Zrúcaniny v Slovenskom rudohorí

Ak patríte medzi aktívnych ľudí, ktorí majú radi turistiku, históriu a krásne výhľady, odporúčame Vám návštevu starého Jelšavského hradu. Hrad sa nachádza na kopci uprostred lesa, neďaleko mesta Jelšava, v regióne Gemer, okrese Revúca, v nadmorskej výške 477 m n. m.

K hradu sa dostanete tak, že po opustení mesta odbočíte pred magnezitovými závodmi doľava. Pokračujte približne 1 km na miesto, kde sa cesta rozvetvuje. Tu je možné zaparkovať auto. Modrá turistická značka Vás zavedie až k zrúcanine hradu. Výstup Vám potrvá približne 30 – 40 minút. Rátajte s prevýšením 133 m. Túru zvládnu aj rodiny so staršími deťmi. Nádherné výhľady na údolie a mesto Jelšava sú za pekného počasia tou najkrajšou odmenou za vynaloženú námahu.

Starý Hrad Jelšava nebol veľký. Rozkladal sa na ploche približne 60 x 20 m. Jeho dominantou bola štvorhranná veža s pôdorysom 10 x 10 m, ktorá mala až 3 m široké múry. Hrad obklopovalo opevnenie s polkruhovitou vežičkou z lomového kameňa. Cesta do hradu viedla ponad priekopu a bola chránená palisádami.

O výstavbu hradu sa zaslúžil palatín Lenstach Jolsvai z rodu Ratoldovcov. Hrad bol postavený v 14. storočí. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza až z roku 1421. V 15. storočí zohral hrad významnú úlohu v bojoch s vojskami Jána Jiskru a bratríkmi. Tieto udalosti ho však vážne poškodili. V roku 1461 ho obnovili Perényiovci. Význam hradu postupne zanikal a centrom hospodárskeho i spoločenského života sa postupne stal neďaleký Muránsky hrad. Definitívny zánik Jelšavského hradu pravdepodobne spôsobili ťažké boje s Turkami v roku 1566. Túto dramatickú historickú udalosť popisuje vo svojej básni aj známy slovenský poet Samo Chalúpka, ktorý študoval na neďalekom gemerskom evanjelickom gymnáziu.

Ak sa nachádzate v tomto regióne, určite si nenechajte ujsť návštevu neďalekej jedinečnej Ochtinskej aragonitovej jaskyne, ktorú prichádzajú obdivovať turisti z celého sveta. Bola objavená náhodou pri razení prieskumnej banskej štôlne a obsahuje jedny z najkrajších aragonitových výzdob na svete. Možno Vás svojou históriou a vzhľadom zaujme Hrad Štítnik. A ak patríte medzi obdivovateľov technických pamiatok, nevynechajte zo svojich plánov návštevu Slavošovského tunela. Po zaujímavých výletoch po hradoch a jaskyniach Vám možno dobre padne aj osvieženie na letnom Kúpalisku v Revúcej.

Hovoríte si, že by ste chceli navštíviť všetky tieto zaujímavé miesta? Jeden deň Vám na to nebude stačiť. V takom prípade možno oceníte ponuku našich ubytovateľov. Zarezervujte si už teraz ubytovanie v blízkosti Hradu Jelšava. Je len na Vás, či si vyberiete útulné chaty a chalupy alebo uprednostníte pohodlné apartmány v Jelšave.

Pozývame Vás na výlet do 13. storočia. V tom čase sa severne od obce Rákoš, v okrese Revúca vypínal majestátny gotický hrad. Išlo o strategicky umiestnenú stavbu, ktorá slúžila na ochranu tohto územia pred mongolskými vpádmi. Dnes existenciu Hradu Rákoš dokazujú len neúprosným zubom času a silou prírody poznačené kamenné múry, pozostatky klenby a stopy po strážnej budove.

Gotický hrad pochádza z 13. storočia. O jeho vybudovanie sa zaslúžil veľkomožný pán Detrik z rodu Ákošovcov. Týmto počinom nadviazal na politiku Bela IV., ktorý po devastačných mongolských vpádoch podporoval výstavbu obranných hradov v Uhorsku. V druhej polovici 14. storočia bol hrad opustený a začal chátrať. O jeho obnovenie sa neskôr na krátky čas zaslúžili Bubekovci. Definitívne bol hrad opustený od 16. storočia. Vplyvom času a prírody za 5 storočí schátral do dnešnej podoby.

