Vrchy v Žilinskom kraji

Veľký Rozsutec

Veľký Rozsutec

Terchová

Veľký Rozsutec je veľmi výrazným vrchom Malej Fatry, podcelku Krivánska Malá Fatra. Týči sa do výšky 1 609,7 m n. m. Práve jeho výška, ale určite aj tvar mu napomohli k tomu, že sa stal symbolom kraja, kde pôsobil najznámejší zbojník Juraj Jánošík a vlastne aj celej Malej Fatry. Ako sa postupne nasúval chočský príkrov na mäkšie vrstvy krížňanského príkrovu, vznikol tento majestátny vrch. Jeho vrchol a aj okolité skalné mestá, ktoré sú najväčšie na území Slovenska, vznikli eróziou.

Lokalita, v ktorej sa tento majestátny kopec nachádza, spadá do Žilinského kraja. Je na rozhraní okresov Žilina a Dolný Kubín, zasahuje do katastrálneho územia obcí Párnica a Terchová, okrajovo aj Zázrivá.

Hovorí sa, že Veľký Rozsutec je akási truhlica nazhromaždených pokladov slovenského národného hrdinu Juraja Jánošíka, ktoré tam ukryl. Údajne ich nájde a vykope len ten, koho povaha sa podobá tej Jánošíkovej. Teda niekto, kto len tak pre niečo nezradí svoje ideály.

Veľký Rozsutec je právom považovaný za jeden z najkrajších vrchov na celom Slovensku, a to má teda dosť veľkú konkurenciu. Napomáha k tomu určite aj jeho poloha v chránenej prírodnej rezervácii Rozsutec, ale najmä famózny výhľad, ktorý z vrcholu uvidíte. Veď posúďte sami, zhora uvidíte Malý Rozsutec, Veľký Choč, Chleb, Stoh, pohoria Kysúc, Oravy aj vrcholy Západných Tatier. K tomu sa ocitnete v obklopení unikátnych a skutočne vzácnych druhov fauny a flóry, keďže lokalitu z botanického hľadiska radíme k slovenským najbohatším. A aby toho nebolo málo, Veľký Rozsutec je vyobrazený aj na logu Národného parku Nízke Tatry.

Keď sa na vrchol dostanete, chvíľu si tam poseďte a nasávajte atmosféru. Toľko odtieňov zelenej farby na kopcoch a toľko odtieňov modrej farby v pozadí. Tá krása sa nedá slovami popísať. Výhľady Vás nabijú energiou a Vy jej budete mať na rozdávanie. Pred zostupom dolu si nezabudnite spraviť fotku pri kríži, je to tam takmer tradícia.

Túra na Veľký Rozsutec sa radí skôr k tým náročnejším, určite je potrebná dobrá kondička a ideálne aj pravidelná fyzická aktivita. Vzhľadom k tomu, že sa kopec nachádza v prírodnej rezervácii, platí tu sezónna uzávera od 1.3. do 15.6., ktorú je potrebné rešpektovať a dodržiavať. Namiesto toho si túru naplánujte napríklad na zimu, kedy je Rozsutec skutočne nádherný, poprípade na jeseň, kedy sa príroda v Jánošíkových dierach mení na maliara a stromy hrajú všetkými farbami. Alebo využijete obdobie známych a očakávaných malofatranských inverzií? Je to len na Vás.

Nohy Vás na vrchol zavedú jednou z nasledujúcich trás. Po zelenej turistickej značke budete štartovať zo Štefanovej cez sedlo Medziholie. Po modrej turistickej značke môžete ísť z Párnice cez sedlo Medziholie alebo z Terchovej cez Jánošíkove diery a sedlo Medzirozsutce. Napokon sa núka ešte červená turistická značka hlavným hrebeňom, ktorá vedie zo Zázrivej cez sedlo Medzirozsutce alebo zo sedla Medziholie, kde sa následne križujú viaceré trasy.

Prísť do kraja Juraja Jánošíka a nevystúpiť na Veľký Rozsutec, to by bola skutočne premrhaná šanca na úžasný výlet. Ak sme Vás dostatočne inšpirovali, neváhajte a rovno si rezervujte ubytovanie v blízkosti Veľkého Rozsutca. Vyberiete si na stránkach ubytovanie Terchová aj ubytovanie Štefanová. Presvedčte sa sami, či si na nezabudnuteľnú túru trúfnete alebo Vám postačí navštíviť atrakcie v okolí Terchovej.

… Viac

Malý Rozsutec

Malý Rozsutec

Terchová

Malý Rozsutec je jedným z vrchov Malej Fatry, geomorfologický podcelok Krivánska Fatra, s výškou 1 343,5 m n. m. Nachádza sa v okrese Žilina. Vrch zasahuje do katastrálneho územia obce Terchová a čiastočne Zázrivá. Spolu so svojím „bratom“ Veľkým Rozsutcom vytvárajú jedinečnú siluetu severnej časti pohoria Malá Fatra.

Kopec je charakteristický svojimi vápencovými stenami, ktoré sú veľmi ostré, ako aj skalným cimburím. Severozápadnú a juhozápadnú časť masívu odvodňujú prítoky Varínky, východnú časť prítoky Zázrivky.

Hore na vrchol vedú krásne, avšak náročné trasy. Z Terchovej, časť Biely potok, sa smerom na vrchol po západnom ramene vydáte po zelenej turistickej značke. Tak isto z Terchovej - Bieleho potoka sa po modrej turistickej značke vydáte cez Jánošíkove diery do sedla Medzirozsutce, a následne na vrchol po zelenej turistickej značke. Výstup môžete začať aj z parkoviska v Štefanovej. Po žltej turistickej značke dôjdete do sedla Vrchpodžiar, nasledujú Pod Pálenicou (po zelenej turistickej značke), Pod Tanečnicou (po modrej turistickej značke), na Medzirozsutce a následne opäť po zelenej značke na vrchol. Trasy sú na niektorých miestach charakteristické skalnými prevismi, rebríkmi, vyšmýkanými skalami a prítomnosťou reťazí. Preto sa netreba preceniť, ani zanedbať prípravu na výstup.

Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Rozsutec, vyhlásenej v roku 1967, ktorá spadá do Národného parku Malá Fatra. Po výstupe Vás možno prekvapí jeho relatívne malá plocha. Nevadí to, keď ste jedinými turistami, ak sa však za sebou stretne viacero skupiniek, bude hore trošku tesno. Nachádza sa tam klasické označenie tabuľou a schránka s vrcholovou knižkou. Treba si však dať veľký pozor na zrázy. Poseďte si na tráve, ktorá je ohraničená kosodrevinou i strmými skalami a vnímajte pokojnú, miestami až romantickú atmosféru tohto miesta.

