hornád sa nazýva Tomášovská Belá. Nádrž bola vybudovaná už v roku 1781, aby slúžila na splavovanie dreva. Názov nádrže pochádza z niekdajšej odbornej terminológie, akumulačné nádrže sa totiž nazývali klauzúry.

Pôvodná nádrž sa nachádzala asi 500 m nad súčasnou priehradou a využívali ju do roku 1787. Následne bola postavená na súčasnom mieste nová s hrádzou vysokou 7,8 m. Je tvorená netradičnou kombináciou drevenej konštrukcie so sypanou zeminou a ílom. V rokoch 1917 až 1928 ju obnovili a tak túto nádrž až do roku 1950 využívali na prepravu dreva k Smižanskej Maši v obci Smižany. Neskôr došlo k zmene systému dopravovania dreva. Štátne lesy ju po rekonštrukcii v roku 1980 začali využívať na chov rýb. Od 22. marca 1985 je kultúrnou pamiatkou. Počas svojej existencie mala nádrž niekoľko majiteľov, medzi najznámejších sa radí grófska rodina Csákyovcov.

Nádrž aj v súčasnosti slúži na chov rýb, nie je určená na rekreačné využitie. Nemožno jej však uprieť, že zároveň zvyšuje turistickú príťažlivosť tejto lokality. Zaujímavou časťou hrádze je tzv. korunový prepad vody, teda široký drevený žľab, nad ktorým stojí strážna búdka s valbovou strieškou. Hrádzu, ako aj okolie nádrže v lete 2008 poškodila víchrica. Breh priehrady láka k oddychu, poseďte si tu a pozorujte krásu okolitej prírody, ktorá sa odráža na hladine.

Okolím vodnej nádrže vedie turistický chodník, ktorý Vás prevedie naprieč národným parkom Slovenský raj. Pokračovať tak môžete napríklad do Sokolej doliny a rokliny Kyseľ, pod známy Tomášovský výhľad. Túru ku Klauzám odporúčame začať napríklad v Letanovciach alebo v obci Čingov. K priehrade vedie aj žltá turistická trasa zo západu z vrchu Bykárka a zelená trasa z juhu, z časti Geravy.

Okrem vodnej nádrže Klauzy si nenechajte ujsť aj iné krásy národného parku Slovenský raj. Zamieriť môžete ku ktorémukoľvek vodopádu, vyberte si napríklad Okienkový, Dúhový či Kaskádový vodopád. Ak Vás láka adrenalín, skúste ferratu HZS Kyseľ alebo rafting na Hornáde. Milovníkov histórie nadchne zrúcanina gotického kláštora kartuziánov - Kláštorisko.

Hľadať ubytovanie v blízkosti vodnej nádrže Klauzy je veľmi jednoduché, pretože sa nachádzame v oblasti Slovenského raja a ponuka je tu skutočne pestrá. Nezáleží na tom, či hľadáte chatu alebo penzión. Najširší výber nájdete na stránke ubytovanie v Smižanoch. Dobrá ponuka ubytovania je aj v Hrabušiciach, či Spišských Tomášovciach. Ak preferujete mať po ruke služby mesta, zvoľte ubytovanie v Spišskej Novej Vsi.

Mesto Revúca je Vám pravdepodobne známe z hodín dejepisu ako sídlo prvého slovenského gymnázia. Počuli ste však aj o turistických lákadlách a atrakciách, ktoré toto okresné mesto situované v Banskobystrickom kraji ponúka? Jedným z nich je bezpochyby aj letné Kúpalisko Revúca. Návštevníkov láka príjemným osviežením v bazénoch zasadených do malebného zeleného prostredia so širokou ponukou športových možností. Máte chuť na rekreáciu, relax a vodnú zábavu v rodinnej atmosfére? Pozývame Vás do vodného sveta v Revúcej.

Kúpalisko Revúca je menší letný areál vyhľadávaný najmä rodinkami s deťmi a dovolenkármi, ktorí preferujú príjemnú, pokojnú atmosféru pre preplnenými vodnými parkmi. Kúpalisko ponúka vodný relax v dvoch bazénoch. Plavci zaiste využijú 33 m dlhý plavecký bazén, zatiaľ čo rodinky s deťmi zas uvítajú detský bazén s dĺžkou 15 m, s dvomi šmykľavkami a so širokou ponukou zábavných vodných atrakcií.

Vodné plochy sú obklopené trávnatým porastom vhodným pre odpočinok a slnenie. Priestor pre oddych nájdete aj na lavičkách umiestnených po obvode bazénov. Úkryt pred ostrými slnečnými lúčmi zas poskytujú tiene košatých korún stromov. Aktívni dovolenkári zaiste využijú dostupnosť tenisových kurtov a multifunkčného ihriska. Chutné občerstvenie a pestrá ponuka obľúbených chladených nápojov je zabezpečená v bufete priamo v areáli kúpaliska. Samozrejmosťou služieb sú šatne, sprchy a toalety.

Ak máte chuť na letný relax v príjemnom prostredí menšieho vodného raja, určite Vám odporúčame návštevu Kúpaliska Revúca. Odpočinok a zábavu pri vode si môžete spojiť s turistikou v Národnom parku Muránska planina, s výletom k zrúcanine Muránskeho hradu alebo s príjemnou prechádzkou v prostredí Kaštieľa Predná Hora a s návštevou miestneho múzea. Začnite si už teraz hľadať ubytovanie v blízkosti Kúpaliska Revúca, pretože jeden deň v tomto regióne Vám zaručene stačiť nebude. Ubytovanie v Revúcej a v okolí svojou ponukou zaiste naplní Vaše dovolenkové očakávania.

Závojový vodopád je so svojou výškou 75 m najvyšším vodopádom Národného parku Slovenský raj a druhým najvyšším vodopádom na Slovensku. Nájdete ho pri potulkách po Sokolej doline, ktorá je súčasťou prírodnej rezervácie Kyseľ. Trasa k nemu síce patrí medzi tie náročnejšie, ktoré Slovenský raj ponúka, avšak rozhodne stojí za to. Už z diaľky budete počuť silný hukot padajúcej vody, ktorá prechádza niekoľkými kaskádami.

