Hrady na severnom Slovensku

Spoločne sa vydáme na sever Slovenska, do kraja, ktorý sužoval hlad a bieda po dlhé stáročia. Neľahký poddanský život v kontraste s dych berúcou prírodou ohromujú turistov dodnes. Tvrdá, studená a drsná Orava ukazuje svoje krásy. Jednou z tých najväčších je bezpochyby Oravský hrad.

Oravský hrad sa rozhodne nedá prehliadnuť. Hrdo sa týči na majestátnom skalnom brale, vďaka ktorému je nielen dobre viditeľný, ale má aj skvelú strategickú polohu. Posúďte sami, pre nepriateľov v hlbokom stredoveku bolo určite takmer nemožné dobyť 112 metrové strmé bralo.

Ak si myslíte, že sa hrad nachádza blízko známej Oravskej priehrady, ste na omyle. Nájdete ho o niečo južnejšie, pri obci Oravský Podzámok. Kedysi tu viedla významná obchodná cesta. Na mieste dreveného hrádku vznikol jeho murovaný nástupca. Ten sa prvýkrát spomína v roku 1267. Kráľ Belo IV. ho vymenil za Žilinu, Varín, Sučany a tým sa stal kráľovským hradom. Hrad prešiel rukami mnohých majiteľov a šľachticov. Najvýznamnejším rodom v jeho histórií sú bezpochyby Thurzovci. Prvý z nich, František I. Thurzo ho kúpil v roku 1556. Neskôr nemal rod žiadneho mužského nástupcu, ostalo len 7 žien. Tie si vyvolili jedného správcu a tak mali nad majetkom kontrolu. Práve vďaka Thurzovcom získal Oravský hrad prestavbami takú podobu, akú má dnes. Opevnenie bolo upravené a zosilnené medzi rokmi 1556 a 1621.

Ani Oravskému hradu sa nevyhla katastrofa v podobe požiaru. Ten ho zachvátil presne v roku 1800. Pravdepodobne ho mala na svedomí len jedna jediná iskrička, ktorá po vyletení z komína zachvátila celú strechu. Prvé najnutnejšie opravy sa uskutočnili až po storočí. Tie trvali v rokoch 1906 až 1912. Počas druhej svetovej vojny sa na hrade usídlili nemecké vojská, ktoré si v areáli zriadili vojenskú pozorovateľňu. K výraznejšej oprave došlo až v rokoch 1953 až 1968.

Čo môžete na hrade nad riekou Oravou vidieť dnes? V priestoroch hradu sídli expozícia Oravského múzea. Najvýznamnejšia je jej historická časť, samotný hrad. Jeho krásy očarili dokonca filmárov z celého sveta. Mnoho z Vás určite vie, že sa na hrade nakrúcal film Sokoliar Tomáš, no máme ešte jednu zaujímavosť. Z Oravského hradu pochádzajú aj zábery kultového filmu Drakula z roku 1922. Súčasťou múzea je aj etnografická expozícia, zameriavajúca sa na tradičný životný štýl obyvateľov Oravy. Dôraz je kladený na to najtypickejšie, salašníctvo. A do tretice tu nájdete zaujímavú prírodovednú expozíciu, predstavujúcu faunu a flóru Oravy.

Najideálnejšie bude ubytovať sa priamo pod hradným bralom v Oravskom Podzámku. Na Orave sa dá nájsť veľmi lacné ubytovanie. Platí tu „za málo peňazí veľa muziky“. Vybrať si budete môcť z turistickej ubytovne, privátu, penziónu či niektorej zo súkromných chát. Či ste dvaja, rodina alebo celá partia, zaručene nájdete čo hľadáte.

Cestovali ste už niekedy zo západného na východné Slovensko cez Považie a vŕtal Vám v hlave názov majestátnej hradnej zrúcaniny priamo nad cestou? Pravdepodobne išlo o hrad Strečno. Je jedným z mnohých pri rieke Váh a je obľúbeným turistickým cieľom, pri ktorom sa oplatí spraviť prestávku.

Hrad nájdete nad dedinkou nesúcou rovnaké meno, Strečno. Leží pri rieke Váh, východne kúsok od Žiliny. Strečno vytvára neopakovateľnú kulisu na vysokej skale a určite ho neprehliadnete.

Aby ste spoznali všetky krásy tejto pamiatky, budete musieť vystúpiť do nadmorskej výšky 420 metrov. Stojí to však za to. Spoznáte jeho bohatú históriu aj súčasnosť. Zaujímavé je, že hrad nie je až taký starý. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1316, kedy tu pravdepodobne stála len hradná veža. Aj tak ide o jeden z tých mladších hradov. Chránil dôležitú obchodnú cestu Považím a vyberali tu mýto.

Založenie hradu má na svedomí rod Balašovcov. Hrad sa neskôr stal kráľovským majetkom. Nespravoval ho nik iný ako preslávený Matúš Čák Trenčiansky. Neskôr prišiel do rúk rodu Pongrágovcov. Zaujímavosťou je, že táto rodina spravovala aj neďaleký Starý hrad a tak mala kontrolu nad všetkým a všetkými, čo na Považie vstúpili. Potom sa jeho majitelia veľmi rýchlo striedali a hrad prešiel mnohými rukami. Najznámejším majiteľom bol azda Ján Zápoľský.

