Pamätníky na severnom Slovensku

Ak sa vydáte z obce Terchová smerom do Vrátnej doliny, monumentálna Socha Juraja Jánošíka zaručene upúta Vašu pozornosť. Dominanta vyrobená z ušľachtilého oceľového plechu s pozoruhodnou výškou 7,5 m je súčasťou pamätníka venovaného slávnemu terchovskému rodákov. Situovaná je na návrší po ľavej strane Vrátňanskej cesty. Tu sa Jánošík dodnes veľkolepo vypína nad terchovským ľudom ako ochranca spravodlivosti a práv slabších.

Socha Jánošíka je obľúbeným výletným cieľom dovolenkárov a návštevníkov obce. Dostanete sa k nej príjemnou prechádzkou z centra Terchovej za necelých 20 minút. Nenáročný chodník je vhodný aj pre rodinky s deťmi a aktívnych seniorov. Na návrší si okrem bezprostrednej blízkosti monumentálnej sochy vychutnáte aj prekrásny výhľad na celú terchovskú dolinu. Pozrite sa na Terchovú z perspektívy jej najväčšieho rodáka, slávneho Juraja Jánošíka.

Jánošík na návrší nad obcou drží ochrannú ruku už od roku 1988. Pamätník bol postavený pri príležitosti 300. výročia jeho narodenia a slávnostne ho odhalili počas miestneho folklórneho festivalu, Jánošíkove dni. Impozantná socha je dielom akademického sochára Jána Kulicha. Pozornosť púta nielen ohromnou výškou, ale aj oceľovou konštrukciou, ktorá pri vhodných podmienkach odráža slnečné lúče. Môžete si tak bez pátosu povedať, že krása Jánošíka Vás v Terchovej doslova oslnila.

Pri svojich potulkách rodnou obcou slávneho zbojníka určite neobíďte pamätník venovaný hrdinovi, na ktorého sú Terchovčania obzvlášť hrdí. A keď si dosýta vychutnáte výhľad na okolie z takmer vtáčej perspektívy, vyberte sa spoznávať miestnu prírodu zblízka. Urobte si túru do Jánošíkových dier alebo na najvyšší vrch pohoria Malej Fatry, na Veľký Kriváň. Výstup na jeho skalnaté štíty si môžete v prvej časti uľahčiť cestou lanovkou, ktorá Vás z Vrátnej vyvezie na Chleb. Alebo sa radšej necháte pozvať na prechádzku náučným chodníkom k Rozhľadni Terchovské srdce? Príroda Národného parku Malá Fatra sa Vám určite postará o jedinečné zážitky. Zarezervujte si už teraz ubytovanie v blízkosti Sochy Jánošíka cez náš portál. Kapacita chát a chalúp v Terchovej sa veľmi rýchlo míňa.

Dominantná budova v meste Martin je miestom slovenského národného kultúrneho spolku a zároveň už druhým sídlom Matice slovenskej. Súčasťou je prekrásny udržiavaný park s bustami historických osobností, ktoré svojou kultúrnou, umeleckou či vedeckou činnosťou obohatili históriu Slovákov. Príďte si osviežiť svoje vedomosti z histórie a nechajte sa pútavým výkladom vtiahnuť do dejín Slovenska. Pred vstupom Vás privíta oceľová socha ,,Matica slovenská“, ktorá je dielom národného umelca Jána Kulicha. V historickej budove, kde Matica slovenská sídli, si môžete vypočuť krátku, približne polhodinovú prednášku. Avšak súčasťou sídla nie sú múzejné expozície.

Matica slovenská ponúka možnosť návštevy expozícii a múzejných výstav na jej pracoviskách. Pôvodné sídlo, tzv. 1. budova Matice slovenskej, postavená z darov Slovákov podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu, je národnou kultúrnou pamiatkou. Jej návštevu by nemali vynechať milovníci literatúry. Nájdete v nej stálu expozíciu Slovenského národného literárneho múzea. Expozícia v Dome Jozefa Cígera Hronského v Martine je zas umiestnená v spisovateľovom dome, kde približuje jeho život a diela. Dokumenty, kresby a literárne diela najvýznamnejšieho predstaviteľa poprevratovej literatúry Vás vtiahnu do života nadaného umelca, ktorý svoj talent uplatnil nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Spoznajte Jozefa Cígera Hronského cez modernú panelovú výstavu s názvom „Jozef Cíger Hronský Život bez oddychu“, ktorá Vás očarí svojím prevedením. V dome spisovateľa sídli Krajanské múzeum, ktoré združuje Slovákov v zahraničí so slovanskými Maticami. Okrem expozície k životu a dielu Hronského, sa venuje vydavateľskej, kultúrnej a propagačnej činnosti.

