Skanzeny na Strednom Slovensku

Múzeum slovenskej dediny je expozíciou spadajúcou pod Slovenské národné múzeum v Martine. Táto expozícia je budovaná v lokalite Jahodnícke háje v juhovýchodnej časti mesta Martin už od 60. rokov 20. storočia. Je to najväčšia národopisná expozícia v prírode na Slovensku, ktorá prvýkrát otvorila svoje brány pre verejnosť v roku 1972, od roku 2004 v celoročnej prevádzke.

Na ploche 15,5 hektára sa nachádza viac než 150 objektov obytného, hospodárskeho, technického, spoločenského a sakrálneho charakteru pochádzajúcich z regiónov severozápadného Slovenska. Nie všetky sú interiérovo sprístupnené návštevníkom múzea, mnohé však áno. Medzi zastúpené regióny patria Orava, Turiec, Kysuce - Podjavorníky, Liptov.

Najstaršou sprístupnenou expozíciou areálu skanzenu je región Orava. Bola budovaná v dvoch etapách, v rokoch 1968 – 1972 a 1980 – 1984. Najpozoruhodnejšou z usadlostí je určite zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. Región je zastúpený 10 roľníckymi usadlosťami. Návštevníci tu však uvidia aj technické objekty (olejáreň z Oravského Veselého, kováčska dielňa zo Suchej Hory), spoločenské objekty (horáreň a krčma z Oravskej Polhory), drobné sakrálne objekty (kaplnka zo Bzín a Krušetnice) a solitéry rozličných hospodárskych stavieb (sýpky a zemiakové jamy zo Zuberca, Dlhej nad Oravou a Sedliackej Dubovej).

Región Turiec bol budovaný v rokoch 1974 – 1990, pričom expozícia stále nie je  dokončená podľa pôvodného plánu. Dominantou je rímsko-katolícky drevený kostolík z Rudne z roku 1792, v ktorom sa počas programových podujatí konajú evanjelické Služby Božie alebo rímsko-katolícke sväté omše. Celkovo má región stavebne zrealizovaných 7 usadlostí (z Dubového, Moškovca, Nolčova, Trebostova, Čremošného, Sklabine, Slovian), 6 sakrálnych stavieb (kostol z Rudna, kaplnky z Beníc, Slovian a Polerieky, zvonice z Koštian a Ondrašovej), 2 remeselnícke dielne (klobučnícka a súkennícka dielňa z Veľkého Čepčína), 4 spoločenské objekty (obchod a požiarna zbrojnica z Laskára, zemianska kúria z Blažoviec, filagória zo Slovenského Pravna, voziareň z Moškovca) a solitéry hospodárskych stavieb (stodola z Blatnice, sypáreň z Karlovej, hospodárska časť usadlosti z Kaľamenovej).

V regióne Kysuce - Podjavorníky je prezentovaná kultúra a ľudové staviteľstvo z oblastí Kysuce, Javorníky, Žiarska kotlina, Rajecká dolina a stredné Považie. Expozícia bola budovaná v rokoch 1972 – 1985. Objekt elementárnej školy z Petrovíc a bačov z Papradna predstavuje najrozšírenejší variant sezónne využívaného objektu extravilánu obcí oblasti Javorníky. Roľnícke usadlosti z Kysúc sú prezentované v uličnej zástavbe, v podobe roztratených sídiel zase nájdete sezónne využívané stavby z oblasti Kysúc a Javorníkov.

Výstavba expozície regiónu Liptov bola budovaná v rokoch 1974 – 1990, v roku 2005 boli návštevníkom sprístupnené prvé dve usadlosti. Jedná sa o usadlosti z Vavrišova a Východnej. Nachádzajú sa tu aj verejnosti nesprístupnené usadlosti z Liptovskej Lužnej, Hubovej, Nižnej Boce a Liptovskej Sielnice, zvonica z Trsteného, sýpky z Ludrovej a Hubovej, maštaľka z Nižnej Boce, zemianska kúria z Kráľovej Lehoty, mraznica z Malinnej, kraviarky z Liptovskej Lužnej, obytný dom z Vitálišoviec a senníky z Liptovskej Kokavy.

