Národné parky a chránené územia na Gemeri

Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhozápadnej časti našej krajiny, pri hraniciach s Maďarskom. Zasahuje do okresov Rožňava a Košice-okolie, časť ochranného pásma aj do okresu Revúca. Jeho rozloha je 34 611,08 ha, ochranné pásmo tvorí 11 741,57 ha. Územie národného parku tvorí sústava náhorných plošín, kaňony riek, tiesňavy a množstvo povrchových i podzemných krasových javov. Slovenský kras je najrozsiahlejším krasovým územím planinového typu v celej strednej Európe. 78 % jeho plochy pokrývajú lesy.

Slovenský kras bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť 31. augusta 1973. Oblasť bola 1. marca 1977 ako prvá na Slovensku zapísaná do medzinárodnej siete Biosférických rezervácií UNESCO v programe Človek a biosféra. Oblasť sa národným parkom stala 13. februára 2002. Momentálne je známych viac než 1 350 jaskýň a priepastí, ktoré sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Asi najvýznamnejšou jaskyňou je unikátna Ochtinská aragonitová jaskyňa. Územie je známe rozmanitosťou prírodných podmienok. Tie umožňujú, aby sa tu vyskytovali živočíšne aj rastlinné druhy horských, lesostepných aj stepných zástupcov.

Klíma národného parku a jeho "Naj"

Klíma je v Národnom parku Slovenský kras mierna. Oblasť spadá do pásma mierne vlhkého a mierne teplého podnebia, vyššie položené miesta spadajú do oblasti mierne chladnej klímy. Priemerná teplota v januári sa drží v rozmedzí -4 až -6 °C, v júli sa zase šplhá medzi 19 až 20 °C. Snehová pokrývka územie pokrýva od 50 do 115 dní, priemerne do maximálnej výšky 45 cm. Ročný úhrn zrážok nie je nijako výrazný, dosahuje hranicu 630 až 990 mm. Voda vsakuje do podzemných dutín a následne vznikajú tzv. vyvieračky (napr. Brzotínska, Ardovská, Kečovská a iné). V národnom parku natrafíte na dva vodopády (Hrhovský, Hájske) a niekoľko menších vodných nádrží. Sú to rôzne rybníky, napríklad Jasovské alebo Hrušovské.

Národný park Slovenský kras sa pýši viacerými naj. Najvyššie položené miesto je vo výške 925 m n. m. na vrchole Matesovej skaly. Najnižšie položené miesto je vo výške 217 m n. m. na úpätí Plešivskej planiny. Najdlhšia a súčasne najhlbšia jaskyňa je jaskynný systém Skalistého potoka (dĺžka 8 123 m, výškový rozdiel 373 m, vertikálne rozpätie 376 m). Najstaršia prírodná rezervácia pochádza z roku 1925 (Jasovská jaskyňa). Najnižšie položená klasická ľadová jaskyňa (Silická jaskyňa) sa nachádza vo výške 503 m n. m. Najmenšia prírodná rezervácia má rozlohu 1,22 ha (Pod Fabiankou), zatiaľ čo najväčšia (Brzotínske skaly) má rozlohu 433,78 ha.

Slovenský kras má pestré zastúpenie flóry i fauny

Národný park Slovenský kras má vo svojom zastúpení flóru rozličných oblastí. Rastliny spolu so svojimi spoločenstvami patria medzi najpôsobivejšie zložky tunajšej prírody. Je tu pekne viditeľný vplyv ako karpatskej, tak panónskej flóry, vytvára akoby mozaiku vegetácie. Dokonca tu rastú všetky druhy rumeníc, ktoré sa v našej krajine vyskytujú. Vzhľadom k výškovému rozpätiu Slovenského krasu sú zreteľne vytvorené tri vegetačné stupne – planárny, kolínny, submontánny. Za endemit národného parku je v súčasnej dobe považovaná chudôbka drsnoplodá Klášterského. Nahradila rumenicu turnianskú, ktorá bola ešte donedávna považovaná za tunajší endemit. Medzi ďalšie endemity územia patria napríklad šafran spišský, poniklec prostredný alebo peniažtek slovenský. Najväčšie zastúpenie majú kalcifyty a xerotermné druhy. Ich hlavnou vlastnosťou je dobrá adaptabilita na prostredie, prežijú v stave sucha aj v extrémnych mrazoch. V Národnom parku Slovenský kras sa vyskytuje až 1 500 taxónov vyšších rastlín, ale viažu sa k nemu aj ďalšie „naj“. Nájdete tu najväčšie územie s porastom kandíka psieho a najnižšiu nadmorský výšku s výskytom astry alpínskej.