Vznik Matice slovenskej sa datuje do druhej polovice 19. storočia. V minulosti poskytovala podporu slovenským študentom a vedcom vo forme štipendií, pôžičiek či nadväzovala nové domáce aj zahraničné spolupráce a kontakty. Za jej vznikom a činnosťou stoja mnohé významné slovenské osobnosti ako Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban, Ján Francisci, Štefan Marko Daxner, Viliam Pauliny-Tóth, Adolf Dobriansky a iní. Matica slovenská zastrešuje zberateľskú a vydavateľskú činnosť, vytvára podmienky pre všestranné vzdelávanie, podporuje kultúrne aktivity pre plnohodnotný spoločenský život. Každý tretí rok organizuje Matica slovenská Matičný svetový festival slovenskej mládeže, kde sa schádzajú mladí z celého sveta.

Vyberte sa preskúmať slovenskú históriu v meste Martin. Nahliadnite do dejín budovania slovenskej kultúry. Verte, že návšteva niektorej z expozícií či pútavý výklad očaria nielen milovníkov histórie. Ak Vás láka spoznať kúsok umenia, využite čas strávený v Martine a nevynechajte Turčiansku galériu – Župný dom. Zaujímavé miesta môžu spríjemniť Vašu dovolenku aj počas lyžovačky v lyžiarskom stredisku Martinské hole. Máte radšej teplejšie dni? Využite letný čas, kedy Vás po prehliadke mestom schladí Kúpalisko Sunny Martin. Nezabudnite, že okolitá príroda v regióne Turiec ponúka veľkolepé výhľady z fatranských vrchov. Navštívte Národný park Malá Fatra alebo Národný park Veľká Fatra a aktívnym relaxom potešte svoje telo a myseľ. Vyberte si zo širokej ponuky, zarezervujte si ubytovanie v okolí Matice slovenskej. Penzión, apartmán alebo malebná drevenica, budú Vašim útočiskom pre oddych po aktívne strávenom dni v Martine.

Na vrchu Háj, ktorý sa vo výške 748 m n. m. týči nad mestom Liptovský Mikuláš, sa nachádza Lesopark Háj-Nicovô. Je to obľúbená kultúrno-oddychová zóna, časté miesto návštev domácich, nakoľko z jeho vrcholu sa naskytuje krásny panoramatický výhľad. Vysoké Tatry s nezameniteľným Kriváňom, Západné Tatry a Chočské vrchy uvidíte na severozápadnej strane. Západná strana odkrýva Veľkú Fatru, južná zase hrebeň Nízkych Tatier. Dominantou výhľadu je výnimočný pohľad na Liptovský Mikuláš aj vodnú nádrž Liptovská Mara.

Dominantou vrcholu je vojenský pamätník a cintorín Háj-Nicovô. Odpočíva tu viac ako 1 350 padlých hrdinov. Ich hroby sú rozmiestnené po stranách monumentálneho schodiska. Hneď pri spodných schodoch sa nachádzajú súsošia, jedno so symbolikou mieru a víťazstva, druhé s prísahou na bojovú zástavu. Po vystúpení na posledný schod sa dostanete priamo pred dominantu pamätníka, pilón s viacerými reliéfmi a päťcípou hviezdou na vrchole.

Na vrch Hája sa dostanete po asfaltovej Ceste generála R. Kunu, ktorá je známa aj ako Cesta hrdinov. Je po nej povolený vjazd pre osobná autá, bicykle, ale nájdete na nej aj chodcov a častokrát maminky s kočíkmi. V zime cesta nie je udržiavaná. Medzi domácimi je však veľmi obľúbená lesná trasa cez náučný chodník Príroda a krajina, ktorý kopíruje chodník Vojenská história. Okrem prechádzok, spoznávania prírody a histórie sa na Háji dá robiť aj mnoho iného. Športovať, stráviť s deťmi čas na originálnom drevenom ihrisku, ale nachádza sa tu aj prvá ekologická broková slovenská strelnica.