Expozícia celého skanzenu podáva návštevníkom hodnoverný obraz tradičného ľudového staviteľstva, bývania, spôsobu života na severozápadnom Slovensku v období druhej polovice 19.storočia a prvej polovice 20. storočia. Pôvodným zámerom bolo vytvoriť ucelený obraz o spôsobe života a tradičnej stavebnej kultúre na území celého Slovenska. Samozrejme so znázornením jednotlivých typových a regionálnych stavebných špecifík.

Keď sa počas prehliadky múzea budete mať chuť občerstviť, navštívte objekt krčmy z Oravskej Polhory, ktorý je na tieto účely využívaný. V skanzene sú organizované aj tvorivé dielne pre základné školy s použitím tradičných techník výroby, ako aj materiálov. Dostanete sa k nám autom z centra obce cez Jesenskú ulicu, smer Turčianske Teplice alebo Banská Bystrica.

Okolie Martina ponúka mnoho iných zaujímavých atrakcií, ktoré stojí za to navštíviť. Keď už si budete plánovať prehliadku Múzea slovenskej dediny, určite si výlet naplánujte viacdňový. Okolie Vám ponúkne mnohé krásy a možnosti vyžitia sa, naša stránka zase pohodlné ubytovanie Martin.

Obyvatelia okresu Brezno sa na svoje územie neustále snažia prilákať čoraz viac návštevníkov z celého Slovenska. Hlavne počas krásnych slnečných dní si môžete aj Vy dopriať prehliadku Hutníckeho skanzenu na Skalke vo Valaskej. Dozviete sa tu viac o práci a živote ľudí, ktorí sa venujú spracovávaniu rôznych druhov kovov a zliatin.

Náučná lokalita v obci Valaská je vyhľadávaná nielen školopovinnými deťmi, ale aj návštevníkmi, ktorí sa sem radi vracajú kvôli zaujímavým atrakciám Horehronia. Okrem príjemnej jazdy vo vagóne lesnej železničky alebo prechádzke prírodným prostredím s pútavými atrakciami v Lesníckom skanzene Vydrovo si vyhraďte približne hodinku Vášho času aj na prehliadku hutníckeho skanzenu. Auto zaparkujete na parkovisku pred vstupom do areálu.

V rámci prehliadky sa v čase a priestore prenesiete do dejín baníctva a hutníctva na Pohroní. Môžete si tu pozrieť mnoho exponátov, medzi ktorými je aj kaplnka či ústia baní s haldou a železničným prekladiskom. Priblížia Vám tu aj proces splavovania dreva pre železiarne a jeho pálenie v milieroch, v ktorých sa premenilo na drevené uhlie. Nechýba ani keltská železiarska dielňa z 1. storočia a kováčska vyhňa. Na svet z inej perspektívy sa môžete pozrieť z rozhľadne, na ktorej sú umiestnené náučné panely horehronského železiarskeho komplexu. Nájdete tu aj dve továrne na výrobu železa, pričom jedna je z obdobia renesancie s redukčnou taviacou pecou a vykúvacím kladivom a druhá je parostrojná, pochádzajúca z obdobia priemyselnej revolúcie z 19. storočia. K taveniu rudy bola používaná pilierová vysoká pec. Materiál sa prevážal nákladnou lanovkou na prepravu rudy. V audiovizuálnej sále si pozriete ukážkový film, ktorý Vás ešte viac vtiahne do tohto prostredia.

Na ploche 1 ha si okrem pútavého výkladu môžete dopriať oddych na drevených lavičkách. Skanzen sa nachádza pod holým nebom a tak je fajn dopredu si pozrieť aktuálnu predpoveď počasia, aby Vám dážď neznepríjemnil prehliadku tohto zaujímavého miesta. Skanzen je otvorený hlavne počas letnej sezóny. Stačí Vám už len naplánovať výlet a objavovať krásy regiónu. Veď kde inde by ste mali možnosť pozrieť si takéto funkčné exponáty?

