Vodopády na Strednom Slovensku

Malachovský vodopád sa nachádza neďaleko obce Malachov v okrese Banská Bystrica. Tento malebný vodopád vytvára potok s rovnomenným názvom. Malachovská dolina je obľúbeným miestom turistov a je vhodná aj pre rodiny s deťmi. Túra k vodopádu je nenáročná na čas i kondičku a Malachovský vodopád si určite vychutnáte.

Malachovská dolina vraj bola kedysi poštovou dolinou. Prevážala sa odtiaľto pošta z Banskej Bystrice do Kremnice priamo cez Kremnické vrchy. Dnes dolinou vedie náučný chodník. Z informačných tabúľ sa dozviete všetko o miestnej faune a flóre. Na výlet k vodopádu sa vyberte z obce Malachov. Tu môžete zaparkovať aj svoje auto.

Malachovský potok vytvoril 200 metrov dlhú tiesňavu, na konci ktorej sa nachádza čarokrásny vodopád. Padá z výšky 15 metrov a počas ročných období mení farby. Na jeseň je sfarbený do žlta a na jar zase do zelena. Farba vodopádu závisí od svetla, ktoré odráža okolitý les. V zime vodopád zamŕza a vytvára akési ľadové kráľovstvo.

Malachovský vodopád Vám odporúčame navštíviť na jar, keď sa topia ľady alebo po období dažďov. Sila tečúcej vody len podčiarkne divokú prírodu Malachovskej doliny. Okolo vodopádu nájdete aj lavičky, kde si posedíte a vychutnáte nádherné výhľady. Ak budete mať chuť na dlhšiu prechádzku, pokračujete ešte na Ortútske jazero, osadu Ortúty, či na skalnú vyhliadku Trávny Ždiar, ktorý vďaka svoje kráse nazývajú aj bystrický Slovenský raj.

Ak ste vyznávači geocachingu môžete svoje deti motivovať na dlhšiu turistiku hľadaním pokladu. Tak neváhajte a vydajte sa sem na výlet či dokonca dovolenku. My Vám ponúkame ubytovanie v blízkosti Malachovského vodopádu aj ubytovanie Banská Bystrica na našom portáli. Vyberte si zo širokej ponuky chát, apartmánov či penziónov a skúste navštíviť aj ostatné atrakcie v okolí Banskej Bystrice. Naši ubytovatelia sa už teraz tešia na Vašu návštevu.

Králický vodopád je súčasťou Králickej tiesňavy v Kremnických vrchoch a radí sa k najvyšším v tejto oblasti. Nachádza sa v blízkosti obce Králiky, neďaleko Banskej Bystrice. Tiesňava s rozlohou 21 hektárov je chránenou prírodnou pamiatkou, skalné bralá sa tu dvíhajú až do výšky 20 metrov. Údolím kaňona preteká Farebný potok, na ktorom vznikol vodopád s výškou 7 metrov. Voda padá po dolomitoch, ktorých skalný masív nielen dotvára scenériu vodopádu, ale ukrýva aj zaujímavé zákutia ako malé neprístupné jaskyne. Vodopád je najpôsobivejší pri vysokom vodnom stave Farebného potoka, teda najmä v jarnom období, keď sa topí sneh alebo v čase trvalejších dažďov. V lokalite sa vyskytujú vzácne druhy rastlín a živočíchov.

Prechádzka k vodopádu je nenáročná, zvládnu ju aj rodiny s menšími deťmi. Králickou tiesňavou vedie značený náučný chodník z obce Králiky, ktorý sa tiahne príjemným lesným terénom. Králický vodopád je okrasou záveru kaňonu. Nemusí to však byť koniec túry, cesta vedie ďalej na druhú stranu vodopádu, nachádza sa tam aj altánok s možnosťou opekania.

Ak sa ubytujete v obci Králiky, budete mať možnosť spoznávať aj ďalšie zaujímavosti v okolí. Poriadny kus kraja je možné vidieť zo Skalnej vyhliadky Trávny Ždiar, za zmienku stojí aj Malachovský vodopád. Pre tých, ktorý hľadajú niečo fyzicky náročnejšie, je tu Via Ferrata Skalka pri Kremnici. Blízko je to aj do Banskej Bystrice, ktorej pamiatky a kultúra dokážu potešiť každého.

Ak by ste si chceli zarezervovať ubytovanie v blízkosti Králického vodopádu, nasmerujeme Vás do obce Králiky, kde sa najčastejšie vyskytujú chaty, ale natrafíte aj na penzión. Príjemné ubytovanie poskytujú aj chaty v Tajove alebo drevenice v Malachove. Ubytovanie v apartmánoch nájdete v Kremnici či Banskej Bystrici.

Predajnianske vodopády sa nachádzajú v katastri obce Predajná v Breznianskom okrese. Kaskádovité vodopády potoka Čelno sa pýšia nie jedným ale dvomi tokmi, na jednom z nich vzniká prepad s výškou 5 m, druhý je len polovičný. Od roku 1991 sú prírodnou pamiatkou, územie s rozlohou 11,7 ha spadá pod správu štátnej ochrany prírody Poľana. Ochrana sa vzťahuje nielen na vodopády, ale aj na skalné moria a zachovalé rastlinné a živočíšne spoločenstvá, ktoré sú dôležité z náučného, vedeckého aj ekologického hľadiska.