Okolo vodopádu Vás čaká, podľa turistov, najväčšie dobrodružstvo Slovenského raja. Je ním sústava rebríkov, mostíkov a rôznych stúpačiek, ktorá sa tiahne na dĺžke až 80 m. Prechod cez ňu si nenechá ujsť žiadny turista bažiaci po adrenalíne, ktorý zamieri k vodopádu. A prečo je zárukou skutočného dobrodružstva? Úprimne, nie každý zvládne ísť cez rebrík, ktorý sa vlní, keďže nie je pevne pripútaný po celej svojej dĺžke. Keď však prekonáte strach, určite nebudete ľutovať.

K vodopádu sa dostanete približne po 2 hodinách šliapania po zelenej turistickej značke. Tá Vás sem zavedie zo Spišských Tomášoviec. Turisti však často svoju túru začínajú aj od Kláštoriska. Túru až hore k vodopádu neodporúčame absolvovať s malými deťmi, rebríky sú pre ne nebezpečné. Tak isto ľudia trpiaci panickým strachom z výšok by mali zvážiť cestu rebríkmi.

Ozvláštnite si výlet do tejto lokality a návštevu Závojového vodopádu spojte aj s prehliadkou Letanovského mlynu či Tomášovského výhľadu. Okolie ponúka mnohé turistické i prírodné skvosty, len ich treba objaviť. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Závojového vodopádu, napríklad na stránke ubytovanie Letanovce. Naplánujte si výlety, ktoré počas Vášho pobytu chcete absolvovať a dobrodružstvo sa môže začať!

Sokolia dolina v Slovenskom raji sa pýši niekoľkými vodopádmi. Najmenším z nich je len 3,5 m vysoký Skalný vodopád. Jeho výška mu však nič neuberá na kráse, práve naopak. Mnohí turisti ho objavia náhodou, pri túre k Závojovému vodopádu. Ten je, naopak, najvyšším vodopádom Slovenského raja. Avšak akonáhle Skalný vodopád uvidia raz, zamilujú sa doň. Je úplne jedno, kedy k nemu prídete, trasa je sprístupnená celý rok.

Najvhodnejšie je však naplánovať si výlet na jar, alebo na jeseň. Vtedy sa vzhľadom k väčšiemu množstvo vody v potoku stáva mohutnejším. Trasa nie je úplne jednoduchá, ale rozhodne stojí za to. Absolvujete ju, ak svoje nohy necháte kráčať po žltej turistickej značke, ktorá začína v Sokolej doline ústie. Upozorňujeme, že trasa je jednosmerná a vedie smerom proti potoku. Následne sa v závere doliny napája na Glackú cestu. Tá vedie smerom od Kláštoriska na Geravy.

Sokolia dolina spadá do Národnej prírodnej rezervácie Kyseľ. Ponúka Vám nenáročné prechádzky aj poriadne túry. Je len na Vás, ktorou trasou sa necháte viesť. Ak si nájdete ubytovanie v blízkosti Skalného vodopádu, nebudete to mať ďaleko ani k ďalším vodopádom v Letanovciach a okolí, na Prielom Hornádu, Splav Hornádu, a v neposlednom rade musíme spomenúť Tomášovský výhľad. Ten láka začínajúcich turistov aj skúsených horolezcov. Kliknite na stránku ubytovanie Letanovce a naplánujte si perfektný výlet.

Bočný vodopád nájdete v Slovenskom raji v regióne Spiš neďaleko obce Hrabušice. Tento očarujúci vodopád je posledným v doline Suchá Belá. Navštíviť ho môžete kedykoľvek, keďže Národný park Slovenský raj je prístupný celoročne. Najkrajším je však na jar, v období topenia ľadov. Výlet je ako stvorený pre rodinky s deťmi. Túra Suchou Belou je zaujímavá a Bočný vodopád Vás na konci odmení svojimi skvostami.

Na Bočný vodopád sa dostanete z turistického centra Podlesok pri Hrabušiciach. Tu môžete zaparkovať svoje auto a využiť miestny bufet, či reštauráciu. Ďalej sa vyberte po zelenej značke roklinou Suchá Belá. Preteká ňou rovnomenný potok Belá, ktorý vytvára tunajšie vodopády.

Prvými vodopádmi, na ktoré narazíte sú Misové vodopády. Ďalej nasleduje Okienkový a Korytový vodopád. V poradí štvrtý a zároveň posledný je Bočný vodopád. Svoj názov Bočný získal, preto, že ako jediný neleží na toku Belej, ale je tak trochu bokom od turistickej značky. Voda tohto vodopádu sa valí z výšky až 10 metrov a obmýva skaly. Vytvára tak krásne úkazy, ktoré Vás nenechajú chladnými.

Bočný vodopád je najvyššie položeným vodopádom v tiesňave Suchá Belá. V letných horúcich mesiacoch však zvykne vysychať, takže ak sa sem vyberiete v lete, tak najlepšie po dažďoch. Nezabudnite na dobrú turistickú obuv a nepremokavé oblečenie, ktoré si túry v Slovenskom raji naozaj vyžadujú.

Svoj výlet na Bočný vodopád môžete ukončiť vrátením sa nazad na Podlesok. Mnohí turisti sa však vyberú pozrieť si aj ostatné rokliny v Slovenskom raji. Vodopádmi sa to tu len tak hemží. Skúste napríklad tiesňavu Piecky alebo roklinu Veľký Kyseľ, kde sa nájdete druhý najväčší vodopád Slovenského raja Obrovský vodopád. Ak máte radi trochu histórie zastavte sa na Kláštorisku, kde sa nachádza ruina kartuziánskeho kláštora z 13.storočia.

Bočný vodopád je krásnou túrou a celý samotný Slovenský raj je ideálnym miestom na turistiku a aktívnu dovolenku. Príďte si sem vychutnať krásy prírody, ktoré sa Vám tu núkajú. Na našej stránke nájdete tipy na výlety v tejto lokalite. U nás si vyberiete aj ubytovanie v blízkosti Bočného vodopádu, hľadajte na stránke ubytovanie Slovenský raj či ubytovanie Hrabušice. Vyberte si presne podľa Vášho gusta chaty, chalupy, drevenice či apartmány. Neváhajte a rezervujete si svoju dovolenku už dnes.

Kaskádový vodopád nájdete v rokline Piecky v Národnom parku Slovenský raj. Patrí do katastra obce Hrabušice v regióne Spiš. Vodopádu hovoria aj jednoducho Kaskády. Voda tečie stupňovito pomedzi skaly a vytvára tak čarokrásne úkazy. Turisti túto tiesňavu milujú, pretože vodopády tu nájdete hneď tri. Kaskádovým vodopádom vedú rebríky a lávky, takže prechádzate priamo ním. Je to naozaj dobrodružstvo.