Malý Rozsutec ponúka krásne panoramatické výhľady. Keďže nepatrí medzi najvyššie kopce, možno nie sú až také rozmanité, rozhodne však stoja za to. Ako prvý asi zazriete Veľký Rozsutec, ale svoje krásy odhalí aj sedlo Medzirozsutce a vrchy Osnica a Stoh. Keď sa zahľadíte do diaľky, môžete zahliadnuť Tatry, Chočské vrchy, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy aj Moravsko-sliezske Beskydy.

Poriadne si výstup naplánujte a môžete vyraziť. Nakoľko sa túra radí medzi ťažké, odporúčame Vám obuť si turistické topánky hneď skoro ráno. Najlepšie teda bude, ak si zarezervujete ubytovanie pri Malom Rozsutci. Pestré možnosti nájdete na stránkach ubytovanie Terchová, ubytovanie Štefanová alebo ubytovanie Zázrivá. Pomyselnú štartovaciu čiaru tak budete mať blízko a do kopca pôjdete oddýchnutí a plní energie.

… Viac

Veľký Choč

Veľký Choč

Vyšný Kubín

Veľký Choč je vďaka svojej výške 1 611 m n. m. najvyšším vrchom v pohorí Chočské vrchy. Nachádza sa v ich západnej časti, v katastri obce Vyšný Kubín, pod vrcholom sa však láme aj hranica okresov Ružomberok a Dolný Kubín, ako i katastrálne územia Valaská Dubová, Jasenová a Lúčky. Je považovaný za jeden z najkrajších vrchov, aké na Slovensku môžete navštíviť.

Vrchol, ktorý je porastený kosodrevinou poskytuje prekrásny panoramatický výhľad. Malá Fatra, severná strana Veľkej Fatry, Oravská Magura, Oravské Beskydy, Západné Tatry a Nízke Tatry, tie všetky z vrcholu uvidíte. Nie sú to však len kopce, ktoré budete vidieť, ale napríklad aj liptovské more - Liptovskú Maru. Ak Vám počasie bude priať, dokonca aj Poľsko a Moravu!

Zaujímavosťou Veľkého Choču je jeho tvar, ktorý pripomína nepravidelnú pyramídu. Zamiloval sa doň aj slovenský velikán Pavol Orságh Hviezdoslav, ktorý jeho krásy ospevoval vo svojich básňach. Veru, niet sa mu čo čudovať a potvrdia to aj všetci turisti, ktorí si náročnú túru na vrchol odšliapali. Tá nie je dlhá, avšak takmer kilometrové prevýšenie preverí kondičku každého návštevníka. Dajte si pozor aj na čas výstupu, skoré ranné a neskoré večerné hodiny už nie sú veľmi vhodné, nakoľko sa v tejto lokalite vyskytuje jej stály obyvateľ, medveď hnedý.

Turisti sa na Veľký Choč môžu dostať niektorou z nasledovných trás. Z Jasenovej po červenej turistickej značke. Z Lúčok po červenej značke Jastrabou dolinou cez poľanu Žimerová a sedlo Vráca až na vrchol. Z Likavky po červenej alebo po modrej turistickej značke cez sedlo Spuštiak na Poľanu a následne po zelenej turistickej značke na vrchol. Z Vyšného Kubína po zelenej turistickej značke. A napokon najrýchlejšia trasa, tá vedie z Valaskej Dubovej po modrej turistickej značke na Poľanu a následne odtiaľ na vrchol po zelenej turistickej značke.

Na našej stránke si môžete zarezervovať vhodné ubytovanie pri niektorom z východiskových bodov túry na vrchol Veľkého Choča. Potom Vám už nič nebude brániť v tom, aby ste si obuli turistické topánky a vydali sa na cestu hore, za fantastickým výhľadom a skvelým pocitom zo seba samého.

… Viac

Chleb

Chleb

Terchová

Výstup na vrch Chleb patrí k obľúbeným turistickým trasám v Malej Fatre. S výškou 1 646 m n. m. mu patrí tretie miesto medzi vrcholmi tohto pohoria. Vďaka jednoduchej dostupnosti je vhodným cieľom výletov aj pre rodinky s menšími deťmi či seniorov. Na svoje si však prídu aj zdatnejší turisti, ktorí môžu vyskúšať dlhšie a náročnejšie turistické trasy z Terchovej i zo Šútova.

Aké sú teda možnosti výstupu? Pohodlným turistom a dospelým, ktorí so sebou berú svoje ratolesti odporúčame využiť lanovku, ktorá vedie od Chaty Vrátna do Snilovského sedla. Odtiaľ Vás čaká príjemná, asi 40 minútová prechádzka po červenom chodníku s veľmi jemným stúpaním. Pod vrchom príjemne prekvapí Chata pod Chlebom, kde si oddýchnete a kúpite občerstvenie. Zvoliť samozrejme môžete aj pešiu variantu, ktorá z Vrátnej doliny cez Snilovské sedlo a na Chleb trvá 3 hodiny. Náročných turistov možno osloví výstup zo strany Šútova a Kraľovian. Táto trasa začína v časti Rieka a pokračuje Šútovskou dolinou, Šútovským vodopádom, Mojžišovými prameňmi, Kopiskami, Sedlom pod Hromovým a nakoniec vysnívaným Chlebom. Výstup trvá 4 a pol hodiny, prevýšenie je 1 223 metrov. Počas snehovej prikrývky je však trasa ťažko prechodná.

Vrch Chleb je súčasťou národnej prírodnej rezervácie. Nachádzajú sa tu vzácne rastliny i živočíchy, významné sú tiež spoločenstvá chránenej kosodreviny a alpských lúk. Na prvý pohľad Vás upútajú špecifické skalné bralá, rokliny a kamenné moria. Zo samotného vrchu sa naskytajú krásne výhľady na okolitú krajinu.

Chleb je prístupný celoročne. Kým na jar, v lete a počas pestrofarebnej jesene ponúka kvalitnú turistiku a spoznávanie fatranskej prírody, v zime lokalita ponúka výbornú lyžovačku. Vyskúšať tu môžete jednu z najstrmších zjazdoviek v Malej Fatre - Oštiepkovú muldu. Taktiež blízke lyžiarske stredisko Vrátna Free Time Zone je otvorené až 4 mesiace v roku.

