Technické pamiatky na severnom Slovensku

Poprechádzajte sa po pomerne novovzniknutom Kolonádovom moste v Dolnom Kubíne, ktorého história siaha do roku 1949, kedy nahradil starý, nefunkčný most. Môžete tak poľahky prejsť Dolným Kubínom či už do centra mesta, alebo do mestskej časti Veľký Bysterec. Ak prídete so svojimi najmenšími ratolesťami, nezabudnite si pripraviť kúsok chleba na kŕmenie kačiek. Láka Vás táto predstava?

Tento 120 metrov dlhý drevený unikát patrí pravdepodobne k najznámejším pamiatkam Dolného Kubína. Nezvyčajnosť tejto technickej pamiatky je ukrytá v tom, že most je takmer celý vyrobený z dreva. Jedine základy podopierajúce most sú z betónu. Strechu mosta pokrýva šindel.

Drevený krytý kolonádový most je postavený ponad rieku Orava. Dostať sa môžete do starej mestskej časti, prípadne zájdete do časti Veľký Bysterec, poblíž ktorej je námestie SNP s kultúrnym domom spolu so slnečnými hodinami. Počas prechádzky si môžete kúpiť drobnosti, a to vďaka zabudovaným malým kioskom. V bezprostrednej blízkosti sa zas nachádza tržnica.

Takýto most veru len tak nenájdete! Okrem Francúzska, Švajčiarska a Česka sa inde v Európe nenachádza. Zaujímavosťou je tiež, že most ako taký bol použitý pri tvorbe loga mesta. Počas večera je most veľmi dobre osvetlený – využiť to môžete nielen na fotografovanie, ako aj na romantickú prechádzku.

V bežných dňoch prejde po moste približne 4 000 ľudí, čo je naozaj pomerne dosť. Aby ste okrem tých pár minút užili naplno túto atrakciu, dovoľte nám odporučiť Vám ešte pár tipov na atrakcií v Dolnom Kubíne a jeho okolí. Dôležité je však rezervovať si ubytovanie pri Kolonádovom moste v Dolnom Kubíne a hor sa na to. Je fajn vyhľadať si ubytovanie v súkromí Dolný Kubín alebo apartmán. V rámci mesta sa oplatí navštíviť Oravskú galériu aj Literárne múzeum P. O. Hviezdoslava. Zdatnejší si zbalia turistické topánky a odvážia sa zdolať vrch Minčol. Program je už len na Vás.

V centre obce Terchová, ktorá je vďaka svojej geografickej polohe známa ako turistické centrum Malej Fatry, sa nachádza unikátna atrakcia. Drevený pohyblivý betlehem patrí k unikátom na Slovenku a ročne ho navštívi množstvo ľudí. Vo svojom zozname miest, ktoré v rámci atrakcií v Terchovej môžete vidieť určite nevynechajte toto miesto.

V čase otváracích hodín môžete prísť a pozrieť si na vlastné oči krásu drevorezby. Miestni ľudoví majstri si dali záležať a ozvláštnili najväčší chrám na Slovenku zasvätený solúnskym bratom. V Kostole sv. Cyrila a Metoda je z lipového dreva vyhotovený betlehem skladajúci sa z troch častí.

Prvá časť betlehemu sa zameriava na zobrazenie tradičnej histórie obce spolu s jej typickými remeslami. Nájdete tu postavičky venujúce sa poľnohospodárstvu, výrobe kovov či iným manuálnym prácam. V druhej časti sa môžete pozrieť na miesto, kde sa narodil Ježiš Kristus, teda skromný príbytok s jasličkami a hospodárskymi zvieratami. V tretej časti betlehemu je vidieť kontrast. Ten spočíva vo vyobrazení Jeruzalema ako mesta plného prepychu a blahobytu.

Spod rúk terchovského ľudového rezbára Štefana Hanuliaka vzniklo toto úchvatné dielo. V práci mu pomáhal odlievač figurín Jozef Holúb a mechanik pohybu Štefan Krištofík. Betlehem ako taký je druhým najväčším betlehemom na Slovensku a v každom roku ho obohatí niečo nové. Bystrému oku neujde to, že v betleheme sú ešte stále plastové figúrky. Tie postupne nahrádzajú drevenými.