Náučný chodník Príroda a krajina má dĺžku 1,3 km, prevýšenie je 140 m a označuje ho zelená turistická značka. Výstup na Háj týmto chodníkom predstavuje prechádzku po hlbokomorskom dne. Liptov bol pred viac než 45 miliónmi rokov zaliaty morom, svedčia o tom rôzne skameneliny. V hmyzom domčeku môžete obdivovať fascinujúci svet hmyzu, cestou k nemu však najskôr prejdete zmiešaným lesom s raritným kúskom. Je ním topoľ čierny, ktorý má viac než 100 rokov. Záver chodníka je sladkou bodkou na záver, nachádzajú sa to totiž schody času. Ukazujú prierez geologickým podložím Liptovskej kotliny, až do doby pred 460 miliónmi rokov.

Náučný chodník Vojenská história má dĺžku 0,47 km a jedná sa o rovinatú prechádzku po červenej turistickej značke. Náučné tabule informujú o vojskách a zbraniach, ale i následnej obnove spustošeného územia. Prebiehali tu totiž krvavé boje 2. svetovej vojny. Pietny areál, ku ktorému náučný chodník vedie, bol sprístupnený v roku 1961 spolu s pamätníkom a cintorínom. Je miestom posledného odpočinku obetí bojov, od roku 2018 je taktiež Pomníkom novodobým vojnovým veteránom. Ten je tu ako pamiatka na vojakov, ktorí zahynuli počas plnenia pracovných úloh v zahraničných misiách a operáciách.

Na vrchol Hája sa dá aj vybehnúť, dokonca sú tu dve trasy pomenované po známych slovenských športovcoch, rodákoch z Liptovského Mikuláša. Modrá trasa vodného slalomára Michala Martikána má dĺžku 5,3 km, prevýšenie 175 m. Žltá trasa zjazdovej lyžiarky Petry Vlhovej má dĺžku 3,3 km, prevýšenie 140 m. Obidve trasy sa radia k stredne náročným. Územím vedie taktiež regionálna cyklotrasa.

Byť na Liptove znamená byť v obklopení krásnej prírody a mnohých možností vyžitia sa. Lesopark Háj-Nicovô Vám ponúka úžasné výhľady, nenáročnú túru a spoznanie ďalšej časti našej histórie. Stránka ubytovanie Liptovský Mikuláš sa Vám postará o nocľah, stránka tipy na výlet Liptov zasa o možnosti trávenia voľného času počas Vášho pobytu.

Národný cintorín v Martine, ktorý bol založený koncom 18. storočia, bol pôvodne obyčajným obecným cintorínom. Až pohrebom Karola Kuzmányho, nášho významného spisovateľa a prvého predsedu Matice slovenskej, sa začala tradícia pochovávania významných osobností. Cintorín tak začal meniť svoj charakter a nadobúdať väčší význam. Vedeli ste, že Národný cintorín patrí v Martine medzi najnavštevovanejšie miesta?

Druhou významnou udalosťou bol pohreb štúrovského prozaika Jána Kalinčiaka v roku 1871. Od tej doby sa na želanie mnohých osobností zo sfér politiky, vedy i kultúry, začali na Národnom cintoríne pochovávať národní dejatelia, vedci, herci, vynálezcovia a ďalšie dôležité osobnosti Slovenska. Po roku 1918 sem boli prevezené ostatky Martina Kukučína, Janka Kráľa, Pavla Socháňa, Karola Plicku a ďalších. Miesto svojho posledného odpočinku tu našli aj viaceré osobnosti kultúrneho a politického života, ktoré žili v exile.

Národný cintorín je situovaný v mestskej pamiatkovej zóne a nájdete ho na rázcestí ulíc Sklabinskej a Šoltésovej, ktoré sa spájajú pri jeho hlavnom vchode. Hneď pri vstupe nájdete informačné tabule s návštevným poriadkom a zoznamom pochovaných osobností. Svoju úctu tu môžete vzdať až 400 významným osobnostiam slovenského kultúrneho a spoločenského života.

Nájdete tu aj pamätník olympionikov, ktorý je symbolickým pietnym miestom, kde si môžu ľudia uctiť pamiatku na našich vynikajúcich športovcov – olympionikov. Na tabuľkách sú vyryté mená našich olympijských medailistov. Národný cintorín, ktorý je vyhlásenou národnou kultúrnou pamiatkou, môžete navštíviť počas celého roka. V prípade záujmu, si môžete zarezervovať prehliadku cintorína s lektorom, ktorú zabezpečuje Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice.  