Ku Kaskádovému vodopádu sa vydajte z turistického centra Píla. Je to neďaleko obce Hrabušice, kúsok za Podleskom. Môžete tu zaparkovať svoje auto a občerstviť sa v miestnom bufete. Rokliny Slovenského raja sú spoplatňované, takže nezabudnite zaplatiť vstupné. Tiesňava Piecky nie je vhodná pre malé deti, pretože rebríky, ktoré tu zdolávate, sú naozaj vysoké a šmykľavé. Aj Vy si zabezpečte kvalitnú turistickú obuv a nepremokavé oblečenie.

Kaskádový vodopád dosiahnete nasledovaním žltej turistickej značky do rokliny Piecky. Prvý vodopádom je tu Veľký vodopád z výškou 13 metrov. Zdoláte tu aj najvyšší rebrík Slovenského raja. Hneď za ním nasleduje o niečo menší asi 12 metrov dlhý Kaskádový vodopád. Prechádzajte stúpačkami a rebríkmi a užívajte si jeho krásy. Tečie v kaskádovom tvare a voda zdoláva týchto kaskád hneď niekoľko. Každý stupeň vytvorí koryto, kde voda naberie väčšiu silu, aby mohla vytvoriť ďalšiu kaskádu.

Kaskádový vodopád Vás povedie tiesňavou ďalej až k Terasovému vodopádu s výškou 8 metrov. Za ním sa na vrchu Piecky roklina ukončuje a Vy môžete pokračovať Malou Poľanou nazad k východiskovému bodu Píla. Dĺžka tejto doliny je 4 km a prechod Vám zaberie približne 2 hodiny. Ak sa rozhodnete ešte vydať sa ďalej a obzrieť si iné rokliny, môžete sa pustiť zelenou značkou do doliny Suchá Belá, červenou značkou tiesňavou Veľký Sokol alebo modrou značkou do rokliny Kyseľ.

Okrem vodopádu Kaskády Vám Slovenský raj ponúka aj ďalšie nádherné vodopády. Ak aj Vy milujete turistiku, príďte si sem užiť aktívnu dovolenku. Na našom portáli nájdete ubytovanie v blízkosti Kaskádového vodopádu, či ubytovanie Slovenský raj. Vyberte si zo širokej ponuky chát, apartmánov alebo penziónov. Rezervujte si Vašu dovolenku už dnes a vychutnajte si krásy prírody Slovenského raja.

Machový vodopád nájdete v Národnom parku Slovenský raj v regióne Spiš v okrese Spišská Nová Ves. Presnejšie sa nachádza v jednej z roklín nazývanej Kyseľ. Tento krásny vodopád je aj veľmi fotogenický. Skala, z ktorej padá je obrastená machom a vďaka tomu si vyslúžil nielen názov, ale aj obľubu u turistov. Túra k Machovému vodopádu je nenáročná a vhodná aj pre rodiny s deťmi.

Roklina Kyseľ sa rozdeľuje na Malý Kyseľ, Veľký Kyseľ a Kyseľ Ferrata. Machový vodopád sa nachádza v Malom Kyseli. Je jedným z troch vodopádov v Malej kyseľskej rokline. So svojou výškou 8 metrov je zároveň najvyšším vodopádom tejto časti. Okrem toho tu nájdeme ešte 7 metrový Malý Vodopád a 3 metre vysoký vodopád, ktorý nebol pomenovaný. Machový vodopád leží v nadmorskej výške 814 m n. m. Mach, ktorý rastie všade naokolo, obrástol stromy i kamene a vytvára nepochybne jedno z najkrajších miest v Slovenskom raji. Voda rútiaca sa po machovej skale pripomína dažďový prales. Pochádza z potoka Malý Kyseľ a prechádza celou roklinou.

Výlet na Machový vodopád môžete začať v obci Podlesok, kde zaparkujete aj svoje auto. Odtiaľto sa dostanete k známemu východiskovému bodu na túry Kláštorisko. Ďalej sa vydajte turistickou značkou k rázcestiu Nad Kyseľom a potom po modrej trase roklinou Malý Kyseľ. Dĺžka rokliny je 1,5 kilometra a prevýšenie, ktoré tu zdoláte je 224 metrov. K Machovému vodopádu to zvládnu aj staršie deti. Dbajte však na to, aby mali vhodnú turistickú obuv, pretože lávky a rebríky sú tu veľmi šmykľavé.

Turistická cesta k Machovému vodopádu je prístupná celoročne, ale vodopád je najkrajší na jar, v čase topenia ľadov alebo po prudkých dažďoch. Nezabudnite si zobrať tiež nepremokavé oblečenie alebo pršiplášť, lebo suchí z tejto rokliny neodídete. Túru môžete spojiť aj s ďalším vodopádom. Odporúčame Vám napríklad Obrovský vodopád alebo kúzelný Dúhový vodopád.

Machový vodopád si svojim rozprávkovým výzorom získal mnoho turistov. Určite stojí za to, aby ste ho navštívili. Okrem toho máme pre Vás aj ďalšie tipy na výlet v Slovenskom raji. Aby ste si mohli vychutnať všetky túry, ponúkame Vám aj ubytovanie v Slovenskom raji či ubytovanie v blízkosti Machového vodopádu na našom portáli. Rezervujete si obľúbené chaty, drevenice, či komfortné apartmány alebo penzióny pre rodiny s deťmi. Dovolenka v Slovenskom raji bude pre Vás nezabudnuteľným zážitkom.

Ak patríte medzi aktívnych ľudí, ktorí majú radi turistiku, históriu a krásne výhľady, odporúčame Vám návštevu starého Jelšavského hradu. Hrad sa nachádza na kopci uprostred lesa, neďaleko mesta Jelšava, v regióne Gemer, okrese Revúca, v nadmorskej výške 477 m n. m.

K hradu sa dostanete tak, že po opustení mesta odbočíte pred magnezitovými závodmi doľava. Pokračujte približne 1 km na miesto, kde sa cesta rozvetvuje. Tu je možné zaparkovať auto. Modrá turistická značka Vás zavedie až k zrúcanine hradu. Výstup Vám potrvá približne 30 – 40 minút. Rátajte s prevýšením 133 m. Túru zvládnu aj rodiny so staršími deťmi. Nádherné výhľady na údolie a mesto Jelšava sú za pekného počasia tou najkrajšou odmenou za vynaloženú námahu.

