Zrúcaniny na Gemeri

Ak patríte medzi aktívnych ľudí, ktorí majú radi turistiku, históriu a krásne výhľady, odporúčame Vám návštevu starého Jelšavského hradu. Hrad sa nachádza na kopci uprostred lesa, neďaleko mesta Jelšava, v regióne Gemer, okrese Revúca, v nadmorskej výške 477 m n. m.

K hradu sa dostanete tak, že po opustení mesta odbočíte pred magnezitovými závodmi doľava. Pokračujte približne 1 km na miesto, kde sa cesta rozvetvuje. Tu je možné zaparkovať auto. Modrá turistická značka Vás zavedie až k zrúcanine hradu. Výstup Vám potrvá približne 30 – 40 minút. Rátajte s prevýšením 133 m. Túru zvládnu aj rodiny so staršími deťmi. Nádherné výhľady na údolie a mesto Jelšava sú za pekného počasia tou najkrajšou odmenou za vynaloženú námahu.

Starý Hrad Jelšava nebol veľký. Rozkladal sa na ploche približne 60 x 20 m. Jeho dominantou bola štvorhranná veža s pôdorysom 10 x 10 m, ktorá mala až 3 m široké múry. Hrad obklopovalo opevnenie s polkruhovitou vežičkou z lomového kameňa. Cesta do hradu viedla ponad priekopu a bola chránená palisádami.

O výstavbu hradu sa zaslúžil palatín Lenstach Jolsvai z rodu Ratoldovcov. Hrad bol postavený v 14. storočí. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza až z roku 1421. V 15. storočí zohral hrad významnú úlohu v bojoch s vojskami Jána Jiskru a bratríkmi. Tieto udalosti ho však vážne poškodili. V roku 1461 ho obnovili Perényiovci. Význam hradu postupne zanikal a centrom hospodárskeho i spoločenského života sa postupne stal neďaleký Muránsky hrad. Definitívny zánik Jelšavského hradu pravdepodobne spôsobili ťažké boje s Turkami v roku 1566. Túto dramatickú historickú udalosť popisuje vo svojej básni aj známy slovenský poet Samo Chalúpka, ktorý študoval na neďalekom gemerskom evanjelickom gymnáziu.

Ak sa nachádzate v tomto regióne, určite si nenechajte ujsť návštevu neďalekej jedinečnej Ochtinskej aragonitovej jaskyne, ktorú prichádzajú obdivovať turisti z celého sveta. Bola objavená náhodou pri razení prieskumnej banskej štôlne a obsahuje jedny z najkrajších aragonitových výzdob na svete. Možno Vás svojou históriou a vzhľadom zaujme Hrad Štítnik. A ak patríte medzi obdivovateľov technických pamiatok, nevynechajte zo svojich plánov návštevu Slavošovského tunela. Po zaujímavých výletoch po hradoch a jaskyniach Vám možno dobre padne aj osvieženie na letnom Kúpalisku v Revúcej.

Hovoríte si, že by ste chceli navštíviť všetky tieto zaujímavé miesta? Jeden deň Vám na to nebude stačiť. V takom prípade možno oceníte ponuku našich ubytovateľov. Zarezervujte si už teraz ubytovanie v blízkosti Hradu Jelšava. Je len na Vás, či si vyberiete útulné chaty a chalupy alebo uprednostníte pohodlné apartmány v Jelšave.

Pozývame Vás na výlet do 13. storočia. V tom čase sa severne od obce Rákoš, v okrese Revúca vypínal majestátny gotický hrad. Išlo o strategicky umiestnenú stavbu, ktorá slúžila na ochranu tohto územia pred mongolskými vpádmi. Dnes existenciu Hradu Rákoš dokazujú len neúprosným zubom času a silou prírody poznačené kamenné múry, pozostatky klenby a stopy po strážnej budove.

Gotický hrad pochádza z 13. storočia. O jeho vybudovanie sa zaslúžil veľkomožný pán Detrik z rodu Ákošovcov. Týmto počinom nadviazal na politiku Bela IV., ktorý po devastačných mongolských vpádoch podporoval výstavbu obranných hradov v Uhorsku. V druhej polovici 14. storočia bol hrad opustený a začal chátrať. O jeho obnovenie sa neskôr na krátky čas zaslúžili Bubekovci. Definitívne bol hrad opustený od 16. storočia. Vplyvom času a prírody za 5 storočí schátral do dnešnej podoby.

Obzvlášť zaujímavá bola architektúra hradu a dômyselné využitie prirodzenej dispozície terénu. Prírodou vytvorené skalné lavice a bralá boli priamo zakomponované do samotnej stavby ako obranné prvky alebo steny objektu. Dominantou hradu bol lichobežníkový palác, ktorého severnú stranu chránila hlboká priekopa. Kamenné podložie hradu však znemožnilo výstavbu studne a tak tu ako zdroj pitnej vody slúžila cisterna.

