Kam na výlet v Čoltove

Nemusíte byť speleológom, aby ste sa vydali v ústrety dobrodružstvu do jaskyne Peško, ktorá sa nachádza na Gemeri v obci Bretka. Jaskyňa nepatrí medzi najdlhšie, najkrajšie ani najzaujímavejšie, no objavíte z jej blízkosti krásne výhľady na okolitú prírodu a v horúcich letných dňoch sa schladíte v jej útrobách.

Dostať sa do tejto voľne prístupnej jaskyne môžete počas celého roka. Dovedie Vás k nej náučný chodník. Trasa k jaskyni nie je náročná, zvládnu ju aj rodiny s deťmi alebo seniori. Celková dĺžka trasy je v približne 20 až 30 min. v závislosti od Vašej kondície. Výlet k jaskyni je najlepšie naplánovať si priamo z obce Bretka, ktorá leží na severovýchodnom výbežku Rimavskej kotliny. Východiskovým bodom pre Vás tu bude kostol. Od neho sa na asfaltovej križovatke riaďte turistickými značkami, ktoré Vás nasmerujú na neďaleký lesík. V ňom sa ukrýva táto neveľká jaskyňa. Po ceste si môžete oddýchnuť na lavičkách a v horšom teréne Vám pomôže možnosť chytiť sa zábradlia.

Jaskyňa má celkovú dĺžku 17 m, čo nie je až tak veľa. Jej prechod zvládnu so zavretými očami aj ľudia trpiaci strachom z uzatvorených priestorov. Na konci jaskyne Vás čaká pomyselný balkón. Dovidíte z neho na všetky prírodné krásy okolia. Bonusom pre Vás môže byť fotografia z tohto miesta. Pri historickom bádaní tohto miesta sa prišlo na to, že jaskyňa bola obývaná už v dobe kamennej. Počas druhej svetovej vojny sa jaskyňa stala útočiskom pre ľudí utekajúcich pred vojnou.

Vedeli ste, že názov jaskyne Peško vznikol z dvoch rôznych slov? Základ tvorilo slovanské slovo pešť, čo v preklade znamená pec alebo jaskyňa. Druhá časť je odvodená od maďarského slova kő, ktoré znamená skala alebo kameň.

Jaskyňa je súčasťou náučného chodníka Prielom Muráňa. Turisti zväčša pokračujú ďalej po celej jeho trase, ktorá končí pri Hutnianskej jaskyni. Ak Vám postačí aj kratšia časť trasy, po návrate do obce sa môžete „hodiť“ do bazéna kúpaliska Bretka. Omnoho úchvatnejšie pohľady na podzemné výtvory uvidíte v jaskyni Domica. V tejto jaskyni sa počas prehliadky budete plaviť podzemnou riečkou ako zo starých gréckych bájí. Ak máte radšej históriu a chcete poznávať pozostatky jedného z najstarších hradov v regióne, nasmerujte svoje kroky na Gemerský hrad.

Po každom jednom výstupe či už k jaskyni alebo na hrad je fajn „dobiť baterky“. Odpočinutí pobytom vo Vašom ubytovaní v okolí jaskyne Peško sa vydajte v ústrety dobrodružstvu. Môžete si navoliť program podľa Vašich predstáv. Radi Vám pomôžeme s výberom ubytovania v Bretke. Zlákajú Vás roztomilé chaty a chalupy alebo budú Vášmu srdcu bližšie priváty v Bretke?

Len málo dediniek na Slovensku sa môže pochváliť svojim vlastným krasovým bohatstvom. Jednou z týchto výnimočných obcí je Bretka ležiaca v okrese Rožňava, necelých 30 km juhozápadne od okresného mesta. Na území tejto neveľkej dedinky si môžete urobiť výlet chráneným územím, ktorého súčasťou je aj Hutnianska jaskyňa. Jej tajomné podzemie bez elektrického osvetlenia dýcha prastarou históriou. Odvážite sa vstúpiť na miesto, kde žili naši predkovia pred tisíckami rokov?

Tesným krasovým údolím, ktorého súčasťou je aj podzemná chodba, Vás prevedie náučný chodník Prielom Muráňa. Východiskom Vášho výletu bude práve obec Bretka. Odtiaľto pôjdete nenáročnou okružnou trasou v dĺžke približne 3,2 km. Hutnianska jaskyňa bude Vašou poslednou, šiestou zastávkou. Podzemná chodba má dĺžku 11 m. Keďže jaskyňa nie je osvetlená, odporúčame Vám pribaliť si baterku alebo čelovku. Mimoriadne vhodná je aj pevná obuv.

Podzemie je bez kvapľovej výzdoby, čo však jaskyni neuberá na jedinečnej tajomnej atmosfére. Archeologický prieskum preukázal, že priestory jaskyne boli osídlené ešte v dobe bronzovej. Neskôr, počas druhej svetovej vojny, tu mali svoj veliteľský úkryt Nemci. Dnes je jaskyňa voľne prístupná návštevníkom za účelom zotavenia a spoznávania jej prírodných krás a historických hodnôt. Podzemie bolo v roku 1994 vyhlásené za prírodnú pamiatku.

Pravdepodobne budete prekvapení, ale Hutnianska jaskyňa nie je jediným sprístupneným podzemím na území Bretky. Cestou náučným chodníkom natrafíte aj na jaskyňu Peško, ktorej podzemná chodba je dlhá 17 m. V blízkom okolí Vám odporúčame navštíviť pozostatky jednej z najstarších slovenských pevností, hradu Gemer. A ak by sa Vám pobyt v podzemí zapáčil, vyberte sa aj do neďalekej jaskyne Domica alebo na výlet chodbami Gombaseckej jaskyne. A ak by ste sa na Gemeri rozhodli pobudnúť dlhšie, zarezervujte si ubytovanie neďaleko Hutnianskej jaskyne. Vybrať si môžete z ponuky ubytovania v Bretke alebo stavte na ubytovanie v Rožňave.

Náučný chodník Prielom Muráňa so šiestimi zastaveniami sa nachádza v Juhoslovenskej kotline, na rozhraní okresov Rimavská Sobota a Rožňava. Chránené územie v juhovýchodnej časti Licinskej pahorkatiny v Rimavskej kotline je dlhé 3,2 km. Náučný chodník Vás prevedie podmaňujúcou kaňonovitou dolinou rieky Muráň, ktorá sa pred 2 miliónmi rokov zarezávala do vápencového podložia a vytvárala tak unikátne meandre. Vaše bádanie začína v neveľkej obci Bretka pod zrúcaninou niekdajšieho kostola, ktorý bol zničený počas 2. svetovej vojny. Na tomto mieste sa nachádza úvodný infopanel, ktorý opisuje geologické pomery územia.

Nenáročná trasa pokračuje k bralu Peškӧ, uprostred ktorého sa rozprestiera priechodná jaskyňa s rovnomenným názvom. Fluviokrasová jaskyňa, ktorej názov vznikol z dvoch slov rôzneho pôvodu – slovanského pešt (jaskyňa) a maďarského kӧ (skala), patrí medzi chránené prírodné pamiatky. Ide o 17 m dlhý krasový tunel s otvormi na oboch koncoch. Archeologické nálezy naznačujú, že bola obývaná už v dobe kamennej. Našla sa v nej aj spodná čeľusť jeleňa obrovského. Následne chodník smeruje dole do údolia, kde sú ešte aj dnes viditeľné stopy koryta vedúceho k vodnému mlynu z roku 1920, ktorému je venovaná ďalšia informačná tabuľa.