Dovolenka v Nízkych Tatrách tak nemusí byť len o leňošení. Môžete sa vydať aj na ďalšie pútavé atrakcie v okolí. Silu prírody zažijete počas prehliadky Bystrianskej jaskyne, v ktorej nájdete krásne siene s kvapľovou výzdobou ale i vysoké a úzke chodby. Uniknúť spod rúk legendárneho horehronského upíra môžete v Prdimuchovej upírskej izbe. Slnkom zaliate dni sa dajú tráviť aj pri vode. Najlepšia možnosť, ako sa ochladiť, je v bazéne letného kúpaliska Podbrezová. Počuli ste, že vraj najkrajší pohľad na svet je, ak sa naň pozeráte z konského chrbta? Otestovať si toto tvrdenie môžete na Ajax farme.

Ak nie ste z tohto regiónu a chcete tu ostať na dlhšie, nezúfajte. Môžete si už teraz vybrať z bohatej ponuky ubytovacích zariadení na našom portáli, v ktorých sa dá stráviť príjemný čas. Najlepšie je zarezervovať si ubytovanie pri Hutníckom skanzene na Skalke vo Valaskej. Na okraji obce sú umiestnené krásne chaty, no osloviť Vás môžu aj v centre situované komfortné apartmány Valaská. Radi Vám pomôžeme s výberom ubytovania.

Lesnícky skanzen, ktorý patrí pod správu Lesov Slovenskej republiky, š. p., sa nachádza vo Vydrovskej doline, približne 1 km od Čierneho Balogu, priamo v srdci Slovenska vo Veporských vrchoch. Jeho vybudovanie je odpoveďou na mnohé otázky verejnosti týkajúce sa nášho najväčšieho prírodného bohatstva. Reprezentuje lesníctvo celej našej krajiny. Areál skanzenu s rozlohou až 140 ha je súčasťou okolitých lesov, ktoré žijú svojím bežným životom, vrátane bežnej lesníckej práce.

Vznik skanzenu Vydrovo sa datuje do roku 2002, kedy bol slávnostne položený základný kameň. Odvtedy prešiel skanzen dlhú cestu, ktorej vyvrcholením je dokonalá ukážka života v symbióze s prírodou. Chodník lesného času má dĺžku viac než 4 km, na ktorej nájdete približne 80 zastávok so zaujímavými exponátmi. Na jednotlivých stanovištiach objavíte životodarné schopnosti lesa. Priestor rafinovane dotvárajú prírodné diela medzinárodnej skupiny umelcov Ekoartu.

Toto živé prírodné múzeum je prepojené s obcou Náučným chodníkom obce Čierny Balog, ktorý môžete využiť na spiatočnú cestu. Avšak veľmi obľúbeným spôsobom prepravy je aj jazda Čiernohorskou lesnou železnicou, ktorá návštevníkov dopraví až priamo na zastávku Vydrovo – Skanzen buď z Hronca alebo Čierneho Balogu.

V rámci skanzenu navštívite niekoľko expozícií. Izba starého horára je rekonštrukciou pracovného priestoru a predstavuje kanceláriu horára z obdobia prvej polovice 20. storočia. Lesy a život je mierne „provokačnou“ expozíciou, ktorá poukazuje na problematiku vzťahu človeka a prírody. Veľmi priamo poukazuje na zhubný vplyv súčasného konzumného životného štýlu, ktorý je voči lesu veľmi nešetrný a môže viesť až k jeho kolapsu. Les v zrkadle vedy návštevníkom ukáže, aká je význam lesa pre človeka, v minulosti aj súčasnosti, a zameriava sa na aktuálny stav rozpadávajúcich sa smrekových lesov. Snaží sa nájsť možné príčiny tohto úpadku a prináša aj riešenia zdravotného stavu našich lesov. Posledná expozícia má symbolický názov Strom je modlitba zeme k nebesiam... a je tvorená drevenými sochami zo súkromných zbierok, ktoré sa nachádzajú v Lesnej kaplnke.