Ak ste nadšencom historických pamiatok, ostaňte v Martine pár dní a spoznajte toto výnimočné, históriou i kultúrou popretkávané mesto. Zarezervujte si Váš víkendový pobyt ešte dnes. Ubytovanie neďaleko Národného cintorína nájdete na našej podstránke ubytovanie Martin. Spravte si s rodinou výlet a navštívte Hasičské múzeum, kde máte jedinečnú možnosť vidieť nie len historické hasičské vozidlá, ale aj unikátnu zbierku hasičských uniforiem z celého sveta. Naštartujte auto a odvezte sa do Múzea slovenskej dediny, ktoré je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. Nájdete ju v Jahodníckych hájoch, v juhovýchodnej časti Martina. V zimnom období stavte na známe lyžiarske stredisko Snowland Valčianska dolina, ktoré je svojimi službami zamerané najmä na rodiny s deťmi. Prajeme Vám ničím nerušenú dovolenku, presne podľa Vašich predstáv.

V obklopení vôd Oravskej priehrady sa od roku 1953 nachádza Slanický ostrov, tiež známy pod názvom Ostrov umenia. Jeho plocha je 3,5 ha. Keď ostrov z diaľky uvidíte, na prvý pohľad Vám možno napadne, že pôsobí opusteným dojmom. Síce na ňom nikto nebýva, ale pravidelne sa po ňom prechádzajú návštevníci. Sú tu totiž inštalované expozície Oravskej galérie Dolný Kubín, niekedy tu bývajú organizované aj letné podujatia.

Slanický ostrov umenia je pozostatok a pamiatka na zatopenú obec Slanica. Zachoval sa z nej Kostol Povýšenia sv. Kríža, ktorý však nebol vždy kostolom. Keď ho v rokoch 1766 – 1769 stavali, predstavoval barokovú kaplnku, až v roku 1843 ho prestavali na kostol s dvomi vežami a pristavili k nemu zámočnícku kaplnku. Pred ním sa nachádza pomník Antona Bernoláka, bronzová socha z polovice 30-tych rokov 20. storočia.

V kostole sa nachádza expozícia z Oravskej galérie s názvom „Slovenská tradičná ľudová plastika a maľba“. Tradičné ľudové výtvarné umenie vždy patrí k typickým prvkom a prejavom národnej kultúry krajiny, a inak tomu nie je ani na Orave. Oravské sošky patria ku kultu Panny Márie, s pôvodom v poľskom Haliči. Ich autori boli poväčšine umelci-samoukovia, ktorí sa pri vyrezávaní len nechávali viesť svojou vlastnou inšpiráciou a zručnosťou. A tak v duchu miestnych tradícií rezbárstva vznikli tieto malé umelecké diela, ktoré sa ale, bohužiaľ, zachovali len v obmedzenom počte.

V exteriéri ostrova sa nachádza torzo pôvodného cintorína a lapidárium „Oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia“. V ňom je od roku 1973 inštalovaná expozícia oravskej kamenárskej tvorby. Dodnes sa jednotlivé reliéfy a sochy svätcov zachovali na pôvodných miestach, ako sú cintoríny, kalvárie, kostoly či kaplnky. Mnohokrát ich veriaci ozdobili rôznymi živými farbami či rôznymi korunami a kvetmi z papiera pri špeciálnych príležitostiach. V bývalej hrobke je inštalovaná expozícia „História zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady“. Kombinácia atraktívnosti inštalovaných expozícií spolu s krásnou prírodnou scenériou ostrova, robia z tohto miesta jedno z najnavštevovanejších a najobľúbenejších kultúrnych miest Oravy.

Na ostrov sa dostanete loďou, ktorá Vás tu vysadí počas vyhliadkovej plavby po Oravskej priehrade. Jedná sa naozaj o skvelý zážitok, na ktorý budú dlho spomínať deti aj dospelí. Odporúčame Vám preto nájsť si ubytovanie v okolí Slanického ostrova umenia a dopriať si dostatok času, aby ste mohli spoznať túto oblasť z iného uhla. Byť nadnášaný väčšími aj menšími vlnami priehrady, je niečo, čo jednoducho treba zažiť. Zarezervujte si pobyt na stránkach ubytovanie Námestovo alebo ubytovanie Orava a príďte atrakcie na Orave spoznávať na vlastnej koži.

