Vodopády na Považí

Strážovské vodopády sú neveľké ale podmanivé, zasadené pod Strážovským sedlom. Spadajú do národnej prírodnej rezervácie Strážov v chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy na Považí. Vodopády spadajú do katastra obce Pružina, od ktorej sa nachádzajú južne. V blízkosti sú aj obce Čičmany na juhovýchode, Zliechov na juhozápade a Mojtín severozápadným smerom. Na toku Strážovského potoka vznikajú dva vodopády - Horný a Dolný Strážovský vodopád, ktoré sú jeden od druhého vzdialené len kúsok. Dolný je vysoký 6 m a Horný 9 m.

Strážovský potok, na ktorom vznikajú tieto vodopády, pramení v nadmorskej výške 890 m n. m. zo severovýchodného svahu vrchu Strážov. Predtým ako sa dostane k prepadu, doňho vtekajú tri prítoky, tesne za tým posledným sa tvoria vodopády. Potom pokračuje, priberá ďalšie menšie potoky a rozširuje svoje koryto až sa napokon v Tŕstí vlieva do Pružinky.

Strážovské vrchy ležia na pomedzí Západného a Stredného Slovenska. Leží v nich čiastočne chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy, ktorá sa pýši vzácnou flórou a faunou. Najvyšším vrchom pohoria je Strážov, ktorý dosahuje výšku 1 213 m n. m. Práve počas túry na tento vrch je možné vidieť Strážovské vodopády, ku ktorým nevedie žiadny oficiálny značený chodník. Ponad ne však vedie práve trasa na vrch Strážov. Východiskovým bodom pre výlet môže byť obec Pružina. Pozor, vodopády spadajú pod územnú ochranu národnej prírodnej rezervácie Strážov, majú teda najvyšší stupeň ochrany a je zakázané sa pohybovať mimo vyznačených turistických trás. Na túru na Strážov je možné vyraziť aj z obce Zliechov alebo z chaty Červíková.

Ak sa na našej stránke rozhodnete pohľadať ubytovanie v blízkosti Strážovských vodopádov, určite natrafíte na obec Čičmany, ktorá je známa svojimi tradične pomaľovanými domčekmi. Určite tu aj Vy nájdete tradičné ubytovanie v chalupách alebo dreveniciach, ale natrafiť môžete aj na penzión. Ďalšie možnosti ubytovania, vrátane chát a apartmánov ponúka aj obec Mojtín.

Hlbocký vodopád sa nachádza v Súľovských skalách, blízko mesta Bytča v Žilinskom kraji. Cesta k nemu vedie z dedinky Hlboké nad Váhom. Tento neveľký vodopád zaujal aj filmárov rozprávok Perinbaba či Soľ nad zlato. Možno ste ho aj Vy už preto videli. Nenáročná túra je vhodná pre rodiny s deťmi. Čaro krásneho Hlbockého vodopádu si môžete vychutnať v ktoromkoľvek ročnom období.

Hlbocký vodopád je vysoký 14 metrov. Tvorí ho potok s rovnakým menom. V dedine Hlboké nad Váhom sa môže potok tváriť ako suchý, ale v skutočnosti v horách nad vodopádom vytvára silnú základňu pre tento vodný úkaz. V minulosti vodopád nazývali Súľovským, kvôli tomu, že sa nachádza v prírodnej rezervácií Súľovské skaly.

Váš výlet začnite v obci Hlboké nad Váhom. Na parkovisku za obcou môžete nechať svoje auto. Vydajte sa po zelenej turistickej značke. K vodopádu je to približne jeden kilometer. Cesta je lesná, miestami kamenistá, ale zvládnu ju aj malé deti. Hlbocký vodopád padá po skalných stenách a vytvára zaujímavé útvary. Obzrieť si ho môžete zdola, ale aj zhora. Pre tých šikovnejších sú tu pripravené rebríky, reťaze a po skale sa dá vyšplhať až hore. Buďte však opatrný, lebo mokré steny sú šmykľavé.

Ak budete mať chuť na dlhšiu túru, od Hlbockého vodopádu sa môžete vybrať k značke pod Roháčom. Odtiaľ k Súľovskému hradu či k jaskyni Šarkania diera, ktorú podľa legendy obýval drak. Vychutnať si tak môžete výhľady na obec Súľov a okolitú krajinu.

Hlbocký vodopád je najkrajší na jar v dobe topenia ľadov. Ale aj zimný pohľad stojí za to. Zamrznuté skalné steny a cencúle vody vyzerajú ako z rozprávky Ľadové kráľovstvo. Vezmite sem deti a isto nebudete ľutovať. V Súľovských skalách sa Vám dovolenka isto zapáči.

Ponúkame Vám ubytovanie v blízkosti Hlbockého vodopádu aj ubytovanie Súľov-Hradná na našom portáli. Vyberte si z bohatej ponuky chát, komfortných apartmánov, či rodinných penziónov. Ďalšie zaujímavé tipy na výlet v okolí Súľova sme pre Vás pripravili na našich stránkach.

Hlbočiansky vodopád, nazývaný aj vodopád Padlá, sa nachádza v Hlbočianskej doline západným smerom od Smoleníc v okrese Trnava. Ide o takzvaný občasný vodopád, jeho prietok totiž závisí od množstva vody z Hlbočianskeho prameňa, preto je pri topení snehu alebo po dažďoch mohutný a krásny, inokedy zase skromný a úzky, len s malým množstvom vody. Vodopád vysoký 9 metrov je jediným vodopádom Malých Karpát a spadá do Smolenického krasu.

Nad prepadom je možné vidieť tzv. krútňavové hrnce s priemerom až 1,5 metra, ktoré sú dôkazom erozívnej činnosti vody. Pod vodopádom sa voda stráca v podzemí a znova sa vynára až neďaleko Smoleníc. Vďaka podzemným vodám vznikajú jaskynné priestory, ktorých najlepším príkladom v tejto oblasti je jaskyňa Driny. V blízkosti vodopádu sa nachádza skalná vápencová stena, ktorá sa radí medzi hŕstku miest na Slovensku, kde odborníci dokázali vek 145 miliónov rokov, teda hranice jurského a kriedového útvaru.

Najkratšia cesta k vodopádu vedie zo Smoleníc po modrej turistickej trase, je dlhá asi 1,9 km a dá sa zvládnuť za pol hodiny. Vodopád je zároveň zastávkou v rámci náučného chodníka Smolenický kras. Ten má na nenáročnej 4,5 km dlhej trase dokopy osem zastávok, ktoré sa okrem vodopádu venujú faune a flóre, spracovaniu dreva v lokalite, ale aj jaskyni Driny a Mníchovým dieram.

Hlbočiansky vodopád rozhodne nie je jediným turistickým lákadlom v tejto oblasti. Z prírodných zaujímavostí zaujme tiež jaskyňa Deravá skala. Pre nadšencov histórie táto oblasť ponúka hradisko Molpír, Smolenický zámok či hrad Ostrý kameň. Leto sa tu zvykne tráviť na brehoch Orešanskej priehrady alebo vodnej nádrže Boleráz.

Ak ste sa rozhodli túto lokalitu lepšie spoznať, budete potrebovať ubytovanie v blízkosti Hlbočianskeho vodopádu. Najlepšiu možnosť predstavujú ubytovacie zariadenia v Smoleniciach, kde nájdete chaty aj penzióny. Šťastie môžete skúsiť aj v Dolných Orešanoch alebo v obci Dechtice.