Ďalej chodník postupuje po samotnej prírodnej pamiatke Prielom Muráňa, kde sú umiestnené infopanely venované flóre, faune a jaskyniam, ktorých v doline jestvuje až pätnásť. Tok Muráňa miestami meandruje do hĺbky až 100 m, pričom vytvára unikátny prielom. Na jeho brehoch rastú striedavo dubovo-hrabové lesy. Pri samotnej rieke sa nachádzajú lužné vŕbovo-topoľové a jelšové háje. Na celom území platí 4. stupeň ochrany. Prielom Muráňa je súčasťou sústavy chránených území členských krajín Európskej únie NATURA 2 000. Náučný chodník končí pri niekdajšej továrni z roku 1773, v ktorej sa kedysi vyrábali klince. V kopci nájdete zreteľné pozostatky vysokej pece.

Náučný chodník bol verejnosti sprístupnený v roku 2010. V budúcnosti bude cesta pokračovať cez lúky ponad prielom späť do obce Bretka, čím sa vytvorí okružná trasa. Po dobrom výlete si doprajte zaslúžený relax a ponorte sa do osviežujúceho bazéna na Kúpalisku Bretka. A aby ste sa v podvečer nemuseli náhliť domov, zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Náučného chodníka Prielom Muráňa. S výberom Vám pomôžete naša stránka ubytovanie Bretka. Nasledujúci deň vstúpte do podzemia a objavte krásnu sintrovú výzdobu Jaskyne Domica. Okrem čarovných jazierok, kaskád a kvapľov Vás čaká aj dobrodružná a neobyčajná plavba podzemnou riečkou Styx.

Leto, slnkom rozpálený vzduch, voľný čas a túžba po osviežujúcom kúpeli Vás môže prilákať do obce Bretka, v ktorej sa nachádza letné kúpalisko Bretka. Obci dominuje menší kaštieľ s názvom Bretkeiovská kúria a malý reformovaný kostol. V súčasnosti má len okolo 400 obyvateľov. Leží v okrese Rožňava v nadmorskej výške 190 m n. m.

Na okraji obce na ľavom brehu riečky Muráň neďaleko cintorína nájdu návštevníci tejto obce malé, ale veľmi príjemné a zároveň pokojné letné kúpalisko. Tiché okolie a prírodné prostredie ho predurčujú na prežitie jedinečných relaxačných okamihov pre jednotlivcov, páry i rodiny s deťmi. V areáli sa nachádzajú 2 bazény. Prvý bazén je plavecký. Má tvar obdĺžnika, ktorého dlhšia strana meria 25 m a kratšia 15 m. Maximálna hĺbky vody je 1,5 m. Druhý bazén je určený najmä pre deti. Má polkruhovitý tvar a slúži aj ako dopadová plocha pre pomerne dlhú mierne zvlnenú šmykľavku. Jeho hĺbka je 0,3 m. Bazény sú oplotené, čo zvyšuje bezpečnosť detí a neplavcov pred náhodným spadnutím do vody. Voda v bazénoch má minerálny pôvod a je priezračne čistá. Jej teplota je 24 – 26 °C.

Svoje veci si môžete rozložiť na udržiavanom trávniku, alebo na lavičky v okolí bazénov. Za mierny poplatok si môžete prenajať aj ležadlo so slnečníkom. Rodinná atmosféra, pohoda a kľud na tomto kúpalisku je ideálnym predpokladom pre chvíle oddychu a relaxu. Prispieva k tomu aj stánok s občerstvením a terasa so slnečníkmi, na ktorej môžete zjesť drobné občerstvenie alebo zahnať smäd chladeným nápojom. Vaše deti môžu zatiaľ šantiť na ihrisku s hojdačkami a preliezkami. Samozrejmosťou sú toalety. Kúpalisko je otvorené len počas letnej sezóny.

Schladiť sa nielen vo vode ale aj pod zemou môžete, ak navštívite jednu z dvoch voľne prístupných jaskýň v blízkosti obce. Obe sú súčasťou náučného chodníka Prielom Muráňa a poskytnú Vám možnosť urobiť si krásny deň v lone prírody. Menšia jaskyňa Peško je hneď na začiatku. Aktívnejší turisti si volia aj Huntiansku jaskyňu, ktorá disponuje vlastným krasovým bohatstvom. Najzaujímavejšia však môže byť prehliadka jaskyne Domica, ktorá ponúka zážitok v podobe plavby na jej podzemnej riečke. Ak nie ste práve ten typ, čo rád poznáva históriu, môže Vás z ponuky atrakcií v Bretke a jej okolí zaujať návšteva slnečných hodín v Drienčanoch.

Každý deň má svoj začiatok a koniec. Čas v ňom môžete stráviť aj tým, že sa nebudete náhliť späť do svojich domovov a začnete svoje ráno rozpohybovaním sa v bazénoch miestneho kúpaliska. Aby ste to nemali ďaleko, je dobré prebúdzať sa v ubytovaní pri kúpalisku Bretka. V našej ponuke môžete nájsť rôzne druhy ubytovacích zariadení, a to od súkromných chát a chalúp až po rodinné penzióny v Bretke.

Vodný relax a zábavu si môžete dopriať aj v malebnej obci Gemerská Hôrka v okrese Rožňava. Túto dedinku ležiacu v na rozhraní juhozápadnej časti Slovenského krasu a Rimavskej kotliny nájdete medzi obcami Tornaľa a Krásnohorské Podhradie. Ak neobľubujete preplnené veľkokapacitné aquaparky, letné Kúpalisko Veronika je pre Vás ideálnym miestom na oddych. Obecné kúpalisko patrí k menším kúpaliskám rodinného typu, ktorého celková kapacita je 175 osôb. Istotne Vás poteší aj fakt, že priemerná denná návštevnosť počas leta je 69 osôb za deň.

Letné kúpalisko Veronika ponúka svojim návštevníkom dva bazény, v ktorých sa teplota vody pohybuje okolo 23 °C. V prevádzke je počas letnej sezóny, zvyčajne od začiatku júna do konca augusta. Upravená trávnatá plocha okolo bazénov je ako stvorená na opaľovanie. Areál kúpaliska je vsadený medzi rodinnými domami a ponúka pekný výhľad na okolitú hornatú krajinu. Určite oceníte aj čistotu a udržiavané okolie. Medzi ponúkanými službami nájdete aj možnosť občerstviť sa v bufete priamo pri bazéne. Samozrejmosťou sú sociálne zariadenia a služby plavčíka.