Aj deti si tu prídu na svoje, či už to bude náučný chodníček s vyhliadkovou plošinou, alebo obora so živými zvieratami. Za diviačou oborou je situovaný pocitový chodník, ktorý je veľmi obľúbenou atrakciou. Pozostáva z trávy, piesku, drevnej štiepky, kameňa a vody a odporúčanie je jasné: prejsť naboso! Nervy v našich končatinách sú poprepájané a pocity, ktoré do tela dostaneme práve bosou chôdzou po rôznych druhoch povrchu dodajú pocit rovnováhy. Ten ďalej blahodarne pôsobí na všetky časti nášho tela.

Oficiálna stránka skanzenu ponúka k stiahnutiu prehľadnú mapku areálu, kde sú vyznačené rôzne prehliadkové trasy s ohľadom na náročnosť a dĺžku trvania. Budovanie skanzenu však stále nie je ukončené, neustále chce svojím návštevníkom prinášať niečo nové. Zaujať chce však nielen krásnou expozíciou, ale aj podujatím Dni stromu, ktoré sa koná každoročne. V rámci sprievodného programu spolu zasadíte strom, zasúťažíte si a ukážkami Vám skanzen priblíži remeslá úzko prepojené s lesníctvom.

Je dobré vopred si premyslieť, ktorou trasou sa cez skanzen vyberiete, nakoľko podrobná prehliadka celého areálu trvá takmer celý deň. Rozhodne sa však vyplatí, nakoľko práve les a jeho atmosféra Vás dobijú najlepšou možnou energiou, ktorá je pre každého z nás tak veľmi potrebná. Odporúčame Vám zarezervovať si nocľah na našich stránkach ubytovanie Čierny Balog alebo ubytovanie Brezno a prísť si oddýchnuť do čistej prírody, plnej autentických zvukov, vôní a zážitkov. Nechajte les, nech Vám vyrozpráva svoj vlastný príbeh.

Vlkolínec je osada pod vrchom Sidrovo, ktorá je v súčasnosti pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry, zapísanou v zozname UNESCO. Osada Vlkolínec je miestnou časťou mesta Ružomberok v Žilinskom kraji. Dostanete sa sem odbočením z cesty medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou. Avšak chodníčkami a cestičkami sa do osady dostanete takmer z každej strany. Skanzen je jedinečný tým, že aj v súčasnosti sú niektoré domy trvalo alebo dočasne obývané, preto je nutné, aby turisti navštevovali len označené expozície.

V písomných prameňoch sa Vlkolínec po prvýkrát priamo spomína v roku 1461. Ďalším dôležitým dátumom bol 26. január 1977, kedy sa vláda Slovenskej socialistickej republiky, s cieľom ochrániť kultúrnu hodnotu miesta, rozhodla, že z osady sa stane pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Napokon tretia významná udalosť nastala 11. decembra 1993, kedy došlo k zápisu Vlkolínca do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Zástavbu osady v súčasnosti tvorí štyridsaťpäť usadlostí, ide o drevené obytné domy aj hospodárske budovy. Keďže stavby rástli v strmom svahu, nerovný horský terén vyrovnávali stavbári takzvanou podmurovkou, teda kamenným základom. Naň ukladali otesané kmene ihličnatých stromov. Steny sa ošetrovali farebným vápenným náterom, čo je vlkolínsky unikát. Na strechy tiež využívali to, čoho bolo v okolí najviac, teda drevo, z ktorého vyrábali šindle. Väčšinu obytných domov tvoria tri miestnosti, vstupný pitvor (kuchyňa), komora (skladovací priestor) a izba (obytný priestor aj spálňa).