Nad vodopádmi nájdu turisti aj jednu technickú pamiatku. Kelemenov tunel na lesnej ceste je slovenskou raritou. Vznikol už v roku 1928, kedy sa úzka lesná cesta v doline Predajnianske Čelno prispôsobovala na odvoz dreva konskými poťahmi. Na jednom mieste nebolo možné do strmého svahu zasekať cestu a tak bol prerazený 280 cm široký tunel. Meno mu prenechal jeho autor, Ing. Vojtech Kelemen, vtedajší riaditeľ Štátnych lesov Banská Bystrica. V roku 1971 prešiel tunel rekonštrukciou a bol zväčšený na výšku 435 cm, šírku 440 cm a dĺžku 41,5 m, čím sa prispôsobil na prejazd automobilov.

Nenáročný výlet k Predajnianskym vodopádom zvládnu aj deti. Prechádzku sa oplatí absolvovať aj v zime, kedy sa tvoria jedinečné ľadopády. K vodopádom vedú značené trasy ako z Predajnej (približne 11 km) tak aj z obce Lopej (približne 9 km). Tešiť sa môžu aj cyklisti, ktorí sa k vodopádom dostanú po značenej cyklotrase s názvom "Popod Hrb až na Štopm".

Ubytovanie v blízkosti Prednianskych vodopádov je orientované skôr na chaty a chalupy, môžete sa po nich poobzerať napríklad v Osrblí či Hornej Lehote. Ak hľadáte apartmány, do našich filtrov zadajte obec Valaská. Ak sa ubytujete v chatách v Bystrej, budete to mať blízko aj do Bystrianskej jaskyne.

Vodopád Bystré, nazývaný aj vodopád Bystrého potoka alebo vodopád Bystrô, je národná prírodná pamiatka a chránený krajinný výtvor. Nachádza sa v katastri Hriňovej, asi 8 km od mesta. Vodopád vzniká prepadom Bystrého potoka na južných svahoch pohoria Poľana, ktoré spadá do Slovenského stredohoria. Vodopád so svojou výškou až 23 metrov patrí k najvyšším na Slovensku a zároveň sa radí aj k najmohutnejším. K vzniku prepadu došlo pred 13,5 miliónmi rokov a to stuhnutím lávy, z ktorej vznikli čierne andezitové bloky, pripomínajúce v súčasnosti obrovské kvádre, po ktorých padá voda.

K vodopádu vedie niekoľko ciest. Tá najkrajšia a najjednoduchšia je od Chaty Poľana, ku ktorej je možné prísť autom. Odtiaľ sa k vodopádu dostanete pohodlne za 30 - 45 minút cez horskú lúku a les. Trochu dlhšia, približne trojkilometrová, trasa začína na autobusovej zastávke Bystré, Vrátka. Táto trasa vie byť aj poučná, vďaka tabuliam, ktoré v slovenčine a angličtine informujú turistov o prírodných zaujímavostiach a kultúre celého Podpoľania. Keďže je značná časť trasy spevnená asfaltom, mali by ju zvládnuť aj rodiny s menšími deťmi. Možný je výstup na skalnú stenu popri vodopáde, a to pomocou rebríkov a lán, o ktoré sa stará Združenie K.O.Z.A., teda Karpatské ochranárske združenie altruistov, ktoré spadá pod Správu CHKO Poľana.

Po ceste k vodopádu alebo v jeho okolí môžete obdivovať aj ďalšie prírodné zaujímavosti. Osviežiť sa môžete vodou z Rechtorovej studničky. Kalamárka je skalné mesto tvorené andezitovými vežami. Prírodná pamiatka Melichova skala s výškou asi 30 m patrí k najpôsobivejším útvarom južného Podpoľania. Stĺpovitý skalný útvar pripomína ženu s batohom, povesť hovorí, že je to závistlivá žena, ktorá sa zmenila na kameň, keď išla na svadbu.

Ako vidíte, v tejto oblasti je skutočne čo vidieť, zarezervujte si preto ubytovanie blízko vodopádu Bystré, z ktorého pohodlne vyrazíte na zaujímavé výlety. V blízkej Hriňovej nájdete pestrú ponuku ubytovania, nezáleží na tom, či preferujete penzión, apartmán alebo chatu. Po ubytovaní sa môžete poobzerať napríklad aj v Detvianskej Hute alebo v obci Korytárky.

Turovský vodopád, ktorý sa nachádza približne 1 km za rovnomennou obcou, je niekedy známy aj pod názvami Padalo alebo Skalný vodopád. Padá z výšky 15 m na toku miestneho potoka. Je skutočným klenotom okolia a len málokto o ňom vie. Ukrýva sa v doline s charakterom kaňonu, v Kremnických vrchoch, vo zvolenskom okrese. Spýtajte sa miestnych, ako sa k nemu dostanete, určite Vám s navigáciou radi pomôžu.

Budete kráčať po niektorom z dvoch turistických chodníkov vedúcich z obce Turová. Jeden vedie priamo cez roklinu, druhý lemuje jej hornú hranu. Trasa nie je náročná, obec osadila smerové tabule a prístup vyčistila. Prechádzku k vodopádu zvládnu hravo aj deti. Keď už ste pri vodopáde, stojí za to prejsť neďaleko, k druhej prírodnej pamiatke. Je ňou Turovský sopúch, teda nahé hrdlo niekdajšej sopky. Hneď pri ňom nájdete aj informačnú tabuľu.