Starý Hrad Jelšava nebol veľký. Rozkladal sa na ploche približne 60 x 20 m. Jeho dominantou bola štvorhranná veža s pôdorysom 10 x 10 m, ktorá mala až 3 m široké múry. Hrad obklopovalo opevnenie s polkruhovitou vežičkou z lomového kameňa. Cesta do hradu viedla ponad priekopu a bola chránená palisádami.

O výstavbu hradu sa zaslúžil palatín Lenstach Jolsvai z rodu Ratoldovcov. Hrad bol postavený v 14. storočí. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza až z roku 1421. V 15. storočí zohral hrad významnú úlohu v bojoch s vojskami Jána Jiskru a bratríkmi. Tieto udalosti ho však vážne poškodili. V roku 1461 ho obnovili Perényiovci. Význam hradu postupne zanikal a centrom hospodárskeho i spoločenského života sa postupne stal neďaleký Muránsky hrad. Definitívny zánik Jelšavského hradu pravdepodobne spôsobili ťažké boje s Turkami v roku 1566. Túto dramatickú historickú udalosť popisuje vo svojej básni aj známy slovenský poet Samo Chalúpka, ktorý študoval na neďalekom gemerskom evanjelickom gymnáziu.

Ak sa nachádzate v tomto regióne, určite si nenechajte ujsť návštevu neďalekej jedinečnej Ochtinskej aragonitovej jaskyne, ktorú prichádzajú obdivovať turisti z celého sveta. Bola objavená náhodou pri razení prieskumnej banskej štôlne a obsahuje jedny z najkrajších aragonitových výzdob na svete. Možno Vás svojou históriou a vzhľadom zaujme Hrad Štítnik. A ak patríte medzi obdivovateľov technických pamiatok, nevynechajte zo svojich plánov návštevu Slavošovského tunela. Po zaujímavých výletoch po hradoch a jaskyniach Vám možno dobre padne aj osvieženie na letnom Kúpalisku v Revúcej.

Hovoríte si, že by ste chceli navštíviť všetky tieto zaujímavé miesta? Jeden deň Vám na to nebude stačiť. V takom prípade možno oceníte ponuku našich ubytovateľov. Zarezervujte si už teraz ubytovanie v blízkosti Hradu Jelšava. Je len na Vás, či si vyberiete útulné chaty a chalupy alebo uprednostníte pohodlné apartmány v Jelšave.

„Tam, de ze skaly voda padá“ je veľavravný a zaužívaný názov domácich pre Vodopád pod Orlovou. Vodopád má výšku 5 m a plní ho potok Kopanica. Leží vo výške 1 165 m n. m., pod Orlovou, majestátnym nízkotatranským vrchom. Hoci nepatrí medzi veľmi známe vodopády, najmä v časoch svojej najväčšej výdatnosti je mimoriadne pôsobivý. Keď budete v okolí obce Pohorelá, určite si k nemu spravte výlet.

Celoročne k nemu k nemu vedie cesta po okružnom turistickom chodníku z už spomínanej obce Pohorelá. Nie je to vôbec náročná túra, nie je potrebné mať žiadnu extra špeciálnu kondíciu. Hravo ju zvládnu aj rodiny s deťmi či seniori. Veľkým benefitom chodníka je okolie, ktorým prechádzate. Cestou sa Vám totiž otvárajú nádherné výhľady, a to na vrcholy Nízkych Tatier, Muránsku planinu aj údolie Hrona.

Okolie vodopádu je krásne. Všade plno skál, zelene, stromov. K tomu zvuky padajúcej vody a zurčiaceho potôčika, ako v rozprávke. Popri kráčaní pozerajte nielen okolo seba, ale aj pod nohy. Môžete si totiž všimnúť korene stromov a hríby, ale aj vretenice. Najmä teda v teplom období. Domáci Vás budú varovať aj pred medveďom, je teda dobré mať to na pamäti a robiť v hore „prirodzený hluk“.

Pri Vašich potulkách prírodou Nízkych Tatier určite odporúčame zastaviť sa na tomto peknom mieste. Je vhodné si zarezervovať ubytovanie v okolí Vodopádu pod Orlovou, najlepšie na stránke ubytovanie Pohorelá. A vezmite so sebou aj rodinu či priateľov. Príroda sama o sebe je krásna, ale v dobrej spoločnosti pobyt v nej nadobúda úplne iný rozmer.

V prenádhernom prostredí Národného parku Slovenský raj leží roklina Suchá Belá, v ktorej je viacero vodopádov. Jedným zo zurčiacich vodopádov, ktorý sa v zime zmení na dychberúci ľadopád, je Okienkový vodopád. Síce sa so svojou 8 m výškou neradí medzi najväčšie, rozhodne stojí za to ho vidieť. Jeho krásne kaskády Vám učarujú na prvý pohľad.

Spodná časť vodopádu je tvorená krásnym jazierkom, do ktorého tečie čistá studená voda potoka Suchá Belá. Keď sa dostanete nad vodopád, zistíte pôvod jeho názvu. Nachádza sa tam skalné okno. Dostanete sa k nemu po rebríku, avšak dávajte si pozor. Špliechajúca voda ho zvykne zmáčať a môže byť dosť šmykľavý. Počas prechádzky 3,5 km dlhou roklinou sa na toku potoka nachádza ešte mnoho ďalších vodopádov a jazierok.

Výlet do Suchej Belej sa Vám bez debaty oplatí spraviť si na jar. Príroda sa prebúdza, sneh sa topí a vodopády naberajú na objeme. V lete sem uniknite pred rozhorúčeným mestom a schladíte sa pod korunami stromov, na jeseň zase ostanete v nemom úžase zo všetkých tých krásnych farieb. No a zima je istotne tiež super, kúzelné ľadopády najmä v detských očiach vyvolávajú iskričky, keď v ich okolí pohľadom hľadajú Olafa. Veď kto by nemal rád hrejivé objatia?

Keď sa rozhodnete Okienkový vodopád navštíviť, štartovať budete z Podlesku. Od parkoviska Vaše kroky povedú po zelenej turistickej značke. Po približne pol kilometrovom úseku sa ocitnete na začiatku rokliny. Ďalej už budete pokračovať cez skutočnú divočinu. Pripravte sa na stúpačky, mostíky a najmä rebríky. Preto nepodceňte ako oblečenie, tak kvalitnú turistickú obuv. S dobrou prípravou je túra nenáročná, kondične ju zvládnu deti aj seniori.