Ak Vás toto majstrovské dielo zaujalo a Vy ste si už obhliadli betlehem, určite si naplánujte výlety do okolia. Obec Terchová je vyhľadávaná najmä pre mnohé zaujímavosti. Legendu o Jánošíkovi si môžete priblížiť priamo pri Soche Juraja Jánošíka, ktorá sa týči nad obcou. Možno by stálo za zváženie rezervovať si typickú drevenicu v Terchovej a užívať si výhľady aj priamo na ňu. Z vtáčej perspektívy sa pozriete na krásy oravskej prírody z rozhľadne Terchovské srdce. Spolu s deťmi si z penziónu v Terchovej naplánujte počas zimy výbornú lyžovačku vo Vrátnej doline v stredisku Vrátna Free Time Zone. S radosťou Vám odporučíme to najlepšie ubytovanie pri Drevenom betleheme Terchová.

Oravská lesná železnica je turistickým spojením medzi oravskými stanicami Tanečník a Sedlo Beskyd. Sprístupnená bola v roku 2008 po tom, ako ju Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v rokoch 2005 – 2007 zrekonštruovalo. Zachovaná časť železnice je od roku 1991 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Pôvodná trať úzkokoľajky bola postavená počas 1. svetovej vojny za účelom zvážania dreva. Uviedli ju do prevádzky 27. júla 1918 na trati Oravská Lesná – Lokca, avšak chýbalo jej prepojenie na štátnu železnicu. To sa podarilo až v roku 1926 po dobudovaní spojovacieho úseku s následným prepojením na Kysuckú lesnú železnicu. Do tej doby muselo byť drevo zvážané furmanmi alebo splavované po Bielej Orave. Železnica fungovala do roku 1971, kedy ukončili jej prevádzku. Podarilo sa z nej zachovať len úsek Tanečník – Chmúra.

V súčasnosti patrí jazda touto železnicou medzi unikátne zážitky. Usadiť sa môžete v motorovej drezine či v panoramatickom vozni. Bez problémov Vás utiahne motorová lokomotíva na trase dlhej 7 km, počas jazdy trvajúcej takmer jeden a štvrť hodiny. Pri nástupnej stanici Tanečník si čakanie na odchod vlaku môžete spríjemniť prehliadkou expozície múzea Oravskej lesnej železnice, ktorá sa venuje jej histórii. Dozviete sa niečo o histórii železnice, prezriete si vystavené exponáty jednotlivých nástrojov používaných pri práci s drevom. V hlavnej vitríne dokonca uvidíte modely dopravných prostriedkov a predmetov z obdobia pred vznikom železníc, ako sú priehrada, plte, drevené mosty či model horárne. V druhej vitríne sa nachádza model lesnej železnice. Ďalšia miestnosť expozície zachytáva drevorubačov pri práci v lese, dobové komunikačné prostriedky používané na lesnej železnici, mapu a protokoly zo stavby železnice. Neďaleko expozície sa nachádza aj voliéra s pávmi a ovcami, detské ihrisko i predaj suvenírov.

Prvá časť jazdy trvá približne 20 minút, kedy sa vlak po prekonaní 3 km dostane na vrcholovú stanicu Sedlo Beskyd vo výške 935 m n. n. Tu sa môžete poprechádzať a pokochať krásnou oravskou prírodou, prehliadnuť si jej panorámu alebo vystúpiť na trojpodlažnú, 12 m vysokú vyhliadkovú vežu. Z nej sa Vám z výšky 970 m n. m. naskytne výhľad na Západné Tatry aj Veľký Rozsutec. V areáli stanice bola v roku 2012 umiestnená Goralská drevenica, ktorá svojou etnografickou expozíciou návštevníkom približovala život Goralov. V roku 2020 ju však zasiahol a zdevastoval požiar. Po prestávke nastúpite opäť do vlaku, ktorý Vás odvezie naspäť do údolia.

Pozdĺž trate vedie náučný chodník, ktorý slúži ako alternatíva peším návštevníkom a cyklistom. Počas chôdze sa vďaka inštalovaným informačným panelom dozviete zaujímavé poznatky o živote ľudí v tejto oblasti, prírodnom bohatstve krajiny a samozrejme, o histórii Oravskej lesnej železnice.

Orava má čo ponúknuť a preto sa nenechajte odradiť tým, že tento technický unikát, sa nachádza v najchladnejšej slovenskej obci. Zarezervujte si pobyt v blízkosti Oravskej lesnej železnice, napríklad na stránke ubytovanie Oravská Lesná a užite si perfektný výlet. A nezabudnite, ak sem zamierite v zime, pribaľte si teplý šál a rukavice, určite sa Vám zídu pri radovánkach v snehu.