K vodopádu môžete zamieriť kedykoľvek počas roka. V podstate nevysychá, avšak v období sucha nie je pohľad až tak kúzelný, ako je tomu pri topení snehu či po výdatných dažďoch. V každom prípade, môžete skúsiť prísť aj na jar aj v lete a urobíte si názor sami. Tak je to predsa vždy najlepšie. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Turovského vodopádu, ideálne hneď na stránke ubytovanie Turová, poprípade ubytovanie okres Zvolen. Prajeme Vám príjemný pobyt a skvelý zážitok z výletu.

Necpalské vodopády padajú na toku Necpalského potoka. Ten preteká Necpalskou dolinou, ležiacou v pohorí Veľká Fatra. Turisti si výlety veľakrát kombinujú, a ich trasa vedie aj do Blatnickej a Gaderskej doliny. Smerom proti prúdu potoka sa neraz vydávajú na vrchol Ploskej. Nech už z ktorejkoľvek strany, k vodopádom ich kroky smerujú celoročne. Dĺžka trasy ako aj jej náročnosť závisí na bode, z ktorého štartujete.

Najčastejšie je východiskovým bodom obec Necpaly. Odtiaľ to trvá k vodopádom približne dve hodiny, pridŕžajúc sa modrej turistickej značky. Po tej istej farbe, avšak z opačného smeru, zhora, môžete k vodopádom zísť z hrebeňov Veľkej Fatry. Od horskej Chaty pod Borišovom Vám to bude trvať približne o pol hodinu kratšie. V prípade druhej spomenutej prístupovej cesty si dajte v zime pozor na lavínové zosuvy snehu. Medzi horskou chatou a obcou Necpaly vedie takmer celý čas asfaltová cesta, ktorá ponúka nenáročnú turistickú prechádzku, ale môžete ju absolvovať aj na bicykli. Hneď pri ceste sa nachádzajú vodopády Revúcky mlyn a Druhý resp. Dolný Necpalský vodopád, k ostatným už musíte zísť z hlavnej cesty.

Ako sme už v úvode spomínali a z názvu to koniec-koncov aj vyplýva, vodopádov je viacero. Prvý z vodopádov doliny je približne 4 m vysoký Vodopád Revúcky mlyn. Ten je zo všetkých najvýraznejší a nachádza sa v časti Balcierovo. Za ním nasleduje približne 1,2 m vysoký Malý Necpalský vodopád, ktorý leží v mieste, kde do Necpalského potoka ústi potok Prierastlé. Ďalším v poradí je približne 2 m vysoký Dolný Necpalský vodopád, pre ktorý sa používa aj názov Druhý Necpalský vodopád. Skupinku uzatvára približne 4,5 m vysoký Prvý Necpalský vodopád, pre ktorý sa používajú taktiež názvy Horný Necpalský vodopád a Veľký Necpalský vodopád. Poriadny chaos v názvoch, však? Veru, aj domáci si museli dlho zvyknúť na to, ktorý vodopád sa ako volá.

Či už sú názvy zmätočné alebo nie, pohľad na vodopády rozhodne stojí za to. Pohľadajte si vhodné ubytovanie v okolí Necpalských vodopádov, napríklad na stránke ubytovanie Necpaly a príďte sa nimi pokochať na vlastné oči. Pobyt pri nich upokojuje, pohľad na ne oslobodzuje. Kto nezažil, neuverí. Obujte si turistické topánky a hor sa do malebnej a prekrásnej Necpalskej doliny.

Brankovský vodopád je vďaka svojej výške 55 m najvyšším vodopádom Nízkych Tatier. Nachádza sa v katastri obce Ružomberok, v osade Podsuchá, v bočnej doline Vyšný Brankov, v Žilinskom kraji. Týči sa nad ním vrch Veľký Brankov, po ktorom nesie názov i vodopád. Ten sa nachádza v nadmorskej výške 775 – 830 m n. m. Padá z Kuruckej skaly, skalného útvaru z dolomitov. Od roku 1980 je našou národnou prírodnou pamiatkou, ktorá sa nachádza v Národnom parku Nízke Tatry. Výmera celej Národnej prírodnej rezervácie Brankovský vodopád má výmeru 27,71 ha.

Vodopád vznikol vďaka prepadu horského potoka cez vápencový skalný stupeň. Voda má stabilný prietok 3 l/s. Stena, cez ktorú steká vodopád má mierne členenie, z toho dôvodu sa tu vyskytujú rôzne police a kaskády. Vodopád je skrytý v doline, avšak trasa k nemu je nenáročná. Dala by sa takmer nazvať prechádzkou, odhliadnuc od posledného úseku, ak sa chcete dostať až úplne pod vodopád. Tam, už na posledných metroch, sa nachádzajú drevené mostíky so zábradlím a tesne pod vodopádom aj reťaz, aby sa predišlo prípadnému zraneniu.

Celoročne patrí medzi veľmi vyhľadávané lokality skúsených turistov, ale je aj príjemnou horskou prechádzkou pre rodiny s deťmi či seniorov. Cesta k nemu trvá od pol hodiny do hodiny, závisí len od Vašej kondície. Nie je náročná, štartujete od parkoviska na hlavnom ťahu medzi Ružomberkom a Donovalmi a pokračujete po značenej zelenej turistickej trase. Prechádzate cez krásnu prírodnú scenériu, ktorá je tvorená tmavou dolinou v obkolesení lesa. Z Ružomberka sa k vodopádu dostanete aj po cyklotrase.