Najlepší začiatok výletu je ten, keď sa zobudíte v ubytovaní blízko Okienkového vodopádu. Ideálne miesto, kde môžete vyhovujúci nocľah nájsť, je stránka ubytovanie Hrabušice. Keď tam už budete, ostaňte na viac dní. Košický kraj totiž ponúka mnoho ďalších tipov na výlety, ktoré sa oplatí absolvovať.

V údolí rieky Slaná, len 5 km od okresného mesta Rožňava leží neveľká, ale pomerne známa obec Betliar. Jej názov sa už tradične spája s malebným barokovým kaštieľom rodu Andrássyovcov. Práve v exteriéri tejto vzácnej architektonickej pamiatky je verejnosti prístupný aj ďalší historický klenot. Je ním kamenná Hermesova studňa z 18. storočia. Situovaná je v prírodno-krajinárskom parku, len pár metrov za kaštieľom. Návštevníkom spríjemňuje prechádzky, láka ich k oddychu a rekreácii.

Hermesova studňa je drobná, ale o to zaujímavejšia parková architektonická pamiatka. Predstavuje okrúhlu kamennú stavbu prekrytú kupolou. Vybudovaná bola ako miesto pre oddych a osvieženie počas dlhých prechádzok parkom. Stavitelia našli inšpiráciu v antických kúpeľoch s bazénmi a sochami. Studňa je upravená do zaujímavej podoby jaskyne, ktorej vnútro je vďaka otvoru v kupole prirodzene osvetlené. V interiéri sa nachádza fontánka, ktorú kedysi zdobilo súsošie antického boha Hermesa s delfínmi. Socha však bola poškodená a v súčasnosti je preto umiestnená v depozitoch múzea.

Prechádzku parkom a oddych pri vzácnej historickej studni si určite spojte s prehliadkou slávneho kaštieľa v Betliari. V blízkom okolí si môžete dopriať aj pozorovanie nočnej oblohy vo hvezdárni Rožňava alebo vodnú rekreáciu na kúpalisku v Rožňave. Za návštevu rozhodne stojí aj miestne Banícke zážitkové centrum Sentinel či meštiansky dom z konca 15. storočia, v ktorom dnes sídli Galéria Baníckeho múzea. Dominantou širokého okolia je aj prekrásny hrad Krásna Hôrka. Ak sa rozhodnete navštíviť Gemer, určite Vám odporúčame ubytovanie v blízkosti Hermesovej studne. Vyberiete si z ponuky ubytovania v Betliari alebo neďalekého ubytovania v Rožňave. Miestne zaujímavosti budete mať počas pobytu ako na dlani.

Národný park Muránska planina pokrýva západnú časť Slovenského rudohoria. Radíme ho medzi najmladšie národné parky na území Slovenskej republiky. Cieľom jeho zriadenia bola ochrana Muránskej planiny. Národný park zasahuje do oblasti okresov Revúca, Brezno a Rimavská Sobota. Jeho rozloha je 20 318 ha, ochranné pásmo je na ploche 21 698 ha. Turisti si prídu na svoje vďaka značeným turistických chodníkom a náučným trasám, ktoré majú dĺžku až 300 km.

Územie bolo vyhlásené národným parkom od 1. októbra 1997, pričom jeho správa sídli v meste Revúca. 86 % jeho územia pokrývajú lesy. Tak ako každý národný park, aj Muránska planina má svoje „naj“, ktoré sú lákadlom nejedného návštevníka. Najvyšším bodom národného parku je vrchol Stolice v nadmorskej výške 1 476 m n. m. Nájdete tu taktiež najnižšie položenú kosodrevinu nášho územia, ktorá rastie vo výške 750 m n. m.

Klíma Muránskej planiny

Vďaka tomu, že územie národného parku sa nachádza v miernom klimatickom pásme, nestretávame sa tu s extrémnymi teplotnými výkyvmi. Väčšina územia spadá do oblasti s chladnou horskou klímou. Ochranné pásmo má miesta s mierne teplou oblasťou, najnižšie južné časti majú typ mierne chladnej horskej klímy, zatiaľ čo pre vrcholové časti je typická studená horská klíma. Priemerné teploty vzduchu v januári dosahujú hodnoty -6 až -7 °C, teploty v júli sa pohybujú na hranici 11,5 až 13,5 °C. Ročne na území padne približne 1 000 až 1 400 mm zrážok. Čo sa týka snehovej pokrývky, tá sa na území drží približne 140 až 160 dní v roku, pričom maximálna výška miestami presahuje aj 75 cm.

Jadro národného parku tvorí vápencová a dolomitová planina. Tieto nerasty sú charakteristické tým, že ľahko podľahnú procesu skrasovatenia. Najmä vďaka tomu je Národný park Muránska planina plný rozličných povrchových aj podpovrchových krasových javov. Do dnešnej doby bolo objavených viac než 500 jaskýň a priepastí, pričom viac než 250 jaskýň nie je verejnosti sprístupnených. Bobačka, čo je najrozsiahlejší z tunajších jaskynných systémov, má dĺžku viac než 5 km a pýši sa bohatou sintrovou výzdobou. Ďalej sa na území parku nachádzajú najrôznejšie tiesňavy, skalné veže a ihly, škrapy, krasové jamy aj skalné brány.

Aké rastliny a živočíchy nájdete v Národnom parku Muránska planina?

Územie národného parku je mimoriadne bohaté na rozmanitosť živočíšnych aj rastlinných druhov. Flóra Národného parku Muránska planina zahŕňa mnohé rastliny. Od náročnejších teplomilných druhov cez subalpínske po alpínske druhy. Doposiaľ tu bolo objavených a popísaných viac než 1 400 druhov rastlín. Väčšinu územia pokrývajú lesy. Kým v minulosti prevládali bukové a jedľovo-bukové, dnes je to už zmes. Od juhu sa tiahnu vápnomilné buničiny, prechádzajú do lipovo-javorových a teplomilných dubových lesov. Náhorné časti planiny sú pokryté prevažne bukovými, jedľovo-bukovými lesmi, taktiež sa primiešava smrek. Pre severné časti je typické pokrytie smrečinami a zmiešanými smrekovo-bukovými lesmi. Na skalných hrebienkoch ostali zachované reliktné borovicové aj smrekovcové lesy.

