Ubytovanie vo Veľatoch

Obec Veľaty sa rozprestiera v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny pod Zemplínskymi vrchmi neďaleko hraníc s Maďarskom. Patrí do okresu Trebišov. Prvá zmienka o obci je z roku 1220, kedy sa obec volala Villa Velchea. Odvtedy sa názov menil na Velethe, Welatin, Veľaty a Velatin. Táto lokalita bola osídlená pravdepodobne už v mladšej dobe kamennej.

Bezpochyby najväčším lákadlom v blízkom okolí obce Veľaty je Tokajská vinohradnícka oblasť, ktorá je najmenšou zo šiestich vinohradníckych oblastí Slovenska. Pri jej návšteve smerujte od obce Veľaty na juh ku obci Veľká Tŕňa alebo Čerhov. Okrem týchto dvoch obcí do tejto vinohradníckej oblasti patria aj obce Malá Tŕňa, Bara, Černochov, Slovenské Nové Mesto a Viničky. Obce spája tokajská vínna cesta ako kultúrno-poznávacia trasa. Ako dopravný prostriedok môžete bez váhania zvoliť aj bicykel, pretože miestne komunikácie ani zďaleka nie sú plné áut a prevýšenia sú minimálne.

Na týchto miestach sa oddávna rozvíjalo vinohradníctvo a život miestnych ľudí bol spätý s vínnou révou. K rozvoju tokajského vinohradníctva prispeli v 16. až 18. storočí mestá v hornom Uhorsku, a to najmä Prešov, Bardejov, Levoča, Košice, Kežmarok, ktoré mali v oblasti Zemplína vlastné vinice alebo ich prenajímali. S vínom sa obchodovalo najmä s Poľskom. Obchodníci putovali cez obce tokajskej vinohradníckej oblasti na sever cez Dukliansky priesmyk do mestečiek pri hraniciach. Ak Vás zaujímajú dejiny tokajského vinohradníctva na východnom Slovensku, zavítajte do Vlastivedného múzea v Trebišove.

Miestne rozľahlé vinice, z ktorých sa Vám až zakrúti hlava, patria do jednej z najteplejších častí krajiny. Fľašku tokajského vína si môžete kúpiť v miestnych obchodíkoch a vychutnať si nezameniteľnú chuť tokajského moku s rodinou, či priateľmi. Domáci Vám isto radi a ochotne prezradia, ako sa tokajské víno pripravuje. Aby mali dozrievajúce bobule charakteristickú chuť, musí ich napadnúť špecifická pleseň, s pomocou ktorej sa bobule vysušia a vytvoria sa tzv. céby. Z céb sa následne vyrába spomínané tokajské víno - prírodne sladké víno. Pri dozrievaní hrozna je podstatné dlhé a intenzívne slnečné žiarenie a pôda, ktorá dokáže teplo akumulovať.

Pri potulkách nevynechajte prastaré vínne pivnice vytesané v bielom mäkkom tufe. Môžete ich nájsť v Malej a Veľkej Tŕni. Na prvý pohľad sú nenápadné. Prezrádza ich malý kopček s nízkymi dverami, ktorými sa vchádza po schodisku do pivničiek, ktoré môžu byť vytesané aj v niekoľkých poschodiach nad sebou. Ak sú v súkromnom vlastníctve domácich, tak sa do nich len tak ľahko nedostanete. Ak sa budete túlať vinicami Malej Tŕne, asi neujde Vašej pozornosti 12 metrov vysoká turistická rozhľadňa Tokaj, ktorá tu bola vybudovaná v roku 2015. Architektonicky je riešená veľmi nevšedne. Tvarom pripomína sud, čo z nej robí naozaj originálne dielko. Okrem informačných tabúľ si blízke okolie môžete pozrieť cez ďalekohľad. Malé deti sa tejto rozhľadni, ktorá je dokonca osvetlená aj v noci, určite veľmi potešia.

Ale nielen vinice, vínne pivnice a chuť tokajského vína sú typické pre tento kraj. Nájdete tu aj historické a kultúrne zaujímavosti. V Borši sa nachádza renesančný kaštieľ, v ktorom sa v roku 1676 narodil František II. Rákoci - sedmohradské knieža, vodca posledného protihabsburgského povstania. V tejto lokalite neujde Vašej pozornosti blízky kľudný vodný tok rieky Bodrog a jej bočné mŕtve ramená. Je tu božský pokoj, ticho a kľud a isto tu stretnete aj rybárov. Odtiaľto to máte na skok aj do Klinu nad Bodrogom. Na lúčke pred miestnym ranogotickým kostolom Vás malý stĺp z lešteného kameňa upozorní na najnižšie miesto na Slovensku. Má nadmorskú výšku 94,3 m. n. m. Kostolík je teda najnižšie položenou sakrálnou stavbou. Ku miestu nevedie žiadna turistická značka, na cestu je preto dobré sa pýtať domácich. Ak si budete chcieť vyjsť aj trochu do kopca, dobrým tipom je hrad Veľký Kamenec nad obcou rovnomenného názvu. Do obce sa dostanete po odbočení z obce Viničky. Keď obídete vrch Tabrucká, ukáže sa Vám hrad, ktorého história siaha do konca 13. storočia. Momentálne je v ruinách so zachovalou polygonálnou baštou a fragmentmi múrov. V roku 1451 sa ho snažil dobyť Ján Jiskra. Neskôr v roku 1458 bol obsadený Jánom Hunyadym.

Obec Veľaty, ktorá ponúka ubytovanie v penziónoch, chatkách, či v privátoch na súkromí, je dobrou voľbou pre spoznávanie tokajskej vinohradníckej oblasti ako aj kultúrnych, či historických pamiatok v okolitých obciach. Prídu si tu na svoje aj cyklisti a nadšenci rybolovu.