Okrem obytných domov sa vo Vlkolínci nachádzajú aj ďalšie dôležité budovy. Pravdepodobne najstaršia stavba v osade je zvonica, postavená v roku 1770. Zvonica, ktorá sa, rovnako ako domy, skladá z kamenného základu a drevenej časti, slúžila trikrát za deň ako časové znamenie, a zároveň jej zvonenie zvolávalo obyvateľov na bohoslužbu a taktiež upozorňovalo na požiare a iné nebezpečenstvá. Dominantou v strede osady je studňa z roku 1860, hlboká 12 metrov, z ktorej si pitnú vodu brávali všetci obyvatelia Vlkolínca. K dôležitým stavbám sa radí i Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a niekdajšia budova školy.

Na lúkach okolo Vlkolínca si návštevníci môžu pozrieť takzvané štále teda senníky, v ktorých sa ukladalo na zimu seno a až neskôr sa zvážalo podľa potreby. Neďaleko osady je možné natrafiť na niekoľko prameňov vody, pričom v niektorých vyviera pitná voda.

Súčasťou skanzenu je samozrejme občerstvenie a predajňa suvenírov. V ponuke je po dohode možnosť návštevy so sprievodcom, ukážka remesiel, tvorivé dielne a pre náročných aj ochutnávka miestnych špecialít.

Ak Vás uvedené informácie presvedčili, že Vlkolínec stojí za návštevu, zarezervujte si tu cez náš portál lacné ubytovanie a zostaňte na Liptove trochu dlhšie, aj kvôli krásnym okolitým horám, aquaparkom alebo lyžiarskym strediskám. V Ružomberku nájdete široký výber apartmánov či penziónov, v blízkom rekreačnom stredisku Hrabovo zase pohodlné chaty a luxusné drevenice.

Banícky dom v liptovskej obci Vyšná Boca je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Hodnoverne zobrazuje tradičný spôsob života a bývania baníckej rodiny. Dom, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, daroval pre múzejné účely jeho posledný majiteľ, pán Daniel Böhmer.

Dom má päťpriestorovú expozíciu so zachovaným pôvodným systémom vykurovania a taktiež s jeho originálnym pôvodným vybavením. Vstupom do domu je pitvor, ktorý mal komunikačnú funkciu ale bol využívaný aj na prípravu jedla. Predná izba bola len veľmi príležitostne a ojedinele obývaná miestnosť. Zadná izba, využívaná na denný život a spanie, je expozíciou z dejín baníctva v okolí Vyšnej Boce. V dome sa nachádzajú dve komory. Jedna z nich, „izbenná“ komora, slúžila na príležitostné prespanie, uloženie oblečenia a perín. Druhá komora slúžila na uskladnenie potravín a hospodárskeho riadu.

Súčasťou usadlosti je aj hospodársky objekt „staj“, v ktorom sa nachádza expozícia chovu dobytka, oviec a lúčneho hospodárenia. Tie boli pre obec Vyšná Boca veľmi dôležité, nakoľko po útlme baníckej činnosti sa práve tieto stali hlavným zamestnaním tunajších obyvateľov.

V letnom období sa tu konajú rôzne sprievodné programy, napríklad „Bocké batohy“ s ukážkami tradičných foriem transportu sena. Príležitostne bývajú organizované podujatia venované baníckym tradíciám Bocianskej doliny.

Pri plánovaní výletu k jednotlivým atrakciám na Liptove určite nezabudnite na Banícky dom Vyšná Boca. Pre komplexný zážitok odporúčame spraviť si výlet po okolí viacdenný. Pre rezerváciu ubytovania môžete využiť našu stránku ubytovanie Vyšná Boca, kde nájdete napríklad skvelé chaty a chalupy na prenájom.

Banské múzeum v prírode Banská Štiavnica sa nachádza na okraji mesta, v malebnom údolí pod tajchom Klinger. Skanzen patrí pod záštitu Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici, ktoré vzniklo v roku 1964 a celkovo predstavuje komplex 8 expozícií.