Muránska planina je domovom viacerých chránených a vzácnych druhov drevín (tis obyčajný, jarabina Hazslinszkého, jarabina mišuľková, zemolez alpský), kosodrevín (borovica horská) a bylín (prilbovka červená, prilbovka biela, črievičník papučkový, kruštík komorický, kandík psí). Kolorit oblasti je dopĺňaný podhorskými lúkami a pasienkami, niektoré z nich sú už tiež veľmi zriedkavé a ohrozené. Cenné prírodné spoločenstvo je dotvárané vegetáciou skál a strmými svahmi. Práve na nich sa nachádza najvzácnejšia rastlina územia, ktorou je lykovec muránsky. Je vzácnym pozostatkom ešte z čias treťohôr. Asi najviac ohrozené sú mokraďné spoločenstvá. Tie sú domovom skvostov našej prírody (napríklad žltohlavu najvyššieho alebo prvosienky pomúčenej) a majú výrazný vplyv pre zdravé fungovanie krajiny. Zaujímavými rastlinami, ktoré tu žijú sú tučnica obyčajná a rosička okrúhlolistá. Obidve sú mäsožravé.

Fauna Národného parku Muránska planina pokrýva aj niektoré dnes už ohrozené a vzácne druhy živočíchov. V lesoch sa ukrýva medveď hnedý, vlk dravý, mačka divá a rys ostrovid. Čisté horské potoky sú domovom mnohých rýb, dokonca aj niektorých pôvodných druhov a taktiež nášho vzácneho predátora – vydry riečnej. Nie je ale jediná, ktorá na vodné živočíchy číha. Spolu s ňou si na nich pochutnáva vzácny bocian čierny. Z vtáctva, ktoré našlo svoje miesto hniezdenia práve na Muránskej planine, spomenieme orla skalného, sokola sťahovavého, kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého či ohrozeného tetrova hlucháňa. V jaskynných systémoch zimuje 23 druhov netopierov. Zaujímavé sú aj počty doposiaľ nájdených stavovcov (viac než 270 druhov) a bezstavovcov (viac než 2 700 druhov). Endemitmi Muránskej planiny sú chrobáky behúnik a snehulčík, ale taktiež jarva obyčajná a viazaná skočka.

Tipy na výlety

Zaujímavými tipmi na výlety sú náučné chodníky, napríklad Stožky (13,5 km), Jakuba Surovca (4 km),Tŕstie (6 km) alebo chodník s najoriginálnejším názvom - Poďte s nami za sysľami (6,3 km). Inak, tie sysle. Práve Sysľovisko Biele vody je jednou z najväčších atrakcií národného parku. Približne od marca tu môžete sledovať jednu z najväčších slovenských kolónií sysľa pasienkového. Napriek tomu, že za bežných okolností je to veľmi plaché zviera, tie tunajšie sú na prítomnosť človeka zvyknuté. Dokonca až tak, že v časoch začiatku sezóny, kedy sú ešte vyhladované, prijímajú potravu priamo z Vašej ruky. Ponúknite im mrkvu, slnečnicu, jablko, cviklu, ovos, jačmeň či vlašské orechy. Sysle si pochutnajú a Vy budete mať zážitok. A to ako deti, tak aj dospelí. Navštívte aj Lesnícky skanzen Vydrovo, Muránsky hrad či Chmarošský viadukt v Telgárte.

Možností výletov je mnoho. Aby ste k nim boli čo najbližšie, zarezervujte si ubytovanie v okolí Národného parku Muránska planina, napríklad na stránke ubytovanie Slovenské rudohorie. Je na Vás s kým prídete, či kam pôjdete. Dôležité je užiť si výlet, vnímať krásy prírody a myslieť na to, že národný park je naše najvýznamnejšie prírodné dedičstvo. Správajte sa k prírode pozorne, s pokorou a rešpektom. Dbajte na jej ochranu a vštepujte už odmalička deťom lásku k živému, rastlinkám i živočíchov. Príroda sa Vám za to poďakuje.

Misové vodopády sa nachádzajú v rokline Suchá Belá v Slovenskom raji. Východiskovým bodom je obec Hrabušice v okrese Spišská Nová Ves. Tieto najväčšie vodopády v Suchej Belej sú naozajstným potešením pre Vaše oči. Sú dobre prístupné a šikovné väčšie deti vylezú po rebríkoch ľavou zadnou. Misové vodopády sú prenádherné a romantické duše isto nenechajú chladnými.

Na túru na Misové vodopády sa vyberte z turistického centra Podlesok pri Hrabušiciach. Nachádza sa tu parkovisko, bufet i reštaurácia. Celoročne sú rokliny v Slovenskom raji spoplatňované, takže za menší poplatok, ktorý slúži na údržbu turistických chodníkov, si môžete tieto krásne vodopády vychutnať aj Vy.

Vydajte sa zelenou turistickou značkou. Keďže Misové vodopády sú hneď prvé v tejto rokline, dostanete sa k nim veľmi rýchlo. Vodopády tvorí potok Belá, ktorý preteká celou tiesňavou. Ich výška dosahuje 29,5 metra a sú najvyššími vodopádmi Suchej Belej. Turistický chodník k nim vedie už od roku 1908, kedy Slovenský raj nebol ešte ani národným parkom. Tento chodník bol však prvým, ktorý v Slovenskom raji sprístupnili verejnosti.

Misové vodopády sú zabezpečené rebríkmi a reťazami, ktoré zjednodušujú ich prechod. Opatrnosti však nikdy nie je dosť a preto si dávajte pozor. Majte dobrú obuv, pretože na rebríkoch hrozí pošmyknutie. Na vrchu vodopádu sa nachádza najužšie miesto tiesňavy Suchá Belá. Má len 1 meter a steny skál v tejto časti siahajú až do výšky 150 metrov. Väčší dospelý človek sa tu doslova musí prepchať. O to viac sa tu páči deťom, ktoré po lávke precupkajú najužším miestom ako veveričky.

V rokline Suchá Belá môžete okrem Misových vododpádov obdivovať Okienkový vodopád, Korytový vodopád a najmenší Bočný vodopád. Táto dolina patrí medzi najnavštevovanejšie v Slovenskom raji, preto zvážte obdobie, kedy sa sem vyberiete. Uprostred leta tu môže byť rad na rebríky. Každopádne je Národný park Slovenský raj miestom, ktoré treba vidieť a skúsiť. Misové vodopády Vám dosvedčia, že príroda dokáže vytvoriť čarokrásne úkazy.

