Kam na výlet v Novej Sedlici

V okrese Snina, na Východnom Slovensku leží Národný park Poloniny. Hraničí s národným parkom Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku aj s národným parkom Užanskyj nacionaľnyj pryrodnyj park na Ukrajine. Tieto tri krajiny sú spájané Kremencom, ktorý je s výškou 1 210 m n. m. súčasne najvyšším bodom Národného parku Poloniny. Národný park sa rozprestiera na ploche 29 805 ha, ochranné pásmo leží na 10 973 ha. Až 81 % plochy národného parku tvoria lesy.

Územie bolo vyhlásené národným parkom 1. októbra 1997. Park svoj názov dostal vďaka fenoménu polonín. Sú to kvetnaté horské lúky, ktoré sa nachádzajú až nad hranicou lesa. Národný park je výnimočný najmä tým, že tu ako na jedinom mieste na Slovensku žije populácia zubra hrivnatého. Národný park taktiež spadá pod sústavu NATURA 2000, a to dvomi typmi území. Chránenými vtáčími územiami (Bukovské vrchy) a územiami európskeho významu (Bukovské vrchy, Stinská, Ulička).

Klimaticky sú v Národnom parku Poloniny zastúpené všetky oblasti. Teplá, mierne teplá aj chladná. Vďaka tomu má národný park rozmanité zastúpenie fauny aj flóry. Priemerné teploty vzduchu sa pohybujú na úrovni 4 – 8 °C. Za rok je priemerný úhrn zrážok od 800 do 1 000 mm. Snehová pokrývka sa na území drží medzi novembrom až aprílom, v hrebeňoch v priemere 160 dní z roka.

Voľne žijúceho zubra uvidíte jedine v Poloninách

Zastúpenie fauny Národného parku Poloniny sa odvíja od jeho polohy na rozhraní Západných a Východných Karpát. Oblasť sa dá charakterizovať ako palearktická, pokrytá zmiešanými a listnatými stromami. Ako zaujímavosť spomenieme, že na území bolo doteraz identifikovaných takmer 6 000 rôznych druhov bezstavovcov a 320 druhov stavovcov. Svoj domov tu má 403 druhov pavúkov (veľmi vzácne sú Araeoncus crassiceps, Collinsia inerrans) i 819 druhov motýľov (významné sú vijačka artičoková, mlynárik ovocný). Vodné toky si zachovali bohaté zastúpenie podeniek, ale nájdete tu aj vzácny endemit kriváka. Nachádzajú sa tu rôzne cenné druhy chrobákov, dvojkrídlovcov, ale i vtákov. Národný park je Chráneným vtáčím územím a hniezdia tu lelek lesný, jariabik hôrny, chriašteľ poľný, orol krikľavý, ďateľ bielochrbtý či sova dlhochvostá. Z ďalších vzácnych či ohrozených druhov tu svoje útočisko našli vlk obyčajný, medveď hnedý, mačka divá, vydra riečna, rys ostrovid a zubor hrivnatý.

Práve vďaka zubrovi je Národný park Poloniny veľmi významným územím. Na Slovensku sú Poloniny už jediným domovom voľne žijúceho najväčšieho európskeho suchozemského cicavca. V roku 2004 bol vypracovaný projekt „Založenie voľne žijúcej populácie zubra hrivnatého v slovenských Karpatoch“ s cieľom vytvorenia a zachovania stabilnej populácie zubra hrivnatého na území Slovenska. Aktuálne na území národného parku žijú dve zubrie čriedy. Napriek mnohým negatívam, ktoré zubry pre územie prinášajú, sú tu aj pozitívne javy. Najmä to, že zubry zatraktívňujú územie z pohľadu turizmu a pomáhajú pri udržiavaní súčasného stavu biotopu územia národného parku.