V kotline Oblazy, v atraktívnej Kvačianskej doline, sa na sútoku Hutianskeho a Borovianskeho potoka nachádzajú dva zachované vodné mlyny horského typu. Horný Gejdošovský mlyn a dolný Brunčiakovský mlyn. Drevené mlyny sú veľmi peknou pamiatkou, ktorá je citlivo umiestnená vo svojom pôvodnom prírodnom prostredí. Presne doň zapadá, ničím nenarúša kolorit okolia malebných Chočských vrchov.

Mlyny boli vybudované na začiatku 19. storočia. Pôvodne boli tri, niekde sú dokonca uvádzané až štyri. Tretím mlynom bola furmanská krčma, ktorá bola podpálená fašistami v roku 1944, štvrtý mlyn údajne zobrala voda. Dodnes sú mlyny funkčné, a to zásluhou obetavej práce ich dobrovoľných obyvateľov, ktorí sú členmi Slovenského zväzu ochrancov prírody. Vďaka nim si návštevníci prezrú túto jedinečnú živú expozíciu. Vo vnútri dolného mlynu, priamo v jeho srdci, sa točí veľké vodné koleso, ktoré vyrába elektrinu, a okolostojacich občas možno aj osvieži pár kvapkami ľadovej vody. Všetky pôvodné stroje, ktoré sa v mlynoch nachádzajú, pracujú na tradičný vodný pohon.

Pobyt pri mlynoch pôsobí ako balzam na dušu. Ľahnite si na trávu a započúvajte sa do okolitých zvukov. Zurčanie vody, hukot vodopádu, šum lístia, štebot vtákov a pazvuk niektorého z pobehujúcich domácich zvierat. Nájdete tu totiž miestne kozy a sliepky, ale po rieke zvyknú priprávať aj kačky. Keď sa pritom zapozeráte na impozantné drevené stavby, budete mať pocit, že ste sa vrátili do iných čias. A veru, mnohým sa odtiaľto ani nechce vrátiť naspäť do uponáhľanej reality všedných dní.

Mlyny sa nachádzajú na trase náučného chodníka Prosiecka a Kvačianska dolina, dostanete sa od nich do Kvačian, na Veľké Borové aj Huty, a ďalej smerom na Západné Tatry. Túra z Hút nie je náročná a zvládnu ju aj menšie deti. Vedie lesnou cestičkou popri rieke. Dostanete sa sem aj po trase Kvačianska dolina – Vodné mlyny Oblazy, kde prejdete po červenej a modrej turistickej značke s dvomi odporúčanými zastávkami. Prvá je na vyhliadke Kobyliny, druhá na vyhliadke Malý Roháč.

Vodné mlyny Oblazy spadajú pod okres Liptovský Mikuláš. Jeho okolie, rovnako ako celý Liptov, ponúka široké možnosti aktívneho i pasívneho odpočinku, turistiky, návštevy múzeí a atrakcií, kúpanie v aquaparku i perfektnú lyžovačku. Zarezervujte si ubytovanie v okolí vodných mlynov Oblazy, napríklad na stránke ubytovanie Kvačany alebo ubytovanie Liptov a naplánujte si skvelý výlet, počas ktorého navštívite aj tieto jedinečné mlyny. Garantujeme Vám, že ich návšteva je pre malých aj veľkých unikátnym zážitkom na celý život.

Slovenský orloj je najväčšia drevená socha na Slovensku, ktorá sa nachádza na námestí v Starej Bystrici, v okrese Čadca. Jeho výstavba bola dokončená v roku 2009. Napriek tomu, že je prvým slovenským orlojom, radí sa medzi najmladšie orloje sveta. Autorom je Viliam Loviška, slovenský sochár a maliar pochádzajúci z Bratislavy. Orloj bol prvotne vytvorený architektom Ivanom Jarinom ako hlinený model.

V odborných kruhoch je považovaný za jeden z najpresnejších orlojov na svete. Jeho kompozícia predstavuje sediacu Madonu – patrónku Slovenska, Sedembolestnú pannu Máriu. Orloj má dva zvony, ktoré majú vlastné mená. Prvý, sv. Juraj, odbíja medzi 8:00 a 22:00 každú celú hodinu. Práve vtedy sa môžu návštevníci pokochať pohľadom na promenádu siedmich slovenských svätcov: sv. Cyrila a sv. Metoda, sv. Andreja-Svorada, sv. Benedikta, sv. Bystríka, sv. Vojtecha a sv. Gorazda. Práve ich sprevádzajú zvuky druhého zvona, Riečickej Madony.