Ak Vás možnosť turistiky či lyžovačky v tejto lokalite zaujala, rezervujte si ubytovanie v blízkosti vrchu Chleb a využite tak napríklad predĺžený víkend na spoznávanie celého Národného parku Malá Fatra. Ak máte radi prírodu, nenechajte si ujsť túru na Veľký Kriváň a pokochajte sa pohľadmi na Šútovský vodopád. Alebo sa inšpirujte chatami a malebnými drevenicami a rezervujte si ubytovanie v Terchovej. Čaká tu na Vás Socha Juraja Jánošíka i Kalvária v Terchovej. Možností využitia voľného času v okolí vrchu Chleb je skutočne mnoho, tak neváhajte a naplánujte si výlet už teraz.

… Viac

Veľký Kriváň

Veľký Kriváň

Terchová

Najvyšší vrch pohoria Malá Fatra sa týči vo výške 1 708,7 m n. m. Je ním majestátny Veľký Kriváň. Nesie po ňom názov aj celý hlavný hrebeň, v ktorom sa nachádza, Krivánska časť Malej Fatry. Katastrálne spadá do obce Terchová a mesta Turany. Susediacimi vrcholmi sú Chleb a Pekelník. Výstup na Veľký Kriváň sa radí medzi náročné trasy, pri ktorých je potrebné prekonať značný výškový rozdiel. Prevýšenie je približne 1 000 m. Ak sa rozhodnete, že si túru chcete zjednodušiť, využite pri výstupe lanovku Vrátna - Chleb.

Na vrchole a v jeho okolí sa v sezóne môžete osviežiť čučoriedkami, ktoré tu voľne rastú. Okrem nich sa tu nachádzajú prevažne lúky, pod vrcholom sa nachádza pásmo kosodreviny. Výhľad do okolia je krásny, panoramatický. Uvidíte Vysoké Tatry, Západné Tatry, Nízke Tatry, vrcholy Oravských Beskýd, Kysuckých Beskýd i Veľkej Fatry. Okrem vrcholov však budete mať ako na dlani aj celé okolie, vrátane Vrátnej doliny.

Trasa začína vo Vrátnej, pri chate Vrátna. Začínate na zelenej turistickej značke až po Snilovské sedlo vo výške 1 524 m n. m. Potiaľ sa môžete dostať aj sedačkovou lanovkou. Tu prejdete na červenú turistickú značku, ktorou budete pokračovať až na vrchol Veľkého Kriváňa. Ako zaujímavosť uvedieme, že Vrátna dolina, ktorá je v okolí východiskového bodu, bola kedysi navštevovaná najmä botanikmi a zlatokopmi. Majte teda oči otvorené, nikdy neviete, na čo cestou natrafíte.

Zarezervujte si ubytovanie v okolí Veľkého Kriváňa. Skúste napríklad stránku ubytovanie Terchová, kde nájdete bohatú ponuku rozličných ubytovacích možností. Keď tu budete, využite voľný čas a naplánujte si výlet aj inde po okolí. Na stránke atrakcie Terchová nájdete mnohé tipy na výlety v okolí. Vyskúšajte, určite nebudete ľutovať.

… Viac

Malý Kriváň

Malý Kriváň

Nezbudská Lúčka

Malý Kriváň leží v najatraktívnejšej časti Krivánskej Fatry, konkrétne v Krivánskych Veterných holiach. Vďaka svojej výške 1 670,9 m n. m. je druhým najvyšším vrchom pohoria Malá Fatra. Katastrálne ho radíme do Žilinského kraja a je hranicou okresov Martin a Žilina. Zasahuje ako do katastra mesta Turany, tak aj do katastrov obcí Belá, Krasňany a Sučany. V jeho okolí sa nachádzajú ďalšie veľmi turisticky atraktívne vrchy Hole, Meškalka, Ostredok, Mojský Grúň, Stratenec, Koniarky i Kuriková.

Vrcholom túry na Malý Kriváň budú nepochybne krásne panoramatické výhľady do širokého okolia vrchu. Ako na dlani budete mať Žilinskú aj Turčiansku kotlinu vrátane pohorí, tak isto Krivánsku Fatru a Martinské hole. Ak Vám bude počasie priať, možno zahliadnete taktiež Nízke Tatry, Západné Tatry, Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Javorníky, Súľovské vrchy, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy a iné. Tipom od turistov, ktorí na Malý Kriváň šliapu pravidelne je prenocovanie v stane. Východ aj západ slnka jednoznačne stoja za to. Zážitok budete mať úplne dokonalý.

Malý Kriváň leží na hlavnom hrebeni Krivánskej Fatry, cez ktorý prechádza červená turistická značka. Túra je o niečo náročnejšia, avšak rozhodne veľmi atraktívna. Svoj východiskový bod si môžete vybrať hneď z viacerých miest. Obľúbená je trasa z Vrátnej, odkiaľ pôjdete lanovkou a prejdete Snilským sedlom červenou značkou na vrchol. Môže ním byť obec Krasňany, odkiaľ Vás povedie modrá značka cez vrch Príslopok a sedlo Priehyb a následne sa napojíte na predošlú červenú značku. Z obce Belá vyrazíte z časti Bránica, odkiaľ zelenou značkou prejdete do sedla Malá Bránica, cez sedlo Na koni, do sedla Bublen a následne sa opäť napojíte na prvú červenú značku. Zaujímavá je aj chodník z Nezbedskej Lúčky a odtiaľ priamo červenou trasou na vrchol.

Túra je atraktívna v lete aj v zime. Neplatí tu žiadna sezónna uzávera. V lete môžete obdivovať krásnu prírodu. Tá je tvorená zväčša vápnomilnou a vysokohorskou vegetáciou. Na vrchole Malého Kriváňa sú zväčša vápencové skaliská. Severná strana spadá do Národnej prírodnej rezervácie Prípor, ktorá je súčasťou Národného parku Malá Fatra. To, čo v lete hrá všetkými odtieňmi zelenej, v zime pokrýva bohatá snehová nádielka. Stretnúť skialpinistu je teda úplne bežná súčasť zimnej turistiky.

Túru na tento krásny, no náročný kopec jednoznačne odporúčame všetkými desiatimi. Nakoľko je časovo náročná, odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v blízkosti vrchu Malý Kriváň, napríklad na stránke ubytovanie Nezbudská Lúčka. Ráno budete čerstvo oddýchnutí a do kopca sa Vám bude šliapať omnoho jednoduchšie.

… Viac

Čerenová skala

Čerenová skala

Liptovská Anna

Čerenová skala nad obcou Liptovská Anna predstavuje jeden z najpôsobivejších vyhliadkových bodov v regióne Liptov, ktorý návštevníkom otvára dychberúcu panorámu Liptovskej Mary a okolitých pohorí z monumentálnej skalnej plošiny.