Ak sa pri svojich potulkách Slovenským rudohorím dostanete až do nenápadnej obce Rákoš, určite neobíďte jedinečné miesto, ktorému stáročia dozadu dominoval impozantný hrad. Urobte si prechádzku ku kamenným múrom, ktoré boli nemými svedkami vpádov mongolských vojsk do Uhorska. Výlet sem si môžete spojiť s turistikou v Národnom parku Muránska planina, s prechádzkou k známemu Muránskemu hradu alebo s odpočinkom v neďalekom Rekreačnom areáli Predná Hora.

Nájdite si ubytovanie v blízkosti Hradu Rákoš a nechajte sa zlákať jedinečnými zážitkami. Vyberte si z ponuky ubytovania Muráň alebo ubytovania v Revúcej na našom portáli a naplánujte si dovolenku, na ktorú budete spomínať po celý rok.

Pôvodne nížinný vodný Hrad v Štítniku bol postavený v 13. storočí a plnil funkciu ochrannej pevnosti. Stojí na rovinke a pred nepriateľmi ho v minulosti chránili rozsiahle močariská. Do hradu sa dalo dostať iba jediným padacím mostom, ktorý býval počas noci a v prípade hroziaceho útoku zdvihnutý. Zrúcaninu protitureckej pevnosti nájdete priamo v obci, neďaleko gotického evanjelického kostola.

O jeho prestavbu a renováciu sa v roku 1432 postaral šľachtický rok Bebekovcov. Keďže pevnosť musela odolávať častým tureckým nájazdom, v roku 1577 sa znovu prebudoval na modernú pevnosť. Vonkajšie opevnenie bolo zosilnené kruhovými delovými baštami a navýšila sa aj pozorovacia hranolová veža. Do protitureckého obranného pásma bol zaradený v roku 1559.

Po ústupe tureckých vojsk sa na hrádok opäť vrátili zemepáni. Na hrade sa vystriedali uhorské šľachtické rody Baloghovcov, Pongrácovcov, Rákocziovcov a Bakošovcov. Po úmrtí posledného potomka z roku Bakošovcov v roku 1666, opevnené sídlo prevzal stúpenec Juraja I. Rákociho. Po jeho smrti ostal hrad bez majiteľa a z kedysi mocnej pevnosti zostala už iba zrúcanina.

V 19. storočí sa do rekonštrukcie schátranej stavby pustila banícka rodina Sárkányi a z jedného krídla sa stal kaštieľ. Z pôvodného vodného hradu sa do dnešných čias zachovalo len západné prízemné krídlo, juhovýchodná bašta a časť vstupu na východnej strane. Na mieste severného krídla stojí v súčasnosti hospodárska budova. Po vzájomnej dohode prešiel hrad v roku 2016 do vlastníctva obce Štítnik, ktorá sa postarala o vyčistenie areálu a pustila sa do príprav jeho obnovy. Tá by sa mala dotknúť i legendami opradených katakomb, ktorých existencia sa traduje už po stáročia.

V obci Štítnik si môžete obzrieť aj ďalšie zaujímavé stavby – morový stĺp, radnicu, kúrie, meštianske domy i spomínaný evanjelický gotický kostol. Dedinka sa preslávila aj čipkárstvom, ktoré tu v roku 1905 zaviedli sestry Szontághové, keď manuálne začali háčkovať čipky technikou zvanou irlandské guipure. Ak máte ešte dostatok energie, spravte si výlet do blízkej obce Ochtiná a prezrite si nádherný podzemný svet Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Táto nevídaná krása je právom zapísaná na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. Zarezervujte si ubytovanie v okolí Štítnickeho hradu a pustite sa do objavovania ďalších zaujímavostí Gemerského regiónu. Bohatú ponuku ubytovania si môžete poprezerať na stránke ubytovanie v Štítniku.

Hrad Blh, nenápadná zrúcanina ležiaca vo výške približne 400 m n. m. je ukrytá pred zrakmi návštevníkov uprostred bývalej Čiernej obory, ktorá je dnes súčasťou zvernice Teplý Vrch. Zvedaví turisti budú po výstupe k ruinám hradu očarení krásnym výhľadom na obec Veľký Blh, okolitý okres Rimavská Sobota a vodnú nádrž Teplý Vrch. Z hradného areálu, ktorý pozostával z dvoch palácov, štyroch bášt a niekoľkých domov sa nám do dnešných dní zachovali len dva pásy kamenných hradieb, náznaky budov a cisterna na vodu. Miesto ale napriek tomu dýcha históriou a Vy môžete naplno využiť svoju fantáziu, keď si v hlave budete vytvárať obrázky hradných siení dávnej minulosti.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1323. Odvtedy bolo miesto sídlom viacerých známych i menej známych uhorských šľachticov. Dôležitú úlohu zohral počas husitských aj protihabsburských povstaní a jeho majitelia hradný areál neustále opevňovali. V čase svojej najväčšej slávy bol hradný komplex značne veľký a mal rozmery 150 x 70 m. Po potlačení povstaní začiatkom 18. storočia ostal hrad, žiaľ, nenávratne zničený.