Ak sa rozhodnete okúsiť aj ostatné doliny Slovenského raja a ostanete na dovolenku, máme pre Vás ubytovanie v blízkosti Misových vodopádov, či ubytovanie v Slovenskom raji na našom portáli. Rezervujte si svoju chatu, apartmán či rodinný penzión už dnes. Vyskúšajte aj ďalšie tipy na výlety v Slovenskom raji, ktoré sme pre Vás pripravili na našich stránkach. Turisti neváhajte a choďte do raja.

Zažite divočinu na vlastnej koži v Národnom parku Slovenský raj, kde je k tomu priam určená Ferrata HZS Kyseľ. V letnom období je to ideálne miesto, ako sa zabaviť a zažiť adrenalín na vlastnej koži. Príďte na Spiš a užívajte si všetky jeho krásy a vymoženosti.

Medzi najkrajšie ferraty Slovenského raja môžeme zaradiť práve Ferratu HZS Kyseľ. Nastúpte na Vami zvolenom mieste a vydajte sa objavovať krásy prírody. Môžete si zvoliť parkovisko v obci Čingov, alebo začať v Podlesku a ísť cez Kláštorisko. Alebo si radšej vyberiete dlhšiu trasu z obce Dedinky cez Geravy a Klauzy? Ciest je viacero.

Vstup na ferratu je možný len s ferratovým vybavením. Dlhé roky bolo toto miesto neobjavené aj preto, že roklinu pred viac ako 40 rokmi zdevastoval požiar. Železné stúpačky, oceľové mostíky a istiace fixačné laná budú súčasťou Vašej cesty. Na tú svoju si nezabudnite vziať batoh, prilbu, rukavice a ferratový set s pevnou obuvou. Vedzte, že sa Vám to všetko zíde. Ak niektorú vec nemáte, v okolí je mnoho miest k zapožičaniu výstroja.

Obdivovať krásu panenskej prírody je úžasné. Hlavne, ak idete okolo piatich vodopádov - Barikádového, Kaplnkového, v Temnici, Obrovského a Karolinyho. Nezabúdajte na to, že sa nachádzate v národnom parku a je potrebné dodržiavať pravidlá pri prechádzaní okolo kaňonov, lesov, povrchových krasových javov a iných úkazov. Od 15. júna do 31. októbra si zakúpte lístok a vydajte sa smerom do rokliny. Možno aj za pomoci profesionálneho sprievodcu.

Odporúčame Vám kúpiť si viacdenný lístok a spoznávať všetko, čo Národný park Slovenský raj ponúka. Stačí Vám zarezervovať si ubytovanie pri Ferrate HZS Kyseľ a užívať si zhruba 5 hodinový zážitok. Večer sa unavení po túre hodíte do postele v chate v Letanovciach. Prípadne si môžete naplánovať ešte výlet na Dúhový vodopád či iný v okolí.

Spolu s deťmi je fajn nenáročná prechádzka na Tomášovský výhľad. Či si radšej zvolíte o čosi nebezpečnejší splav Hornádu? Spolu s nimi sa vrátite na večeru do niektorého z penziónov v Letanovciach a o príjemný začiatok večernej zábavy máte následne postarané. Možností aj predstáv na krásnu letnú dovolenku na Slovensku je mnoho. Stačí si u nás vybrať to najlepšie ubytovanie!

Kláštorisko je zrúcanina gotického kláštora rádu kartuziánov z 13. storočia, ktorú nájdete pri potulkách Spišom, v krásnom prostredí Slovenského raja. Je známe aj pod názvami Skala útočišťa či Strážny vrch. Nachádza sa v nadmorskej výške 760 m n. m. v katastri obce Letanovce. Spolu s oblasťami Čingov a Podlesok patrí Kláštorisko k najvýznamnejším strediskám severu Slovenského raja.

Zakladacia listina kláštora sa datuje k decembru 1299. Archeologické nálezy potvrdzujú, že sa tu nachádzala stavba hradiska ešte z čias lužickej kultúry. Podľa legendy je kláštor trestom za smrť prepošta križovníkov v Chmeľove. Mal ho zabiť magister Kokoš z významnej rodiny Brezovických, ktorý za trest a svoje vykúpenie z takého krvavého zločinu musel založiť šesť kláštorov. Podarilo sa mu však založiť len dva. Podľa niektorých historikov však za jeho vznikom stojí niečo iné.

Náhorná plošina Kláštorisko mala svoju veľmi významnú strategickú polohu. Je z nej totiž výhľad na celú Spišskú kotlinu aj jej okolie. Práve preto si ju za svoje útočisko vybrali obyvatelia už v neskorej dobre bronzovej (11. storočie pred Kristom), následne v starej dobe železnej (600 rokov pred Kristom) už na mieste postavili aj akúsi pevnosť. V časoch tatárskych vpádov do Uhorska, nastali pre bežných ľudí bieda, hlad a utrpenie. Spišiaci sa snažili zachrániť svoje deti a manželky pred krutosťou Tatárov. Historici sa domnievajú, že práve ľudia, ktorí sa na skale ukryli a prečkali tak tatársky vpád, postavili na týchto miestach provizórny drevený kostolík. Za hradbami bol neskôr vybudovaný kláštor, ako vďaka za záchranu života.

Prvá bola vybudovaná kaplnka severne od kostola, neskôr využívaná ako kapitulná sieň. Priestor južne od presbytéria slúžil mníchom ako sakristia. Po celom obvode nádvoria bola postavená veľká kláštorná chodba. Po jej obvode sa nachádzali príbytky mníchov oddelené múrikmi. Na veľký ambit sa v juhovýchodnej časti napája malá kláštorná chodba, ktorá stojí oproti spoločenským priestorom. Práve pre kartuziánsky rád je takéto rozdelenie kláštorných chodieb špecifické, nakoľko sa v ňom prepája ich požiadavka na život v samote, mlčaní a prísnej askéze. Zlaté obdobie fungovania kláštora bolo na prelome 14. a 15. storočia.

Na konci 15. storočia však život kláštora sprevádzalo pustošenie spojené s ničivým ohňom. Bol napadnutý husitmi, neskôr bratríkmi, ktorí našli svoje útočisko na Marcelovom hrade. To malo za následok presťahovanie mníšskej komunity do Levoče, kde si postavili nový kláštor a krátky čas v ňom pobudli. Kláštor v Letanovciach sa vďaka návratu mníchov dočkal rekonštrukcie v roku 1478. Prebehli nielen nutné opravy, ale aj rôzne vynovenia, vznikli niektoré slohové architektonické obmeny. V roku 1517 bol vybudovaný v jeho južnej časti hospic. Zvyšok života kláštora ovplyvnili politické zmeny, zálohovanie majetkov mestu Kežmarok, ako aj vyplienenie lúpežným rytierom Matejom Bašom. V roku 1543 bol kláštor z nariadenia Generálnej kapituly opustený a zdemolovaný.

