Tatranský národný park

Tatranský národný park je najstarším zo všetkých 9 národných parkov na našom území. Označuje sa skratkou TANAP. Rozprestiera sa na severe Stredného a Východného Slovenska, na území Tatier. Tvoria ho dva základné podcelky, Východné Tatry (v nich Vysoké Tatry v dĺžke 26 km a Belianske Tatry v dĺžke 15 km) a Západné Tatry (v dĺžke 37 km). Zasahuje do Žilinského a Prešovského kraja, do okresov Liptovský Mikuláš, Kežmarok, Poprad a Tvrdošín. Národný park zaberá plochu 73 800 ha, navyše ho ešte tvorí ochranné pásmo s plochou 30 703 ha. Obsahuje spleť 600 km turistických chodníkov a 16 označených, udržiavaných cyklochodníkov. Správa Tatranského národného parku má sídlo vo Svite a v Liptovskom Mikuláši.

Tatranský národný park má zložitú geologickú stavbu. Jeho reliéf tvorili kedysi aj ľadovce, čomu napovedajú aj ich pozostatky v podobe atraktívnych tatranských plies. Tatry ako celok sú tvorené najmä žulou a inými kryštalickými horninami z obdobia prvohôr. Klíma je tu jedna z najchladnejších a najdaždivejších na našom území. Dve tretiny chráneného územia národného parku sú pokryté smrekovými, prípadne smrekovo-jedľovými lesmi. Jedinou sprístupnenou jaskyňou je Belianska jaskyňa.

História národného parku

Tatranský národný park bol založený 1. januára 1949. Päť rokov po jeho založení vznikol národný park aj na poľskej strane Tatier. Jeho názov je totožný, Tatrzański Park Narodowy, a spoločne s ním vytvárajú Vysoké Tatry Biosferickú rezerváciu UNESCO v programe Človek a biosféra. Najnižšie položený bod je vo výške 710 m n. m. Naopak, najvyššie položeným bodom Vysokých Tatier aj celého národného parku je vrchol Gerlachovského štítu vo výške 2 655 m n. m. Najvyššie položeným bodom Západných Tatier je Bystrá (2 248 m n. m.), Belianskych Tatier zase Havran (2 152 m n. m.). Medzi ďalšie „naj“ môžeme zaradiť Modré pleso (najvyššie položené pleso, výška 2 192 m n. m.) a Veľké Hincovo pleso (najväčšie a najhlbšie pleso, plocha 20,08 ha, hĺbka 53,7 m).

V minulosti boli najčastejšími návštevníkmi prírodného územia hľadači pokladov, bylinkári, baníci, poľovníci, ale samozrejme aj pytliaci. O Vysokých Tatrách kolovali chýry po celom svete, prvá tlačená zmienka o nich pochádza dokonca z roku 1549. Odvtedy ich pomaličky začali objavovať aj ďalší bádatelia, ktorý chceli preskúmať ich krásy. Na rozhraní 17. a 18. storočia už začali o Vysokých Tatrách vznikať prvé vedecké práce.

V časoch dávno minulých bola príroda všade. Ľudia mali pocit, že je jej veľa a teda sa neprihliadalo na žiadnu ochranu. To sa zmenilo až po založení Uhorského karpatského spolku v poslednej tretine 19. storočia. Začalo sa hovoriť o rôznych ochranných spolkoch uvažovalo sa nad tým, ako ochrániť rôzne druhy tatranskej flóry a fauny. Bolo potrebné taktiež zregulovať územia, na ktorých sa pásol dobytok. Spolok bol veľmi aktívny, bojoval proti pytliakom, odolával náporu pastierov a všemožne sa snažil o záchranu tatranskej prírody. Povolil taktiež import cudzokrajných rastlín, napríklad rododendronov, ktoré pochádzali z rakúskych Álp a súhlasil s ich aklimatizáciou. Spolok zanikol po prvej svetovej vojne. Tá napáchala značné škody aj v tatranskej prírode. Zanedbanie starostlivosti o lesy, obrovské krádeže dreva, voľná ruka pytliakov, neohľaduplnosť pastierov, toto všetko malo negatívny dopad. Úlohu spolku čiastočne prevzal Klub československých turistov a nemecký Karpatenverein.

Fauna a flóra TANAP-u

Tatranský národný park má na svojom území množstvo chránených a vzácnych druhov rastlín aj živočíchov. Fauna Tatranského národného parku nesie vo svojom zložení známky existencie veľmi studených období v dobách ľadových aj následné teplejšie obdobia. Preto sa tu vyskytujú druhy kozmopolitné, palearktické, európske aj endemické. Nachádza sa tu obrovské množstvo všetkých zastúpených živočíšnych druhov. Neustále prebiehajú na území národného parku výskumy, ktoré dokazujú nové a nové druhy živočíchov. Zo vzácnych živočíchov, ktoré žijú na území parku spomenieme svišťa tatranského, orla skalného, kamzíka vrchovského tatranského či medveďa hnedého.

