Skanzeny na východnom Slovensku

Skanzen ukrajinskej dediny je stálou expozíciou Múzea ukrajinskej kultúry. Nachádza sa v meste Svidník, konkrétne v lokalite Kochanovský breh. Na ploche 11 hektárov sa tu nachádza takmer 50 tradičných obydlí a hospodárskych stavieb ležiacich uprostred prírody. Verejnosti bol skanzen sprístupnený v roku 1982.

Areál expozície plynulo nadväzuje na neďaleký amfiteáter. V ňom sa každoročne koná festival Slávnosti kultúry Rusínov - Ukrajincov Slovenska. Naša kultúra bola vždy úzko spätá s inými kultúrami a práve tá rusínska či ukrajinská sú jej neodmysliteľnou súčasťou.

Národopisná expozícia v prírode, ako sa skanzenu hovorí, má v zastúpení okrem hlavných typov obydlí aj tradičné hospodárske budovy (sýpky, stodoly, senníky, studne, pivnice a iné), ktoré sú využité k inštalácii tradičného poľnohospodárskeho náradia. Jedná sa o rôzne typy napríklad vozov, súsekov, pluhov, brán košov na obilie.

Pozdĺž potoka, ktorý obcou preteká sú umiestnené technicko-priemyselné objekty, ku činnosti ktorých bola voda nevyhnutná. Uvidíme tu vodný mlyn z obce Bogliarka, vodná píla a stupy z obce Livov a viaceré menšie. Medzi ďalšie veľmi zaujímavé pamiatky sa určite radí drevená zrubová škola z roku 1928 z obce Kurov, požiarna zbrojnica z prvej polovice 20. storočia z obce Nižné Repaše a rôzne sezónne obydlia. Doteraz je veľmi živo v miestnej tradičnej furmanskej krčme s vozárňou zo začiatku 19. storočia, nakoľko sa v nej poskytuje občerstvenie. Dominantou skanzenu je cerkva, gréckokatolícky drevený Chrám sv. Paraskievy z roku 1766, ktorý pôvodne stál v obci Nová Polianka (Mergeška). Zaujímavosťou je, že v súčasnosti bývajú v drevenom chráme bývajú organizované svadobné a iné obrady.

Expozícia sa nachádza 1 km od centra mesta. Areál svidníckeho skanzenu je bezbariérový, objekty však nie. Od roku 1986 bývajú v národopisnej expozícii organizované slávnosti „Poklady ľudu“. Návštevníkom približujú, ako vypadala historická rusínska svadba, vítanie jari s dôrazom na veľkonočné zvyky, oslava narodenia dieťaťa, krst, ukážky tradičných ľudových remesiel, zábava na dedine a mnoho iného. Veľmi obľúbené sú aj Dni remesiel a ľudových tradícií, kde uvidíte klasické spracovanie prútia, dreva, hliny, kovu, nití aj kože.

Ak aj Vy túžite spoznať korene ukrajinských dedín, ich kultúru a zvyky, navštívte skanzen vo Svidníku. Okolie mesta je veľmi atraktívne, plné iných atrakcií a krás prírody Nízkych Beskýd. Celý Prešovský kraj ponúka aj rôzne ponuky ubytovania, ktoré si zarezervujete priamo cez našu stránku ubytovanie Prešovský kraj.

Skanzen Humenné, známy aj pod názvom Expozícia ľudovej architektúry a bývania patriaca pod Vihorlatské múzeum, sa nachádza takmer priamo v centre mesta Humenné. Skanzen je situovaný v blízkosti nádherného renesančného kaštieľa – Humenského zámku, v ktorom sídli už spomínané Vihorlatské múzeum.

Návštevníci na rozlohe 4 hektárov nájdu celkovo 16 objektov, ktoré spolu tvoria ucelenú predstavu o rázovitej architektúre východokarpatského regiónu. Jedná sa o zrubové domčeky zariadené dobovým nábytkom, hospodárske stavby ale aj rôzne rarity, medzi ktoré patria kolárska, hrnčiarska a kováčska dielňa či vodný mlyn a studňa. Všetky tieto objekty spolu s dobovými remeselnými a hospodárskymi nástrojmi vytárajú dokonalý obraz o živote a bývaní na Zemplíne v dobách dávno minulých, ktoré naša generácia pozná už len z rozprávania.