Parkovanie je zabezpečené priamo pred areálom kúpaliska. Obec Gemerská Hôrka predstavuje vynikajúci východiskový bod na podnikanie túr do okolitých lesov a hôr. Po plávaní si spravte výlet do blízkej obce Bretka a objavte krasovú výzdobu Hutnianskej jaskyne a Jaskyne Peško. K obom Vás zavedie Náučný chodník Prielom Muráňa. Iba o pár kilometrov ďalej, v obci Slavec si môžete prezrieť známu Gombaseckú jaskyňu, ktorá je zapísaná na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. A keď sa Vám pošťastí, možno uvidíte aj vzácneho živočícha – jaskynnú mnohonôžku. Na objavovanie krás Gemerského regiónu si vyhraďte pár dní a zabezpečte si ubytovanie v blízkosti Kúpaliska Gemerská Hôrka. Kvalitné ubytovacie zariadenia si môžete poprezerať na stránke ubytovanie v Gemerskej Hôrke.

Ak sa rozhodnete navštíviť región Gemer, máte jedinečnú možnosť uvidieť pozostatky jedného z najstarších slovenských hradov. Hrad Gemer alebo aj Gemerský hrad sa nachádza na vyvýšenom pahorku nad rovnomennou obcou v nadmorskej výške 232 m n. m.

Hrad vznikol na mieste starého slovanského hradiska pravdepodobne koncom 11. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z konca 12. storočia. Pomenovanie dostal podľa svojho prvého majiteľa rytiera Gumura. Pôvodne drevozemný hrad zohral svoju prvú dôležitú rolu v bojoch proti Tatárom. V rokoch 1241 až 1242 bol prestavaný na pevnejší kamenný objekt vežovitého typu. Bol majetkom kráľa a plnil nielen strážnu a obrannú, ale aj významnú hospodársku úlohu.

Na rudy a lesy bohatý región Gemera sa pomerne rýchlo rozvíjal. V 14. storočí sa stal Gemer sídlom župy a bol druhým najväčším mestečkom regiónu s právom usporadúvať trhy. V 15. storočí boli cez rieku Slaná postavené dva mosty, na ktorých sa vyberalo mýto. Hrad, ktorý mosty strážil, nemal nikdy veľké rozmery. Išlo skôr o strážnu pevnosť obohnanú zemným valom. V 15. storočí bola stavba dobitá husitmi. V roku 1459 hrad späť dobil hrad kráľ Matej Korvín pričom ho zničil. Neskôr bol obnovený a niekoľkokrát zmenil majiteľa. V 16. storočí bol definitívne zničený v tureckých vojnách.

Ak si k nemu naplánujete výlet zistíte, že dnes z hradu veľa nezostalo. Pozornému oku návštevníka však neunikne hradné plató s konfigurálnymi vlnami po zničených stavbách. Z hradného kopca je krásny výhľad na okolie. Ak tam vystúpite, môžete sa dozvedieť niečo o preslávenej husitskej Panne Cinke. Alebo Vás skôr zaujme povesť o kráľovi Matejovi Korvínovi? Jeho pobyt na tomto mieste pripomína aj bronzová socha v životnej veľkosti. Zaujímavá je tým, že ide o jedinú sochu v Európe, ktorá zobrazuje panovníka s pracovným nástrojom.

Obdivovať je čo aj pod hradom. V 19. storočí vzniklo v meste evanjelické gymnázium, na ktorom študovali také významné osobnosti ako Janko Matuška, Ján Kalinčiak či Janko Kráľ. Jeden z najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu Samo Chalúpka, ovplyvnený týmto miestom, opisuje vo svojej básni ťažké protiturecké boje v regióne Gemera takto: Cendžia ostré šable, praskajú kopije a krv svojich synov zem slovenská pije.

Milovníkov histórie pravdepodobne zaujme aj príbeh neďalekého Hradu Jelšava. Alebo radšej navštívite jeden z najpôsobivejších slovenských hradov Krásna Hôrka? V horúcich letných dňoch určite neodmietnete chladivé osvieženie vo vlnách Vodnej nádrže Teplý vrch či člnkovanie na najchladnejšej slovenskej priehrade Palcmanská Maša. Jedinečným prírodným úkazom, ktorý stojí za návštevu je nádherná Ochtinská aragonitová jaskyňa. 

Tento úžasný región Vám poskytne viaceré možnosti, kde môžete skloniť svoju hlavu a oddýchnuť si pred ďalším nádherným dňom. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Gemerského hradu. Osloví Vás ponuka romantických chát Gemer, alebo radšej uprednostníte pohodlné a cenovo prístupné apartmány Gemer? To už necháme len na Váš výber.

Juh Slovenska je mimoriadne bohatý na podzemné krásy. Jednou z nich je jedna z najznámejších slovenských jaskýň, jaskyňa Domica. Jej hlavným lákadlom je niečo, čo v jaskyniach bežne nezažijete. Počas prehliadky sa budete plaviť podzemnou riečkou ako zo starých gréckych bájí.

Jaskyňa leží v bezprostrednej blízkosti hraníc s Maďarskom. Leží asi 25 km južne od Rožňavy, blízko dedinky Plešivec. Jaskyňa je unikátom svetového meradla a je zapísaná v zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. Zaujímavé je, že cez ňu prechádza štátna hranica. Podzemná rieka pokračuje pod povrchom do jaskyne Baradla, ktorá je už na území Maďarska. Podzemím sa tak dá dostať do susedného štátu. Rôzne zaujímavosti o jaskyni sa dozviete vďaka inštalovaným informačným tabuliam v areáli vstupu.

Prvé zmienky o jaskyne pochádzajú už z roku 1801. Do podzemia ale prenikli prví jaskyniari až v roku 1926 a jaskyňa bola sprístupnená v roku 1932 vrátane elektrického osvetlenia. Domica sa však stretávala s mnohými problémami. Najväčším boli ničivé záplavy. Tá najväčšia prišla v roku 1977. Voda vnikla do jaskyne a zatopila jej podzemné priestory. Zničila časť výzdoby, odniesla vystavené exponáty, zničila elektrické inštalácie a celú jaskyňu pokryla nánosom jemného bahna. Škody boli mimoriadne rozsiahle a uvažovalo sa o uzavretí jaskyne. Našťastie sa tak nestalo a jaskyňa znovu privítala svojich návštevníkov v roku 1984.

Zaujímavosťou jaskyne je pomerne vysoká teplota dosahujúca 10 až 11 stupňov Celzia. Najväčším lákadlom pre mnohých je plavba podzemnou riečkou Styx. Na výber máte z niekoľkých prehliadkových trás. Ak sa nechcete plaviť, môžete si vybrať krátky 780 metrový alebo dlhý 1180 metrový okruh. Pokiaľ sa rozhodnete pre okruh s plavbou, čaká na Vás 930 metrový okruh, z toho sa plavíte na člne 150 metrov. Zaujímavosťou je bohatá sintrová výzdoba, rôzne štíty, kaskády či jazierka. Jaskyňa je unikátna výskytom až 16 druhov netopierov. Rímske kúpele, či Majkov dóm sú názvy unikátnych podzemných priestorov, ktoré musíte vidieť na vlastné oči.