V centre krajského mesta Žilina sa nachádza renesančné Mariánske námestie, ktoré miestni obyvatelia poznajú aj ako Štvorcové námestie. Pokojne si tu doprajte príjemnú prechádzku a prehliadnite si okolité pamiatky, ktoré sa na ňom nachádzajú.

Štvrté najväčšie mesto na Slovensku, ktoré leží na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka ponúka svojim návštevníkom mnoho atrakcií. Jednou z nich je Mariánske námestie, ktoré tvorí historické centrum mesta. V roku 1987 bol celý stred mesta vyhlásený za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. A námestie s rozmermi 100 x 100 m je jej súčasťou.

Námestie je typické svojimi renesančnými domami, ktoré majú prvé poschodie vysunuté nad arkádami. Pod nimi sa kedysi dávno zhromažďovali remeselníci a zakladali si tu svoje obchody. Dnes tu nájdete butiky, reštaurácie aj krčmičky. Ak by ste mali možnosť zavítať do niektorých domov, mohli by ste v podzemí obdivovať pôvodné gotické pivnice. Pôvodné štítové strechy na domoch zhoreli pri požiari námestia v roku 1886.

V strede námestia je umiestnená socha Nepoškvrnenej Panny Márie z roku 1738. Jej podstavec obsahuje reliéf Svätého Floriána, ktorý je patrónom hasičov. Za sochou si oddýchnete v malom parku. Svoje zraky môžete upierať aj na budovu radnice mesta. Zaujímavosťou na jej priečelí je zvonkohra, ktorá sa rozozvučí počas každej celej hodiny. V západnej časti námestia sa nachádza rímskokatolícky Kostol Obrátenia sv. Pavla a kláštor jezuitov.

Námestie dnes vyhľadávajú nielen domáci, no i mnohí zahraniční turisti, ktorí si užívajú jeho neopísateľnú atmosféru. Kľudne sa tu posaďte na lavičku a užívajte si príjemnú mestskú atmosféru. Alebo si počas horúcich dní doprajte osviežujúci nápoj na terase miestnych reštaurácií. Spoločnosť Vám môžu robiť študenti konzervatória alebo známi umelci, ktorí využívajú priestor na usporadúvanie rozmanitých koncertov, akcií aj podujatí.

Aby ste mali program o čosi zaujímavejší, nasmerujte svoje kroky aj na Výstavu Ikon. Malých aj veľkých objaviteľov vesmíru poteší blízka Pozorovateľňa Malý Diel Žilina. Pokochať sa moderným umením a podporiť mladých umelcov môžete v Galérii Plusmínusnula. Milovníci športových aktivít si rozhýbu svoje telá v bazénoch Mestskej krytej plavárne Žilina. Uniknúť zo sveta každodennej reality môžete aj vďaka Virtuálnej realite Žilina. Tu sa môžete vznášať vo vesmíre, stať sa na chvíľku neohrozeným super hrdinom alebo šoférovať to najlepšie auto.

Žilina je úchvatné mesto na Považí, ktoré stojí za to objavovať. Aby ste sa nemuseli ponáhľať do svojich domovov, pokojne si vyhľadajte ubytovanie na Mariánskom námestí. Môžu Vás tu osloviť apartmány Žilina, v ktorých bývajú aj možnosti na prípravu vlastných jedál, alebo si zvoľte ubytovne v Žiline. Tých je tu aj pre dlhodobé ubytovanie dostatok. Radi Vám pomôžeme s tou správnou voľbou ubytovania.

Poznáte slávnu sochu Ježiša Krista v Rio de Janeiro? Je vychýrenou po celom svete a dlho bola najvyššou sochou Ježiša na svete. Vedeli ste, že na Slovensku máme jej kópiu? Veru máme. Na Orave nad dedinkou Klin, v okrese Námestovo sa dvíha k nebesiam socha Ježiša Krista. Je treťou kópiu známej brazílskej sochy v Riu a určite sa Vám ju oplatí navštíviť.