Je našou najstaršou a tematicky najrozsiahlejšou baníckou expozíciou. Zobrazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore v období od stredoveku po koniec 20. storočia. Prehliadka spolu so zaujímavým výkladov sprievodcu Vám zodpovie odpovede na otázky aké to asi bolo byť baníkom, aké stroje používali, akú ťažkú prácu mali, aké boli techniky fárania, čo museli baníci ovládať. Jedná sa o veľmi zaujímavú časť našej histórie.

Gápel na konský pohon sa považuje za najvzácnejší exponát banskoštiavnického skanzenu. Jedná sa o jediný stroj-motor od banského výťahu, ktorý sa podarilo na Slovensku zachovať. Tak isto je veľmi vzácnym exponátom Kachelmanov vodnostĺpcový ťažný stroj, ktorý je pamätníkom éry strojov, ktoré v 18. storočí zachránili banskoštiavnické baníctvo od jeho zániku.

V rámci povrchovej expozície skanzenu Banská Štiavnica patrí nie len prehliadka jedinečných technických baníckych pamiatok a budov celého regiónu, ale aj veľmi obľúbená Náučno geologická expozícia. Tá na relatívne malej ploche zobrazuje geologický vývoj Slovenska. Medzi obľúbené zážitky skanzenu Banská Štiavnica patrí fáranie do štôlne Bartolomej. Jedná sa o prehliadku podzemia, ktorá sa realizuje za prísnych bezpečnostných podmienok (prekryté dýchacie cesty, prilba, plášť, dezinfekcia).

Priestor skanzenu je vhodný aj pre rodiny s deťmi. V bani majú nezabudnuteľný zážitok a čas si skrátia na detskom ihrisku či pri vláčikoch. Preto neváhajte a naplánujte si do tohto jedinečného banského múzea výlet. Pri rezervácii ubytovania Vám bude nápomocná stránka ubytovanie Banská Štiavnica.

Hornonitriansky banský skanzen baňa Cigeľ, v obci Sebedražie na Hornej Nitre, sa nachádza v autentických podzemných priestoroch. Vďaka tejto jedinečnej expozícii zažijete na vlastnej koži, ako sa deň čo deň cítili baníci fárajúci do podzemia bane Cigeľ. Cieľom je originálnym spôsobom oživiť hornonitrianske banícke tradície, zachovať banské priestory pre ďalšie generácie v podobe, v akej ostali bezprostredne po dobývaní uhlia, a priblížiť extrémne podmienky tejto ťažkej práce.

Skanzen svoje brány verejnosti otvoril v roku 2003. Prehliadku začnete jazdou banským vláčikom až do hnedouhoľnej bane, ktorá má dĺžku 2 312 m. Následne už pešo zídete do priestorov podzemia, do hĺbky 80 – 300 m pod povrchom, do bývalej časti II. úseku. Pešia časť má dĺžku 566 m jedným smerom.

Počas prehliadky ste sprevádzaní panelmi s výkladom audio-vizuálnej techniky, čo ešte viac umocňuje atmosféru, podnecuje predstavivosť a prináša emotívne zážitky. Príbeh baníka vtedajšej doby je prezentovaný aj prostredníctvo statických či funkčných banských technických zariadení.

Zážitok, ktorý si z prehliadky banského skanzenu odnesiete vo Vás bude ešte dlho rezonovať. Sprievodcovia sú totiž tí najpovolanejší – bývalí baníci. Práve ich výklad a rozprávanie plné zážitkov vo Vás vyvolajú silné pocity. Podzemie je totiž magické miesto. Keď nevidíte jediný slnečný lúč, cítite len chlad a vlhko, počujete ozvenu a môžete sa spoľahnúť len sami na seba a ľudí, ktorí sú pri Vás, vtedy pochopíte skutočný význam priateľstva, odvahy a súdržnosti. Je to skúška sily a vytrvalosti, ktorou by si mal každý aspoň raz za život prejsť.