Domica sa nachádza v kraji, kde nie je o jaskyne núdza. Zavítať môžete napríklad do už spomenutej jaskyne Baradla. Alebo navštívte blízku Gombaseckú jaskyňu, rovnako zapísanú v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Ubytovať sa môžete napríklad v Dlhej Vsi alebo Plešivci. Nájdete tu cenovo dostupné ubytovanie v rodinných penziónoch alebo tradičných chalupách. Využiť môžete služby turistických ubytovní, či malých privátov. Domáci sú patrične hrdí na svoj svetový unikát a určite urobia všetko preto, aby ste sa na dovolenke u nich cítili dobre.

Počuli ste už o organizácií UNESCO? A počuli ste už o Gombaseckej jaskyni? Ak nie, mali by ste to zmeniť. Do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO sú zapisované unikáty svetového významu a jedným z nich je aj Gombasecká jaskyňa.

Nájdete ju na juhu Slovenska, len 10 km južne od Rožňavy. Leží tesne pri hranici s Maďarskom a na pár kilometroch štvorcových nájdete až tri prekrásne jaskyne. Ide o jaskyňu Domica, jaskyňu Baradla na území Maďarska a práve spomínanú Gombaseckú jaskyňu.

Prístup do Gombaseckej jaskyne je jednoduchý a nemusíte sa trápiť dlhým chodníkom vedúcim ku jaskyni. Pred ňou je niekoľko informačných tabúľ, z ktorých sa dozviete o krásnom Slovenskom krase, o jaskyniach, ktoré sú okrem Gombaceskej jaskyne na zozname UNESCO a samozrejme aj o samotnej jaskyni.

Jaskyňa je jednou z neskôr objavených. Preskúmaná bola až v roku 1951 a jaskyniari si museli prístup do nej prekopať. Pre verejnosť bola sprístupnená v roku 1955. Gombasecká jaskyňa je prvou na Slovensku, ktorá sa využívala na speleoterapiu. Tomuto účelu slúžila dlhých 10 rokov.

Gombasecká jaskyňa sa považuje z hľadiska veku medzi tie mladšie na Slovensku. Aj napriek tomu priam prekypuje krásou. Mnoho návštevníkov ju označuje prívlastkom rozprávková jaskyňa. Nenájdete v nej majestátne kvaple a podzemné stĺpy, no jej krása sa ukrýva v detailoch. Raritou sú napríklad biele brčká, ktoré sú pri výške 3 metrov hrubé len neuveriteľné 2-3 mm. Typický pre jaskyňu je červenohnedý povlak na stenách jaskyne, ktorý dodáva vzhľadu ešte rozprávkovejší vzhľad. Široká škála farieb, ktoré hýria v jaskyni a bizarnosť jaskynných útvarov Vás šokujú a nebudete veriť, že niečo tak krásne vytvorila príroda sama. Počas prehliadky možno natrafíte na vzácneho živočícha, jaskynnú mnohonôžku, ktorá môže merať až 26 mm.

Prehliadkový okruh má dĺžku 530 metrov, podstatná časť trasy sa prechádza dvakrát. Aj keď jaskyňa neoplýva dĺžkou prehliadkovej trasy, ponúka všetky krásy, ktoré sme Vám popísali. Najlepšie bude, keď ich uvidíte na vlastné oči. Prehliadka Vám zaberie pol hodinku času a môžete ju navštíviť skoro počas celého roka, s výnimkou pondelkov.

Gombasecká jaskyňa leží pri dedinke Slavec. Je nepochybne zaujímavou destináciou, ktorá dáva možnosť spoznať nepoznané. Divokú prírodu Slovenského krasu ako aj podzemné nádhery slovensko-maďarského pohraničia. Nájdete tu predovšetkým jednoduchšie ubytovanie na privátoch a v rodinných penziónoch. Prekvapený budete ústretovosťou domácich a možnosťami ktoré ponúka okolie. Na prvý pohľad sa to síce nezdá, no tunajšia príroda ponúka mnoho turistických atrakcií a mestá ako Rožňava prekypujú kultúrou. Stačí nabrať odvahu a zažiť možno netypickú, no o to krajšiu dovolenku v blízkosti Gombaseckej jaskyne.

Národný park Slovenský kras na svojom území okrem množstva prekrásnych vápencových kaňonov a povrchových i podzemných krasových útvarov, ukrýva výdatný vodný prameň zvaný Biela vyvieračka. Nachádza sa pri ceste oproti rozprávkovej Gombaseckej jaskyni, ktorej chodby sú vyzdobené sintrovými trubicovitými stalaktitovým brkami. K vyvieračke Vás z obce Slavec zavedie približne 1,5 kilometrový značený turistický chodník. Ak túžite po ľahkej turistike s osviežením na záver, vydajte sa k Bielej vyvieračke, ktorá je známa tiež pod názvom Margitin prameň.

Náučný chodník Gombasek Vás prevedie niekoľkými atraktívnymi miestami v okolí Gombaseckej jaskyne. Siedmou zastávkou je práve Biela vyvieračka. Prameň bol v minulosti v snahe zvýšiť výdatnosť výveru zachytávaný vysokým múrom zasadeným do svahu. Voda s teplotou 6,2 – 12 °C vyteká na povrch cez kovovú rúru umiestnenú vo výške asi 1 meter nad zemou. Zvyšok prírodného prameňa podteká skrz v súčasnosti už netesniacu pätu múru. V období vysokých vodných stavov hojná časť toku preteká prepadom ponad múr, čím vytvára zaujímajú scenériu vodopádu vytekajúceho z podzemia.

Pri skúmaní vyvieračky Vás istotne zaujme aj sladkovodný vápenec tzv. penovec, ktorý vznikol vyzrážaním chemogénnych sedimentov pod prameniskom. Krasové vyvieračky sú tradičným domovom vzácnych druhov rastlín ako veternica iskerníkovitá, krivec žltý či valdštajnka trojpočetná. Ak sa Vám pošťastí, natrafíte aj na pôvabných a ojedinelých zástupcov fauny, medzi ktorých patrí i zákonom chránená salamandra škvrnitá. Popoludní si spravte výlet do Rožňavy a doprajte si vodný relax v bazénoch Kúpaliska Rožňava. Pokiaľ dávate prednosť aktívnemu odpočinku a radi by ste sa dozvedeli viac o histórii Rožňavského okresu, zavítajte do Historickej expozície Baníckeho múzea a Galérie Baníckeho múzea. Podvečer sa ubytujte v rodinnom penzióne a naplánujte si výlety po Gemeri. Top ubytovanie neďaleko Bielej vyvieračky si poľahky zarezervujte cez stránku ubytovanie v Slavci. Na Váš dovolenkový zoznam si určite zapíšte Kaštieľ Betliar, Hrad Krásna Hôrka a unikátnu Ochtinskú aragonitovú jaskyňu.

Vedeli ste, že najnižšie položená ľadová jaskyňa na svete sa nachádza v Slovenskom krase? Silická ľadnica je situovaná v nadmorskej výške len 503 m n. m. a zavedie Vás k nej žlto značený turistický chodník vedúci z obce Silica. Dominanta Silickej planiny vznikla v druhohorných strednotriasových vápencoch Silického príkrovu podzemným tokom Čierneho potoka, ktorý sa vlieva do blízkej Gombaseckej jaskyne. Napriek tomu, že jaskyňa nie je voľne prístupná, čaká Vás príjemná turistika, ktorú zvládnu i Vaši najmenší.

