Bratislavský hrad (strana 2 z 2)

Bratislavský hrad, hrdo sa týčiaci nad Dunajom, je považovaný za jeden z našich národných symbolov. Navštíviť naše hlavné mesto by malo byť povinnosťou pre každého a hrad nie je výnimkou. Nie vždy však bola jeho minulosť ružová.

Hrad leží na hradnom vrchu, ktorý je považovaný za najjužnejší výbežok pohoria Malé Karpaty. Nachádzal sa tu významný strategický bod, brod, vďaka ktorému získal hrad dobré spojenie aj s druhým brehom Dunaja.

Na hradnom vrchu prebývali prví obyvatelia už pravdepodobne pred 4500 rokmi, to sa však nepodarilo dokázať. Kamenné stavby na hradnom vŕšku stáli už v priebehu 9. storočia. Stála tu dokonca aj murovaná bazilika. S hradom sa však stretávame až v roku 907, kedy niesol názov Pressalauspruch. Došlo k zániku Veľkej Moravy a hrad sa stal významným pohraničným hradom.

Bratislavský hrad bol vystavený tvrdým nájazdom Tatárov. Odolal im v roku 1241. Napriek úspechu hradu sa vtedajší kráľ Belo IV. rozhodol zlepšiť súčasné opevnenie. Zameral sa hlavne na posilnenie západnej strany hradu odkiaľ očakával najviac nájazdov. Bola postavená veľká obytná veža a aj obranná veža, dnes známa ako Korunovačná veža.

Hrad prešiel viacerými výraznými zmenami, jedna z najväčších začala počas panovania Žigmunda Luxemburského, ktorý sa dostal k vláde v roku 1387. Dôvodom bolo hroziace riziko Husitských nájazdov. Vybudovaný bol nový dvojposchodový palác.

Keď sa stala Bratislava centrom celej krajiny, bolo potrebné hrad znovu renovovať.  Udialo sa tak v rokoch 1552-1560. Hrad dostal dve nové krídla a zrekonštruované boli aj jeho vnútorné priestory.

Možno si to v súčasnosti nedokážete predstaviť, no dlhé stáročia mal hrad len dve poschodia a dve veže. Súčasné kontúry začal hrad nadobúdať až počas vlády rodu Pálffyovcov, kedy bolo dobudované tretie poschodie a zvyšné dve veže v rokoch 1635 až 1639. Zlaté obdobie hradu pretrvávalo aj počas panovania Márie Terézie, no po jej smrti v roku 1780 hrad postupne upadal. Bol už nepotrebný a stal sa z neho seminár. Študoval tu okrem iných aj Anton Bernolák a Juraj Fándly. Ani tento seminár nemal dlhú trvácnosť. Hrad získala v roku 1802 armáda, ktorá si v ňom spravila kasárne. V roku 1811 hrad zachvátil strašný požiar, ktorý z neho spravil ruinu. Následne hrad dlhé roky chátral a dôstojnej rekonštrukcie sa dočkal až po roku 1953. Najnovšiu rekonštrukciu absolvoval len prednedávnom a o jeho temnej minulosti už niet ani chýru ani slychu.

Na záver jedna zaujímavosť. Myslíte si, že hrad má tvar štvorca? Omyl! Mnoho ľudí si to myslí, no nie je to pravda. Skutočnosť je taká, že každý hradný múr ma inú dĺžku. Múry merajú 85,20 metrov, 85,17 metrov, 77,15 metrov a posledný má necelých 60 metrov. Rôzna je aj ich šírka. Návštevu hradu si doprajte, okrem stálej expozície Slovenského národného múzea ponúka tento národný symbol neopakovateľný výhľad na Staré Mesto, Petržalku ako aj na hlboké vody Dunaja.

Najideálnejšie sa je ubytovať v blízkosti hradu v Starom meste. Nájdete tu luxusné hotely alebo štýlové penzióny. Lacnejšie ubytovanie ponúkajú okrajové časti mesta, kde nie je núdza o množstvo privátov a apartmánov na prenájom. Bratislava má desiatky krásnych miest a to prvé, ktoré by ste mali navštíviť je Bratislavský hrad.