V lete vodopád vytvára priezračný závoj padajúcej vody. Pohľad na ňu pôsobí upokojujúco, ako balzam na dušu. Vzhľadom k tomu, že je relatívne skrytý v doline, výhľady od neho ale ani veľa prenikajúceho slnka nečakajte. O to príjemnejšie je ale toto schladenie počas najhorúcejších mesiacov v roku. V zime sa scenéria úplne mení. Z vodopádu sa stáva nádherný ľadopád, ktorý patrí medzi čoraz viac vyhľadávané v komunite lezcov ľadu.

Okrem turistov môžete stretnúť aj hľadačov pokladov. Hovorí sa totiž, že neďaleko Brankovského vodopádu ukryl Jánošík svoje poklady. Zatiaľ ich nikto nenašiel, takže šanca na ich objavenie tu ešte stále je. Keď budete na Donovaloch alebo v Ružomberku a budete hlavným ťahom prechádzať, urobte si čas a zastavte sa na tomto krásnom mieste. Aj si oddýchnete od šoférovania, aj objavíte krásnu časť našej krajiny.

Ešte lepší nápad je zarezervovať si ubytovanie v okolí Brankovského vodopádu. Nakoľko je v Nízkych Tatrách mnoho možností na turistiku, aktívny i pasívny oddych či aj nejaký ten výlet po stopách histórie a umenia, bola by škoda neostať aspoň na pár dní. Kliknite na stránku ubytovanie Ružomberok, určite nájdete vhodný nocľah pre seba aj Vašu rodinu či priateľov.

Vajskovský vodopád padá na toku Vajskovského potoka, ktorý preteká jednou z najkrajších dolín Nízkych Tatier. Je ňou Vajskovská dolina. Tá ponúka mnohé atraktívne možnosti turistiky, cykloturistiky, člnkovanie na jazere i krásne prechádzky tichým lesom. Jedna taká Vás dovedie aj k 9 m vysokému Vajskovskému vodopádu, ktorý sa nachádza vo výške 1 200 m n. m. Dolina je atraktívna počas celého roka a jej výhodou je, že nie je turistami veľmi preplnená, nakoľko leží mimo hlavných turistických trás.

Vodopád je nádherný v každom ročnom období, avšak ako každý iný, najvýraznejší je v období po výdatných dažďoch a pri topení snehu. Čo je preň charakteristické? Závoje vody padajúcej z výšky, ich hukot a krásna, v niektorých obdobiach až divá vegetácia. Panenská príroda prenádhernej Vajskovskej doliny ho dobre chráni a ukrýva. Nájdete ho až na jej úplnom konci. Pri prechádzaní dolinou robte aj prirodzený hluk, v hojnom počte sa na týchto miestach totiž vyskytujú medvede. Dokonca tu v minulosti boli vypustené prvé kamzíky, ktoré sem premiestnili z Vysokých Tatier.

K vodopádu sa dostanete z obce Dolná Lehota. Odtiaľ Vaše kroky povedú po 13,5 km dlhom turistickom chodníku, ktorý končí práve pri Vajskovskom vodopáde. Jedná sa o kráčanie po asfaltovej ceste, ktorú opustíte približne 1,5 km od vodopádu. Tam už budete pokračovať cez lesík a lúku. A či už to vezmete po svojich, alebo budete šliapať do pedálov bicykla, je len a len na Vás. Vzhľadom k terénu sa túra radí medzi nenáročné. A určite ju odporúčame absolvovať aj v zime, kedy je na vodopád krásny ľadový pohľad.

Upozorňujeme, že vzhľadom k pohybovaniu sa v Národnom parku Nízke Tatry je zakázané klásť oheň, stanovať či zbierať lesné plody. Tie nechajte zvieratkám a Vy sa len dívajte všade navôkol, čo Vám naša krásna matka prírody ponúka. Dýchajte čerstvý vzduch, užívajte si ticho a zvuky lesa. Celé okolie je krásne, preto by bola škoda prísť len na jeden deň. Nájdite si vhodné ubytovanie blízko Vajskovského vodopádu, napríklad na stránke ubytovanie Dolná Lehota alebo ubytovanie Krpáčovo a naplánujte si viacero výletov. Vezmite so sebou aj rodinu či priateľov, zažijete skutočné dobrodružstvo.

Národný park Veľká Fatra ukrýva množstvo zaujímavých turistických cieľov – jedným z nich je určite zatiaľ pomerne málo známy Vodopád v Došnej. Ak sa pýtate, kde sa tento skvostný prírodný úkaz nachádza, odpoveď musíte hľadať v chotári obce Belá – Dulice. Pôvabný, viacstupňový vodopád je ukrytý na konci Belianskej doliny, kde jeho vody stekajú po bralách z výšky šiestich metrov.

Výborným východiskovým bodom je obec Belá – časť Dulice. Najlepšie je začať z Chaty Havranovo a tento nenáročný výlet zvládnu aj Vaše detičky. Musíte sa však pripraviť na dlhšiu trasu, ktorá Vám s prestávkami bude trvať približne 4 hodiny. Trasa z obce Vám potrvá približne 3,5 hodiny, odtiaľ to už ľahkým krokom prekonáte za 25 minút. Ak si chcete čas skrátiť na polovicu, odporúčame využiť bicykle.