Cesta po vyznačenom lesnom chodníčku Vám nenáhlivým krokom zaberie približne 20 minút. Schodisko pri samotnej jaskyni je z dôvodu prítomnej vlhkosti šmykľavé, preto pri schádzaní zvýšte opatrnosť. Istotne Vás uchváti vstupná portálová brána, ktorá je čiastočne zaľadnená. V tejto nadmorskej výške a zemepisnej šírke ide o výnimočný klimatický jav. Táto pozoruhodná ľadová jaskyňa je dlhá 1 100 m a jej útroby siahajú až do hĺbky 100 m. Archeologické nálezy dokazujú, že jaskyňa bola pred zaľadnením osídlená už v dobe neolitu.

Za vstupnou priepasťou sa nachádza skrytý podzemný svet, prístupný iba skúseným jaskyniarom. Hlavná, šikmá časť prepadliska je ohraničená 15 m vysokým ľadopádom, ktorý delí spodnú plochu na dve časti. Na dne ľadovej priepasti je 20 m dlhý otvor, ktorý ústí k Archeologickému dómu. V ňom sa nachádza aktívny horný tok Čierneho potoka, ktorý sa na povrch dostáva neďalekou Čiernou vyvieračkou. Aby sa jaskyniari dostali ďalej, musia použiť potápačskú výstroj a preplávať 60 m dlhý sifón Kufr. Po vynorení sa ocitnú v extrémne gigantickom jaskynnom priestore, ktorý zdobí nádherná kvapľová výzdoba.

Silická ľadová jaskyňa vznikla približne pred 2 000 rokmi prepadnutím stropu staršieho podzemného dómu. Ak ste sa zamýšľali nad tým, prečo nesie táto jaskyňa prívlastok ľadnica, máme pre Vás jednoduché vysvetlenie. Tí, ktorí tipovali, že sa v nej hromadí studený vzduch, ktorý premieňa vodu na ľad, majú pravdu. Celoročne sa v nej totiž pohybuje teplota okolo -2 až -5 °C. Mínusovým teplotám sa teší nielen, ľadová výzdoba, ale aj niektoré druhy netopierov. V zimných mesiacoch ju obýva netopier obyčajný, podkovár malý i vzácny netopier riasnatý. Pre svoju mimoriadnu hodnotu bola v roku 1982 vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku a o trinásť rokov neskôr sa stala súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Pokiaľ stále máte chuť objavovať, vydajte sa do neďalekej dedinky Slavec a navštívte, tentokrát už sprístupnenú Gombaseckú jaskyňu. Okrem majestátnych kvapľov, Vás očaria aj tenulinké biele brčká dlhé až 3 m. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Silickej ľadnice a venujte pár dní krásam Rožňavského okresu. Bohatú ponuku ubytovacích zariadení nájdete na stránke ubytovanie v Silici. K výnimočným zážitkom pridajte vodný relax na Kúpalisku Roňava, jazdu na koni v Konskom Dvore a návštevu legendami opradeného Hradu Krásna Hôrka.

Máte radi prírodu a chcete vidieť niečo unikátne? Niečo jedinečné? Niečo, čo obdivujú ľudia z celého sveta? Niečo také máme. Je to svet podzemnej nádhery s názvom Ochtinská aragonitová jaskyňa. Je zapísaná v svetovom prírodnom dedičstve UNESCO.

Aragonit je vzácny minerál, ktorý sa vyskytuje len veľmi zriedkavo. Je zaujímavý svojou štruktúrou a Ochtinská aragonitová jaskyňa je len jednou zo štyroch sprístupnených svojho druhu na svete. Ďalšie nájdete na Morave, v Mexiku a v Argentíne.

Nachádza sa 25 km od Rožňavy a jej návštevu môžete spojiť s prehliadkou kaštieľa v Betliari. Jaskyňa leží na svahu Hrádok a z parkoviska to máte do jej útrob len pár metrov.

Tie najlepšie veci boli objavené vďaka náhode. To platí aj v prípade Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Okolie Rožňavy bolo už od nepamäti preslávené bohatou baníckou históriou. V roku 1954 sa pri geologickom prieskume jednej zo štôlní uskutočnil oveľa významnejší objav. Bola ním táto unikátna jaskyňa. Sprístupňovanie jaskyne bolo zahájené v roku 1966 a prví návštevníci ju obdivovali v roku 1972.

Zaujímavosťou je mimoriadne dlhý vchod. Vďaka nedostupnosti jaskyne bolo potrebné preraziť až 144 metrov dlhý prístupový tunel. Celé trasa prekrásnym podzemím popod aragonitovú výzdobu má 300 metrov a zaberie Vám pol hodinku času. Teplota v jaskyni je medzi 7 a 8 stupňami Celzia, buďte na to pripravený. Aragonit v jaskyni neustále dorastá a tvorí sa a Vy budete mať možnosť vidieť jeho krásu. Jemné ihličky a bizarné útvary úplne odlišné od klasických kvapľových jaskýň. Aj keď svojou dĺžkou neohúri, tak zaručene ohúri svojou krásou a prírodným bohatstvom. Pol hodinku v podzemí určite nebudete ľutovať, lebo uvidíte niečo, čo miliardy ľudí na planéte ešte nevideli.

Túto nádheru si môžete vychutnať takmer po celý rok s výnimkou pondelkov. Na tento deň v týždni si radšej urobte náhradný program. Spravte si výlet do Slovenského krasu či Slovenského rudohoria. Navštíviť môžete aj nemenej známe jaskyne v okolí, jaskyňu Domica či Dobšinskú ľadovú jaskyňu.

Blízke obce, ako napríklad Slavošovce či Ochtiná ponúkajú predovšetkým rodinné ubytovanie v súkromí na privátoch. Nájdete tu aj dostatok príjemných chatiek, kde budete mať vytúžené súkromie. O niečo rušnejšie sú mestečká Jelšava a Rožňava, kde sú Vám k dispozícií aj penzióny či hotely. Všetko záleží na Vašich preferenciách, no pri Ochtinskej aragonitovej jaskyni nie je problém nájsť ubytovanie akejkoľvek kategórie.

Vyhľadávaným miestom dlhších prechádzok počas slnkom zaliatych dní je Brzotínsky rybník. Je to sústava 9 vodných plôch, ktorá sa nachádza v obci Brzotín v okrese Rožňava, na ľavom brehu potoka Čermošná pod Silickou planinou.

Tomuto miestu sa tešia predovšetkým rybári, ktorí tu majú vhodné miesto na vykonávanie svojej krásnej záľuby. Rybníky sú hospodárky využívané na chov rýb. V ich vodách môžete nájsť hlavne ladne sa vlniaceho kapra obyčajného. Možno sa Vám však pred očami mihne, alebo na háčik udice chytí aj šťuka, lieň alebo úhor. Vodné nádrže majú aj estetickú a turistickú funkciu. Žiaľ, milovníci kúpania si tu neprídu na svoje. 