Pod precízne vytvarovanými drevenými výklenkami má svoje miesto šesť bronzových sôch slovenských významných osobností: Ľudovíta Štúra, Antona Bernoláka, Milana Rastislava Štefánika, Andreja Hlinku, kráľa Svätopluka a kniežaťa Pribinu.

Dominantou a srdcom orloja je jeho najdôležitejšia časť. Je to astroláb v modro-červeno-čiernom prevedení. Každá farebná časť symbolizuje inú fázu dňa. Čierna astronomickú noc, červená úsvit so súmrakom, modrá obzor. Zlaté lemovky označujú rovník, obratníky raka a kozorožca aj miestny poludník. Astroláb má červeným znakom znázornené významné slovenské sviatky a pamätné dni, ukazuje dokonca aj polohu mesiaca na oblohe, jeho fázu a taktiež polohu slnka v znamení zverokruhu. Je to majstrovské dielo, ktoré funguje s maximálnou presnosťou. Práve náš slovenský astroláb je považovaný za jeden z najpresnejších na svete, dokonca jediný na svete, ktorý ukazuje pravý slnečný čas.

Drapéria orloja ako aj portál vstupu do galérie sú zhotovené z ryolitu, slovenského kameňa zo stuhnutej lávovej hmoty, vyťaženého v lomoch pri Hliníku nad Hronom. Dolná časť drapérie obsahuje v kruhových otvoroch tabuľky zo zlatého ónyxu. Je to jediný slovenský mramor ťažený v lomoch pri Leviciach. Vďaka večernému a nočnému podsvieteniu tabuliek má orloj aj počas mesačného svitu neopakovateľné čaro.

Navštíviť Kysuce a obísť pritom skvost, akým Slovenský orloj je, by bol takmer hriech. Navrhujeme Vám preto rezervovať si pekné ubytovanie pri Slovenskom orloji a pobudnúť v okolí aspoň niekoľko dní. Pokochajte sa precíznymi detailmi stavby, počkajte na odbíjanie zvonov a vnímajte pritom magickú atmosféru miesta. Tú podtrhne aj ráz celého námestia, ktorý kompozične aj vzhľadovo orloj krásne dopĺňa. Na stránkach ubytovanie Kysuce alebo ubytovanie Stará Bystrica nájdete vhodný nocľah, na stránke atrakcie Kysuce zas skvelé tipy na výlety.

Františkova huta sa nachádza na Orave, v Tvrdošínskom okrese. Hoci katastrálne patrí do obce Nižná, celá stavba je vo vlastníctve obce Podbiel. Jedná sa o ruinu továrenskej haly bývalej železiarne. Huta patrí medzi najvýznamnejšie oravské pamiatky priemyselnej revolúcie. Na atraktivite jej určite pridáva aj fakt, že tu boli nakrúcané filmy Juraja Jakubiska Tisícročná včela a Nejasná správa o konci sveta.

Vznik Františkovej huty sa datuje do roku 1836, kedy začala jej výstavba pod dozorom staviteľa, Brita Newbuilda. Povolenie na jej výstavbu vydali už v roku 1819, po 16 rokoch od otvorenia troch podbielanských baní na železnú rudu. Výstavba trvala 19 rokov a nebola nikdy ukončená. Železiareň bola v prevádzke do roku 1862, kedy kvôli zmene spoločenských pomerov zanikla. O zásobovanie rudou sa postarali bane patriace Oravskému panstvu, dodávali ju sem zo Zuberca, Habovky, Malatinej aj Juráňovej doliny.

Z komplexu, ktorý bol svojho času vcelku rozsiahly, sa podarilo zachovať vysokú pec, ktorá mala pôvodnú výšku približne 12 m. Okrem nej tu návštevníci ešte uvidia základy hámra (skujňovacej huty), pozostatky vodného náhonu, dúchadlovej komory a obvodové múry haly z pálenej tehly, v ktorej bola umiestnená už spomínaná vysoká pec.

Predpokladá sa, že práve Františkova huta patrila medzi najvýznamnejšie atrakcie hornej Oravy. Mala totiž špičkové spracovanie na takej úrovni, že konkurovala aj hutám v zahraničí. Nesie v sebe posolstvo ale aj silný príbeh z čias priemyselnej revolúcie, o priemyselnom rozvoji celého regiónu, manufaktúre a výrobe. V roku 1963 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Turistov aj domácich sem každoročne láka hudobný festival Orava Alternative. Býva organizovaný vždy v prvý augustový víkend. Na konci augusta sa tu zase koná stredoveký a staroslovanský deň, kedy sa môžete prísť pozrieť na ukážky pôvodného spracovania železa. Výhodou miesta je najmä fakt, že je dostupné pár minútovou chôdzou po hlavnej ceste z Podbielu smerom na Oravský Biely Potok.