Lokalita sa nachádza nad obcou Liptovská Anna, v okrese Liptovský Mikuláš, na južnom okraji Chočských vrchov. Samotná skala je v skutočnosti stolová hora s rozľahlou a relatívne rovnou vrcholovou plošinou, ktorá je zakončená strmým, niekoľko desiatok metrov vysokým skalným zrázom. Výstup na vrchol vedie cez malebné lúky a strmšie lesné úseky, pričom odmenou za vynaloženú námahu je unikátny pohľad na vodnú hladinu Liptovskej Mary, hrebeň Nízkych Tatier, časť Západných Tatier a Choč. Na vrchole je osadený drevený dvojkríž, ktorý dodáva miestu pietny a symbolický charakter, a lavičky, ktoré pozývajú na dlhšie pozorovanie okolitej krajiny. Vďaka svojej polohe a orientácii je Čerenová skala obľúbeným miestom najmä počas východov a západov slnka, kedy svetlo vytvára na skalných stenách a hladine priehrady neopakovateľné farebné divadlo. Celý priestor si zachováva prírodný ráz bez výrazných zásahov infraštruktúry, čo ocenia najmä turisti hľadajúci únik z rušných horských stredísk do ticha liptovských vrchov.

Čo tu môžete nájsť?

Na vrchole nájdete priestrannú skalnú plošinu s dreveným dvojkrížom a lavičkami na odpočinok. K dispozícii sú informačné prvky označujúce smer k významným vrcholom v panoráme a niekoľko upravených vyhliadkových miest na okraji útesu. Prístupová cesta z obce je značená a vedie popri ruinách historického kostolíka, ktorý dotvára atmosféru lokality.

Pre koho je miesto vhodné?

Lokalita je ideálna pre stredne zdatných turistov a rodiny so staršími deťmi, ktoré zvládnu krátke, ale intenzívne stúpanie v lesnom teréne. Vyhľadávajú ju najmä fotografi krajiny a milovníci ticha, ktorí preferujú menej frekventované trasy Chočských vrchov pred hlavnými turistickými tepnami Tatier. Pre bezpečný pohyb na skalnej plošine sa vyžaduje opatrnosť, najmä pri okrajoch útesu, a pevná turistická obuv vhodná do nerovného terénu.

Čo môžete navštíviť v okolí?

Priamo na úpätí vrchu v obci Liptovská Anna si môžete prehliadnuť malebnú zrúcaninu románsko-gotického kostolíka svätej Anny. V blízkom dosahu sa nachádzajú populárne Prosiecka a Kvačianska dolina, ktoré patria k najkrajším tiesňavám na Slovensku, alebo unikátna archeologická lokalita Havránok nad Liptovskou Marou. Pre relaxáciu po túre sú k dispozícii termálne bazény v Bešeňovej alebo aquapark Tatralandia pri Liptovskom Mikuláši.

… Viac

Vrch Chopok

Vrch Chopok

Demänovská Dolina

Keď sa povie „Chopok“, väčšina ľudí bez zaváhania odpovie „Jasná“. Tento tretí najvyšší vrchol (2 023,6 m n. m.) Nízkych Tatier však ponúka omnoho viac, než len skvelú lyžovačku na perfektne upravených zjazdovkách. Nachádza sa v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry, na hlavnom hrebeni na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na hranici okresov Brezno a Liptovský Mikuláš.

Chopok býva veľakrát len prestupná stanica pred ďalším pokračovaním túry. Najčastejšie kroky turistov z neho vedú na Ďumbier a ku Chate M. R. Štefánika, následne s pokračovaním cez Králičku do sedla Čertovica. Hlavný vrchol sa nachádza nad Kamennou chatou pod Chopkom. Má však aj druhý, vedľajší vrchol, a to západne od rotundy.

Práve v jeho blízkosti sa nachádza meteorologická stanica. Jej merania, ktoré sa začali 1. decembra 1954 poskytujú nielen turistom zaujímavé informácie. Vďaka nej vieme, že priemerná ročná teplota na vrchole dosahuje len -1,1 °C. Maximálna teplota 22 °C bola nameraná 9. augusta 2013 a minimálna -31,5 °C nebola prekonaná od 17. januára 1963. Chopok je navyše považovaný za jedno z najveternejších miest na Slovensku. Priemerná rýchlosť vetra dosahuje 9,3 m/s, 14. apríla 1988 bola nameraná dokonca rýchlosť 51 m/s, čo je v prepočte viac ako 180 km/h!

Chopok je turisticky vyhľadávaný vrchol v lete aj v zime, čomu vďačí nielen svojmu dychberúcemu panoramatickému výhľadu, ale aj skvelej dostupnosti. Až pod samotný vrchol sa turisti pohodlne vyvezú lanovkou ako zo severnej, tak aj z južnej strany. Spomínaný kruhový výhľad zachytáva mnohé pohoria stredného aj severného Slovenska, nízkotatranské vrchy a samozrejme, Vysoké Tatry. Ak Vám bude počasie priať, uvidíte dokonca aj Chočské vrchy, Poľanu, Veporské vrchy, Stolické vrchy, Oravské Beskydy s Pilsom a Babou horou, Oravskú Maguru, Krivánsku Fatru, Vtáčnik aj maďarský Kékes.

Najmenší turisti Chopok obľubujú vďaka drakovi Demiánovi. Impozantná socha z dielne umeleckého kováča Vladimíra Eperješiho zobrazuje najmocnejšieho strážcu demänovských pokladov. Oči má vykladané polodrahokamami, šupiny sú ručne kované. Jeho hlavy chrlia oheň aj dym a v hrdle jednej z nich sa nachádza medený zvonček. Keď ho rozozvučíte, šťastie si privoláte. Či už je to výmysel alebo fakt, stojí zato to aspoň vyskúšať. Vydajte sa na rodinnú dobrodružnú Dračiu cestu na Chopok a pomôžte malému dráčikovi nájsť šťastný koniec príbehu o drakoch. Počas dobrodružstva Vás bude sprevádzať denník a na konci cesty čaká šikovníkov odmena. A ak na rozprávkových drakov neveríte, skúste sa lepšie pozrieť na neobvyklú hromadu kameňov na vrchole. Nepripomínajú Vám spiaceho draka?

V zime patria svahy Chopku medzi bezkonkurenčne najlepšie na Slovensku. Podľa toho, na ktorej strane Chopku sa nachádzate, podľa toho si vyberiete stredisko, v ktorom si užijete skvelú lyžovačku. Severná strana ponúka strediská Biela púť, Otupné a Záhradky, južná strana zase strediská Srdiečko a Kosodrevina.