Obzvlášť zaujímavá bola architektúra hradu a dômyselné využitie prirodzenej dispozície terénu. Prírodou vytvorené skalné lavice a bralá boli priamo zakomponované do samotnej stavby ako obranné prvky alebo steny objektu. Dominantou hradu bol lichobežníkový palác, ktorého severnú stranu chránila hlboká priekopa. Kamenné podložie hradu však znemožnilo výstavbu studne a tak tu ako zdroj pitnej vody slúžila cisterna.

Ak sa pri svojich potulkách Slovenským rudohorím dostanete až do nenápadnej obce Rákoš, určite neobíďte jedinečné miesto, ktorému stáročia dozadu dominoval impozantný hrad. Urobte si prechádzku ku kamenným múrom, ktoré boli nemými svedkami vpádov mongolských vojsk do Uhorska. Výlet sem si môžete spojiť s turistikou v Národnom parku Muránska planina, s prechádzkou k známemu Muránskemu hradu alebo s odpočinkom v neďalekom Rekreačnom areáli Predná Hora.

Nájdite si ubytovanie v blízkosti Hradu Rákoš a nechajte sa zlákať jedinečnými zážitkami. Vyberte si z ponuky ubytovania Muráň alebo ubytovania v Revúcej na našom portáli a naplánujte si dovolenku, na ktorú budete spomínať po celý rok.

Pôvodne nížinný vodný Hrad v Štítniku bol postavený v 13. storočí a plnil funkciu ochrannej pevnosti. Stojí na rovinke a pred nepriateľmi ho v minulosti chránili rozsiahle močariská. Do hradu sa dalo dostať iba jediným padacím mostom, ktorý býval počas noci a v prípade hroziaceho útoku zdvihnutý. Zrúcaninu protitureckej pevnosti nájdete priamo v obci, neďaleko gotického evanjelického kostola.

O jeho prestavbu a renováciu sa v roku 1432 postaral šľachtický rok Bebekovcov. Keďže pevnosť musela odolávať častým tureckým nájazdom, v roku 1577 sa znovu prebudoval na modernú pevnosť. Vonkajšie opevnenie bolo zosilnené kruhovými delovými baštami a navýšila sa aj pozorovacia hranolová veža. Do protitureckého obranného pásma bol zaradený v roku 1559.

Po ústupe tureckých vojsk sa na hrádok opäť vrátili zemepáni. Na hrade sa vystriedali uhorské šľachtické rody Baloghovcov, Pongrácovcov, Rákocziovcov a Bakošovcov. Po úmrtí posledného potomka z roku Bakošovcov v roku 1666, opevnené sídlo prevzal stúpenec Juraja I. Rákociho. Po jeho smrti ostal hrad bez majiteľa a z kedysi mocnej pevnosti zostala už iba zrúcanina.

V 19. storočí sa do rekonštrukcie schátranej stavby pustila banícka rodina Sárkányi a z jedného krídla sa stal kaštieľ. Z pôvodného vodného hradu sa do dnešných čias zachovalo len západné prízemné krídlo, juhovýchodná bašta a časť vstupu na východnej strane. Na mieste severného krídla stojí v súčasnosti hospodárska budova. Po vzájomnej dohode prešiel hrad v roku 2016 do vlastníctva obce Štítnik, ktorá sa postarala o vyčistenie areálu a pustila sa do príprav jeho obnovy. Tá by sa mala dotknúť i legendami opradených katakomb, ktorých existencia sa traduje už po stáročia.

V obci Štítnik si môžete obzrieť aj ďalšie zaujímavé stavby – morový stĺp, radnicu, kúrie, meštianske domy i spomínaný evanjelický gotický kostol. Dedinka sa preslávila aj čipkárstvom, ktoré tu v roku 1905 zaviedli sestry Szontághové, keď manuálne začali háčkovať čipky technikou zvanou irlandské guipure. Ak máte ešte dostatok energie, spravte si výlet do blízkej obce Ochtiná a prezrite si nádherný podzemný svet Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Táto nevídaná krása je právom zapísaná na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. Zarezervujte si ubytovanie v okolí Štítnickeho hradu a pustite sa do objavovania ďalších zaujímavostí Gemerského regiónu. Bohatú ponuku ubytovania si môžete poprezerať na stránke ubytovanie v Štítniku.