Vodopád sa nachádza vo výške 745 m n. m. a vytvoril ho jeden z bočných prítokov Belianskeho potoka. Najmohutnejší býva počas jari, kedy mu topiaci sa ľad pridáva na mohutnosti a intenzite. K vodopádu vedie žlto značný turistický chodník priamo z obce Belá – Dulice. Odtiaľto sa vydáte smerom k Ústiu Slávkovej doliny a na rázcestí budete pokračovať vpravo po zelenej značke smerom na Vlkološte, Šindelnú až dorazíte do Vášho čiastočného cieľa Chata Havranov. Tu si dajte prestávku a posilnite sa výbornou kapustnicou. Smäd zaženiete čapovanou kofolou.

Najedení a napojení pokračujte vo Vašom putovaní 1,3 km až dorazíte do cieľa. Kaskádovitý vodopád má tri medzistupne a prerezáva sa skalnou bránou pôsobiacou silným dojmom. V zime sa môžete tešiť na zamrznutú nádheru, ktorá sa len tak nevidí. Ponad vodopád vedie pomerne nová zvážnica do Došnej doliny. Vyplatí sa zájsť ešte o kúsok ďalej, kde nájdete pekné bralá a skalné útvary. Zvyšnú energiu môžete využiť na túru k Rozhľadni na Kalníku, ktorá stojí neďaleko odbočky na Jasenskú dolinu.

Turiec však ponúka aj nevšedné zážitky spojené so športom a návštevou historických pamiatok. Turistiku spojte s výletom do Martina, nášho hlavného centra národného a kultúrneho života. Za návštevu tu rozhodne stojí Múzeum slovenskej dediny – Jahodnícke háje a Slovenské národné múzeum. Ak plánujete pobudnúť v Martine dlhšie, nocľah si rýchlo a jednoducho zarezervujete na našej stránke ubytovanie Martin. Určite si vyberiete z bohatej ponuky apartmánov a chalúp.

Jelení vodopád nájdete v Čutkovskej doline v Národnom parku Veľká Fatra. Čutkovská dolina je prístupná z mestskej časti Černová v Ružomberku. Dolina je veľmi obľúbená u rodín s deťmi, aj keď nie je veľmi známou. Jelení vodopád je druhým najvyšším vodopádom Veľkej Fatry a jeho malebnosť a okolitá príroda Vás zaiste očaria. Vyberte sa na tento nenáročný výlet a presvedčte sa sami.

Na Jelení vodopád sa dostanete turistickým chodníkom z Černovej alebo od Koliby u dobrého pastiera povyše. Tu môžete zaparkovať aj svoje auto. Čutkovskou dolinou vedie cesta najprv asfaltová a neskôr sa mení na spevnený terén. Je vhodná aj pre bicykle či kočíky. Len posledný úsek k vodopádu je do kopca. Je to asi 15 minút po lesných schodoch, ktorých je spolu 84.

Čutkovskou dolinou vedie náučný chodník nazývaný „Známa-Neznáma Čutkovská dolina“. Informačné tabule Vám prezradia všetko o miestnej faune a flóre, informácie sú doložené aj obrázkami zvierat a rastlín. K vodopádu Jelení je to približne 4 kilometre. Na prechádzke môžete obdivovať Čutkovský potok, vodnú priehradu Čebraď alebo sa osviežiť pri studničke.

Jelení vodopád je tvorený prítokom Jelenieho potoka do Čutkovského. V mieste stretania naberá voda silu a padá dolu skalnatým povrchom. Výška vodopádu dosahuje 24 metrov a jeho najvyšší bod leží v nadmorskej výške 824 m n. m. Najkrajší a najsilnejší je samozrejme v období topenia ľadov a po výdatných dažďoch. Jelení vodopád je deštrukčným typom vodopádu, čo znamená, že časom mení sklon, výšku a zmenšuje sa aj prítok vody.

Ak budete mať chuť vo výlete ešte pokračovať, môžete ešte navštíviť neďaleké Jamišné vodopády, ktoré sa nachádzajú na odbočke Čutkovskou dolinou alebo pokračovať na koniec doliny až k Tiesňave za dierou nazývanej aj Čutkovským kaňonom. Z doliny Čutková sa viete dostať aj do Hrabova respektíve vedľajšej Hrabovskej doliny. Môžete tiež vyjsť k známemu skanzenu Vlkolínec.

Cestou od vodopádu Jelení sa Vaše deti môžu ešte vyšantiť na ihrisku pri kolibe, pozrieť si zvieratká na farme, či navštíviť zábavný park Obrovo. Dolina je ako stvorená na príjemnú dovolenku. Ponúkame Vám ubytovanie v blízkosti Jelenieho vodopádu, či ubytovanie Veľká Fatra na našom portáli. Rezervujte si Vašu rodinnú chatu, apartmán, či penzión už dnes.

Jamišné vodopády mnohí poznajú aj pod starším názvom Nižný a Vyšný Pálenický vodopád. Oba Jamišné vodopády sa nachádzajú v malej Jamišnej doline, do ktorej je prístup zo známej Čutkovskej doliny v okrese Ružomberok. Jamišná aj Čutkovská dolina patria do pohoria Veľká Fatra. Jamišné vodopády vytvoril ľavostranný prítok Čutkovského potoka. Pohľad na krásne Pálenické vodopády si môžete vychutnať v ktoromkoľvek ročnom období.