K ruinám hradu sa dnes dostanete od vodnej nádrže Teplý vrch alebo zo zvernice s rovnakým názvom. Mimochodom, chránený zverník má rovnako zaujímavú históriu. Bol zriadený už v 18. storočí a je prvým na území dnešného Slovenska, kam bol dovezený daniel škvrnitý pôvodom zo Stredomoria a juhozápadnej Ázie. Posledným neštátnym vlastníkom zvernice bol bulharský cár Ferdinand Coburg, známy poľovník a cestovateľ. V zvernici pokračujú v tradícii chovu danielov, ku ktorým sa v súčasnosti pridružil tiež chov muflonej zveri. Vzácnosťou okolitého lesa je aj dub Márie Széchyovej, ktorý je približne 300 rokov starý. Pri prechádzke lesom neprehliadnite ani jedinečnú sekvoju mamutiu.

Výstup k zrúcanine je nenáročný a trvá približne 5 minút. Ak sa radi nechávate vtiahnuť do histórie prostredníctvom návštev starých hradov, nevynechajte túru na zrúcaniny v okolí. Navštíviť môžete neďaleký Drienčanský hrad alebo Hrad Sobôtka v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota a okolie Vám ponúkajú krásne prírodné zákutia aj zaujímavé múzeá. Vyberte si ubytovanie v blízkosti Hradu Blh a vyrazte na výlety za dobrodružstvom po celom regióne.

Ak sa rozhodnete navštíviť región Gemer, máte jedinečnú možnosť uvidieť pozostatky jedného z najstarších slovenských hradov. Hrad Gemer alebo aj Gemerský hrad sa nachádza na vyvýšenom pahorku nad rovnomennou obcou v nadmorskej výške 232 m n. m.

Hrad vznikol na mieste starého slovanského hradiska pravdepodobne koncom 11. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z konca 12. storočia. Pomenovanie dostal podľa svojho prvého majiteľa rytiera Gumura. Pôvodne drevozemný hrad zohral svoju prvú dôležitú rolu v bojoch proti Tatárom. V rokoch 1241 až 1242 bol prestavaný na pevnejší kamenný objekt vežovitého typu. Bol majetkom kráľa a plnil nielen strážnu a obrannú, ale aj významnú hospodársku úlohu.

Na rudy a lesy bohatý región Gemera sa pomerne rýchlo rozvíjal. V 14. storočí sa stal Gemer sídlom župy a bol druhým najväčším mestečkom regiónu s právom usporadúvať trhy. V 15. storočí boli cez rieku Slaná postavené dva mosty, na ktorých sa vyberalo mýto. Hrad, ktorý mosty strážil, nemal nikdy veľké rozmery. Išlo skôr o strážnu pevnosť obohnanú zemným valom. V 15. storočí bola stavba dobitá husitmi. V roku 1459 hrad späť dobil hrad kráľ Matej Korvín pričom ho zničil. Neskôr bol obnovený a niekoľkokrát zmenil majiteľa. V 16. storočí bol definitívne zničený v tureckých vojnách.

Ak si k nemu naplánujete výlet zistíte, že dnes z hradu veľa nezostalo. Pozornému oku návštevníka však neunikne hradné plató s konfigurálnymi vlnami po zničených stavbách. Z hradného kopca je krásny výhľad na okolie. Ak tam vystúpite, môžete sa dozvedieť niečo o preslávenej husitskej Panne Cinke. Alebo Vás skôr zaujme povesť o kráľovi Matejovi Korvínovi? Jeho pobyt na tomto mieste pripomína aj bronzová socha v životnej veľkosti. Zaujímavá je tým, že ide o jedinú sochu v Európe, ktorá zobrazuje panovníka s pracovným nástrojom.

Obdivovať je čo aj pod hradom. V 19. storočí vzniklo v meste evanjelické gymnázium, na ktorom študovali také významné osobnosti ako Janko Matuška, Ján Kalinčiak či Janko Kráľ. Jeden z najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu Samo Chalúpka, ovplyvnený týmto miestom, opisuje vo svojej básni ťažké protiturecké boje v regióne Gemera takto: Cendžia ostré šable, praskajú kopije a krv svojich synov zem slovenská pije.