Socha Ježiša Krista sa týči na kopci Grapa v nadmorskej výške 686 m n. m. Je dielom miestneho ľudového rezbára Petra Ganobjaka, ktorý začal na nej pracovať v novembri 2008. Financovaný bol pánom Jozefom Srokom a stojí na pozemku rodičov kňaza Floriána Volfa. Železnú konštrukciu pre sochu vyrobil umelec vo svojej dielni. Potom ju zaliali betónom a vyniesli na kopec. Tu len s pomocou sekery a motyky skulptor Ganobjak sochu Ježiša Krista vytesal.

Toto v skutku nádherné umelecké dielo má výšku 9,5 metra. Socha rozťahuje ruky do šírky 7 metrov a ukazuje tak na celú šíru Oravu. Hora Grapa poskytuje soche Ježiša Krista ideálne miesto. Nielenže ju vidno z diaľky, ale zároveň z vrchu dovidíte v dobrom počasí na všetky svetové strany. Pri výstupe sa Vám naskytne výhľad na Námestovo, známu Oravskú priehradu, Suchú horu, Roháče a dovidieť môžete až do poľského mesta Zakopané.

Socha Ježiša Krista váži aj s podstavcom až 23 ton. Je natretá bielou farbou a láka tak turistov už z ďaleka. Okolie sochy je pekne upravované. Vysadené sú tu ovocné stromy, nájdete tu mini amfiteáter, altánok aj lavičky na odpočinok či modlitbu. Na jar je socha obklopená kvetmi a kresťania k nej putujú z celého sveta. Po roku od osadenia pod sochou Krista ešte postavili kaplnku. Neskôr pribudla socha pápeža Jána Pavla II., ktorý sa skláňa v modlitbe pre Kristom.

K soche Ježiša Krista v Kline sa dostane priamo z obce. Prejdete okolo futbalového ihriska a zaparkujete na parkovisku pod horou Grapa. Odtiaľ už vedie krížová cesta až na vrch. Zastavte sa a obdivujte krásy prírody a tento úžasný monument, ktorý vznikol rukou človeka.

Orava patrí medzi najkrajšie regióny Slovenska a nájdete tu veľa pamätníkov a zaujímavých miest. Na našom portáli sme pre Vás pripravili aj ďalšie tipy na atrakcie v okolí Námestova. Ak sa sem vyberiete na dovolenku, ponúkame Vám pekné ubytovanie v blízkosti sochy Ježiša Krista a ubytovanie na Orave. Určite si vyberiete.

V liptovskej obci Dúbrava, učupenej v malebnej prírode Nízkych Tatier, stráži vstup do lesov a baní v Dúbravskej doline Strážca lesa. Je to drevená socha týčiaca sa do výšky 5 m. Filmovým fanúšikom trilógie Pán prsteňov pripomína postavu chodiaceho stromu „Enti“, fanúšikom Strážcov Galaxie zase postavu „Groota“. Bol vytvorený dvojicou anglických umelcov.

So zemou zrastená socha je takmer celá z dreva, len nenápadne je pridržiavaná kovovou konštrukciou. Symbolizuje Perúna, slovanského boha bleskov a hromov. V ruke drží horiacu pochodeň a jeho nohy sú zasypané kameňmi. Chodníček k nemu je vyšliapaný, takže určite nezablúdite. Je dosť možné, že pri prechádzke stretnete rodinky s kočíkmi alebo seniorov. Terén je totiž nenáročný a trasa pomerne krátka.

V Dúbravskej doline mala v minulosti rozmach banská činnosť, ktorá zanechala mnohým obyvateľom dôsledky na zdraví, ale najmä mala na svedomí jednu z najväčších ekologických katastrof na území Slovenska v roku 2019. Drevený strážca tu stojí ako určitá bariéra medzi prírodou a človekom. Je ochrancom lesa aj prírody. Bráni ju a stojí tu na výstrahu každému, kto by ich chcel vedome zničiť.

Neďaleko dreveného strážcu sa nachádzajú známe Dúbravské bane, ktoré boli pre Československo vo svojich časoch strategické. Boli to najvyššie položené bane v strednej Európe, v ktorých sa ťažil antimón. Ťažba v nich sa úplne zastavila v roku 1992. Pri ich vstupe stojí starý banský vláčik. Jeho stav je však presne taký dezolátny, ako aj areál okolia baní. Vedie k nim však krásny smrekový les.