Na brehoch jazera sa nachádzajú rôzne biotopy rastlín. Vďaka pálke širokolistej aj trstine sa tu udomácnili vodné vtáky ako trsteniarik malý a trsteniarik bahenný. V zozname zvierat žijúcich v tejto lokalite je aj kačica, bocian alebo volavka.

Celkovo 9 rybníkov je v správe Slovenského rybárskeho zväzu. Okolo vodnej plochy vedie chodník, ktorým sa môžete vybrať aj Vy. Urobíte tak niečo pre svoje zdravie a užijete si tu príjemný čas. Okrem tela si v tomto tichom prostredí perfektne oddýchne hlavne Vaša duša. Pohľad na pokojnú vodnú hladinu, na ktorej sa odrážajú lúče slnka, príjemné štebotanie vtákov alebo nasávanie jedinečnej atmosféry tohto miesta si Vás určite podmania.

Upokojení sa vydajte k ďalším zaujímavostiam regiónu. Dívať sa na svet z konského chrbta sa môžete na Konskom Dvore. Obdivovať sústavu náhorných plošín, kaňony riek, tiesňavy a množstvo povrchových i podzemných krasových javov je možné v Národnom parku Slovenský kras. Milujete leto a s ním spojené všetky radovánky? V takomto prípade sa Vám oplatí zájsť na kúpalisko Rožňava. O nekončenom vesmíre, jeho tajomstvách a úkazoch sa dozviete ak navštívite Hvezdáreň Rožňava.

Radi poznávate svet z konského chrbta? V takomto prípade zavítajte do obce Brzotín, kde si perfektne oddýchnete v spoločnosti týchto majestátnych tvorov v areáli zariadenia Konský Dvor.

Približne 4 km od okresného mesta Rožňava si môžete výborne odpočinúť v krásnej prírode Národného parku Slovenský kras. Z juhu si dokonalo užijete pohľady na krásy Silickej planiny, zo západu Plešiveckej planiny a v diaľke môžete zbadať aj Volovské vrchy. V obklopení tejto úžasnej scenérie je pre milovníkov štvornohých tátošov pripravený rozmanitý program.

V areáli agroturistického zariadenia Konský dvor si celoročne užijete jazdenie na koňoch alebo poníkoch. Začiatočníci sa tu naučia základy jazdenia počas praktickej aj teoretickej výučby v jazdeckej škole. Pre pokročilých jazdcov je v ponuke možnosť vychádzok do prírody alebo prípravy na jazdecké preteky v parkúrovom skákaní. Tí, ktorí majú radšej pevnú zem pod nohami a ich strach im nedovoľuje vysadnúť do koženého sedla si môžu objednať jazdu na koči.

Aj najmladší návštevníci tohto miesta sa môžu okrem krásneho času v konskej spoločnosti zblížiť s kamarátmi na letnom detskom tábore. Tento je určený pre deti od 8 do 15 rokov a je len na Vás, či ich sem budete voziť každý deň, alebo ich tu necháte na celý pobyt. Menej udatné deti sa najskôr môžu skamarátiť so zvieracími priateľmi v Mini ZOO. Na Konskom dvore žijú prítulné zvieratká ako osly, kozy, ovce, psi aj mačky. Vedzte, že si so sebou okrem nezabudnuteľných zážitkov odnesú mnoho spomienok aj suvenírov v podobe fotografií.

Konský dvor je vyhľadávaným miestom aj pre jeho ďalšie ponúkané služby. V prípade hladu môžete zasýtiť svoje brušká v miestnej reštaurácii, ktorá je tematicky rozdelená na furmanskú, poľovnícku časť a letnú a zimnú záhradu. Nielen mestské deti oceňujú grilovačku alebo opekačku, ktoré je možné absolvovať na vonkajších prístreškoch s ohniskami. Po fyzicky náročnom dni si môžete dopriať ďalšie lákadlo tohto areálu, ktorým je wellness. Rôzne druhy masáží, sáun aj bazén Vám pomôžu k perfektnej relaxácii.

Ak si už teraz predstavujete svoj pobyt na tomto mieste, pokojne si do Vášho programu, kam sa vydať a výlet v Brzotíne alebo okolí zapíšte nasledujúce atrakcie. K romantickým prechádzkam je priam stvorený Brzotínsky rybník. Dych berúca príroda sa dá poznávať po turistických chodníkoch, ktoré vedú Národným parkom Slovenský kras. Osviežiť svoje telá v krištáľovo čistej vode je možné v bazénoch kúpaliska Rožňava. Vozenie na banskom vláčiku alebo pohľady do histórie baníctva sa Vám nastyknú počas návštevy Baníckeho múzea Rožňava.

Zlákala Vás predstava spoznávať krásy tohto regiónu? Zarezervujte si už teraz ubytovanie pri zariadení Konský Dvor. Môžete si na svoju rodinnú dovolenku vybrať z pekných chát a chalúp. Alebo Vám postačí aj cenovo prijateľné ubytovanie v súkromí Brzotíne? Radi Vám pomôžeme na základe Vami zvolených preferencií vybrať si to najlepšie ubytovanie nielen v obci Brzotín, ale aj na Slovensku.

Pôvodne nížinný vodný Hrad v Štítniku bol postavený v 13. storočí a plnil funkciu ochrannej pevnosti. Stojí na rovinke a pred nepriateľmi ho v minulosti chránili rozsiahle močariská. Do hradu sa dalo dostať iba jediným padacím mostom, ktorý býval počas noci a v prípade hroziaceho útoku zdvihnutý. Zrúcaninu protitureckej pevnosti nájdete priamo v obci, neďaleko gotického evanjelického kostola.

O jeho prestavbu a renováciu sa v roku 1432 postaral šľachtický rok Bebekovcov. Keďže pevnosť musela odolávať častým tureckým nájazdom, v roku 1577 sa znovu prebudoval na modernú pevnosť. Vonkajšie opevnenie bolo zosilnené kruhovými delovými baštami a navýšila sa aj pozorovacia hranolová veža. Do protitureckého obranného pásma bol zaradený v roku 1559.

Po ústupe tureckých vojsk sa na hrádok opäť vrátili zemepáni. Na hrade sa vystriedali uhorské šľachtické rody Baloghovcov, Pongrácovcov, Rákocziovcov a Bakošovcov. Po úmrtí posledného potomka z roku Bakošovcov v roku 1666, opevnené sídlo prevzal stúpenec Juraja I. Rákociho. Po jeho smrti ostal hrad bez majiteľa a z kedysi mocnej pevnosti zostala už iba zrúcanina.

V 19. storočí sa do rekonštrukcie schátranej stavby pustila banícka rodina Sárkányi a z jedného krídla sa stal kaštieľ. Z pôvodného vodného hradu sa do dnešných čias zachovalo len západné prízemné krídlo, juhovýchodná bašta a časť vstupu na východnej strane. Na mieste severného krídla stojí v súčasnosti hospodárska budova. Po vzájomnej dohode prešiel hrad v roku 2016 do vlastníctva obce Štítnik, ktorá sa postarala o vyčistenie areálu a pustila sa do príprav jeho obnovy. Tá by sa mala dotknúť i legendami opradených katakomb, ktorých existencia sa traduje už po stáročia.