Ku kláštoru sa dostanete peši z Hrabušíc - Podleska cez Prielom Hornádu alebo z Čingova cez Tomášovský výhľad. Odvážnejší môžu ísť aj cez osadu v Letanovciach. Areál je dostupný celoročne, v lete je pre záujemcov k dispozícii aj odborný sprievod. Celý priestor Kláštoriska je veľmi obľúbenou turistickou destináciou. Dokonca sa tu nachádza aj symbolický cintorín s vystavenými umeleckými dielami mladých umelcov Spiša. Expozícia pripomína osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj národného parku, ale aj vyhasnuté životy tých, ktorí zahynuli práve v Slovenskom raji.

Či už Vás teda zaujíma história kláštora, alebo Vás láka turistika v Slovenskom raji, ste tu na tom správnom mieste. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Kláštoriska na stránke ubytovanie Letanovce a príďte obdivovať nielen krásy tejto pamiatky, ale aj známy Letanovský mlyn či niektorý z vodopádov Letanovce.

Pri turistike v Slovenskom raji býva častým cieľom turistov Kláštorská roklina. Je to určite vďaka čarokrásnej prírode i množstvu vodopádov, medzi ktoré patrí aj Kartuziánsky vodopád. Táto tiesňava napriek svojej nie veľkej dĺžke v sebe ukrýva vodopádov až sedem. Kartuziánsky je prvý, alebo posledný. Záleží na tom, z ktorej strany k nemu prichádzate. So svojou výškou 4 m patrí skôr k tým nižším, avšak nič mu to neuberá na kráse. Či už v období od jari do jesene, kedy sa z neho valí voda, alebo aj v zime, kedy sa mení na očarujúci ľadopád.

Kartuziánsky vodopád sa nachádza pri vrchole spomínanej rokliny. Tá za ním už končí a Vaše kroky nebudú viesť k žiadnemu ďalšiemu vodopádu, ale ku Kláštorisku. Sú to veľmi obľúbené a vyhľadávané ruiny bývalého kartuziánskeho kláštora, ktoré skvele zapadajú do okolitého prostredia. Spolu to pekne ladí a mení obyčajnú prechádzku na romantický zážitok naprieč prírodou. Nabije Vás pozitívnou náladou a zbaví Vás stresu.

Kláštorná roklina sa nachádza v Košickom kraji, na hraniciach Národného parku Slovenský raj. Ponúka teda neobmedzené možnosti viac či menej náročnej turistiky, romantické prechádzky, jemné i hučiace vodopády, typickú tunajšiu faunu a flóru. Ak ste aktívny typ človeka a pre dokonalý pobyt potrebujete mať program dňa naplnený na maximum, skúste sa inšpirovať našou stránku tipy na výlety Košický kraj. Určite nájdete aj také, ktoré ste už dávno chceli navštíviť. Teraz máte tú správnu príležitosť.

Keď si zarezervujete ubytovanie v blízkosti Kartuziánskeho vodopádu, napríklad na stránke ubytovanie Letanovce, budete to mať blízko aj k ďalším atrakciám okolia. Nevynechajte možnosť ísť k Letanovskému mlynu, na Tomášovský Výhľad, na už spomínané Kláštorisko alebo na Ferratu HZS Kyseľ. Nič z toho však nebude mať ten správny efekt, keď pôjdete sami. Vezmite rodinu, priateľov či kolegov a vyrazte za dobrodružstvom. Spoznáte krásny kus našej zeme, ktorý by ste inak možno nikdy neprebádali.

Kde sa minulosť Spiša stretáva s umením

Hľadáte miesto, kde sa príbeh zeme stretáva s ľudskou tvorivosťou a legendami o dávnych obroch? Chceli by ste, aby Vás obklopovala surová krása niekdajšieho banského lomu, kde sa kedysi ťažilo bohatstvo zeme, ale dnes tu nájdete pokoj obklopený umením?

V obci Hnilčík na Spiši narazíte na areál Obri v raji, ktorý vznikol rekultiváciou priemyselného priestoru. Dnes tu namiesto ťažobných strojov objavíte otvorenú galériu pod holým nebom, kde sa geologické vrstvy hornín dopĺňajú s inštaláciami inšpirovanými miestnou baníckou minulosťou. Projekt spája históriu s novou víziou využitia krajiny a pozýva Vás objavovať zákutia tohto areálu vlastným tempom.

Čo tu nájdete?

V areáli uvidíte súbor sôch a objektov z prírodných materiálov, ktoré pripomínajú banskú tradíciu a dávnu legendu o obroch. Prechádzať môžete vyznačenými chodníkmi vedúcimi cez členitý terén lomu, pričom na deti čaká detské ihrisko. Priestor je prispôsobený pre cyklistov a počas zimných mesiacov slúži ako zázemie pre zimné aktivity.

Pre koho je miesto vhodné?

Miesto je vhodné pre rodiny s deťmi, turistov, cyklistov a majiteľov psov, ktorí vyhľadávajú netradičné prepojenie prírody s industriálnou históriou. Vzhľadom na členitý povrch lomu odporúčame vhodnú obuv. Parkovanie je možné v blízkosti vyznačených plôch.

Čo môžete navštíviť v okolí?

V širšom okolí objavíte mesto Spišská Nová Ves, ktoré slúži ako vstupná brána do Národného parku Slovenský raj. Milovníci histórie môžu zamieriť k Spišskému hradu. Okolie obce Hnilčík ponúka rozmanité možnosti pre cyklistov vďaka sieti značených trás vo Volovských vrchoch, ktoré sú vhodné pre rodinné výlety aj pre horské bicykle.

Ak plánujete v regióne ostať dlhšie, máte viacero možností ubytovania. V obci Hnilčík a jeho okolí nájdete ponuku súkromných chát a penziónov, ktoré ponúkajú autentický pokoj v horách. Pre milovníkov mestskej infraštruktúry je skvelou voľbou ubytovanie v neďalekej Spišskej Novej Vsi, kde nájdete hotely aj apartmány vhodné ako základňu pre Vaše výlety.