Prehliadka sa začína v zrubovom dome bez hospodárskej časti, ktorý predstavoval typickú usadlosť chudobného roľníka so skromným interiérom. Ten slúžil len na pokrytie základných životných potrieb. Bol postavený v Klenovej pred 1. svetovou vojnou, do skanzenu ho premiestnili v roku 1977. Budova je trojpriestorová, pozostáva z komory, siene a izby. Jej steny zhotovili z tesaných trámov. Ich rohy sú spojené zrubením a povrchovo omastené hlinou. Zaujímavý je obytný dom spojený s mlynicou, ktorý pochádza z Vyšnej Jablonky. Mlynica návštevníkov okamžite upúta veľkým dreveným mechanizmom mlyna s násypníkom a dvomi kameňmi, s jedným rotujúcim a jedným stabilným.

Dominantou expozície je autentický gréckokatolícky drevený Chrám sv. Michala Archanjela z Novej Sedlice. Pochádza z roku 1764 a je jedinečný aj vďaka tomu, že bol pôvodne zhotovený bez akéhokoľvek kovového klinca. Dychberúci barokový etážový ikonostas pochádza z polovice 18. storočia, niektoré ikony sú dokonca zo 16. storočia. Kostolík stojí na vyvýšenom mieste, ako kedysi odporúčali tradície. Už vtedy mal vyjadrovať skutočnosť, že je sídlom Boha, ku ktorému sa s pokorou obracali všetci obyvatelia, od mládeže po starcov, od roľníkov po drevorubačov. Všetci v ňom hľadali ako lásku, tak aj šťastie a porozumenie.

Dedinská architektúra a kolorit vtedajšej doby nemohli opomenúť kováčsku dielňu. Skanzen v Humennom na ukážku disponuje dielňou prevezenou z Nechvaľovej Polianky, ktorej inventár presne zodpovedá jej poslaniu. Základnú výbavu dielne tvorilo ohnisko s kováčskym mechom, alebo inak povedané dúchadlo. Nesmeli tu chýbať rozličné druhy kliešťov, kladív, vybíjakov a kovadlina. Súčasťou je prístrešok na podkúvanie koní podkovami vyrobenými práve v danej dielni. Neďaleko dielne sa nachádza váhadlová studňa, zrubená sýpka s pivnicou a senník „oboroh“.

Ako je dobrým zvykom vo väčšine skanzenov, aj tu sa konajú rôzne kultúrne podujatia a ukážky ľudových remesiel. Deje sa to väčšinou v centre skanzenu, kde sa nachádza akýsi malý amfiteáter. Zúčastnite sa ich aj Vy a zažite tú špeciálnu atmosféru. Zarezervujete si ubytovanie na našej stránke ubytovanie Humenné a budete to mať do skanzenu na skok.

Múzeum ľudovej architektúry Bardejov je verejnosti sprístupnené od roku 1965 a hrdí sa titulom najstarší skanzen na Slovensku. Patrí pod patronát Šarišského múzea v Bardejove. Približuje nám ľudovú architektúru slovenského a rusínskeho etnika žijúceho v regióne severného Zemplína a horného Šariša, ktorá bola typická pre 19. a 20. storočie.

V celkovom počte 24 obydlí, ktoré sú umiestnené v záhrade, tu majú zastúpenie 4 druhy stavieb. Jedná sa o stavby sakrálne, obytné zrubové, hospodárske a technické. Do obdobia ich vzniku Vás prenesú nábytok a náradie, ktoré sa nachádzajú v jednotlivých stavbách. Najrozšírenejšie varianty obytných domov sú domy chudobných roľníkov z dediny Frička a Krabovej Roztoky, dom stredného roľníka z Petrovej, dom roľníka z Kračúnoviec a obytná stavba drobného roľníka z Maľcova, všetky z 19. storočia. 