V obci Štítnik si môžete obzrieť aj ďalšie zaujímavé stavby – morový stĺp, radnicu, kúrie, meštianske domy i spomínaný evanjelický gotický kostol. Dedinka sa preslávila aj čipkárstvom, ktoré tu v roku 1905 zaviedli sestry Szontághové, keď manuálne začali háčkovať čipky technikou zvanou irlandské guipure. Ak máte ešte dostatok energie, spravte si výlet do blízkej obce Ochtiná a prezrite si nádherný podzemný svet Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Táto nevídaná krása je právom zapísaná na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. Zarezervujte si ubytovanie v okolí Štítnickeho hradu a pustite sa do objavovania ďalších zaujímavostí Gemerského regiónu. Bohatú ponuku ubytovania si môžete poprezerať na stránke ubytovanie v Štítniku.

Hrad Blh, nenápadná zrúcanina ležiaca vo výške približne 400 m n. m. je ukrytá pred zrakmi návštevníkov uprostred bývalej Čiernej obory, ktorá je dnes súčasťou zvernice Teplý Vrch. Zvedaví turisti budú po výstupe k ruinám hradu očarení krásnym výhľadom na obec Veľký Blh, okolitý okres Rimavská Sobota a vodnú nádrž Teplý Vrch. Z hradného areálu, ktorý pozostával z dvoch palácov, štyroch bášt a niekoľkých domov sa nám do dnešných dní zachovali len dva pásy kamenných hradieb, náznaky budov a cisterna na vodu. Miesto ale napriek tomu dýcha históriou a Vy môžete naplno využiť svoju fantáziu, keď si v hlave budete vytvárať obrázky hradných siení dávnej minulosti.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1323. Odvtedy bolo miesto sídlom viacerých známych i menej známych uhorských šľachticov. Dôležitú úlohu zohral počas husitských aj protihabsburských povstaní a jeho majitelia hradný areál neustále opevňovali. V čase svojej najväčšej slávy bol hradný komplex značne veľký a mal rozmery 150 x 70 m. Po potlačení povstaní začiatkom 18. storočia ostal hrad, žiaľ, nenávratne zničený.

K ruinám hradu sa dnes dostanete od vodnej nádrže Teplý vrch alebo zo zvernice s rovnakým názvom. Mimochodom, chránený zverník má rovnako zaujímavú históriu. Bol zriadený už v 18. storočí a je prvým na území dnešného Slovenska, kam bol dovezený daniel škvrnitý pôvodom zo Stredomoria a juhozápadnej Ázie. Posledným neštátnym vlastníkom zvernice bol bulharský cár Ferdinand Coburg, známy poľovník a cestovateľ. V zvernici pokračujú v tradícii chovu danielov, ku ktorým sa v súčasnosti pridružil tiež chov muflonej zveri. Vzácnosťou okolitého lesa je aj dub Márie Széchyovej, ktorý je približne 300 rokov starý. Pri prechádzke lesom neprehliadnite ani jedinečnú sekvoju mamutiu.

Výstup k zrúcanine je nenáročný a trvá približne 5 minút. Ak sa radi nechávate vtiahnuť do histórie prostredníctvom návštev starých hradov, nevynechajte túru na zrúcaniny v okolí. Navštíviť môžete neďaleký Drienčanský hrad alebo Hrad Sobôtka v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota a okolie Vám ponúkajú krásne prírodné zákutia aj zaujímavé múzeá. Vyberte si ubytovanie v blízkosti Hradu Blh a vyrazte na výlety za dobrodružstvom po celom regióne.

Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhozápadnej časti našej krajiny, pri hraniciach s Maďarskom. Zasahuje do okresov Rožňava a Košice-okolie, časť ochranného pásma aj do okresu Revúca. Jeho rozloha je 34 611,08 ha, ochranné pásmo tvorí 11 741,57 ha. Územie národného parku tvorí sústava náhorných plošín, kaňony riek, tiesňavy a množstvo povrchových i podzemných krasových javov. Slovenský kras je najrozsiahlejším krasovým územím planinového typu v celej strednej Európe. 78 % jeho plochy pokrývajú lesy.

Slovenský kras bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť 31. augusta 1973. Oblasť bola 1. marca 1977 ako prvá na Slovensku zapísaná do medzinárodnej siete Biosférických rezervácií UNESCO v programe Človek a biosféra. Oblasť sa národným parkom stala 13. februára 2002. Momentálne je známych viac než 1 350 jaskýň a priepastí, ktoré sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Asi najvýznamnejšou jaskyňou je unikátna Ochtinská aragonitová jaskyňa. Územie je známe rozmanitosťou prírodných podmienok. Tie umožňujú, aby sa tu vyskytovali živočíšne aj rastlinné druhy horských, lesostepných aj stepných zástupcov.

Klíma národného parku a jeho "Naj"

Klíma je v Národnom parku Slovenský kras mierna. Oblasť spadá do pásma mierne vlhkého a mierne teplého podnebia, vyššie položené miesta spadajú do oblasti mierne chladnej klímy. Priemerná teplota v januári sa drží v rozmedzí -4 až -6 °C, v júli sa zase šplhá medzi 19 až 20 °C. Snehová pokrývka územie pokrýva od 50 do 115 dní, priemerne do maximálnej výšky 45 cm. Ročný úhrn zrážok nie je nijako výrazný, dosahuje hranicu 630 až 990 mm. Voda vsakuje do podzemných dutín a následne vznikajú tzv. vyvieračky (napr. Brzotínska, Ardovská, Kečovská a iné). V národnom parku natrafíte na dva vodopády (Hrhovský, Hájske) a niekoľko menších vodných nádrží. Sú to rôzne rybníky, napríklad Jasovské alebo Hrušovské.

Národný park Slovenský kras sa pýši viacerými naj. Najvyššie položené miesto je vo výške 925 m n. m. na vrchole Matesovej skaly. Najnižšie položené miesto je vo výške 217 m n. m. na úpätí Plešivskej planiny. Najdlhšia a súčasne najhlbšia jaskyňa je jaskynný systém Skalistého potoka (dĺžka 8 123 m, výškový rozdiel 373 m, vertikálne rozpätie 376 m). Najstaršia prírodná rezervácia pochádza z roku 1925 (Jasovská jaskyňa). Najnižšie položená klasická ľadová jaskyňa (Silická jaskyňa) sa nachádza vo výške 503 m n. m. Najmenšia prírodná rezervácia má rozlohu 1,22 ha (Pod Fabiankou), zatiaľ čo najväčšia (Brzotínske skaly) má rozlohu 433,78 ha.