Flóra Národného parku Poloniny je rozmanitá a tvorí pomyselnú botanickú záhradu na hranici horských systémov Západných a Východných Karpát. Momentálne je identifikovaných viac než 1 000 druhov vyšších rastlín, mnohé z nich sú ohrozené či vzácne. Pre predstavu pestrosti územia doplníme, že sa tu nachádza viac než 300 druhov machorastov, viac než 100 druhov lišajníkov aj 300 druhov húb. Najpočetnejšie zastúpenie má vegetácia lesov, s dominantným zastúpením buku lesného. Najnižšie polohy parku charakterizujú dubovo-hrabové lesy, prechádzajú do bukových lesov a následne prechádzajú cez jedle biele. V najvyšších polohách sa vyskytujú lesy bukové, miestami premiešané javormi. V každom lesnom poraste sa nájdu vzácne a veľmi cenné spoločenstvá stromov. Brehy horských potokov sú charakteristické výskytom vrbín, spoločenstvami jelše sivej a papraďami. Nelesné spoločenstvá sú tvorené prameniskami, slatinami, rašeliniskami, lúkami, pasienkami a poloninami. Pre poloniny, teda horské lúky nad hornou hranicou lesa, je typický výskyt východokarpatských druhov rastlín.

Vychutnajte si perzeidy v Parku tmavej oblohy

V Národnom parku sa nachádza 7 národných prírodných rezervácií, 14 prírodných rezervácií a 1 prírodná pamiatka. Každé z týchto miest je výnimočné. Veľkú pozornosť turistov púta najmä Park tmavej oblohy, ktorým prechádza 49. rovnobežka. Dňa 3. decembra 2010 bol vyhlásený za prvú slovenskú oblasť tmavej oblohy. Cieľom parku je podať verejnosti informácie, vzdelávať v problematike týkajúcej sa ochrany nočného životného prostredia, a v neposlednom rade toto prostredie ochraňovať. Územie je typické aj tým, že v ňom žije najviac endemických a ohrozených druhov živočíšstva aj rastlinstva. Pripisuje sa to tomu, že vďaka nízkemu svetelnému znečisteniu a skutočne prirodzenej nočnej oblohe tu majú najmenej narušený nočný biorytmus. Turisti, ale aj mnohí fotografi na toto miesto mieria s jasným cieľom. Sledovať voľne viditeľnú Mliečnu cestu a tisíce hviezd. Len pre porovnanie, kým tu ich uvidíme voľným niekoľko tisíc, v mestách sa ich počet znižuje na stovky a vo veľkomestách dokonca len na desiatky hviezd. Skutočná romantika pod hviezdami, čo poviete? Za vhodných podmienok dokonca uvidíte protisvit, pás či zodiakálne svetlo.

Doprajte si kvalitnú turistiku aj jedinečné cyklotúry

Turisti ocenia veľké množstvo atraktívnych trás, hoci história turistiky ako takej nemá dlhú tradíciu. Prvý zdokumentovaný pochod sa uskutočnil až v roku 1839. V súčasnosti národným parkom prechádzajú turistické značky rôznych náročností. Hrebeňom Poloninských Karpát Vás prevedie chodník po červenej značke. Dolinou Hlbokého potoka a Tri studničky sú chodníky vedúce po žltej značke. Chodník Nová Sedlica – Čierťaž a Chodník Runina – Komúrny vedú po zelenej značke. Chodník Ruskou cestou a Chodník ikon vedú po modrej značke. Okrem uvedených sa v Poloninách nachádzajú aj dva turistické hraničné priechody so susediacim Poľskom. Pokiaľ hľadáte dobrodružstvo, na niekoľkých miestach si užijete aj super stanovačku. Obľúbené sú aj cyklotrasy, územím prechádza dokonca Karpatská cyklomagistrála značená červenou značkou. Zaujímavé sú rôzne náučné chodníky či rôzne miesta, ktoré Vám porozprávajú svoj vlastný príbeh. Patria k nim napríklad Beskydský panteón – symbolický cintorín známych osobností spod Polonín, drevené plastiky umiestnené v starom uličskom parku, Arpádova línia či Starina so svojimi prírodnými, historickými i kultúrnymi zaujímavosťami.

Príďte spoznávať krásne zákutia malebnej prírody, ktoré inde nenájdete. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Národného parku Poloniny, napríklad na stránkach ubytovanie v okrese Snina, ubytovanie Stakčín, ubytovanie Prešovský kraj alebo ubytovanie Bukovské vrchy a užite si skvelý pobyt. Nezabudnite si pribaliť do batohu všetko potrebné, nikdy neviete, čo sa počas Vášho pobytu zmení a Vy sa rozhodnete ho predĺžiť či absolvovať navyše ďalšie výlety. Ani by sme sa tomu nečudovali, Poloniny sú skutočne nádherné.