Neskôr sa hrad stal centrom povstalcov. Cisárske vojská mali značnú prevahu a hrad poškodili. Bolo tomu tak v 17. storočí a Strečno odvtedy dlhé roky chátralo. Rekonštrukcia začala až v roku 1978, pričom sprístupnený bol v roku 1995.

Jedným z majiteľov hradu bol František Vešeléni. Toto meno pravdepodobne nikomu z Vás nič nehovorí, jeho manželka mala zvučnejšie meno. Žofia Bošňáková. 45 rokov po jej smrti našli jej telo neporušené a to nebola zabalzamovaná! Domáci ju preto začali pokladať za sväticu, jej telo vystavili v blízkej Tepličke nad Váhom. Žiaľ, v roku 2004 ju istý páchateľ podpálil a jej telo porušil. Po zreštaurovaní pozostatkov je Žofiino telo vystavené opäť od roku 2012. Ďalšou zaujímavosťou hradu je, že tu bol natáčaný slávny film Dračie srdce. V hrade je umiestnená expozícia Považského múzea v Žiline a zaujmú Vás aj pravidelné kultúrne akcie či nočné prehliadky.

Priamo v Strečne je dostatok ubytovacích zariadení. Nájdete tu ubytovne alebo príjemné penzióny. Ďalšími obcami pod Strečnom, kde môžete dovolenkovať sú napríklad Varín či Vrútky. Stačí si vybrať a zobúdzať sa so stáročia starými múrmi priamo nad sebou. Hrad Strečno to ponúka a ešte oveľa viac, stačí sa prísť presvedčiť. 

Zachovalých hradov je u nás dnes pomerne málo. Pokiaľ Vás nebaví potulovať sa pomedzi labilné zrútené múry a podobu hradu si domýšľať, navštívte mesto Kežmarok. Mestský hrad, či zámok tu stojí celé stáročia v takmer nezmenenej podobe. Máte možnosť nakuknúť do života šľachticov a hradných pánov, tých najbohatších ľudí tej doby.

Dnes hrad pôsobí dojmom romantického zámku. Nie vždy tomu tak bolo. Hrad bol pôvodne gotický a vznikol niekedy na prelome 14. a 15. storočia. Nevyrástol na zelenej lúke. Na jeho mieste stál kostol sv. Alžbety z roku 1251. Ku kostolu sa neskôr pristavilo jedno obytné krídlo a stal sa z neho kláštor.

Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1447.  Neskorší majiteľ Imrich Zápoľský nariadil zbúranie kostola aj s kláštorom. Bolo tomu tak v roku 1486. Stavebný materiál z kláštora sa použil pri výstavbe západného krídla hradu. Veľa slovenských hradov postihol požiar. Oheň množstvo z nich spravil neobývateľnými a kvôli nedostatku financií začali chátrať. Podobná katastrofa sa nevyhla ani Kežmarskému hradu a to hneď niekoľkokrát. Mal však väčšie šťastie. Jeden z požiarov ho zachvátil už v roku 1575. Prestavba bola v renesančnom štýle a krátko po nej sa hrad dostal do rúk jednému z najvplyvnejších rodov, Thökölyovcov.

Z chladného hradu sa vďaka rôznym prestavbám začal Kežmarský hrad podobať na príjemný a romantický zámok. Prestavba na zámok nadobudla finálnu verziu v roku 1657, keď umelci z Talianska vyzdobili celý jeho interiér. Dokonca hradná koniareň mala žľaby vytvorené z mramoru. O rok neskôr sa postavila, či skôr prebudovala kaplnka, ktorá sídli v niekdajšej obrannej bašte.

Slávne obdobie hradu sa skončilo v roku 1720, kedy ho odkúpilo mesto Kežmarok. Bol využívaný na hospodárske účely a preto začal chátrať. Bola zničená aj časť hradného opevnenia. V roku 1931 mesto zriadilo vo veži malé Mestské múzeum. Kežmarský zámok sa smutne preslávil tým, že počas druhej svetovej vojny v ňom sídlili Nemci a popravili niekoľkých partizánov. Od roku 1960 začala rozsiahlejšia rekonštrukcia a prípravy na jeho sprístupnenie.

Hradné expozície sú mimoriadne pestré. Kežmarok bol odjakživa mestom remeselníkov a sídlilo v ňom až 36 stredovekých cechov. Ich erby a tradičné náradie nájdete aj priamo v hrade. Expozíciami známymi aj z iných hradov sú najrôznejšie zbrane, či prehliadka hradnej kaplnky. Zaujímavou je hladomorňa, expozícia stredovekej lekárne alebo historických vozidiel. Prehliadku hradu si tak užije každý.

Kežmarok ako jedno z najvýznamnejších miest Spiša ponúka mnoho možností ubytovať sa. Okrem hotelov a ubytovní poskytuje množstvo penziónov. Bývať v meštiackom dome priamo na námestí, aj to na Vás čaká. Pokiaľ hľadáte lacnejšie ubytovanie, vyberte si jeden z množstva privátov v súkromí. Spoznajte Spiš priamo z jeho centra, spod hradieb Kežmarského hradu.