Vstup do skanzenu sa nachádza približne 5 km južne od mesta Prievidza, výborne dostupný z hlavnej cesty na trase Prievidza – Nováky, ďalej smerom cez obec Sebedražie. Odbočka z hlavnej cesty je značená informačnou tabuľou, takže by ste ju nemali minúť. Avšak nielen skanzen, ale aj iné atrakcie v okolí Prievidze sa oplatí navštíviť. Zarezervujte si nocľah na našich stránkach ubytovanie Prievidza a príďte spoznávať krásy okolia v tomto neobyčajnom kraji.

Skanzen Čimany sa nachádza v dolnej časti obce Čičmany. Malebná dedinka leží v kotline Strážovských vrchov, neďaleko mesta Žilina. Maľované chalúpky sú architektonickým skvostom. Často ich prirovnávajú k perníkovým domčekom, keďže vyzerajú ako ozdobený medovník. Tieto zrubové dreveničky sú pomaľované geometrickými ornamentmi a inšpirované čičmianskym krojom.

Po niekoľkých požiaroch v 20. storočí vyhlásili v roku 1977 dolnú časť tejto obce za pamiatkovú rezerváciu. Nachádza sa tu 110 objektov, z toho 36 je národných kultúrnych pamiatok. Drevenice sa pôvodne maľovali vápnom. Dnes gazdiné používajú latexové farby a geometrické vzory opäť premaľujú, keď vyblednú.

Považské múzeum vlastní dva domy v tejto časti a po rekonštrukcii sú oba sprístupnené verejnosti. Nájdete tu expozíciu tradičného života na dedine. Zoznámite sa s dobovým bývaním, remeslami, kultúrou a tradičným odevom. Zaujímavosťou je ľudové bývanie „veľkorodiny“, ktorú Vám predstaví zrubový dom č. 42. Pod jednou strechou kedysi žili gazda s gazdinou, ich ženatí synovia s nevestami a deťmi. V dolnej časti domu sa nachádzala obrovská pec a na poschodí malé komôrky pre mladé rodiny. Spolu si nažívali a gazdovali.

V hornej časti obce Čičmany stojí barokový kaštieľ, ktorý slúžil zemepánovi. Dnes je tu hotel a reštaurácia. Keďže pôvodní obyvatelia boli prevažne pastieri oviec nájdete tu aj veľké humná, stodolu a ovčiareň.

Okolie dedinky láka mnohých turistov na vychádzky do lesov. Z neďalekého vrchu Javorinka vedú početné cyklotrasy a na svoje si prídu aj milovníci paraglidingu. Počas zimy si môžete vychutnať lyžovačku v lyžiarskom stredisku Javorinka.

Výlet do Skanzenu Čičmany je určite vhodný pre rodiny s deťmi. Je nenáročný a zároveň veľmi náučný. Po prehliadke sa môžete občerstviť v miestom bufete a kúpiť si dáku pamiatku v obchodíku so suvenírmi. A keď sa rozhodnete predĺžiť si svoj pobyt v tomto kraji, ponúkame Vám ubytovanie v blízkosti Skanzenu Čičmany na našom portáli.

Sklársky skanzen Sklenný sen vo Valaskej Belej je unikátne miesto, kde spoznáte a objavíte tajomstvá, ktoré v sebe skrýva sklo. Za jednotlivými kúskami skla, či už sú to poháre, misky alebo rôzne dekoračné predmety sa totiž ukrýva príbeh, ktorý je vskutku fascinujúci. Ručná výroba skla je umenie, ktoré by nemalo ostať zabudnuté.