Prístup na Chopok je veľmi dobrý, najjednoduchšie je nastúpiť na kabínovú alebo sedačkovú lanovku a vyviesť sa až hore. Od lanoviek však vedú aj niekoľké turistické trasy. Po modrej turistickej značke pôjdete z Demänovskej doliny cez Lukovú, výstup začnete pri obľúbenom Vrbickom plese.

Po zelenej turistickej značke z rekreačného strediska Tále a Trangoška, následne po žltej turistickej značke na vrchol. Po červenej turistickej značke buď zo západu po hlavnom hrebeni od Dereší, alebo z východu taktiež po hlavnom hrebeni od Ďumbiera. Žltá turistická značka vedie od Táľov cez Dereše.

Horské slnko, skvelý výhľad, super dostupnosť. Toto všetko platí pre vrch Chopok, ktorý ak ste ešte nenavštívili, rozhodne by ste to mali napraviť. Či už v lete alebo v zime, peši alebo lanovkou, sami alebo sa skvelou partiou, to necháme na Vás. V čom sa však môžete Vy spoľahnúť na nás, sú stránky ubytovanie Jasná a ubytovanie Brezno, ktoré obsahujú širokú ponuku ubytovania, aby ste si zážitok z výletu dokonale vychutnali a neponáhľali sa večer domov.

… Viac

Minčol

Minčol

Dolný Kubín

Minčol je najvyšším vrchol Oravskej Magury, pričom sa rozprestiera v jej juhozápadnej časti, v podcelku Kubínska hoľa. Jeho vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 1 393,9 m n. m. Časť územia spadá do Národnej prírodnej rezervácie Minčol. Zasahujú sem aj dva ochranné pásma, konkrétne Národný park Malá Fatra a Chránená krajinná oblasť Horná Orava. Minčol katastrálne spadá pod mesto Dolný Kubín.

Keď sa dostanete na jeho vrchol, naskytnú sa Vám krásne a skutočne ďaleké výhľady. Ak si nie ste istí, ktoré vrchy či pohoria vidíte, pomôže Vám s orientáciou tabuľa s podrobným popisom panorámy. Určite tam budú uvedené vrcholy Oravskej Magury, Veľká Fatra, Malá Fatra, Západné Tatry, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy i napríklad Veľký Choč. Výhľady sú skutočne dychberúce. Najmä v zime, keď sú okolité vrcholky stromov pokryté snehovou pokrývkou, kopce v diaľke majú oceľovosivú farbu a obloha tomu všetkému dodáva chladný nádych. Vtedy máte pocit, že ste doslova v rozprávke.

A keď už teda spomíname zimu, na juhovýchodnom svahu vrchu Minčol sa rozprestiera vyhľadávané lyžiarske stredisko Ski Park Kubínska hoľa. A kde sa v zime lyžuje, tam sa v lete miesto mení na bike park a zipline. Ten je dokonca najdlhší a súčasne najmodernejší v strednej a východnej Európe, bol by hriech nevyskúšať ho. Ak si ale predsa len najradšej obúvate blúdivé turistické topánky, vyberte sa aj na susediace vrchy. Z jednej strany je to Paráč, z druhej strany Kubínska hoľa.

Spomínaná Národná prírodná rezervácia Minčol sa rozprestiera na rozlohe 96,1 ha. Vyhlásená bola v roku 1980 a príslušnosťou spadá pod Národný park Malá Fatra. Nachádzajú sa tu vzácne porasty. Miestami sú pralesovitého rázu, inde sú smrekovo-bukovo-jedľové alebo čisto smrekové. Rezervácia je bez ochranného pásma. K jej okraju sa dostanete po verejnosti sprístupnených chodníčkoch.

Ďalším lákadlom vrchu Minčol by mohol byť jeho severovýchodný svah. Nachádza sa tu totiž známe „Minčolské Morské oko“. Miestni tak prezývajú Puchmajerovej jazierko. Je to jedinečné jazierko rašelinového charakteru, ktoré je zasadené do oku lahodiaceho prostredia hustého ihličnatého lesa. Je hlboké takmer 6 m a plné krásnej priezračnej vody. Dokonca v hĺbke vidíte staré kmene obrovských stromov. Ide o typické rašelinisko, darí sa tu najmä hydrofilnej vegetácii. Dokonca sa tu vyskytuje niekoľko veľmi vzácnych a jedinečných rastlín. Jazierko má len jedinú chybičku krásy. Nakoľko sa nachádza v 4. stupni ochrany a rašeliniská sú naším najohrozenejším ekosystémom, vstup k nemu je zakázaný. Vziať Vás sem môže len osoba so špeciálnym povolením.

Ako sa vlastne na Minčol dostanete? Môžete sa vydať po červenej turistickej značke z obce Zázrivá, po zelenej turistickej značke priamo z Dolného Kubína alebo po modrej turistickej značke z Oravského Podzámku cez Kubínsku hoľu či zo susedného Minčola (rovnomenný vrch ležiaci na severe). Aby ste si krásy okolia naplno užili, odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v blízkosti vrchu Minčol, napríklad na stránke ubytovanie Dolný Kubín. Veríme, že sa Vám na čarovnej Orave zapáči a nebude to poslednýkrát, čo tento malebný slovenský kraj navštívite.

… Viac

Veľká Rača

Veľká Rača

Oščadnica

Veľká Rača je vrch týčiaci sa do výšky 1 236,1 m n. m. v pohorí Kysucké Beskydy. Súčasne je to aj najvyšší vrch tohto pohoria. Vrchom prechádza štátna hranica so susediacim Poľskom, ktorá oddeľuje Žilinský kraj od Sliezskeho vojvodstva. Katastrálne Veľká Rača spadá pod kysuckú obec Čadca, zasahuje však aj obec Klubina. Vrch patrí celoročne medzi veľmi obľúbené turistické ciele, nakoľko sa výstup dá ozvláštniť aj vďaka lanovke.

Časť Veľkej Rače je pokrytá Národnou prírodnou rezerváciou Kysuce, ktorá bola vyhlásená v roku 1976. Snaží sa o zachovanie pôvodných pralesovitých lesov na území. Dokonca tu nájdete aj na Kysuciach veľmi ojedinelé pseudokrasové javy. Vrch leží taktiež v beskydskej časti Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.

V lete Veľká Rača ponúka okrem krásnej prírody a výhľadov taktiež adrenalínové dobrodružstvo. Zveziete sa bobovou dráhou? Alebo radšej skúsite lanovú dráhu či lezeckú stenu s trampolínami? Možností je veľa. V zime sa z Veľkej Rače stáva perfektné lyžiarske stredisko Snow Paradise Veľká Rača Oščadnica, za ktorým cestujú lyžiari aj bežkári z mnohých kútov Slovenska. Lyžiarov na vrchol vyvezú 3 sedačkové lanovky. A bežkári? Tí sa napoja na Kysuckú lyžiarsku magistrálu. Stopa je kvalitná a udržiavaná.