Síce sa jedná o ruinu, vzhľadovo je však veľmi pekná a skvele zapadá do krásneho okolitého prostredia. Deti sa pri nej môžu hrať na dobyvateľov, rytierov a princezné, lebo presne taký dojem huta budí. Je to proste majestátne dielo, ktoré aj vďaka aktivistom a prísľubu obce Podbiel nechátra, ale zachováva si aspoň svoju súčasnú podobu.

Aby ste boli k Františkovej hute čo najbližšie, zarezervujte si pobyt na stránkach ubytovanie Podbiel, ubytovanie Zuberec alebo ubytovanie Nižná a vydajte sa na výlet. Nie je časovo vôbec náročný a tak počas pobytu stihnete navštíviť aj iné atrakcie na Orave, Františkova huta však jednoznačne patrí medzi tie, ktoré sa oplatí nevynechať.

Medvedia štôlňa v Žiarskej doline je jediným starým banským sídlom na Liptove, ktoré je sprístupnené verejnosti. Žiarska dolina sa nachádza na konci obce Žiar v liptovskomikulášskom okrese, v Západných Tatrách. Jedná sa o jednu z najnavštevovanejších dolín na Liptove, ako v lete, tak aj v zime.

Štôlňa patrí medzi unikáty starých banských tatranských diel. Jej dĺžka je až 550 m a preto je z nich najdlhšia. Pre verejnosť bola oficiálne sprístupnená v roku 2012 a odvtedy patrí medzi veľmi obľúbené liptovské atrakcie. Vzhľadom k tomu, že baňa vedie po žile kremeňa, je predpoklad, že kedysi tu boli ťažené drahé kovy, pravdepodobne zlato.

Názov môže niekoho pomýliť. Nevolá sa „medvedia“ preto, že by niekedy bývala brlohom medveďov. Neďaleko jej vstupu už dlho stála turistická informačná tabuľa s upozornením, že návštevníci vstupujú na územie, kde sa v hojnom počte vyskytujú medvede. A preto, že tabuľa a vchod do bane boli skutočne blízko seba, názov štôlne bol jasný.

Pri návšteve podzemia Vami budú lomcovať rôzne emócie a odnesiete si odtiaľ zážitok na celý život. Pohybovať sa v svetle horiaceho olejového kahanca, cítiť chlad a vlhkosť, počuť ozvenu každého kroku i šuchnutia, je to jednoducho niečo jedinečné. Prebudia sa vo Vás úplne všetky zmysly.

Pre deti je skvelým zážitkom vydať sa do krajiny bájnej podzemnej ríše Aghartha. Jedna zo zastávok je práve v žiarskej Medvedej štôlni, pri Sv. Barborke, patrónke baníkov. Získajte mincu, potvrdenie do mapy a hor sa na ďalšie časti rozprávkovej krajiny. Ešte Vás čaká Netopierikovo, Mincovníčkovo a Permoníkovo. Je to skvelá zábava plná dobrodružstiev.

Autom sa dostanete takmer až k štôlni, zaparkujete približne 200 m od vstupu do nej. Ak Vás článok zaujal, odporúčame zarezervovať si rovno ubytovanie v okolí Medvedej štôlne. Inšpirujte sa napríklad na stránke ubytovanie Žiar alebo ubytovanie Liptovský Mikuláš, obe lokality sú veľmi dobrými východiskovými pozíciami na výlet. Navyše, atrakcie na Liptove sú jedna lepšia ako druhá. Či si chcete oddýchnuť, šliapať do kopcov, zrelaxovať plávaním v teplej vode, skvele si zalyžovať alebo sa dozvedieť zaujímavé informácie v múzeu, toto všetko na tomto mieste zažijete. Liptov má totiž takmer neobmedzené možnosti zábavy.

Slovenský betlehem je majstrovským dielom rezbára Jozefa Pekaru, obdivovať ho môžete v okrese Žilina, v Rajeckej Lesnej, presnejšie v Dome Božieho milosrdenstva (niekedy uvádzané v Dome Božieho narodenia). Jeho pomenovanie nie je náhodné, okrem bežne znázorneného narodenia Krista totiž zobrazuje aj dejiny slovenského národa. Okrem najznámejších scenérií, ktoré sú so Slovenskom neodmysliteľne späté, majster Pekar zachytil aj bežný život Slovákov v minulosti.