Milovníkov histórie pravdepodobne zaujme aj príbeh neďalekého Hradu Jelšava. Alebo radšej navštívite jeden z najpôsobivejších slovenských hradov Krásna Hôrka? V horúcich letných dňoch určite neodmietnete chladivé osvieženie vo vlnách Vodnej nádrže Teplý vrch či člnkovanie na najchladnejšej slovenskej priehrade Palcmanská Maša. Jedinečným prírodným úkazom, ktorý stojí za návštevu je nádherná Ochtinská aragonitová jaskyňa. 

Tento úžasný región Vám poskytne viaceré možnosti, kde môžete skloniť svoju hlavu a oddýchnuť si pred ďalším nádherným dňom. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Gemerského hradu. Osloví Vás ponuka romantických chát Gemer, alebo radšej uprednostníte pohodlné a cenovo prístupné apartmány Gemer? To už necháme len na Váš výber.

V malebnej obci Drienčany v okrese Rimavská Sobota, v rodisku známeho rozprávkara Pavla Dobšinského, nájdete zrúcaniny hradu vybudovaného v 13. storočí. Hoci sa z hradu zachovali len minimálne pozostatky jeho múrov, kedysi stredoveké sídlo je opradené rôznymi historkami a povesťami k jeho zániku. Láka Vás spoznávať tajomné zákutia? Vydajte sa nájsť hradný vrch a prezrite si zvyšky zrúcaniny Drienčanského hradu.

K hradu sa dostanete priamo z obce Drienčany. Zrúcanina sa nachádza na okraji obce na vyvýšenom hradnom vrchu. K hradu Vás nasmeruje informačná tabuľa v obci. Niektorí z miestnych obyvateľov pamätajú legendy o vytopení hradu Huňadyho vojskami. Hrad však podľa existujúcich zdrojov spustol až v 17. storočí. Od tohto času postupne chátral až jeho posledné zvyšky hradných múrov obrástla bohatá vegetácia. Zrúcanina hradu sa nachádza v blízkosti bývalého kameňolomu. Jedna z historiek spomína práve pracovníkov kameňolomu, ktorí odpálením dynamitu prerazili múry pivníc, už vtedy spustnutého hradu. Vraj v nich našli víno tak staré, že už nebolo ani tekuté. Na lúke hradného vrchu je stále počuť na niektorých miesta počas chôdze dunivý zvuk. Aj táto skutočnosť má byť dôkazom hradných pivníc, ktoré však už nie sú nijako prístupné.

Ak Vás lákajú staré hrady a zrúcaniny, máme pre Vás pár tipov okolí. Nevynechajte Hrad Sobôtka v Rimavskej Sobote či Hrad Blh v neďalekej obci Veľký Blh. Hoci sa zachovali len zvyšky múrov, ktoré sotva pripomínajú kedysi majestátne hrady s obrannými hradbami, tieto miesta majú najmä pre milovníkov zrúcanín stále svoje čaro. 

Do histórie Vás vtiahne aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, ktoré je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Nahliadnite na stále expozície ako História umenia či Etnológia, ktorá sa venuje viacerým celkom ľudovej kultúry v regióne Gemer. Vyberte si ubytovanie v blízkosti Drienčanského hradu a spoznajte krásne zákutia. Zarezervujte si moderný apartmán alebo útulný penzión a užite si Váš výlet.

Priamo nad obcou Muráň sa nachádza 3. najvyššie položený hrad na Slovensku. V súčasnosti je Muránsky hrad veľmi vyhľadávanou atrakciou pre peších návštevníkov obce, jej okolia či celkovo Národného parku Muránska planina. Toto takmer 360 m dlhé a 96 m široké rumovisko Vás určite uchváti a vyplní celý program Vášho dňa.

Naplánujte si výlet na hrad Muráň, ktorý sa týči na vrchu Cigánka vo výške 935 m n. m., približne 9 km na severozápadne od mesta Revúca. Počas jeho návštevy si budete môcť užívať krásy Muránskej planiny aj všetky atrakcie Muráňa.

Vďaka výbornej rozľahlej plošine Cigánky, ktorú obkolesujú strmé bralá, bol hrad vybudovaný na perfektnom mieste. Vznikol totižto na ceste spájajúcej regióny Spiša a Gemeru. Pri pohľade do histórie zistíme, že prvá písomná zmienka o tomto hrade pochádza z roku 1271. Bolo to v čase, keď Uhorsko čelilo tatárskym útokom. Aj preto mal hrad strážnu funkciu. Vybudoval ho rod Bebekovcov. Prešiel si však aj rukami viacerých významných šľachtických rodov. Veľmi významnú úlohu mal od polovice 15. do začiatku 18. storočia. Práve v tom čase sa v priestoroch hradu Muráň razili falošné mince, konali sa tu honosné hostiny, poľovačky a rybačky, či ukrývali korunovačné klenoty.