Priamo nad obcou Muráň sa nachádza 3. najvyššie položený hrad na Slovensku. V súčasnosti je Muránsky hrad veľmi vyhľadávanou atrakciou pre peších návštevníkov obce, jej okolia či celkovo Národného parku Muránska planina. Toto takmer 360 m dlhé a 96 m široké rumovisko Vás určite uchváti a vyplní celý program Vášho dňa.

Naplánujte si výlet na hrad Muráň, ktorý sa týči na vrchu Cigánka vo výške 935 m n. m., približne 9 km na severozápadne od mesta Revúca. Počas jeho návštevy si budete môcť užívať krásy Muránskej planiny aj všetky atrakcie Muráňa.

Vďaka výbornej rozľahlej plošine Cigánky, ktorú obkolesujú strmé bralá, bol hrad vybudovaný na perfektnom mieste. Vznikol totižto na ceste spájajúcej regióny Spiša a Gemeru. Pri pohľade do histórie zistíme, že prvá písomná zmienka o tomto hrade pochádza z roku 1271. Bolo to v čase, keď Uhorsko čelilo tatárskym útokom. Aj preto mal hrad strážnu funkciu. Vybudoval ho rod Bebekovcov. Prešiel si však aj rukami viacerých významných šľachtických rodov. Veľmi významnú úlohu mal od polovice 15. do začiatku 18. storočia. Práve v tom čase sa v priestoroch hradu Muráň razili falošné mince, konali sa tu honosné hostiny, poľovačky a rybačky, či ukrývali korunovačné klenoty.

V 18. storočí hrad zasiahol požiar, ktorý ho síce zničil, no v súčasnosti je vyhľadávaným a obľúbeným miestom pre rodinky s deťmi, zanietených turistov či staršie vekové kategórie. Môžete si tu spraviť zaujímavé fotografie so zvyškami hradu, prípadne si odfotiť časti jeho opevnenia aj veľmi dobre zachovanú hradnú bránu.

Vedeli ste, že hrad sa spomína aj v jednej z najstarších dochovaných slovenských piesní? Názov je Pieseň o zámku Muránskom, v ktorej texte sa popisuje pôsobenie Mateja Bašu na hrade aj jeho dobitie. O čosi zaujímavejšie sú práve legendy a povesti viažuce sa k tomuto miestu. V jednej z nich sa spomína na to, kedy sa hradný kapitán zaľúbil do cigánky. Keďže sa jeho žena nevedela prispôsobiť životu na hrade, povolávala si svoju rodinu v čase jeho neprítomnosti. Raz však neodišiel preč a prichytil manželku pri zábave a jej typickom predchádzajúcom živote s jej rodinou. Rozčúlil sa a hodil ju do priepasti. O druhej povesti, Muránskej Venuši, sa dočítate viac na informačných tabuliach.

Hrad je súčasťou Náučného chodníka Muránsky hrad. Počas jeho zdolávania môžete na 14 paneloch a 2 informačných bodoch nadobudnúť informácie o prírodných krásach a taktiež aj rôznych zaujímavostiach národného parku či hradu. V priebehu cesty si vychutnáte naozaj impozantné výhľady.

Okrem jedinečnej prírody Národného parku Muránska planina si môžete naplánovať výlet aj do Rekreačného areálu Predná hora. Práve tu si oddýchnete v špičkovom wellness centre a doprajete odpočinok Vášmu telu aj mysli. Za históriou a mnohými zaujímavými expozíciami môžete zájsť do Kaštieľa Predná Hora. Pri návšteve tohto regiónu Vám jednoznačne odporúčame pozrieť sa na chov polodivokých koní, obhliadnuť si zvedavé sysle alebo tiež s úžasom obdivovať Parnú zubačku v Tisovci.