Fascinujúce pritom je, že betlehem nie je statický, ale postavičky sa hýbu a pridávajú tým na celkovej autenticite veľdiela. Týmto je umožnené aj ľuďom, ktorí neradi čítajú o histórii a zvykoch, osvojiť si túto zaujímavú časť našej histórie. Lebo tak, ako s úžasom a otvorenými ústami pred Slovenským betlehemom stoja deti, tak tam mnohokrát so zatajeným dychom stoja aj dospelí.

Jozef Pekar začal na tomto rezbárskom skvoste pracovať po svojom odchode na dôchodok, v roku 1980. Trvalo mu dlhých 15 rokov, kým ho dokončil. Dielo bolo verejnosti slávnostne sprístupnené 26. novembra 1995, vtedy ešte bez Východoslovenského a Západoslovenského kraja. Tie však boli v ďalších rokoch vyrezané a do diela doplnené. Každá slovenská lokalita je posvätená. Rozmery betlehemu sú 8,5 m na dĺžku, 2,5 m na šírku a 3 m na výšku. Spolu sa na ploche nachádza asi 300 postavičiek, z ktorých je približne polovica statická, druhá polovica sa pohybuje. Niektoré pracujú, iné sa zabávajú. Keď sa poriadne zahľadíte, uvidíte dokonca prebehnúť aj medveďa.

Rajecký betlehem, ako ho niekedy domáci nazvú, je raritou, za ktorou denne smerujú ľudia z celej našej krajiny. Dielo je však natoľko známe, že nie je ničím nezvyčajným započuť v jeho okolí aj iný štátny jazyk. Radí sa totiž medzi najväčšie drevené vyrezávané betlehemy celej Európy. Budova, v ktorej sa Slovenský betlehem nachádza vystavuje aj drevorezby iných rajeckých rezbárov, určite si prezrite aj tie. Nachádzajú sa na prvom poschodí. 

Ak Vás drevený betlehem zaujal, odporúčame Vám naplánovať si rovno niekoľkodňový výlet a spojiť ho i s návštevou ďalších zaujímavostí. Ubytovanie v blízkosti Slovenského betlehemu si jednoducho nájdete na našom portáli. Podstránka Ubytovanie Rajecká Lesná má skutočne pestrú ponuku, určite si každý vyberie. Na záver Vám dáme malý tip: navštívte i Frivaldskú kalváriu, pod ktorou vyteká liečivý prameň.

Považská lesná železnica je expozícia Liptovského múzea v Ružomberku, ktorá sa nachádza v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Táto úzkorozchodná trať prevážala prevažne vyťažené drevo. V časoch najväčšej slávy sieť železníc v povodí Čierneho Váhu merala úžasných 107 km. Projektovanie začalo v roku 1912. Hlavná trať, kde bola možná aj osobná preprava, spájala Liptovský Hrádok s Liptovskou Tepličkou, ďalej pokračovala smerom k horárni Staníkovo. Vlaky na nej premávali až do konca roku 1972 a počas svojej existencie bola druhou najdlhšou lesnou železnicou na území Slovenska.

Železnica bola v regióne mimoriadne obľúbená domácimi aj turistami. Dokonca natoľko, že väčšina jej dopravných komponentov mala vlastné meno. Vlakom nepovedali inak ako „mašinka“, trať ľudovo volali „štriečka“. Premávali po nej drezina Frajtka, prvý osobný vozeň Klasa i parné rušne Veľká Maďarka, Malá Maďarka, Barbora, Cifra, Kopil a Sulika. Posledný menovaný rušeň sa aktuálne nachádza v expozícii Múzea liptovskej dediny v Pribyline a je tam známy pod menom Kačena.

Najskôr boli do pribylinského skanzenu presunuté zachované koľaje z pôvodnej trasy, niektoré vozne aj rušne. Expozícia bola statická. Skanzen však chce byť pre návštevníkov atraktívny, tak sa rozhodli, že vdýchnu starej železnici druhý život. Preto sa vďaka získaným financiám z Európskej únie v rámci projektu „Po stopách technických pamiatok z Podhalia na Liptov“ v roku 2018 uskutočnila jej rekonštrukcia. Trať dobudovali, prepojili dolnú časť skanzenu „dedina“ s jeho hornou časťou „depo“ v celkovej dĺžke 950 m. Teraz sa po nej návštevníci premávajú na historických vlakových súpravách, ktoré boli zachránené z originálnej železnice.