Na Pálenické či Jamišné vodpády sa kľudne vyberte aj s deťmi, je to nenáročná túra vedúca po asfaltovej a spevnenej ceste a len kúsok vedie lesným chodníkom. Túra je vhodná aj pre cyklistov. Zaparkovať môžete na začiatku Čutkovskej doliny pri kolibe. K Jamišným vodopádom to odtiaľto máte asi 4 kilometre.

Čutkovskou dolinou vedie náučný chodník. Informačné tabule Vám prezradia všetko o tunajšej faune a flóre. Približne po 3,5 kilometri odbočíte na rázcestí doľava k Nižnému Jamišnému vodopádu. So svojou výškou 12 metrov je vyšší a mohutnejší ako jeho kolega Vyšný Jamišný vodopád. Ten meria len 5,5 metra.

Okolie Jamišných vodopádov je porastené bukovým lesom, ale ovzdušie aj zeleň tu pripomína prales. Jamišná dolinka je divoká a trochu nedotknutá, keďže väčšina turistov pokračuje ďalej na známejší Jelení vodopád.

Cestou nazad od Vyšného Jamišného vodopádu si všimnite skalné brehy potoka, oddýchnite si na niektorom odpočívadle alebo sa osviežte vodou zo studničky. Váš výlet môžete zakončiť na ihrisku pri kolibe, popozerať zvieratká na tunajšej farme alebo navštíviť park Obrovo. Vedľajšia dolina Hrabovo má pre Vás k dispozícií aj cyklopark Bike Park Malinô Brdo, ktorý sa v zime mení na lyžiarske stredisko.

Národný park Veľká Fatra ponúka výlety a turistiku pre každého. Či si vyberiete vodopády alebo turistické chodníčky, dovolenku si tu naozaj užijete. Ponúkame Vám ubytovanie v blízkosti Jamišného vodopádu, či ubytovanie Ružomberok na našom portáli. Čutkovo aj Hrabovo sú ideálnymi destináciami na dovolenku pre turistov i pre rodiny s deťmi.

Pokutský vodopád je najväčším vodopádom v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Tak isto je asi jediný turisticky známy v celom pohorí Vtáčnik. Niekedy sa môžete stretnúť aj s jeho názvom Vodopád na Pokutskom potoku. Nájdete ho pri potulkách v okolí Žarnovice. Padá v malých kaskádach, cez kolmo rezané andezity. V lete je dosť nevýrazný, vzhľadom k malej výdatnosti vodného toku.

Aj preto Vám odporúčame výlet k nemu naplánovať na jar, poprípade na obdobie po výdatnejších dažďoch. Tie sú tu časté na jeseň, kedy okolie vodopádu hrá krásnymi hrejivými farbami. Vtedy sa Vám naskytne skutočne krásny pohľad, aký inde neuvidíte. Na Slovensku máme mnoho vodopádov a každý z nich je jedinečný. Pokutský vodopád je krásny aj v zime, kedy jeho vody zamrznú a v jednotlivých andezitových schodoch uvidíte krásne kryštálové cencúle.

Dostanete sa k nemu asfaltovou cestou, ktorá lemuje už spomínaný Pokutský potok. Štartovací bod budete mať v tomto prípade v obci Ostrý Grúň, následne prejdete cez Pokutský most. Je však aj iná možnosť. V obci Kľak vyštartujete po označenom turistickom chodníku, ktorý Vás zavedie na vrch Vtáčnik. Keď sa dostanete ku Partizánskej chate, musíte prejsť vľavo, na neznačenú cestu, ktorá Vás už dovedie ku vodopádu. Čím viac sa k nemu budete približovať, tým istejší si budete svojimi krokmi. V ovzduší sa totiž nebude niesť nič iné, iba štebot vtákov a zvuk zurčiacej vody. Skutočný balzam na dušu.

Chránená krajinná oblasť Ponitrie ponúka aj mnoho iných možností viac či menej náročnej turistiky. Ale nie len to, celá oblasť je veľmi atraktívna a kto tu nebol, rozhodne by to mal zmeniť. Začnite práve návštevou vodopádu. Zarezervujte si ubytovanie v okolí Pokutského vodopádu, napríklad na stránke ubytovanie Kľak a uvidíte, že si to tu zamilujete.

Veľký význam skrz dokumentovania vývoja reliéfu oblasti Lúčanská Malá Fatra a fluviálnej erózie má 30m vysoký Kľacký vodopád. Nachádza sa vo výške 990 m n. m. pod vrchom Kľak, neďaleko obce Vrícko, v okrese Martin, v Žilinskom kraji. Od roku 1992 je chráneným prírodným výtvorom, od roku 1996 (ako jeden z piatich slovenských vodopádov ) národnou prírodnou pamiatkou. V jeho okolí sa nachádza množstvo vzácnych živočíchov, medzi nimi najmä vodné mäkkýše (malakofauna).