Fauna Národného parku Slovenský kras je taktiež rozmanitá. Územie je domovom všetkých našich šeliem, množstva bezstavovcov, takmer všetkých druhov netopierov. Bohaté zastúpenie majú taktiež avifauna (vtáctvo), herpetofauna (plazy) a bratrachofauna (obojživelníky). V jaskyniach a podzemných priestoroch sa vďaka podmienkam na život vyskytujú okrem netopierov aj pavúky a mäkkýše. Každoročne prebieha spočítanie netopierov počas ich zimovania v jaskynných systémoch. V tom období tu žije 24 druhov v zastúpení viac než 50 000 jedincov. Avšak typická pre toto územie je najmä fauna stepného a lesostepného pásma. Medzi zaujímavé živočíchy národného parku patria sága stepná, krátkonôžka štíhla, jašterica zelená, užovka stromová, syseľ pasienkový, sova dlhochvostá či ďateľ čierny. Fauna Slovenského krasu má tiež svoje „naj“. V národnom parku žije najväčšia zimujúca kolónia netopierov, hniezdi tu náš najväčší (orol skalný) aj najmenší operenec (králiček ohnivohlavý), svoj brloh tu má náš najväčší cicavec (medveď hnedý).

Skvelé miesto na prechádzky, turistiku i horolezectvo

Súčasťou národného parku je 6 prírodných rezervácií, 10 národných prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (najmä jaskýň). Každé z týchto miest je niečím iným výnimočné a vyniká inou devízou, ktorá láka turistov. Turisti ich môžu navštevovať celoročne. Je možné si naplánovať nenáročné prechádzky, ako aj viacdňové prechody. Všetko je to len o zvážení vlastných schopností, síl a možností. V lete je v národnom parku typická pešia turistika, cykloturistika aj horolezectvo. V zime nie je ničím nezvyčajným stretnúť bežkárov. Čo sa týka spomínaného horolezectva, celoročné je možné len v lokalitách Stienka za chatou, Stienka nad potokom (strana od potoka aj zo steny Masívu Zadného komína) a Májová Veža. V ostatných lokalitách platí vzhľadom na vysoký stupeň ochrany prírody uzávera od 1.2. do 31.7. Hlavným strediskom horolezectva v Slovenskom krase je NPR Zádielska tiesňava.

Medzi ďalšie možnosti, ktoré ponúka Národný park Slovenský kras, patrí agroturistika, rybárčenie aj jazdenie. Perfektný výlet Vás čaká aj k Turnianskemu hradu, Štítniku či Plešivcu, ktoré sú zrúcaninami hradov. Veľmi pekne je aj pri Zádielskom hradisku, hrade Krásna Hôrka či kaštieli Betliar. Na našich stránkach nájdete ponuku ubytovania v okolí Národného parku Slovenský kras, vďaka ktorému budete k atrakciám okolia skutočne blízko. Potom je Vašou úlohou už len zbaliť si batoh, obuť túlavé topánky a vydať sa spoznávať jeho krásy.

Národný park Muránska planina pokrýva západnú časť Slovenského rudohoria. Radíme ho medzi najmladšie národné parky na území Slovenskej republiky. Cieľom jeho zriadenia bola ochrana Muránskej planiny. Národný park zasahuje do oblasti okresov Revúca, Brezno a Rimavská Sobota. Jeho rozloha je 20 318 ha, ochranné pásmo je na ploche 21 698 ha. Turisti si prídu na svoje vďaka značeným turistických chodníkom a náučným trasám, ktoré majú dĺžku až 300 km.

Územie bolo vyhlásené národným parkom od 1. októbra 1997, pričom jeho správa sídli v meste Revúca. 86 % jeho územia pokrývajú lesy. Tak ako každý národný park, aj Muránska planina má svoje „naj“, ktoré sú lákadlom nejedného návštevníka. Najvyšším bodom národného parku je vrchol Stolice v nadmorskej výške 1 476 m n. m. Nájdete tu taktiež najnižšie položenú kosodrevinu nášho územia, ktorá rastie vo výške 750 m n. m.

Klíma Muránskej planiny

Vďaka tomu, že územie národného parku sa nachádza v miernom klimatickom pásme, nestretávame sa tu s extrémnymi teplotnými výkyvmi. Väčšina územia spadá do oblasti s chladnou horskou klímou. Ochranné pásmo má miesta s mierne teplou oblasťou, najnižšie južné časti majú typ mierne chladnej horskej klímy, zatiaľ čo pre vrcholové časti je typická studená horská klíma. Priemerné teploty vzduchu v januári dosahujú hodnoty -6 až -7 °C, teploty v júli sa pohybujú na hranici 11,5 až 13,5 °C. Ročne na území padne približne 1 000 až 1 400 mm zrážok. Čo sa týka snehovej pokrývky, tá sa na území drží približne 140 až 160 dní v roku, pričom maximálna výška miestami presahuje aj 75 cm.

Jadro národného parku tvorí vápencová a dolomitová planina. Tieto nerasty sú charakteristické tým, že ľahko podľahnú procesu skrasovatenia. Najmä vďaka tomu je Národný park Muránska planina plný rozličných povrchových aj podpovrchových krasových javov. Do dnešnej doby bolo objavených viac než 500 jaskýň a priepastí, pričom viac než 250 jaskýň nie je verejnosti sprístupnených. Bobačka, čo je najrozsiahlejší z tunajších jaskynných systémov, má dĺžku viac než 5 km a pýši sa bohatou sintrovou výzdobou. Ďalej sa na území parku nachádzajú najrôznejšie tiesňavy, skalné veže a ihly, škrapy, krasové jamy aj skalné brány.