Hoci je jazda železnicou možná len na skrátenej trati, zážitok turistov to vôbec neskráti, práve naopak! Počas jazdy sa vrátite v čase. Nielen vďaka pocitu, ktorý vo Vás vyvolá sedenie v starodávnom type rušňa. Je to najmä vďaka výhľadu, ktorý počas jazdy máte. Železnica vedie krásnou prírodnou scenériou, kde si vychutnáte vôňu stromov, ich krásne odtiene zelenej farby a zvuk zurčiacej vody. Dokonca sa tu nachádza aj originálny oceľový most, ktorý bol súčasťou pôvodnej trasy železnice a do skanzenu ho previezli, aby bol zážitok z jazdy dokonalý.

Keď v depe vystúpite, naskytne sa Vám pohľad na odstavené časti vlakových súprav. Možno sa páni vrátia myšlienkami do detstva, kedy im žiarili oči pri predstave, že raz budú rušňovodiči či sprievodcovia. Chvíľu si tu môžete aj posedieť, kým sa vydáte naspäť. Najlepšie po vlastných, je to príjemná prechádzka, ktorá Vás zavedie popri novej expozícii skanzenu Pribylina. Jedná sa o jedinečnú oddychovú zónu, ktorá Vás aj vnútorne ešte viac spojí s prírodou. Je to neopísateľný zážitok, keď sedíte v hniezde dravca či sa chúlite v medveďom brlohu. Určite to musíte vyskúšať!

V cene vstupenky máte samozrejme zahrnutú celú expozíciu Múzea liptovskej dediny, preto by bola škoda neprezrieť si aj jednotlivé exponáty, ktoré pozostávajú z domčekov, dedinskej školy či kaštieľa. Prechádzka stredovekou dedinkou, ktorá zobrazuje ako naše staré matere kedysi žili, je skutočne nenáročná. Zvládnu je aj deti či starší ľudia. Je tu tak krásne, že si na návštevu musíte vyhradiť celý deň, skôr sa Vám domov totiž ani nebude chcieť ísť. Nájdite si pekné ubytovanie pri Považskej lesnej železnici a užite perfektný čas s rodinou.

Ubytovanie Pribylina a ubytovanie Vavrišovo sú najbližšie možnosti, ako byť k expozícii Považskej lesnej železnice doslova na skok. Keď ste však už v okolí, pozrite si aj iné tipy na výlet na Liptove, ktoré tento obľúbený a vyhľadávaný stredoslovenský región ponúka.

Na juhovýchodnom úpätí rozložitého Slavkovského štítu, nad hlavami obyvateľov a návštevníkov Starého Smokovca sa rozprestiera obľúbené a celoročne ľahko dostupné turistické centrum. Práve Hrebienok sa v zimných mesiacoch pravidelne mení na čarovné ľadové kráľovstvo. Scenéria ako vystrihnutá z obľúbenej modernej rozprávky dostala názov Tatranský ľadový dóm Hrebienok. A keďže ľad tu v teplejších ročných obdobiach nevydrží, ľadový dóm má každoročne novú jedinečnú podobu inšpirovanú monumentálnymi svetovými stavbami. Turisti sa sem preto s obľubou vracajú a návštevou ľadovej nádhery si spríjemňujú svoju zimnú lyžovačku alebo atmosféru vianočných sviatkov.

Ľadový dóm môžete vo Vysokých Tatrách navštíviť počas zimnej sezóny. Práce sochárov sa tu spravidla začínajú už na jeseň, aby bolo ľadové majstrovské dielo včas dostupné verejnosti. Návštevníci sem prichádzajú od druhej polovice novembra do mája nasledujúceho roku. Potom sa brány ľadového kráľovstva zatvárajú, aby na nasledujúcu zimu zas mohlo vyrásť v novom šate inšpirované krásami svetových architektonických unikátov. Jedinečným zážitkom sú príležitostné koncerty a vystúpenia umelcov realizované práve v kulisách tohto skvostného ľadového kráľovstva.

Ľadovú stavbu každoročne chráni kupola o priemere 25 m dotvárajúca jej jedinečnú atmosféru. Vstup je pre návštevníkov bezplatný. K Tatranskému ľadovému dómu sa dostanete pohodlne Pozemnou lanovkou na Hrebienok zo stanice Starý Smokovec. Výlet preto obľubujú aj rodinky s deťmi a aktívni seniori kochajúci sa nezvyčajnými krásami zasadenými do malebného prostredia Vysokých Tatier.