Slovenský kras má pestré zastúpenie flóry i fauny

Národný park Slovenský kras má vo svojom zastúpení flóru rozličných oblastí. Rastliny spolu so svojimi spoločenstvami patria medzi najpôsobivejšie zložky tunajšej prírody. Je tu pekne viditeľný vplyv ako karpatskej, tak panónskej flóry, vytvára akoby mozaiku vegetácie. Dokonca tu rastú všetky druhy rumeníc, ktoré sa v našej krajine vyskytujú. Vzhľadom k výškovému rozpätiu Slovenského krasu sú zreteľne vytvorené tri vegetačné stupne – planárny, kolínny, submontánny. Za endemit národného parku je v súčasnej dobe považovaná chudôbka drsnoplodá Klášterského. Nahradila rumenicu turnianskú, ktorá bola ešte donedávna považovaná za tunajší endemit. Medzi ďalšie endemity územia patria napríklad šafran spišský, poniklec prostredný alebo peniažtek slovenský. Najväčšie zastúpenie majú kalcifyty a xerotermné druhy. Ich hlavnou vlastnosťou je dobrá adaptabilita na prostredie, prežijú v stave sucha aj v extrémnych mrazoch. V Národnom parku Slovenský kras sa vyskytuje až 1 500 taxónov vyšších rastlín, ale viažu sa k nemu aj ďalšie „naj“. Nájdete tu najväčšie územie s porastom kandíka psieho a najnižšiu nadmorský výšku s výskytom astry alpínskej.

Fauna Národného parku Slovenský kras je taktiež rozmanitá. Územie je domovom všetkých našich šeliem, množstva bezstavovcov, takmer všetkých druhov netopierov. Bohaté zastúpenie majú taktiež avifauna (vtáctvo), herpetofauna (plazy) a bratrachofauna (obojživelníky). V jaskyniach a podzemných priestoroch sa vďaka podmienkam na život vyskytujú okrem netopierov aj pavúky a mäkkýše. Každoročne prebieha spočítanie netopierov počas ich zimovania v jaskynných systémoch. V tom období tu žije 24 druhov v zastúpení viac než 50 000 jedincov. Avšak typická pre toto územie je najmä fauna stepného a lesostepného pásma. Medzi zaujímavé živočíchy národného parku patria sága stepná, krátkonôžka štíhla, jašterica zelená, užovka stromová, syseľ pasienkový, sova dlhochvostá či ďateľ čierny. Fauna Slovenského krasu má tiež svoje „naj“. V národnom parku žije najväčšia zimujúca kolónia netopierov, hniezdi tu náš najväčší (orol skalný) aj najmenší operenec (králiček ohnivohlavý), svoj brloh tu má náš najväčší cicavec (medveď hnedý).

Skvelé miesto na prechádzky, turistiku i horolezectvo

Súčasťou národného parku je 6 prírodných rezervácií, 10 národných prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (najmä jaskýň). Každé z týchto miest je niečím iným výnimočné a vyniká inou devízou, ktorá láka turistov. Turisti ich môžu navštevovať celoročne. Je možné si naplánovať nenáročné prechádzky, ako aj viacdňové prechody. Všetko je to len o zvážení vlastných schopností, síl a možností. V lete je v národnom parku typická pešia turistika, cykloturistika aj horolezectvo. V zime nie je ničím nezvyčajným stretnúť bežkárov. Čo sa týka spomínaného horolezectva, celoročné je možné len v lokalitách Stienka za chatou, Stienka nad potokom (strana od potoka aj zo steny Masívu Zadného komína) a Májová Veža. V ostatných lokalitách platí vzhľadom na vysoký stupeň ochrany prírody uzávera od 1.2. do 31.7. Hlavným strediskom horolezectva v Slovenskom krase je NPR Zádielska tiesňava.

Medzi ďalšie možnosti, ktoré ponúka Národný park Slovenský kras, patrí agroturistika, rybárčenie aj jazdenie. Perfektný výlet Vás čaká aj k Turnianskemu hradu, Štítniku či Plešivcu, ktoré sú zrúcaninami hradov. Veľmi pekne je aj pri Zádielskom hradisku, hrade Krásna Hôrka či kaštieli Betliar. Na našich stránkach nájdete ponuku ubytovania v okolí Národného parku Slovenský kras, vďaka ktorému budete k atrakciám okolia skutočne blízko. Potom je Vašou úlohou už len zbaliť si batoh, obuť túlavé topánky a vydať sa spoznávať jeho krásy.

Ak patríte medzi aktívnych ľudí, ktorí majú radi turistiku, históriu a krásne výhľady, odporúčame Vám návštevu starého Jelšavského hradu. Hrad sa nachádza na kopci uprostred lesa, neďaleko mesta Jelšava, v regióne Gemer, okrese Revúca, v nadmorskej výške 477 m n. m.

K hradu sa dostanete tak, že po opustení mesta odbočíte pred magnezitovými závodmi doľava. Pokračujte približne 1 km na miesto, kde sa cesta rozvetvuje. Tu je možné zaparkovať auto. Modrá turistická značka Vás zavedie až k zrúcanine hradu. Výstup Vám potrvá približne 30 – 40 minút. Rátajte s prevýšením 133 m. Túru zvládnu aj rodiny so staršími deťmi. Nádherné výhľady na údolie a mesto Jelšava sú za pekného počasia tou najkrajšou odmenou za vynaloženú námahu.

Starý Hrad Jelšava nebol veľký. Rozkladal sa na ploche približne 60 x 20 m. Jeho dominantou bola štvorhranná veža s pôdorysom 10 x 10 m, ktorá mala až 3 m široké múry. Hrad obklopovalo opevnenie s polkruhovitou vežičkou z lomového kameňa. Cesta do hradu viedla ponad priekopu a bola chránená palisádami.

O výstavbu hradu sa zaslúžil palatín Lenstach Jolsvai z rodu Ratoldovcov. Hrad bol postavený v 14. storočí. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza až z roku 1421. V 15. storočí zohral hrad významnú úlohu v bojoch s vojskami Jána Jiskru a bratríkmi. Tieto udalosti ho však vážne poškodili. V roku 1461 ho obnovili Perényiovci. Význam hradu postupne zanikal a centrom hospodárskeho i spoločenského života sa postupne stal neďaleký Muránsky hrad. Definitívny zánik Jelšavského hradu pravdepodobne spôsobili ťažké boje s Turkami v roku 1566. Túto dramatickú historickú udalosť popisuje vo svojej básni aj známy slovenský poet Samo Chalúpka, ktorý študoval na neďalekom gemerskom evanjelickom gymnáziu.

Ak sa nachádzate v tomto regióne, určite si nenechajte ujsť návštevu neďalekej jedinečnej Ochtinskej aragonitovej jaskyne, ktorú prichádzajú obdivovať turisti z celého sveta. Bola objavená náhodou pri razení prieskumnej banskej štôlne a obsahuje jedny z najkrajších aragonitových výzdob na svete. Možno Vás svojou históriou a vzhľadom zaujme Hrad Štítnik. A ak patríte medzi obdivovateľov technických pamiatok, nevynechajte zo svojich plánov návštevu Slavošovského tunela. Po zaujímavých výletoch po hradoch a jaskyniach Vám možno dobre padne aj osvieženie na letnom Kúpalisku v Revúcej.

Hovoríte si, že by ste chceli navštíviť všetky tieto zaujímavé miesta? Jeden deň Vám na to nebude stačiť. V takom prípade možno oceníte ponuku našich ubytovateľov. Zarezervujte si už teraz ubytovanie v blízkosti Hradu Jelšava. Je len na Vás, či si vyberiete útulné chaty a chalupy alebo uprednostníte pohodlné apartmány v Jelšave.