Kľacký vodopád je nádherný celoročne, v jarnom období a po období výdatných dažďov však naberá na sile. Vďaka jednotlivým kaskádam, ktoré ho tvoria, a okolitej prírode s pozostatkami pralesových porastov vrátene skutočne bohatej a vzácnej flóry, je ozajstným prírodným skvostom. Buďte však opatrní, keď sa budete v jeho okolí pohybovať. Je totiž známy výskytom medveďa hnedého.

Výlet k vodopádu si spravíte z rôznych smerov. Jeden z prístupov je z obce Vrícko, odkiaľ Vás k nemu dovedie zelená turistická značka. Je možné nasledovať aj žltú turistickú značku, v tom prípade budete túru štartovať z Fačkovského sedla, kde pod Kľakom presedláte na značku zelenú. A do tretice je možné začať aj na modrej turistickej značke. Tá Vás povedie z obce Fačkov až na vrchol Kľaku, odkiaľ budete klesať smerom k vodopádu po zelenej turistickej značke, v smere na Vrícko.

Nech už prídete z akejkoľvek strany, určite návštevu odporúčame všetkými desiatimi. Možno nepatrí medzi najznámejšie slovenské vodopády, rozhodne je však jedným z najkrajších. Pobyt pri ňom pôsobí relaxačne a blahodarne ako na Vaše telo, tak aj na Vašu dušu. Zarezervujte si ubytovanie v okolí Kľackého vodopádu, napríklad na stránkach ubytovanie Vrícko alebo ubytovanie Fačkov. Nezabudnite si pribaliť turistické topánky, okolie je totiž ako stvorené na rôzne potulky, prechádzky aj viac či menej náročné túry.

Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy sa môže pochváliť jediným vodopádom, ktorým je 4 m vysoký Rudniansky vodopád. Padá na toku Rudnianskeho potoka, v katastri obce Uhliská, v Nitrianskom kraji. Vodopád ležiaci v nadmorskej výške 615 m n. m. bol v roku 1995 vyhlásený za prírodnú pamiatku Slovenska. V plnej svojej kráse sa Vám predvedie v období jari, keď sa topí sneh alebo na jeseň, v období zrážok. Počas zimy sa Vám zase naskytne pohľad na cencúľové kráľovstvo.

Počas cesty k vodopádu si naplno užívajte pohľady, ktoré sa Vám v Rudnianskej doline naskytnú. Nie sú to len skalné útvary rôznych tvarov a veľkostí, ale aj divoká príroda, bujná vegetácia a samozrejme, miestne živočíchy. Samotný vodopád má tri prúdy, ktoré obtekajú veľkú skalu. Keď sa k nemu dostanete, budete počuť len jemné zurčanie potôčika a štebot vtákov. Je to dokonalá oáza pokoja.

Od obce Uhliská je prístup k vodopádu nenáročný, určite ho zvládnete aj spolu s deťmi. Dokonca aj v zime nie je ničím neobvyklým stretnúť cestou skupinky seniorov. Pri vodopáde si príjemne posedíte na lavičkách alebo pri ohnisku. K vodopádu prejdete buď pešo alebo zelenou cykloturistickou značkou. Ďalším z východiskových bodov túry v Rudnianskemu vodopádu je aj obec Rudno nad Hronom. Väčšinou je prechádzka k nemu spojená s ďalšou turistikou naprieč Rudnianskou dolinou.

Keď už budete v okolí, urobte si výlet napríklad aj k Vodnému mlynu Bohunice alebo Richňavským jazerám. Štiavnické vrchy ponúkajú okrem iného aj mnohé možnosti turistiky. Už je potrebné len si zarezervovať ubytovanie v okolí Rudnianskeho vodopádu, napríklad na stránkach ubytovanie okres Levice, ubytovanie Uhliská alebo ubytovanie Rudno nad Hronom. Skvelý výlet sa môže začať!

„Tam, de ze skaly voda padá“ je veľavravný a zaužívaný názov domácich pre Vodopád pod Orlovou. Vodopád má výšku 5 m a plní ho potok Kopanica. Leží vo výške 1 165 m n. m., pod Orlovou, majestátnym nízkotatranským vrchom. Hoci nepatrí medzi veľmi známe vodopády, najmä v časoch svojej najväčšej výdatnosti je mimoriadne pôsobivý. Keď budete v okolí obce Pohorelá, určite si k nemu spravte výlet.

Celoročne k nemu k nemu vedie cesta po okružnom turistickom chodníku z už spomínanej obce Pohorelá. Nie je to vôbec náročná túra, nie je potrebné mať žiadnu extra špeciálnu kondíciu. Hravo ju zvládnu aj rodiny s deťmi či seniori. Veľkým benefitom chodníka je okolie, ktorým prechádzate. Cestou sa Vám totiž otvárajú nádherné výhľady, a to na vrcholy Nízkych Tatier, Muránsku planinu aj údolie Hrona.

Okolie vodopádu je krásne. Všade plno skál, zelene, stromov. K tomu zvuky padajúcej vody a zurčiaceho potôčika, ako v rozprávke. Popri kráčaní pozerajte nielen okolo seba, ale aj pod nohy. Môžete si totiž všimnúť korene stromov a hríby, ale aj vretenice. Najmä teda v teplom období. Domáci Vás budú varovať aj pred medveďom, je teda dobré mať to na pamäti a robiť v hore „prirodzený hluk“.