Po vystúpení na vrchol sa dostanete na vyhliadkovú plošinu, ktorá Vám ponúka panoramatické výhľady. Pokochať sa môžete ako hrebeňom Západných Tatier, tak aj hrebeňom Malej Fatry, Babou Horou a Pilskom. V prípade vhodného počasia môžete zahliadnuť taktiež Oravské Beskydy, Oravskú Maguru ako aj Tatry. Túra nepatrí medzi náročné, preto je vhodná aj pre rodiny s deťmi. Pokiaľ je Vaším východiskovým bodom Dedovka v Oščadnici, výstup si skrátite lanovkou, ktorá Vás dostane na vrcholovú stanicu Dedovky. Následne Vás čaká len približne 2 hodinová nenáročná prechádzka.

Okrem už spomínanej trasy môžete samozrejme využiť aj inú alternatívu. Štartovať je možné aj zo Starej Bystrice (zelená turistická značka), Novej Bystrice (modrá turistická značka) či Zborova nad Bystricou (žltá turistická značka). Dokonca môžete štartovať aj z Poľska, do cieľa Vás dovedie žltá turistická značka. Nech už sa vyberiete z ktoréhokoľvek bodu, odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v blízkosti Veľkej Rače. Kliknite napríklad na stránku ubytovanie Čadca alebo ubytovanie Očšadnica, zaručene sa tu nájde nocľah vhodný práve pre Vás.

… Viac

Sivý vrch

Sivý vrch

Zuberec

Sivý vrch je impozantný skalnatý štít Západných Tatier. Prístupný je z Bobroveckej doliny na Liptove alebo z dedín Zuberec či Huty na Orave. Vďaka svojmu skalnatému povrchu je považovaný za jeden z najkrajších vrchov tejto časti Tatier.

Sivý vrch leží v nadmorskej výške 1 805 m n. m. Pýši sa vápenomilnou flórou. Nájdeme tu vyše 500 druhov rastlín, niektoré z nich sú skutočne vzácne, nakoľko sa nevyskytujú nikde inde na Slovensku. Rastú tu napríklad klinčeky, šafran ale aj horce. Geomorfologická skladba a členitý reliéf robia zo Sivého vrchu raj pre botanikov. Ak sa na Sivý vrch vyberiete z oravskej strany, zaberie Vám menej času. Z obce Huty Vám bude trvať cesta na vrchol približne 2,5 hodiny. Svoju túru začnite od horárne pod Bielou skalou, ktorá je východiskovým bodom mnohých trás Západných Tatier.

Strmým stúpaním sa dostanete k bralám nad Hutnianskym sedlom. Tu možno objavíte podľa legendy skrytý Jánošíkov poklad. Ak ho aj nenájdete, nevadí. Pokladom budú pre Vás výhľady na všetky svetové strany, pretože cesta na Sivý vrch ďalej vedie po hrebeni. Na tejto trase budete míňať Radové skaly. Zaujímavý prírodný úkaz, ktorý pripomína ľudské postavy. Až na vrchol Sivého vrchu prekonáte prevýšenie vyše 1 000 výškových metrov.

Alternatívny výstup na Sivý vrch je z liptovskej strany z obce Bobrovec, respektíve Jalovec. Z parkoviska od Bobroveckej vápenice sa vydáte najprv po asfaltke. Hneď na začiatku môžete obdivovať skalné steny vrchov Mních a Sokol. Turistická značka Vás ďalej povedie ku Chate pod Náružím. Tú si Bobrovčania veľmi cenia, pretože ju postavili vlastnými rukami domáci brigádnici a prispela na ňu hádam každá rodina v Bobrovci. Dnes je v správe obce a striedajú sa v nej chatári. Táto trasa je o čosi dlhšia. Na Sivý vrch vystúpite približne za 4 hodiny. Cestou dolu môžete ešte urobiť okruh cez vrch Babky (1 566 m n. m.), populárny najmä u fotografov kvôli panoramatickým výhľadom.

V oboch prípadoch túru zvládnu už mierne pokročilí turisti, pre malé detičky však takýto výlet nie je úplne vhodný kvôli dĺžke trasy, strmým úsekom, sypkej hornine na vrchole a v prípade výstupu z Oravskej strany aj kvôli niekoľkým reťaziam. Nezabudnite preto na pevnú obuv, dostatok tekutín a pred túrou si určite skontrolujte predpoveď počasia. V daždi sa na chodníkoch veľmi šmýka a úseky môžu byť nebezpečné. Počas slnečného počasia sa však nebudete vedieť vynadívať na okolité krásy.

Majestátny Sivý vrch je dominantou Západných Tatier a obľúbenou destináciou pre turistov. Ak ste milovníci turistiky, pripravili sme pre Vás ďalšie tipy na vrchy v Tatrách. Rozhodne sa Vám oplatí stráviť dovolenku v tejto lokalite. O ubytovanie sa postará náš portál. Ponúkame Vám kvalitné ubytovanie v Západných Tatrách určite nájdete i ubytovanie v blízkosti lokality Sivý vrch. Či už hľadáte chaty, apartmány alebo penzióny, na našej stránke si máte z čoho vyberať.

… Viac

Brestová

Brestová

Zuberec

Brestová je turisticky veľmi obľúbený vrch ležiaci na hlavnom hrebeni Roháčov v Západných Tatrách. Týči sa do výšky 1 902,7 m n. m. a v niektorých zdrojoch ho môžete nájsť pod názvom Malá Brestová. Zasahujú sem katastre obcí Tvrdošín a Liptovský Mikuláš. Vypína sa západne od Salatínskej doliny, južne od doliny Dlhá jama a východne nad známou Bobroveckou dolinou, v povodí rieky Váh.

Brestovú má väčšina návštevníkov spojenú s perfektnou lyžovačkou. Práve na východnom svahu Brestovej, v Salatínskej doline, sa nachádza vychytené lyžiarske stredisko Zverovka - Spálená. Tu čaká perfektné vyžitie lyžiarov začiatočníkov aj profesionálov. Brestová však nepochybne patrí medzi obľúbené turistické ciele aj mimo lyžiarskej sezóny.

Turisti si výstup na Brestovú často kombinujú s túrou po Roháčskej hrebeňovke Spálená – Salatín – Brestová. Brestová sa nachádza na hlavnom hrebeni, ten následne pokračuje ďalej na vrch Baníkov prípadne na druhú stranu do Hutianskeho sedla. Výstup na Brestovú sa výborne kombinuje taktiež s jazdou lanovkou.