V 18. storočí hrad zasiahol požiar, ktorý ho síce zničil, no v súčasnosti je vyhľadávaným a obľúbeným miestom pre rodinky s deťmi, zanietených turistov či staršie vekové kategórie. Môžete si tu spraviť zaujímavé fotografie so zvyškami hradu, prípadne si odfotiť časti jeho opevnenia aj veľmi dobre zachovanú hradnú bránu.

Vedeli ste, že hrad sa spomína aj v jednej z najstarších dochovaných slovenských piesní? Názov je Pieseň o zámku Muránskom, v ktorej texte sa popisuje pôsobenie Mateja Bašu na hrade aj jeho dobitie. O čosi zaujímavejšie sú práve legendy a povesti viažuce sa k tomuto miestu. V jednej z nich sa spomína na to, kedy sa hradný kapitán zaľúbil do cigánky. Keďže sa jeho žena nevedela prispôsobiť životu na hrade, povolávala si svoju rodinu v čase jeho neprítomnosti. Raz však neodišiel preč a prichytil manželku pri zábave a jej typickom predchádzajúcom živote s jej rodinou. Rozčúlil sa a hodil ju do priepasti. O druhej povesti, Muránskej Venuši, sa dočítate viac na informačných tabuliach.

Hrad je súčasťou Náučného chodníka Muránsky hrad. Počas jeho zdolávania môžete na 14 paneloch a 2 informačných bodoch nadobudnúť informácie o prírodných krásach a taktiež aj rôznych zaujímavostiach národného parku či hradu. V priebehu cesty si vychutnáte naozaj impozantné výhľady.

Okrem jedinečnej prírody Národného parku Muránska planina si môžete naplánovať výlet aj do Rekreačného areálu Predná hora. Práve tu si oddýchnete v špičkovom wellness centre a doprajete odpočinok Vášmu telu aj mysli. Za históriou a mnohými zaujímavými expozíciami môžete zájsť do Kaštieľa Predná Hora. Pri návšteve tohto regiónu Vám jednoznačne odporúčame pozrieť sa na chov polodivokých koní, obhliadnuť si zvedavé sysle alebo tiež s úžasom obdivovať Parnú zubačku v Tisovci.

Ponuka výletov je naozaj pestrá. Rovnako tak široká je možnosť ubytovať sa u našich ubytovateľov. S radosťou Vám ponúknu to najlepšie ubytovanie v Muráni, prípadne rovno aj ubytovanie pri Muránskom hrade. Môžete si zarezervovať izbu v penziónoch Muráň alebo si vybrať z ponuky chát a chalúp v Muráni. Radi Vám pomôžeme vybrať si to najvhodnejšie ubytovacie zariadenie pre Vás.

Kedysi majestátna turecká vodná pevnosť, dnes nenápadná, zubom času poznačená zrúcanina. Hrad Sobôtka, nemý pamätník Osmanskej ríše, je situovaný v Rimavskej Sobote, na pravom brehu rieky Rimavy, v Rimavskej kotline. Z veže chránenej štyrmi baštami, kasární, mešity a ďalších obytných a hospodárskych budov tu dnes zostali už len sotva poznateľné kamenné múry zarastajúce vegetáciou. Napriek tomu má toto miesto svoje nezvyčajné, históriou dýchajúce čaro.

Rimavská Sobota bola v 16. storočí súčasťou Osmanskej ríše. Práve tu, na zrúcanine pôvodného husitského hradiska, si v roku 1555 Turci postavili jednu zo svojich najsevernejších pevností. Prirodzenú ochranu vodnému hradu tvorila rieka Rimava. Tradičné opevnenie vytvárali drevené koly utesnené utlačenou hlinou. Stredobodom hradu bola veža chránená štyrmi baštami. V okolí sa nachádzali vojenské kasárne, mešita a viacero hospodárskych a obytných budov.

Zaujímavosťou je, že pevnosť mala v časoch svojho rozmachu slúžiť aj ako pokladnica. Traduje sa, že obce sem privážali dane, ktoré im Turci vyrúbili za to, že ich sídla nezničili. V hrade vraj dokonca svojho času sídlil správny okres. Po skončení tureckých bojov hrad stratil svoj význam a rokmi spustol do dnešnej podoby.