Zima v Tatrách je skutočne rozprávková. Príďte si aj vy užiť jedinečnú atmosféru, ktorú privádzajú do dokonalosti majstri sochári. Pod ich rukami sa tu každoročne rodí nový Tatranský ľadový dóm Hrebienok. Výlet na Hrebienok si môžete spojiť s prechádzkou k Rainerovej chate alebo k Vodopádom Studeného potoka. A aká by to bola zimná dovolenka v našich veľhorách bez výbornej lyžovačky? Priamo v Starom Smokovci sa nachádza obľúbené lyžiarske stredisko Jakubkova lúka. Lyžiarov láka nielen výbornými snehovými podmienkami, ale aj miernejším svahom vhodným aj pre deti a menej zdatných lyžiarov. A keď Vám tatranská zima prenikne až pod vetrovky, strávte príjemný večer v chate alebo v penzióne poskytujúcom ubytovanie v blízkosti Tatranského ľadového dómu Hrebienok. O ponuku v Tatrách naozaj nie je núdza. Ubytovanie v Starom Smokovci a v blízkom okolí uspokojí požiadavky aj tých najnáročnejších dovolenkárov.

Už po prečítaní názvu atrakcie prídete na to, ako sa zorientovať pri tejto zaujímavej atrakcii. Slnečné hodiny Nová Lesná sú umiestnené priamo v podtatranskej obci Nová Lesná. Tento vedecký prístroj určený na meranie času zaujme ako atrakcia pod Tatrami hlavne deti, no žasnúť budú aj dospelí.

Slnečné hodiny ako také fungujú na princípe dopadajúceho svetla. Preto ak chcete na svojej koži vyskúšať, ako tento starodávny prístroj funguje, naplánujte si výlet k nim počas krásnych slnečných dní. Môžeme potvrdiť, že už od roku 2009 dotvára celkový charakter tejto obce monumentálna stavba. Priestor stavby ako taký je zložený z troch prvkov – slnečných hodín, objektu panoramatickej orientácie a meditačných stolcov. Nebyť myšlienky zhotovenia Slnečných hodín od p. Noseka a p. Šimoníkovej by sa tento projekt nepodaril zrealizovať.

Čas je relatívna veličina. Tu môžete dlhé obdobie tráviť zamýšľaním sa nad sebou alebo sledovaním pohybu Slnka na oblohe pri Slnečných hodinách. Unikátnosť tohto diela spočíva v tom, že hodiny ako také sú viacnásobné. Čo to znamená? Môžete sa pozrieť na južné hodiny, západné hodiny alebo poludňajšie. V jednoduchosti môžete povedať, že západné hodiny ukazujú čas iba popoludní, poludňajšie hodiny ukazujú pravý miestny čas v osade Malý Smokovec a tie južné ukazujú letný čas (arabskými číslami) aj čas pre zbytok roka (rímskymi číslami).

Pri objekte panoramatickej orientácie je zaujímavé hlavne pozorovanie okolia. Na osadenom priestorovom útvare sa dozviete informácie k panoráme Vysokých Tatier. Aké úžasné obdivovať v diaľke jednotlivé vrchy, ich nadmorskú výšku a predstavovať si ich zdolanie. Výborné pre každého turistu.

Meditačné stolce sú časťou plochy pred južným číselníkom Slnečných hodín. Nachádza sa tu práve 12 drevených stolcov určených k usadnutiu, pozorovaniu okolia a meditácii. Symbolicky korešpondujú s počtom hodín dňa aj počtom mesiacov v roku.

Ak sa rozhodnete zavítať do tejto malebnej obce, určite nevynechajte jej atrakciu. Počas slnečného dňa sa tu dobijete energiou a dozviete sa presný čas. Od hodín si môžete naplánovať výlet aj k blízkym atrakciám v okolí. Najlepšie sa Vám ráno bude vstávať v ubytovaní blízko Slnečných hodín Nová Lesná, prípadne v ubytovaní Nová Lesná, no nepohrdnite ani ubytovaniu v tatranských osadách. Z apartmánu v Starom Smokovci môžete nazrieť do Tricklandie a z ubytovania v súkromí v Dolnom Smokovci zas dobre padnú zimné športy v lyžiarskom stredisku Pod lesom. Je to na Vás, ako sa rozhodnete tráviť čas.