Jedna z najobľúbenejších trás na Brestovú vedie po červenej turistickej značke z obce Kvačany, následne pokračujete cez Hutianske sedlo a Sivý vrch. Po červenej turistickej značke prejdete aj z vrchu Baníkov cez vrch Salatín. Pri plánovaní túry však myslite na zimnú uzáveru, ktorá platí v čase od 1.11. do 14.6. V zvyšných ročných obdobiach však túru rozhodne odporúčame. Odmenou za vyšliapanie na vrchol Vám bude panoramatický výhľad do Roháčskej doliny a severnú stranu Roháčskeho hrebeňa.

Naplánujte si výstup na tento krásny vrch Západných Tatier. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti vrchu Brestová, ideálne v blízkosti niektorého z východiskových bodov túry. Poslúžiť Vám na to môžu naše stránky ubytovanie Kvačany alebo ubytovanie Zuberec. Zbaľte si batoh a vyrazte za dobrodružstvom. Stačia Vám kvalitné turistické topánky, fľaša s vodou a chuť stráviť deň v prírode.

… Viac

Baníkov

Baníkov

Zuberec

Baníkov je so svojou výškou 2 178 m n. m. najvyšším vrchom v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Nachádza sa v Žilinskom kraji, nad Žiarskou, Roháčskou, Bobroveckou a Jaloveckou dolinou. Zo severnej strany jeho svahy zostupujú smerom do Spálenej doliny. Jeho poloha zasahuje do okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín.

Tento majestátny vrchol je niekedy označovaný aj za „kráľa Roháčov“ či „zradného krásavca“. Ak sa naň turisti vydajú cez Tri kopy, ocitnú sa na najnebezpečnejšej túre Západných Tatier. Bohužiaľ, za krásny výhľad z vrcholu každý rok priemerne jeden turista zaplatí životom. Aj z tohto dôvodu rozhodne odporúčame prechod cez Baníkovské sedlo, ktorý sa radí k tým pomerne nenáročným.

Výstup na Baníkov je možný z viacerých smerov,  pri plánovaní však pamätajte na každoročnú uzáveru turistických chodníkov TANAP-u, ktorá väčšinou platí od novembra do polovice júna. Zo Žiarskej chaty pôjdete po zelenej turistickej značke. Po žltej a červenej turistickej značke sa vydáte z Roháčskej doliny cez Baníkovské sedlo. Po červenej turistickej značke pôjdete buď z Pachole alebo z Troch kôp. A napokon ešte kombináciou žltej, modrej a červenej turistickej značky vyrazíte z obce Jalovec, cez dolinu Parichvost.

Pokiaľ sa na kopec vydáte z oravskej strany a teda z Roháčskej doliny, odporúčame Vám urobiť si zastávku pri Roháčskom vodopáde. Ten budete mať po ceste, vo výške 1 340 m n. m. a rozhodne Vám ponúkne ideálne miesto, na mierne vydýchanie sa či príjemné schladenie počas horúceho leta.

Po výstupe na vrchol budete mať krásny výhľad na dominanty Oravy, Liptova a Tatier. Uvidíte Babiu horu, Ďumbier, Oravskú priehradu, ale aj Liptovskú Maru. Oplatí sa chvíľu si tu posedieť, nechať sa pohladiť lúčmi horského slnka a vnímať energiu, ktorú Vám okolitá príroda dá plnými dúškami.

Túra nepatrí medzi najnáročnejšie, rozhodne však prípravu nezanedbajte a dopredu si naštudujte, ktorá trasa je pre Vás najvhodnejšia. Napríklad cestu cez vrcholy Ostrý Roháč a Tri kopy odporúčame jedine turistom s dobrou kondíciou a skúsenosťami. Niektoré cesty sú tiež úplne nevhodné počas zlého počasia. Všeobecne je potrebná kondícia a pri zostupe dolu „silné nohy“, aby nebol pre kolená príliš bolestivý. Keď však cestou hore alebo aj dole uvidíte okolitú nádheru, budete mať chuť pokračovať ešte ďalej a zdolať aj nejaký ďalší kopec, dolinu či údolie. To nie je žiadny problém, zarezervujte si ubytovanie v okolí Baníkova a vychutnávajte si čaro Západných Tatier napríklad celý predĺžený víkend. Či už to bude na stránke ubytovanie Liptov alebo ubytovanie Orava, necháme na Vás. Hlavne príďte a užite si perfektný výlet.

… Viac

Tri kopy

Tri kopy

Zuberec

Počas túry v Západných Tatrách určite okamžite rozpoznáte vrch Tri kopy. Týči sa do výšky 2 163,3 m n. m. a okrem toho, že je výrazný, je aj veľmi ľahko identifikovateľný vďaka trom samostatným skalným vrcholom. Tie majú minimálne výškové rozdiely, avšak pomerne hlboké sedlá a časovú vzdialenosť približne 5 minút. Vrch Tri kopy zasahuje dva malebné regióny, Liptov a Oravu. Katastrálne spadá do území okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín.

Na vrchole každého cípu Troch kôp Vás čaká úžasný výhľad na obidva regióny, v ktorých vrch leží. Výstup až hore však vôbec nie je jednoduchý a poriadne preverí Vašu kondičku. Masív je totiž miestami dosť exponovaný a prechod je aj pre skúseného turistu náročný ako fyzicky, tak aj technicky. Striedajú sa pasáže voľného lezenia s pasážami so zaistenými úsekmi. Výstup jednoducho v žiadnom prípade nie je potrebné podceniť, ale poriadne si ho naplánovať. S čistou hlavou, oddýchnutým telom a kvalitnými turistickými topánkami.

Vrchom vedie červená turistická značka. Tiahne sa od Sivého vrchu po Pyšné sedlo. Východiskovým bodom túry z liptovskej strany je Žiarska dolina. Nachádza sa v nej jediná celoročne otvorená horská chata na území Západných Tatier. Z opačnej, oravskej strany, turisti štartujú od chaty Zverovka. Hore na vrchol sa dostanete prechodom zo Smutného sedla i z vrchu Baníkov. Záleží samozrejme od trasy ako hore, tak aj dole, je možné si ju naplánovať aj popri Roháčskych plesách. Tri kopy sa často lezú v kombinácii práve s už spomínaným Baníkovom.