Podobne krásne lesy sa nachádzajú aj všade na okolí. Liptov je totiž turisticky veľmi vyhľadávaná lokalita a na svoje si tu príde každý návštevník. Ak aj Vy chcete fotografiu s dreveným dúbravským mužom, naplánujte si na Liptove pekný predĺžený víkend. K tomu Vám treba nájsť kvalitné ubytovanie v blízkosti Dreveného muža. Veľa možností nájdete napríklad na stránke ubytovanie Liptovský Mikuláš. Aby ste si výlet užili skutočne naplno, nechajte sa inšpirovať našimi tipmi na výlet na Liptove.

Medzi obcami Važec a Tatranská Štrba je situovaný najväčší nemecký vojenský cintorín na Slovensku. Celkovo ich na území našej krajiny máme šesť, tento je však rozhodne najkrajší a najudržiavanejší. Je to najmä vďaka financovaniu nemeckých organizácií, ktoré dbajú a starajú sa o dôstojný odpočinok padlých vojakov.

Važecký vojnový cintorín sa začal budovať na jeseň roku 1997, o rok v októbri už bol slávnostne otvorený. Rozprestiera sa na ploche 2,5 ha, v nadmorskej výške 800 m n. m. Aktuálne tu miesto svojho posledného odpočinku našlo približne 6 500 vojakov, kapacita cintorína je 8 000 hrobov. Pochovaní vojaci bojovali na území stredného a východného Slovenska.

Keď sa ocitnete na cintoríne vo Važci, vyvolá to vo Vás zmiešané pocity. Na jednej strane na Vás vplýva história miesta a pokora voči vojakom. Na druhej strane úchvatný pohľad na panorámu Vysokých Tatier pohladí srdce. Úhľadne postavené jednoduché granitové kríže v modernom prevedení a čistých líniách dodávajú pietnemu miestu elegantný vzhľad.

Na krížoch sa nachádzajú väčšinou štyri mená s rokmi narodenia a úmrtia. Keď sa budete pomedzi ne prechádzať, budete v tichosti myslieť na veteránov, ale aj mladých chlapcov, bojovníkov z 2. svetovej vojny. Ležia tu delostrelci i letci, ženisti i vojaci zbraní SS, s menom i bez mena. Nájde sa tu aj niekoľko masových hrobov.

Cintorín si v roku 1999 vyslúžil cenu Dušana Jurkoviča. Udelil mu ju Spolok architektov Slovenska, ktorý takto ocenil riešenie cintorína z architektonického hľadiska. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo sem okrem príbuzných obetí a vojnových veteránov často zamieria aj turisti či domáci z okolitých obcí. Pokoj, ktorý miesto vyžaruje, je priam magický. Ticho totiž lieči, ako dušu, tak aj srdce.

Príďte aj Vy navštíviť tento nemecký vojenský cintorín vo Važci. Vzdajte hold vojakom, doprajte duši aj myšlienkam slobodu a užijete si krásne výhľady. Aby ste boli čo najbližšie, navštívte stránku ubytovanie Važec. Keď už budete na pobyte, určite navštívte aj ďalšie zaujímavé miesta na okolí. Medzi tie najčastejšie vyhľadávané patria Važecká jaskyňa, Birutova dolinka či blízka obec Východná, v ktorej sa nachádza amfiteáter a v ňom pravidelne organizovaný folklórny festival vo Východnej.

Boli ste už niekedy v Kežmarku? Ak nie, prijmite naše pozvanie a objavte s nami kúsok z jeho bohatej histórie. Predstavujeme Vám Kežmarskú radnicu, ktorá patrí k najvýznamnejším historickým pamiatkam mesta. Od 15. storočia sa nachádza priamo v strede Hlavného námestia. Ale vedeli ste, že pôvodná radnica stála na jednej z najstarších kežmarských ulíc, na mieste zvanom Starý trh?

Po vpáde husitov v roku 1433, keď mesto čiastočne vyhorelo, sa centrum presunulo do inej časti, kde sa vytvorilo nové námestie. Novú radnicu sa rozhodol postaviť v roku 1461 Juraj zo Spišskej Soboty. Tá bola po veľkom požiari v prvej polovici 16. storočia značne poškodená a bolo nutné ju zrekonštruovať. Majster Kuntz z Kežmarku ju v rokoch 1541 – 1555 prestaval z gotického štýlu do renesančnej podoby, pričom jej pôvodný vzhľad zachoval. Neskôr bola k budove radnice pristavaná veža. Súčasnú podobu a druhé poschodie nadobudla radnica až po požiari, ktorý v roku 1922 (vraj) úmyselne založili dvaja obyvatelia mesta.