Pri Vašich potulkách prírodou Nízkych Tatier určite odporúčame zastaviť sa na tomto peknom mieste. Je vhodné si zarezervovať ubytovanie v okolí Vodopádu pod Orlovou, najlepšie na stránke ubytovanie Pohorelá. A vezmite so sebou aj rodinu či priateľov. Príroda sama o sebe je krásna, ale v dobrej spoločnosti pobyt v nej nadobúda úplne iný rozmer.

Keď budete pokračovať približne 300 m severne od novobanskej mestskej časti Stará Huta, natrafíte na jeden z najmohutnejších a najkrajších vodopádov stredoslovenských vulkanitov. Áno, reč je o Starohutskom vodopáde, národnej prírodnej pamiatke Slovenska. Voda miestneho Skleného potoka padá v nadmorskej výške 505 m n. m., pričom celková výška vodopádu je 5 m. Cesta k nemu je nenáročná a atraktívna v každom ročnom období.

Cestu k vodopádu zvládnete aj s menšími deťmi. Na konci osady Stará Huta prejdete popri smerovníku, ktorý Vás popri pár domoch dovedie na lesný chodníček. Spoločnosť popri chôdzi Vám bude robiť žblnkotavý zvuk potôčika, ktorý tečie práve smerom od vodopádu, ku ktorému kráčate. Jeho okolie je krásne, zasadené v doline. Veľká skala obrastená machom, mnoho rastlín všade navôkol. To je pohľad, ktorý sa Vám hneď postará o pokoj v duši. K tomu zvuk padajúcej vody, jednoducho rozprávka.

V zime mu na atraktivite vôbec nič neubúda, práve naopak. Vodopád zamrzne a Vy sa môžete pokochať opäť iným výhľadom. Na chvíľkový oddych Vám dobre poslúži menšie posedenie. Pri ňom sa taktiež nachádza informačná tabuľa. Informácie v nej Vám viac priblížia okolie, ale aj udalosti súvisiace s vznikom vodopádu. Napríklad to, že vodopád vznikol ako dôsledok tektonického poklesu, sa taktiež na tabuli dočítate.

V okolí sa okrem krásnej flóry nachádza aj zaujímavá fauna. Keď zasvietia slnečné lúče na skaly, možno sa popri nich mihne naša chránená jašterica múrová alebo salamandra škrvrnitá. A viete prečo sme si istí, že voda v Starohutskom vodopáde je skutočne čistá? Za všetko hovorí výskyt raka riečneho v nej.

Príďte sa aj vy pokochať týmto krásnym prírodným majstrovským dielom. K vodopádu sa dostanete po náučnom chodníku Vojšín, ktorý vedie z obce Stará Huta cez Pohronský Inovec do obce Malá Lehota. Aby ste to mali blízko, zarezervujte si ubytovanie v okolí Starohutského vodopádu. Odporúčame napríklad to, ktoré nájdete na stránke ubytovanie Stará Huta alebo ubytovanie Nová Baňa. Prajeme Vám príjemný pobyt, počas ktorého odporúčame navštíviť aj iné atrakcie v okolí Novej Bane.

Strážovské vodopády sú neveľké ale podmanivé, zasadené pod Strážovským sedlom. Spadajú do národnej prírodnej rezervácie Strážov v chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy na Považí. Vodopády spadajú do katastra obce Pružina, od ktorej sa nachádzajú južne. V blízkosti sú aj obce Čičmany na juhovýchode, Zliechov na juhozápade a Mojtín severozápadným smerom. Na toku Strážovského potoka vznikajú dva vodopády - Horný a Dolný Strážovský vodopád, ktoré sú jeden od druhého vzdialené len kúsok. Dolný je vysoký 6 m a Horný 9 m.

Strážovský potok, na ktorom vznikajú tieto vodopády, pramení v nadmorskej výške 890 m n. m. zo severovýchodného svahu vrchu Strážov. Predtým ako sa dostane k prepadu, doňho vtekajú tri prítoky, tesne za tým posledným sa tvoria vodopády. Potom pokračuje, priberá ďalšie menšie potoky a rozširuje svoje koryto až sa napokon v Tŕstí vlieva do Pružinky.

Strážovské vrchy ležia na pomedzí Západného a Stredného Slovenska. Leží v nich čiastočne chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy, ktorá sa pýši vzácnou flórou a faunou. Najvyšším vrchom pohoria je Strážov, ktorý dosahuje výšku 1 213 m n. m. Práve počas túry na tento vrch je možné vidieť Strážovské vodopády, ku ktorým nevedie žiadny oficiálny značený chodník. Ponad ne však vedie práve trasa na vrch Strážov. Východiskovým bodom pre výlet môže byť obec Pružina. Pozor, vodopády spadajú pod územnú ochranu národnej prírodnej rezervácie Strážov, majú teda najvyšší stupeň ochrany a je zakázané sa pohybovať mimo vyznačených turistických trás. Na túru na Strážov je možné vyraziť aj z obce Zliechov alebo z chaty Červíková.

Ak sa na našej stránke rozhodnete pohľadať ubytovanie v blízkosti Strážovských vodopádov, určite natrafíte na obec Čičmany, ktorá je známa svojimi tradične pomaľovanými domčekmi. Určite tu aj Vy nájdete tradičné ubytovanie v chalupách alebo dreveniciach, ale natrafiť môžete aj na penzión. Ďalšie možnosti ubytovania, vrátane chát a apartmánov ponúka aj obec Mojtín.