Skanzen Vám priblíži prácu našich predkov. Objavíte tajomstvo tradičného sklárskeho remesla, ktoré sa už len tak hocikde neuvidí. Zapálená pec, z ktorej sála obrovská horúčava. Nástroje potrebné na opracovanie hmoty. A v neposlednom rade, žeravé sklo pripomínajúce tečúci med, mäkké a poddajné, ktoré sa priamo pred Vašimi očami ťahaním, stláčaním a fúkaním mení z beztvarej hmoty na úžasné majstrovské kúsky. To je zážitok, ktorý vo Vás zanechá dojem a už sa nikdy na sklo nebudete pozerať tak, ako doteraz.

Návštevou skanzenu zistíte odpovede na otázky čo je to sklovina a čo všetko sa dá zo skla vyrobiť. Zistíte, ako sa používa sklárska píšťala aj ako sa vyrába hutné a fúkané sklo. Je neskutočným zážitkom vidieť sklára pri fúkaní a tvarovaní jednotlivých predmetov podľa tradičných postupov.

Sklárske umenie bolo naozaj ťažkou, hoci krásnou prácou. Teplota v peciach, pri ktorých kedysi majstri sklári fúkali sklo mala teplotu až 1 450 °C. Vo vnútri bola rozžeravená sklovina a z nej sa postupne vytvárali rôzne predmety, v tých dobách najmä úžitkového skla.

Zamysleli ste sa niekedy pri pití z pohára nad tým, akou cestou si prešiel, aby napokon dostal svoj tvar a splnil účel? Možno práve aj s takouto otázkou vo svojom vnútri odídete z prehliadky sklárskej expozície. Okolie však ponúka aj mnoho iných miest, ktoré Vám odporúčame navštíviť a prehĺbiť si zážitok z výletu. Zarezervujte si vhodné ubytovanie v okrese Prievidza a navštívte sklársky skanzen aj rôzne iné atrakcie v okrese Prievidza.

Skalné obydlia Brhlovce sú vysunutou expozíciou Tekovského múzea v Leviciach. Ležia v rovnomennej obci Brhlovce v Nitrianskom kraji, ktorá je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Jedná sa o slovenskú unikátnu ukážku osobitej formy ľudového staviteľstva, ktorá údajne pôvodne slúžila na účely ochrany pred lúpežnými nájazdmi Turkov, neskôr ako domy pre chudobných.

Expozíciu, ktorá bola verejnosti sprístupnená v roku 1992, tvorí usadlosť číslo 142, v uličke „Šurda“. Súčasťou usadlosti, v ktorej sa expozícia nachádza, je murovaný dom z konca 19. storočia, murovaný dom s datovaním 1932 na priečelí a dvojpodlažné priestory vysekané do skaly. Prízemie pozostáva z letnej kuchynky, komory a ukážky vtedajších kamenárskych výrobkov a náradia. Poschodie je tvorené komôrkou a vyhliadkovou terasou. Dojem dotvára dobový nábytok, ktorým je interiér zariadený.

Práve vytesanie obydlí do tufu sa považuje za unikát, nakoľko oplývajú jedinečnou vlastnosťou. Tou je, že v lete chladia, v zime hrejú. Využitím tejto tepelnej výhody počas výstavby obydlí je poukázané na šikovnosť, vynaliezavosť a zručnosť vtedajšieho osadníka a celkový spôsob života.

Vďaka expozícií skalných obydlí získalo Tekovské múzeum v roku 1994 ako prvá slovenská inštitúcia uznávané medzinárodné ocenenie Europa Nostra. Prekvapujúci je fakt, že niektoré zo skalných obydlí sú dodnes obývané alebo využívané ako vínne pivnice, prípadne ako hospodárske priestory.

Ak si to chcete overiť, existuje len jediný zaručený spôsob. Prísť sa o tom presvedčiť na vlastné oči. Nakoľko celá kraj ponúka aj mnoho iných zaujímavých atrakcií, najlepšie spravíte, keď si naplánujete viacdenný výlet. Ubytovanie, odkiaľ budete mať všetky možnosti výletov najbližšie, si zarezervujete veľmi jednoducho na stránke ubytovanie Nitriansky kraj a ubytovanie Levice.