Zaujímavosťou je, že pod budovou sa nachádza stará pivnica, z ktorej v minulosti vyvierali pramene vody. Traduje sa, že odtiaľto vedie úniková podzemná chodba z radnice. Budova radnice je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie v Kežmarku. 4. decembra 1981 bola zapísaná na Zoznam kultúrnych pamiatok Slovenska. V súčasnosti je radnica sídlom mestského úradu.

Spoznajte aj ďalšie atrakcie a historické pamiatky v Kežmarku. Navštívte Kežmarský hrad, kde Vám určite učarujú zaujímavé hradné expozície zbraní, stredovekej lekárne či historických vozidiel. Ubytovanie v okolí Kežmarskej radnice nájdete na našej stránke ubytovanie Kežmarok. Potešte svoje deti a urobte si výlet do Aquafun Parku Veľká Lomnica. Doprajte si zaslúžený oddych a relax vo vonkajších bazénoch. Vaše deti sa do sýtosti vybláznia na gigantickej šmýkačke a ďalších nafukovacích atrakciách. Prajeme Vám príjemnú a ničím nerušenú dovolenku.

Dominantou kúpeľného parku vo Vyšných Ružbachoch je Biely dom grófa Zamoyského, ktorý sa týči na skalnom útese. Jeho fasáda je vytesaná z bieleho travertínu a architektonicky pripomína palác v Monte Carle. Príďte si posedieť na jeho terasu a oddýchnite si pri šálke lahodného čaju. Popri tom nasávajte úžasnú kúpeľnú atmosféru a pokoj, ktorý vyžaruje z tohto prekrásneho miesta.

Poľský gróf Andrej Zamoyski, bol nielen majiteľom Ľubovnianskeho hradu, ale patrilo mu aj kúpeľné mestečko a kameňolom na biely vápenec. Ten sa stal stavebným materiálom na výstavbu Bieleho domu. Keď gróf Andrej Zamoyski zomrel, jeho syn Jan sa stal jeho právoplatným dedičom. Jan Zamoyski sa zanedlho oženil so španielskou korunnou princeznou Izabelou de Bourbon a vďaka spojeniu týchto dvoch šľachtických rodov dochádza k mimoriadnemu rozvoju Kúpeľov Vyšné Ružbachy.

Na travertínovej kope, podľa návrhu architekta Kesselbauera, vznikla v roku 1931 exkluzívna budova s reštauráciou, ktorá sa nesie v biedermeierovskom slohu. Jej názov je odvodený od bielych travertínových fasád. Na priečelí budovy sú dodnes znázornené dva erby – šľachtického rodu Zamoyski a kráľovského rodu Bourbon.

Vo vnútri Bieleho domu sa nachádzala reštaurácia, nočný bar, veľká kaviareň s terasou a bočné salóniky, ktoré slúžili ako herňa a biliardová sála. Hlavnou spoločenskou udalosťou letnej sezóny v tých časoch bol Anna bál, na ktorom sa stretávala uhorská a poľská šľachta.

V súčasnosti slúži Biely dom ako miesto spoločného stravovania kúpeľných hostí a príležitostne sa prenajíma na rôzne spoločenské akcie, ako sú koncerty či svadby. Vyšné Ružbachy v sebe ukrývajú obrovský kus histórie. Objavte liečivú silu Kúpeľov Vyšné Ružbachy, ktorých história siaha až do 16. storočia.

Doprajte si prechádzku po kúpeľnom parku, v ktorom je vysadených množstvo kvetov a stromov a spev vtáčikov prerušuje iba šum horských prameňov. V letnom období Vás určite príjemne schladia bazény Termálneho kúpaliska Izabela. Okúpať sa môžete i v unikátnom prírodnom travertínovom jazierku, ktorý miestni nazývajú „kráter“.

Ak Vás takáto predstava láka, neváhajte a rezervujte si svoju vysnívanú dovolenku vo Vyšných Ružbachoch ešte dnes. Množstvo kvalitného ubytovania v blízkosti Bieleho domu nájdete na našej stránke ubytovanie Vyšné Ružbachy. Počas Vášho pobytu si naplánujte výlety do okolia a spoznajte ďalšie skvelé atrakcie v okolí. Prajeme Vám krásny pobyt plný výnimočných zážitkov.