Aké rastliny a živočíchy nájdete v Národnom parku Muránska planina?

Územie národného parku je mimoriadne bohaté na rozmanitosť živočíšnych aj rastlinných druhov. Flóra Národného parku Muránska planina zahŕňa mnohé rastliny. Od náročnejších teplomilných druhov cez subalpínske po alpínske druhy. Doposiaľ tu bolo objavených a popísaných viac než 1 400 druhov rastlín. Väčšinu územia pokrývajú lesy. Kým v minulosti prevládali bukové a jedľovo-bukové, dnes je to už zmes. Od juhu sa tiahnu vápnomilné buničiny, prechádzajú do lipovo-javorových a teplomilných dubových lesov. Náhorné časti planiny sú pokryté prevažne bukovými, jedľovo-bukovými lesmi, taktiež sa primiešava smrek. Pre severné časti je typické pokrytie smrečinami a zmiešanými smrekovo-bukovými lesmi. Na skalných hrebienkoch ostali zachované reliktné borovicové aj smrekovcové lesy.

Muránska planina je domovom viacerých chránených a vzácnych druhov drevín (tis obyčajný, jarabina Hazslinszkého, jarabina mišuľková, zemolez alpský), kosodrevín (borovica horská) a bylín (prilbovka červená, prilbovka biela, črievičník papučkový, kruštík komorický, kandík psí). Kolorit oblasti je dopĺňaný podhorskými lúkami a pasienkami, niektoré z nich sú už tiež veľmi zriedkavé a ohrozené. Cenné prírodné spoločenstvo je dotvárané vegetáciou skál a strmými svahmi. Práve na nich sa nachádza najvzácnejšia rastlina územia, ktorou je lykovec muránsky. Je vzácnym pozostatkom ešte z čias treťohôr. Asi najviac ohrozené sú mokraďné spoločenstvá. Tie sú domovom skvostov našej prírody (napríklad žltohlavu najvyššieho alebo prvosienky pomúčenej) a majú výrazný vplyv pre zdravé fungovanie krajiny. Zaujímavými rastlinami, ktoré tu žijú sú tučnica obyčajná a rosička okrúhlolistá. Obidve sú mäsožravé.

Fauna Národného parku Muránska planina pokrýva aj niektoré dnes už ohrozené a vzácne druhy živočíchov. V lesoch sa ukrýva medveď hnedý, vlk dravý, mačka divá a rys ostrovid. Čisté horské potoky sú domovom mnohých rýb, dokonca aj niektorých pôvodných druhov a taktiež nášho vzácneho predátora – vydry riečnej. Nie je ale jediná, ktorá na vodné živočíchy číha. Spolu s ňou si na nich pochutnáva vzácny bocian čierny. Z vtáctva, ktoré našlo svoje miesto hniezdenia práve na Muránskej planine, spomenieme orla skalného, sokola sťahovavého, kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého či ohrozeného tetrova hlucháňa. V jaskynných systémoch zimuje 23 druhov netopierov. Zaujímavé sú aj počty doposiaľ nájdených stavovcov (viac než 270 druhov) a bezstavovcov (viac než 2 700 druhov). Endemitmi Muránskej planiny sú chrobáky behúnik a snehulčík, ale taktiež jarva obyčajná a viazaná skočka.

Tipy na výlety

Zaujímavými tipmi na výlety sú náučné chodníky, napríklad Stožky (13,5 km), Jakuba Surovca (4 km),Tŕstie (6 km) alebo chodník s najoriginálnejším názvom - Poďte s nami za sysľami (6,3 km). Inak, tie sysle. Práve Sysľovisko Biele vody je jednou z najväčších atrakcií národného parku. Približne od marca tu môžete sledovať jednu z najväčších slovenských kolónií sysľa pasienkového. Napriek tomu, že za bežných okolností je to veľmi plaché zviera, tie tunajšie sú na prítomnosť človeka zvyknuté. Dokonca až tak, že v časoch začiatku sezóny, kedy sú ešte vyhladované, prijímajú potravu priamo z Vašej ruky. Ponúknite im mrkvu, slnečnicu, jablko, cviklu, ovos, jačmeň či vlašské orechy. Sysle si pochutnajú a Vy budete mať zážitok. A to ako deti, tak aj dospelí. Navštívte aj Lesnícky skanzen Vydrovo, Muránsky hrad či Chmarošský viadukt v Telgárte.

Možností výletov je mnoho. Aby ste k nim boli čo najbližšie, zarezervujte si ubytovanie v okolí Národného parku Muránska planina, napríklad na stránke ubytovanie Slovenské rudohorie. Je na Vás s kým prídete, či kam pôjdete. Dôležité je užiť si výlet, vnímať krásy prírody a myslieť na to, že národný park je naše najvýznamnejšie prírodné dedičstvo. Správajte sa k prírode pozorne, s pokorou a rešpektom. Dbajte na jej ochranu a vštepujte už odmalička deťom lásku k živému, rastlinkám i živočíchov. Príroda sa Vám za to poďakuje.