Prístup k zrúcanine je časovo nenáročný. Z Rimavskej Soboty sa autom vyberiete na mestskú časť Sobôtka. Z neďalekého parkoviska zájdete až k pozostatkom hradných múrov za niekoľko minút. Keďže hrad mal charakter vodnej pevnosti, nachádza sa bezprostredne pri rieke Rimava. Prístupová cesta však nie je upravená.

Ak radi objavujete miesta s atmosférou čias dávno minulých, počas svojho pobytu v Rimavskej Sobote určite nevynechajte ani výlet k zrúcanine takmer zabudnutého Hradu Sobôtka. A ak Vám toto miesto učaruje, vyberiete sa aj k neďalekej zrúcanine Hradu Hodejov alebo k Hradu Blh. Po zaujímavej ceste históriou si zaslúžený odpočinok vychutnáte na pláži Vodnej nádrže Teplých vrch alebo na Termálnom kúpalisku Kurinec – Zelená voda. Dovolenkový plán máme pripravený, začnite si hľadať ubytovanie v blízkosti Hradu Sobôtka. Ubytovanie v Rimavskej Sobote a v okolí Vás pohostinnosťou zaručene nesklame.

Ak Vás lákajú zrúcaniny a staré hrady, určite zamerajte svoju pozornosť na Hrad Hodejov nachádzajúci sa v okrese Rimavská Sobota, v historickom regióne Malohont. K ruinám hradu sa dostanete príjemnou prechádzkou z pôvabnej obce Hodejov, ležiacej na ľavom brehu riečky Gortva, asi 20 km juhozápadne od Rimavskej Soboty. Zvyšky múrov zaniknutého hradu pyšne stoja vo výške cca 263 m n. m. na strmom skalnatom kopci Cerovej vrchoviny.

Hoci sa dnes z neho zachovali len nepatrné zvyšky základov, kedysi hrad hrdo odolával náporom Husitov aj Turkov. Historici a archeológovia už len môžu predpokladať, že cesta k hradu obchádzala hradný komplex a na severovýchode bola strážená baštou. Obvodový múr mal hrúbku až 3 metre, predhradie malo tvar predĺženého oválu a hradný areál nedisponoval vežou. Hrad bol postavený v druhej polovici 13. storočia a prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1281. Spomína sa v nej bitka uhorského kráľa Ladislava Kumánskeho a palatína Fintu z rodu Abovcov. Bitka sa odohrala práve na priestranstve pod hradom Hodejov. Kráľovské vojsko zvíťazilo a hrad obsadilo. História hradu je veľmi zaujímavá, o jeho vlastníctvo sa viedlo niekoľko bitiek a v priebehu storočí mal viacero hradných pánov, ktorí ho získavali prevažne bojmi. V roku 1560 hrad odolal osmanským útokom, aj napriek tomu, že nebol opevnený. Uhorský snem následne až v roku 1567 prikázal Hodejov opevniť, no bolo už neskoro. Turci hrad v roku 1571 dobyli, spustošili a už nikdy nebol obnovený. V modernej dobe boli zvyšky hradných múrov rozobrané na stavebný materiál a miesto sa výrazne poškodilo aj lomom. V roku 1962 sa v lokalite Hodejova uskutočnil archeologický výskum, ktorý odhalil a potvrdil praveké osídlenie. Archeológovia našli až 371 kusov bronzového pokladu z obdobia Halštatu. To je o ďalší dôvod viac, prečo navštíviť toto magické miesto.

A čo by to bolo za zrúcaninu, keby sa k nej neviazala pútavá povesť? V dávnych uhorských časoch, keď pán Hodejovský odišiel s družinou na jednu z mnohých vojenských výprav, navštívila hrad panna Ľudmila, neter jeho bezdetnej manželky. Jednej noci ktosi zaklopal na hradnú bránu. Boli to mníšky, ktoré prosili o prichýlenie, pretože ich kláštor bol spustošený. Dôverčivá hradná pani ich pozvala do hradu netušiac, že v skutočnosti sú to preoblečené ľahké ženy z bandy lúpežníckeho rytiera Kompolta, ktorý sa zahľadel do mladej Ľudmily. Z hradu ukradli všetky cennosti a pannu Ľudmilu uniesli. Proti svojej vôli žila Ľudmilka istý čas so svojim únoscom, až sa jej nakoniec podarilo preľstiť ho. Keď prišla správa o smrti hradného pána Hodejovského, nahovorila Kompoltovi, že práve ona zdedí Hodejov a keď sa zosobášia, bude hrad patriť aj jemu, ako jej právoplatnému manželovi. Nenásytný rytier neotáľal a rýchlo sa sťahovali do hradu aj s drahocennosťami, ktoré odtiaľ predtým odniesli falošné mníšky. Nevesta hneď začala strojiť svadbu a pozývať hostí, aby bolo veselie ako sa patrí. No aké bolo prekvapenie nádejného ženícha, keď sa hrad zaplnil nie svadobnými hosťami, ale kráľovským vojskom. Lúpežnícku bandu na čele s Kompoltom posadili do temnice a v kraji spravili poriadok.