Ponuka výletov je naozaj pestrá. Rovnako tak široká je možnosť ubytovať sa u našich ubytovateľov. S radosťou Vám ponúknu to najlepšie ubytovanie v Muráni, prípadne rovno aj ubytovanie pri Muránskom hrade. Môžete si zarezervovať izbu v penziónoch Muráň alebo si vybrať z ponuky chát a chalúp v Muráni. Radi Vám pomôžeme vybrať si to najvhodnejšie ubytovacie zariadenie pre Vás.

Hrad Blh, nenápadná zrúcanina ležiaca vo výške približne 400 m n. m. je ukrytá pred zrakmi návštevníkov uprostred bývalej Čiernej obory, ktorá je dnes súčasťou zvernice Teplý Vrch. Zvedaví turisti budú po výstupe k ruinám hradu očarení krásnym výhľadom na obec Veľký Blh, okolitý okres Rimavská Sobota a vodnú nádrž Teplý Vrch. Z hradného areálu, ktorý pozostával z dvoch palácov, štyroch bášt a niekoľkých domov sa nám do dnešných dní zachovali len dva pásy kamenných hradieb, náznaky budov a cisterna na vodu. Miesto ale napriek tomu dýcha históriou a Vy môžete naplno využiť svoju fantáziu, keď si v hlave budete vytvárať obrázky hradných siení dávnej minulosti.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1323. Odvtedy bolo miesto sídlom viacerých známych i menej známych uhorských šľachticov. Dôležitú úlohu zohral počas husitských aj protihabsburských povstaní a jeho majitelia hradný areál neustále opevňovali. V čase svojej najväčšej slávy bol hradný komplex značne veľký a mal rozmery 150 x 70 m. Po potlačení povstaní začiatkom 18. storočia ostal hrad, žiaľ, nenávratne zničený.

K ruinám hradu sa dnes dostanete od vodnej nádrže Teplý vrch alebo zo zvernice s rovnakým názvom. Mimochodom, chránený zverník má rovnako zaujímavú históriu. Bol zriadený už v 18. storočí a je prvým na území dnešného Slovenska, kam bol dovezený daniel škvrnitý pôvodom zo Stredomoria a juhozápadnej Ázie. Posledným neštátnym vlastníkom zvernice bol bulharský cár Ferdinand Coburg, známy poľovník a cestovateľ. V zvernici pokračujú v tradícii chovu danielov, ku ktorým sa v súčasnosti pridružil tiež chov muflonej zveri. Vzácnosťou okolitého lesa je aj dub Márie Széchyovej, ktorý je približne 300 rokov starý. Pri prechádzke lesom neprehliadnite ani jedinečnú sekvoju mamutiu.

Výstup k zrúcanine je nenáročný a trvá približne 5 minút. Ak sa radi nechávate vtiahnuť do histórie prostredníctvom návštev starých hradov, nevynechajte túru na zrúcaniny v okolí. Navštíviť môžete neďaleký Drienčanský hrad alebo Hrad Sobôtka v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota a okolie Vám ponúkajú krásne prírodné zákutia aj zaujímavé múzeá. Vyberte si ubytovanie v blízkosti Hradu Blh a vyrazte na výlety za dobrodružstvom po celom regióne.

V malebnej obci Drienčany v okrese Rimavská Sobota, v rodisku známeho rozprávkara Pavla Dobšinského, nájdete zrúcaniny hradu vybudovaného v 13. storočí. Hoci sa z hradu zachovali len minimálne pozostatky jeho múrov, kedysi stredoveké sídlo je opradené rôznymi historkami a povesťami k jeho zániku. Láka Vás spoznávať tajomné zákutia? Vydajte sa nájsť hradný vrch a prezrite si zvyšky zrúcaniny Drienčanského hradu.