V jednej z najvýchodnejšie položených obcí na Slovensku sa ukrýva unikátna Minigaléria drevených kostolíkov pod holým nebom. Zavítajte do dedinky Ulič a prezrite si dokonalé repliky vzácnych sakrálnych stavieb východného obradu. Vedeli ste, že drevené cerkvy sa v minulosti vyrábali bez použitia čo i len jediného klinca? Múzeum nájdete v turisticky vyhľadávanej lokalite pred tzv. Dverami do Národného parku Poloniny.

Minigalériu tvorí dvanásť do detailov vypracovaných zmenšenín existujúcich i už zaniknutých kostolov z Východoslovenského regiónu. Kostolíky sú vyrobené z dubového a borovicového dreva, ako aj z lisovaných materiálov v mierke 1:10. Na ich spracovaní sa podieľali umelci z miestnej chránenej dielne.

Skanzen bol vytvorený v roku 2015 a medzi modelmi nájdete kostolík z Kalnej Roztoky, Jalovej, Stakčína, Ruského Potoka, Zboja, Uličského Krivého, Novej Sedlice, ale i cerkvy z obce Príslop, Topoľa, Ulič a Zboj. Areál sa priebežne dopĺňa a postupne v ňom pribúdajú drevené sochy mystických postáv, ktoré podľa dávnych legiend žili v lesoch Polonín.

Obec Ulič sa nachádza v Uličskej doline v najvýchodnejšom cípe Slovenska. Po prehliadke parku sa môžete vybrať na turistiku a prejsť sa po Náučnom chodníku Miroslava Poliščuka. Pokiaľ chcete vidieť domček deduška večerníčka, spravte si zachádzku do dedinky Nová Sedlica. Zrekonštruovanú ikonickú chalúpku, ktorá kedysi inšpirovala tvorcov večerníčkovej zvučky nájdete uprostred dediny. Po nádhernom dni strávenom na čerstvom vzduchu Vám istotne dobre padne odpočinok v útulnej izbičke rodinného penziónu.

Viac ubytovania neďaleko Minigalérie drevených kostolíkov v Uliči nájdete na našej podstránke ubytovanie Ulič. Nasledujúci deň môžete stráviť prechádzkou na Rozhľadňu Holica. Ak ste v srdci dobrodruh a láka Vás ďaleký vesmír, namierte si to do neďalekej obce Ladomirov a pozrite sa na hviezdy cez najväčší teleskop na Slovensku. O tento nezabudnuteľný zážitok sa postará Astronomické observatórium na Kolonickom sedle.

Ak smerujete na turistiku do Národného parku Poloniny, zastavte sa pri Vodnej nádrži Starina, ktorá je najväčšou zásobárňou pitnej vody na Slovensku a zároveň patrí k najväčším rezervoárom pitnej vody v Strednej Európe. Hneď vedľa nej nájdete vyhliadkovú vežičku, z ktorej sa Vám naskytne nádherný pohľad na celú okolitú krajinu. K rozhľadni sa dostanete veľmi jednoducho. Nachádza sa pri ceste II. triedy č. 558 v južnom cípe vodnej nádrže.

Starina sa rozprestiera na ploche 311,4 ha a jej objem je 59,8 mil. m³ vody. Výstavba vodného diela si vyžiadala vysťahovanie 3 380 obyvateľov zo 7 obcí. Nádrž bola vybudovaná v roku 1989 na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských vrchoch. V jej okolí platí I. a II. stupeň hygienickej ochrany, čo znamená prísny zákaz kúpania sa, člnkovania, chytania rýb a dokonca je zakázané sa približovať k jej brehom.

Využite preto drevenú rozhľadničku a pozrite sa na pokojnú vodnú hladinu z výšky. Na vyhliadkovú plošinu Vás dovedie zopár schodíkov. Neváhajte a spravte si milé fotografie na pamiatku. Pod vyhliadkou sú umiestnené informačné tabule, kde sa dozviete zaujímavé poznatky o vodnom diele i nočnej oblohe a svetelnom smogu v Poloninskom národnom parku.