Ak sa vyberiete po stopách bystrej Ľudmily, naplánujte si trasu cez obec Hodejov, kde už v 19. storočí fungovali železité kúpele a parný mlyn. V rovnakom období sa tu zdržiaval revolučný maďarský básnik Sándor Petőfi, jedna z najvýraznejších postáv Uhorskej revolúcie v roku 1848. Býval v hodejovskom kaštieli a dozaista sa nechal v svojej tvorbe inšpirovať aj čarovným prostredím malebnej obce a ruinami týčiacimi sa na hradnom kopci. Dnes je Hodejov východiskovým bodom zelenej turistickej trasy vedúcej na Steblovú skalu, vrch Ragáč a na Hrad Hajnáčka. Nájdite si ubytovanie v blízkosti Hradu Hodejov a vydajte sa na turistiku po Cerovej vrchovine alebo na prehliadku pamätihodností priamo v idylickej obci. Za návštevu stojí utešená kaplnka sv. Anny postavená na hradnom vrchu v roku 1895 či ranoklasicistická kúria Prónaiovcov a eklekticistický kaštieľ Dr. Emila Stojkovicsa. Navyše sa každý rok v obci organizujú poľovnícke slávnosti sv. Huberta. Pridajte sa a naplánujte si nezabudnuteľný výlet s ubytovaním v penziónoch alebo apartmánoch na Gemeri.

Pri návšteve najjužnejšej časti Stredného Slovenska a turistike po Cerovej vrchovine nezabudnite prísť na Hrad Hajnáčka. Je to impozantná zrúcanina gotického hradu, hrdo stojaca na vrchole homoľovitého kopca priamo nad obcou Hajnáčka. Hradné bralo je tvorené čadičovou vyvrelinou sopečného pôvodu a podľa archeológov bolo osídlené už v dobe kamennej, čo len umocňuje veľkoleposť danej lokality. Hoci sa ruiny hradu týčia vo výške len 355 m n. m., z hradnej skaly je krásny výhľad na okolitú krajinu Cerovej vrchoviny a na blízke Maďarsko. Pri pohľade na východ od obce Hajnáčka uvidíte masív Ragáč, národnú prírodnú rezerváciu, kde sa nachádzajú sopečné jaskyne. Juhozápadne od Ragáča zas môžete pozorovať národnú prírodnú pamiatku Kostná dolina, ktorá je najvýznamnejším náleziskom zafírov v celom pohorí Karpaty. Malá vzorka modrého drahokamu z Kostnej doliny sa nachádza v Gemersko-malohontskému múzeu v Rimavskej Sobote a ďalší kúsok nájdete v Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Opevnenie na brale bolo postavené v 13. storočí a o jeho počiatkoch sa píše v listine kráľa Bela IV. z roku 1245. Základy samotného hradu boli položené v roku 1247. Pevnosť sa následne spomína v roku 1320, keď ju do vlastníctva získal kráľ Karol I. Robert a za zásluhy ju daroval významnému šľachtickému rodu Széchényiovcov. Od 15. storočia hrad menil svojich hradných pánov a stal sa dôležitým oporným bodom v obrane proti Turkom, ktorí ho však nakoniec dobyli, obsadili a opustili ho až po páde Fiľakova v roku 1593. Po vyhnaní Turkov hrad opravili a opevnili, no v roku 1645 ho tureckí spojenci znovu nakrátko obsadili. Po ich opätovnom vytlačení cisárskym vojskom bol hrad dôkladne zrekonštruovaný, no žiaľ, v roku 1703 vyhorel a odvtedy chátral. V časoch svojej najväčšej slávy stál na najvyššej časti brala palác chránený dvomi pásmi hradného múru a baštou. Zaujímavosťou je hradná skala, ktorá tvorila časť hradieb i vnútornej architektúry a dokonca bolo do nej vysekané schodisko. Ak budete pozorní, v zarastených kúskoch muriva postrehnete zvyšky hradných múrov a vysekané schodište, ktoré tvoria poslednú pamiatku na niekdajšiu protitureckú pevnosť.

Mimochodom, o názve hradu existuje veľmi pekná povesť, ktorá rozpráva o vládcovi a jeho dcére. Na love jeleňa stratil vládca svoj vzácny meč a jeho dcéra sa rozhodla ho nájsť. Podarilo sa jej to a cestou späť ešte otcovým mečom skolila diviaka, ktorý napadol pastiera a zachránila mu tak život. Tento statočný čin videl krásny mládenec, do dievčiny sa na prvý pohľad zamiloval a vzal si ju za ženu. Z lásky k nej pomenoval hrad, v ktorom žili podľa svojej ženy - Hajnáčka.