K hradu sa dostanete priamo z obce Drienčany. Zrúcanina sa nachádza na okraji obce na vyvýšenom hradnom vrchu. K hradu Vás nasmeruje informačná tabuľa v obci. Niektorí z miestnych obyvateľov pamätajú legendy o vytopení hradu Huňadyho vojskami. Hrad však podľa existujúcich zdrojov spustol až v 17. storočí. Od tohto času postupne chátral až jeho posledné zvyšky hradných múrov obrástla bohatá vegetácia. Zrúcanina hradu sa nachádza v blízkosti bývalého kameňolomu. Jedna z historiek spomína práve pracovníkov kameňolomu, ktorí odpálením dynamitu prerazili múry pivníc, už vtedy spustnutého hradu. Vraj v nich našli víno tak staré, že už nebolo ani tekuté. Na lúke hradného vrchu je stále počuť na niektorých miesta počas chôdze dunivý zvuk. Aj táto skutočnosť má byť dôkazom hradných pivníc, ktoré však už nie sú nijako prístupné.

Ak Vás lákajú staré hrady a zrúcaniny, máme pre Vás pár tipov okolí. Nevynechajte Hrad Sobôtka v Rimavskej Sobote či Hrad Blh v neďalekej obci Veľký Blh. Hoci sa zachovali len zvyšky múrov, ktoré sotva pripomínajú kedysi majestátne hrady s obrannými hradbami, tieto miesta majú najmä pre milovníkov zrúcanín stále svoje čaro. 

Do histórie Vás vtiahne aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, ktoré je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Nahliadnite na stále expozície ako História umenia či Etnológia, ktorá sa venuje viacerým celkom ľudovej kultúry v regióne Gemer. Vyberte si ubytovanie v blízkosti Drienčanského hradu a spoznajte krásne zákutia. Zarezervujte si moderný apartmán alebo útulný penzión a užite si Váš výlet.

Ak sa rozhodnete navštíviť región Gemer, máte jedinečnú možnosť uvidieť pozostatky jedného z najstarších slovenských hradov. Hrad Gemer alebo aj Gemerský hrad sa nachádza na vyvýšenom pahorku nad rovnomennou obcou v nadmorskej výške 232 m n. m.

Hrad vznikol na mieste starého slovanského hradiska pravdepodobne koncom 11. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z konca 12. storočia. Pomenovanie dostal podľa svojho prvého majiteľa rytiera Gumura. Pôvodne drevozemný hrad zohral svoju prvú dôležitú rolu v bojoch proti Tatárom. V rokoch 1241 až 1242 bol prestavaný na pevnejší kamenný objekt vežovitého typu. Bol majetkom kráľa a plnil nielen strážnu a obrannú, ale aj významnú hospodársku úlohu.

Na rudy a lesy bohatý región Gemera sa pomerne rýchlo rozvíjal. V 14. storočí sa stal Gemer sídlom župy a bol druhým najväčším mestečkom regiónu s právom usporadúvať trhy. V 15. storočí boli cez rieku Slaná postavené dva mosty, na ktorých sa vyberalo mýto. Hrad, ktorý mosty strážil, nemal nikdy veľké rozmery. Išlo skôr o strážnu pevnosť obohnanú zemným valom. V 15. storočí bola stavba dobitá husitmi. V roku 1459 hrad späť dobil hrad kráľ Matej Korvín pričom ho zničil. Neskôr bol obnovený a niekoľkokrát zmenil majiteľa. V 16. storočí bol definitívne zničený v tureckých vojnách.

Ak si k nemu naplánujete výlet zistíte, že dnes z hradu veľa nezostalo. Pozornému oku návštevníka však neunikne hradné plató s konfigurálnymi vlnami po zničených stavbách. Z hradného kopca je krásny výhľad na okolie. Ak tam vystúpite, môžete sa dozvedieť niečo o preslávenej husitskej Panne Cinke. Alebo Vás skôr zaujme povesť o kráľovi Matejovi Korvínovi? Jeho pobyt na tomto mieste pripomína aj bronzová socha v životnej veľkosti. Zaujímavá je tým, že ide o jedinú sochu v Európe, ktorá zobrazuje panovníka s pracovným nástrojom.

Obdivovať je čo aj pod hradom. V 19. storočí vzniklo v meste evanjelické gymnázium, na ktorom študovali také významné osobnosti ako Janko Matuška, Ján Kalinčiak či Janko Kráľ. Jeden z najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu Samo Chalúpka, ovplyvnený týmto miestom, opisuje vo svojej básni ťažké protiturecké boje v regióne Gemera takto: Cendžia ostré šable, praskajú kopije a krv svojich synov zem slovenská pije.