Okolím Stariny sa nemusíte túlať pešo. Prírodu môžete spoznávať aj zo sedla svojho bicykla. Poloninská cyklotrasa začína v obci Stakčín na námestí a pokračuje obcami Jalová, Topoľa a Kolbasov. Druhá časť pokračuje obcami Ulič a Nová Sedlica. Tu Vás už bude čakať rozprávkový domček Deduška Večerníčka.

V obci Jalová sa nachádza aj Drevený gréckokatolícky kostolík sv. Juraja, ktorý ukrýva vzácny ikonostas zo 17. storočia. Skvelým tipom na výlet je prechádzka okolo najväčšieho jazera Vihorlatských vrchov - Morského oka.

Po skvelom dni na čerstvom vzduchu sa ubytujte v romantickej chate alebo štýlovom apartmáne. Celú ponuku ubytovania neďaleko Vyhliadky na Vodnú nádrž Starina nájdete na našej stránke ubytovanie v Jalovej. Pri plánovaní výletov Vám zaiste pomôže aj stránka kam na výlet v Jalovej.

Vodná nádrž Starina, na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských vrchoch, slúži ako zásobáreň pitnej vody a je najväčšou svojho druhu na Slovensku, je to tiež najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe. Táto vodná plocha leží v najvýchodnejšom cípe Slovenska, v severovýchodnej časti Zemplína, presnejšie v katastri obce Stakčín, v okrese Snina. Toto územie je súčasťou Národného parku Poloniny.

Nádrž s objemom 59,8 mil. m³ vody sa rozprestiera na ploche 311,4 ha. Výstavba nádrže prebiehala v rokoch 1981 až 1988, ešte predtým došlo k vysťahovaniu siedmich dedín, dôvodom bola nutnosť vzniku ochranného pásma zdroja pitnej vody. Okolo nádrže platí aj v súčasnosti prísny zákaz vstupu motorových vozidiel. V Starine je tiež zakázané sa kúpať, chytať ryby, člnkovať alebo sa vôbec približovať k jej brehom.

Panoramatický výhľad na vodnú plochu sa naskytne z Vyhliadky nad Starinou, na južnom okraji priehrady. Nachádza sa na ceste medzi obcami Stakčín a Kolbasov. V blízkosti vyhliadky sú umiestnené tabule, ktoré informujú nielen o vodnom diele, ale aj o nočnej oblohe a svetelnom smogu.

Okolie vodnej nádrže sa vyznačuje rastlinným bohatstvom. Voda v nádrži slúži aj vydrám, bobrom či jelenej a diviačej zvery. V blízkosti vodného diela sa vyskytuje aj zubor hrivnatý, ktorý na Slovensku žije len v Národnom parku Poloniny. Vodnú plochú využíva na oddych aj migrujúce vtáctvo, ochranári tu zaznamenali viac než 50 druhov vtákov.

Táto oblasť môže zaujať aj nadšencov histórie. Vo vysídlenej obci Ostružnica nájdete ruiny kostola z roku 1806, v bývalej obci Veľká Poľana stojí pôvodný dom, rovnako ako aj v obci Zvala. V ďalších vysťahovaných obciach sa nachádzajú vojenské cintoríny, pomníky či kaplnky. Prvú svetovú vojnu pripomína vrch Hodošík nad Veľkou Poľanou, ktorý je s nadmorskou výškou 851 m n. m. najvyššie položeným cintorínom z 1. svetovej vojny na Slovensku. V zozname kultúrnych pamiatok je zapísaný aj štvorkilometrový úsek historickej cesty, ktorá prechádzala slovensko-poľskou štátnou hranicou za čias 2. svetovej vojny, v horskom priesmyku Ruské sedlo.

Návštevu tohto vodného diela veľa turistov absolvuje počas pobytu v Národnom parku Poloniny. Ak aj Vy plánujete dlhší pobyt v tejto oblasti, pozrite si na našom portáli ponuku chalúp v Uliči či ubytovanie v súkromí v Zemplínskych Hámroch. Po ubytovaní sa môžete poobezerať aj v okresnom meste Snina, prípadne trochu vzdialenejšom Humennom.