Výstup je náročný, túru je vhodné začať hneď ráno. Aby ste to nemali s presunom z domu príliš zdĺhavé, zarezervujte si ubytovanie v blízkosti vrchu Tri kopy, napríklad na našich stránkach ubytovanie Žiar alebo ubytovanie Zuberec. Okrem toho, že už ráno sa prebudíte v krásnom prostredí, okolie ponúka mnoho ďalších ťahákov, ktoré môžete vyskúšať počas ďalších dní. Keď už ste totiž na Liptove alebo aj na Orave, neoplatí sa prísť len na noc. Celoročne tu totiž nájdete všetko, čo k perfektnému oddychu patrí. Vodné nádrže v lete, perfektné lyžiarske strediská zase v zime. A samozrejme, počas každého ročného obdobia, perfektné kopce určené pre turistov začiatočníkov aj skúsených horolezcov.

… Viac

Volovec

Volovec

Zuberec

Na poľsko-slovenskej štátnej hranici sa majestátne týči vrch Volovec. Na slovenskej strane zasahuje do okresov Tvrdošín a Liptovský Mikuláš. Je súčasťou pohoria Západné Tatry, patrí medzi najobľúbenejšie končiare Roháčov. So svojou výškou 2 063 m n. m. ho radíme k tým vyšším vrchom, avšak spomedzi všetkých dvoj tisícoviek je asi najľahšie dostupný. Túra je krásna, mierne náročná, podtrhnutá nádhernými výhľadmi do okolia, ktoré nenechajú nikoho chladným. Uvidíte ako slovenskú, tak poľskú stranu Západných Tatier.

Z jeho vrcholu sa Vám naskytne čarokrásny panoramatický výhľad. Záleží však samozrejme od počasia, čo všetko uvidíte. Budú to vrcholky Deravej, Baranca, Plačlivého, Kasprovského vrchu, Ostrého Roháča, Spálenej, Brestovej či priamo Vysoké Tatry? Cestou k Ťatliakovej chate, ktorá je jedným z východiskových bodov na vrchol Volovca, prejdete aj náučným chodníkom Roháčske plesá. Pohľad na ne tiež patrí medzi okúzľujúce. Samotné Roháčske plesá uvidíte taktiež aj z vrcholu Volovca, keď sa zahľadíte smerom do Smutnej doliny.

Okrem spomínanej Ťatliakovej chaty sa na Volovec dostanete aj od Chaty Zverovka, následne ďalej do Roháčskej doliny. Ďalšia možnosť je po červenej turistickej značke. Pôjdete po hrebeni, v smere z Plačlivého alebo z Hrubého vrchu. Červená trasa je považovaná za najľahší výstup. Môžete to skúsiť aj z Oravíc. Tam sa budete musieť nechať viesť modrou turistickou značkou.

Na túru budete potrebovať kvalitné topánky, športové oblečenie, fľašu s vodou, dobrú náladu, veľa energie a čistú myseľ. To posledné prichádza spolu s oddychom, ktorý najlepšie načerpáte výdatným spánkom. Zarezervujte si teda ubytovanie v okolí vrchu Volovec, ľahšie sa Vám bude šliapať do kopca hneď zrána. Skúste kliknúť na stránku ubytovanie Zuberec alebo ubytovanie Oravice, určite pre seba nájdete vhodný nocľah.

… Viac

Babia hora

Babia hora

Oravská Polhora

Babia hora je prezývaná tiež kráľovnou Beskýd. Je najvyšším vrchom pohoria Oravské Beskydy. Nachádza sa v katastrálnom území obce Oravská Polhora približne 18 kilometrov od Námestova. Výstup na ňu si zamiloval aj pápež Ján Pavol II., ktorého pamätnú tabuľu nájdete na vrchole Babej hory. Na Babiu horu vystúpil niekoľkokrát, ešte ako krakovský arcibiskup. Táto stredne náročná turistika isto očarí aj Vás.

Babia hora má nadmorskú výšku 1725 metrov nad morom a na jej vrchol sa dostanete približne za 3,5 hodiny. Prevýšenie, ktoré zdoláte, je okolo 900 metrov. Zaujímavosťou je, že leží na hranici s Poľskom. Stretnúť tu preto môžete aj poľských turistov, ktorí ju nazývajú Babia Góra. Trasa z poľskej strany je však strmejšia a náročnejšia.

Na Babiu horu sa po turistickom chodníku dostanete z Oravskej Polhory z lokality Slaná voda. Tieto kedysi kúpele sú dnes východiskovým turistickým bodom. Zároveň tu nájdete chatu s reštauráciou a parkovisko. Turistická cesta ďalej vedie cez Hviezdoslavovu alej a pokračuje k Hviezdoslavovej horárni, nazývanej aj Hájovňa pod Babou horou. Tu kedysi tvoril a bral inšpirácie básnik P. O. Hviezdoslav. Nachádza sa tu prvé literárne múzeum na Slovensku, ktoré bolo venované spisovateľovi. Expozícia Hájnikova žena patrí pod správu Oravského múzea a okrem nej tu nájdeme aj pamätný dom spisovateľa Mila Urbana.

Na trase k Babej hore nájdete niekoľko vyhliadok, odpočívadiel, drevených útulní a rozhľadní. Určite nevynechajte rozhľadňu Štaviny. Z nej si totiž vychutnáte pohľady na všetky svetové strany. Uvidieť môžete napríklad aj Kubínsku hoľu.

Babia hora leží skutočne vo výnimočnej prírode. Striedajú sa tu lesy s pralesom, kosodrevinou, ale aj alpské lúky. Náučný chodník je obohatený tabuľami o oravskej faune a flóre. Dozvedieť sa môžete, že Chránená krajinná oblasť Horná Orava je miestom výskytu medveďa hnedého a vzácneho druhu vtáka hlucháňa hôrneho.

Oravské Beskydy sú stvorené pre turistov. Ak sa rozhodnete stráviť tu Vašu dovolenku a preskúmať aj ďalšie turistické miesta, ste na správnom mieste. Na našom portáli Vám ponúkame ubytovanie v Oravských Beskydách a ubytovanie v blízkosti Babej hory. Navštívte aj ostatné zaujímavé atrakcie na Orave a spravte tak z Vášho pobytu aktívnu dovolenku.

… Viac

Najvyhľadávanejšie kategórie atrakcií


Ubytovanie s ľudskou tvárou

  • Garantujeme najnižšie ceny priamo od majiteľov ubytovania

  • Viac ako 7 000 overených ubytovateľov na telefóne

  • Detailné prezentácie, fotky a 180 000 reálnych recenzií

  • Dôveruje nám 1,5 mil. zákazníkov na Slovensku a v Česku

Výhodné ponuky a tipy na Váš e-mail

Údaje spracúvame podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) GDPR na vybavenie Vašej požiadavky.