Milovníkov histórie pravdepodobne zaujme aj príbeh neďalekého Hradu Jelšava. Alebo radšej navštívite jeden z najpôsobivejších slovenských hradov Krásna Hôrka? V horúcich letných dňoch určite neodmietnete chladivé osvieženie vo vlnách Vodnej nádrže Teplý vrch či člnkovanie na najchladnejšej slovenskej priehrade Palcmanská Maša. Jedinečným prírodným úkazom, ktorý stojí za návštevu je nádherná Ochtinská aragonitová jaskyňa. 

Tento úžasný región Vám poskytne viaceré možnosti, kde môžete skloniť svoju hlavu a oddýchnuť si pred ďalším nádherným dňom. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Gemerského hradu. Osloví Vás ponuka romantických chát Gemer, alebo radšej uprednostníte pohodlné a cenovo prístupné apartmány Gemer? To už necháme len na Váš výber.

Ak radi podnikáte výlety do prírody, vybehnite na bralo za obec Gelnica a objavte pozostatky Gelnického hradu. História tohto kedysi honosného sídla siaha až do roku 1234. V dávnych časoch bol známy tiež ako Thurzov hrad. Spravte si s rodinkou príjemnú prechádzku a užívajte si spoločný čas strávený v prírode. K pozostatkom tejto stredovekej pevnosti Vás dovedie značený turistický chodník, ktorý vedie od Baníckeho múzea.

Zvyšky hradu nájdete na mieste zvanom „zámčisko“. Zámerom výstavby hradu bola ochrana mesta a jeho baní. Od svojho vzniku si prešiel mnohými vlastníkmi. V časoch nepokojov a sústavných bojov o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským bol hrad zničený. Po porážke Zápoľského daroval Ferdinand I. Gelnický hrad šľachticovi Alexejovi Thurzovi. Ten ho dal opätovne vybudovať a zväčšil.

Rod Thurzovcov bol vlastníkom hradu až do roku 1636, keď zomrel posledný mužský potomok Michal Thurzo. Hrad sa na krátky čas stal majetkom štátu. V roku 1638 ho kráľ Ferdinand III. daroval grófovi Štefanovi Csákymu a jeho manželke Eve Forgáchovej. V časoch panstva Csákyovcov došlo k viacerým povstaniam, za ktorých hrad i mesto prechádzali z rúk do rúk. Hrad začal chátrať a od roku 1765 slúžil už iba ako miesto výcviku gelnických husárov.

Skazu dokonalo mesto, keď prikázalo materiál z múrov použiť na stavbu mestskej radnice a priľahlých budov. Predpokladá sa, že hrad mal štyri bašty a hlavný vchod na východnej strane. Okrem hlavného vchodu boli na hrade ešte ďalšie tri nádvoria. Najviac zachovalou časťou je torzo hradnej veže s okenným otvorom a strieľňou.

Pri archeologickom skúmaní v roku 1963 sa zistilo, že v okolí hradu vyúsťuje 14 podzemných chodieb. Našli sa i viaceré artefakty, ako sú kľúče, zbrane, ostrohy a iné. Ruiny hradu sú voľné prístupné počas celého roka. Z hradného kopca sa Vám naskytne nádherný výhľad na celé mesto. Ak sa vydáte k hradu na jeseň, Vaše detičky sa určite potešia gaštanom, ktoré nájdu pod stromami v gaštanovej aleji.

Po návšteve „zámčiska“ sa vydajte k Turzovskému jazeru a na jeho brehoch si spravte parádny piknik. Na svojich potulkách môžete zájsť aj do Baníckeho múzea, ktoré Vám priblíži históriu baníctva v obci. V okolí Gelnice sa nachádza množstvo skvelých atrakcií, ktoré sa oplatí navštíviť. Nečakajte a zarezervujte si svoj víkendový pobyt v Slovenskom rudohorí ešte dnes. Širokú ponuku ubytovania neďaleko zrúcanín Gelnického hradu nájdete na našej stránke ubytovanie v Gelnici. Prajeme Vám krásny a ničím nerušený pobyt.