Flóra Tatranského národného parku obsahuje širokú škálu najrôznejších rastlín. Od druhov podhorských a teplomilných, cez lesné, horské a vlhkomilné až po alpínske. Nachádzajú sa tu rôzne vzácne druhy, ktoré nenájdete nikde inde na území Slovenska ani v Západných Karpatoch. Jedná sa napríklad o zvonček hrubokoreňový alebo mak tatranský. Sú tu aj zástupcovia glaciálnych reliktov, pozostatkov z ľadových dôb, napríklad dryádka osemlupienková alebo iskerník ľadovcový. Medzi vzácne rastliny radíme aj poniklec jarný či ostricu černastú. Pracovníci národného parku sa snažia najmä o ochranu horských a vysokohorských rastlín, medzi známejšie patria porasty kosodreviny alebo krásny plesnivec alpínsky.

Správa a pracovníci Tatranského národného parku vynakladajú veľké úsilie, aby šírili osvetu medzi ľuďmi. V roku 1957 bolo zriadené Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. V tom istom roku bola ustanovená profesionálna Horská služba Tatranského národného parku. Časom pod svoje krídla prevzali taktiež správu Symbolického cintorína pri Popradskom plese. Nastala regulácia v rozširovaní zastavaných území, došlo taktiež k uzávere a zrušeniu niekoľkých turistických chodníkov. V roku 1979 bola prvýkrát spustená akcia Čisté hory. Jej cieľom bola očista vysokohorskej prírody od všadeprítomných odpadkov.

Naša generácia si veľmi dobre pamätá ničivú veternú smršť, ktorá sa územím Tatier, a teda aj územím Tatranského národného parku prehnala 19. novembra 2004. Nápory vetra miestami dosahovali devastačnú rýchlosť 230 km/h. Vietor bol klasifikovaný ako orkán a jednalo sa o najväčšiu tatranskú katastrofu od roku 1936. Bolo poškodených viac než 12 000 ha lesa. Následne boli porasty poškodené podkôrnym hmyzom. Na mieste zasahovali mnohé ochranárske organizácie, ktoré bránili likvidácii a obnove poškodených porastov. Smutná štatistika naznačuje, že v rokoch 2004 - 2016 bolo zničených podkôrnikovou kalamitou toľko stromov, koľko zničil v roku 2004 samotný orkán.

Tatranský národný park dnes

Od roku 1972 je pravidelne zisťovaná a zaznamenávaná návštevnosť Tatranského národného parku. Kým v 70. rokoch 20. storočia bola priemerná denná návštevnosť na hranici 16 000 až 20 000 návštevníkov denne, po rekorde v roku 1981 (26 250 návštevníkov) začal ich počet veľmi výrazne klesať. Opätovný nárast zaznamenali až na konci 90. rokov. Vďaka monitoringu sa v posledných rokoch zistilo, že na vrchole letnej sezóny, kedy ľudia navštevujú hory s vidinou zdravej fyzickej aktivity, schladenia či vychutnávania zaslúžených výhľadov, sa ich denne na území TANAP-u pohybuje približne 60 000. Medzi najviac navštevované lokality patria Rysy, Kriváň, Skalnaté pleso, Štrbské pleso, Popradské pleso či oblasť Hrebienka a Studených dolín.

Na území Tatranského národného parku sa nachádza 14 prírodných rezervácií, 3 národné prírodné pamiatky a 27 národných prírodných rezervácií. Je ťažké vymenovať tie najatraktívnejšie či najvýnimočnejšie z nich, pretože každé z týchto miest je v niečom iné, niečím iným vyniká a niečím iným láka turistov. Najlepšie by bolo preskúmať ich všetky. Avšak pravým Tatrancom a milovníkom prírody sa nestanete vďaka tomu, koľko odchodených kilometrov po turistických chodníčkoch budete mať. Pravá transformácia nastáva v srdci, z presvedčenia. Sú to práve takí ľudia, ktorí napomáhajú ochrane a rozmachu prírody, aby jej krásu mohli objavovať a tešiť sa z nej aj mnohé ďalšie generácie. Buďme k prírode ohľaduplní. Veďme k tomu aj naše deti. Šírme odvetu. Nech za nás nerozprávajú silácke slová, ale skutky.

Príďte sa teda pokloniť vznešenej tatranskej prírode. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Tatranského národného parku. Možností je viac než dosť, veď rozloha parku je obrovská. Skúste si vybrať podľa naplánovaných výletov, ktoré chcete v okolí absolvovať. Keď budete mať plán, môžete navštíviť niektorú za stránok ubytovanie Prešovský kraj alebo ubytovanie Žilinský kraj. Určite nájdete lokalitu, ktorá do Vašich cestovateľských plánov dokonale zapadne.