Výstup na hrad Hajnáčka je pomerne krátky s miernym stúpaním. Trasa je dlhá asi 400 metrov a hravo ju zvládnu aj menšie deti. Na hradné bralo sa z obce Hajnáčka dostanete po žltej značke, romantickým chodníkom pomedzi malé domčeky a cez úzke uličky. Chodník Vás zavedie až k pútavej drevenej hradnej bráne. Odtiaľ je to len kúsok k ruinám hradu.

Prírodná rezervácia Hajnáčsky hradný vrch, vyhlásená v roku 1958, a obec Hajnáčka určite stoja za návštevu. Dedinka v centrálnej časti Cerovej vrchoviny, na hornom toku potoka Gortva, vynikla v polovici 19. storočia vďaka sírnemu prameňu a následnému vybudovaniu kúpeľov. I keď kúpele by ste už dnes v Hajnáčke hľadali márne, navštíviť môžete napríklad kaplnku z 18. storočia alebo klasicistický kaštieľ z roku 1820. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Hradu Hajnáčka a pozrite si neďaleké mestá Fiľakovo či Rimavská Sobota. Vydajte sa na prehliadku Fiľakovského hradu alebo do kúpeľov Číž a nechajte sa uchvátiť krásami regiónu.

Obec ležiaca v strednej časti Cerovej vrchoviny. Aj takto by sme mohli charakterizovať Šurice, ktoré sa nachádzajú okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji. Priamo v obci môžete obdivovať nádherný rímskokatolícky kostol svätého Michala archanjela alebo zájsť na úžasnú prírodnú pamiatku označovanú ako Soví hrad.

Ročne navštívi túto atrakciu v Šuriciach veľmi veľa turistov. Nečakajte však, že by ste na Sovom hrade našli sovy alebo hrad. V súčasnosti je Soví hrad definovaný len ako prírodný výtvor alebo prírodná pamiatka. Je to aj preto, že história hradu nie je doposiaľ známa. Dostať sa na Soví hrad môžete priamo z obce Šurice. Výstup na hrad je nenáročný a zvládnu ho aj rodinky s deťmi. Dostať sa na toto mieste je pomerne ľahké vďaka značeniu prostredníctvom informačných tabúľ, ktoré začínajú už priamo v obci. Na jednom strmšom úseku sa nachádzajú schody, ktoré Vás dovedú priamo na tento hrad.

Soví hrad je veľmi vzácny skalný útvar. Je to geologický výtvor v nerovnom teréne, ktorý dáva impozantný ráz miestnej krajine. Zaujímajú sa oň aj archeológovia, ktorí tu robia svoje výskumy. Po ceste naň si môžete urobiť zaujímavé fotografie a pochváliť sa nimi svojej rodine. Toto miesto vyhľadávajú aj výtvarní umelci alebo fotografi, ktorí tu zachytávajú krásu jedinečnej scenérie.

Ak by ste však chceli vystúpiť až na vrchol skalnatého brala, odporúčame Vám ho realizovať len ak ste horolezcom. Skala je pomerne lámavá a je potrebné mať dostatočnú výstroj na lezenie. Odvážnejších možno osloví stanovanie v prírode, kde budú môcť pozorovať krásnu hviezdami posiatu oblohu.

Aby ste si mohli všetky zážitky vychutnávať naplno, rezervujte si ubytovanie v blízkosti Sovieho hradu. Odtiaľto sa Vám ľahšie budú podnikať výlety aj na iné zrúcaniny hradov ako je hrad Hajnáčka alebo Pohanský hrad. Trošku iný pohľad na svet poskytuje rozhľadňa na Mačacej. K zaujímavým prírodným úkazom patrí Kamenný vodopád. Nevynechajte ani kúpanie sa vo vodnej nádrži Gemerský Jablonec. Tu si naplno užijete všetky vodné radovánky. 

Zobúdzať sa do nových dní a odhodlaní poznávať všetky atrakcie regiónu môžete nielen zo svojich domovov. Pokojne si zarezervujte útulný apartmán v Šuriciach a užívajte si pohodovú dovolenku. Možno Vás oslovia i cenovo prijateľnejšie ubytovania v súkromí Šurice, kde Vám Váš pobyt môže spríjemniť aj poskytovateľ ubytovania. Veríme, že zo širokej ponuky si vyberiete práve také ubytovanie, ktoré sa Vám bude páčiť a bude presne podľa Vašich kritérií.