Expozícia v sebe ukrýva nielen významné, ale aj vzácne exponáty. Za najvýznamnejšie stavby sa považuje gréckokatolícky drevený chrám z Mikulášovej-Niklovej z roku 1730 a Cerkva sv. Mikuláša, ktorá je pravoslávnym dreveným chrámom zo Zboja v Bukovských vrchoch, ktorý pochádza z roku 1775. Nájdete tu aj kováčsku vyhňu, valchu na výrobu súkna, sušiareň ovocia a unikátne vrtné zariadenie z 18. storočia, ktoré bolo využívané na výrobu drevených vodovodných rúr na vodný pohon.

Verejnosti je bardejovský skanzen bližší aj vďaka rôznym podujatiam, ktoré bývajú pravidelne organizované. Z mnohých spomenieme tie najobľúbenejšie, akými sú Hrnčiarska nedeľa, Deň remesiel, Popoludnie s folklórom či prehliadka rusínskeho a šarišského folklóru.

Skanzen sa nachádza na severovýchode Slovenska, na okraji Bardejovských kúpeľov. Či už sa teda nachádzate na ozdravnom kúpeľnom pobyte, alebo ste si našli ubytovanie na stránkach ubytovanie Bardejov a hľadáte tipy na výlety a atrakcie v okolí, určite návštevu Múzea ľudovej architektúry v Bardejove nevynechajte.

Miniskanzen drevených chrámov je slovenský unikát, ktorý je vybudovaný v areáli Baziliky minor, v obci Ľutina v sabinovskom okrese. Repliky drevených chrámov, ktoré sú zostavené v mierke 1:10, patria medzi skvosty ľudovej sakrálnej architektúry východného Slovenska. V roku 2011 miniskanzen otvoril a posvätil prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ.

Výstavba tohto unikátneho projektu prebiehala vo viacerých etapách. Vďaka spolufinancovaniu Európskou úniu v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľská republika – Slovenská republika (prvá a druhá etapa) a nórskym finančným mechanizmom (tretia etapa) sa podarilo rozšíriť expozíciu aj o chrámy z Poľska a Ukrajiny.

Prvá etapa bola realizovaná v rokoch 2011 – 2012 a do skanzenu priniesla 11 miniatúr z okolia Sniny. Zmenšeniny pochádzajú z obcí Brežany, Hrabová Roztoka, Inovce, Jalová, Kalná Roztoka, Kožuchovce, Matysová, Ruská Bystrá, Ruský Potok, Topoľa, Uličské Krivé.

Druhá etapa bola realizovaná v roku 2013 a priniesla do skanzenu ďalších 10 exemplárov, najmä z okolia Bardejova. Zmenšeniny pochádzajú z obcí Frička, Hutka, Jedlinka, Kožany, Krivé, Lukov-Venecia, Mikulášová, Tročany, Vyšná Polianka, Zboj.

Tretia etapa bola realizovaná v rokoch 2015 – 2016. Do skanzenu priniesla ďalšie zmenšeniny, tentokrát z obcí Bodružal, Dobroslava, Hunkovce, Korejovce, Krajné Čierno, Ladomirová, Miroľa, Nižný Komárnik, Potoky, Príkra, Šemetkovce, Vyšný Komárnik. Zmenšeniny ukrajinských chrámov pribudli z obcí Jaseňa, Kanora, Lazečšina, Rekity, Svaľava a Užok. Následné doplnenie 9 miniatúr z okolia Svidníka (2015 - 2016) bolo financované darmi organizácií slovenských krajanov a súkromnými darcami z USA.

Počas prehliadky miniatúr si všimnite ich rozmiestnenie v pekne upravenom oplotenom a osvetlenom areáli. Každá zmenšenina má svoju vlastnú informačnú tabuľu s popisom a stručnou históriou. Väčšina zmenšenín slovenských chrámov pochádza z 18. a 19. storočia. Každý z prezentovaných chrámov je originálny a niečím výnimočný. Celosvetovú hodnotu potvrdzuje dokonca aj zaradenie do Zoznamu UNESCO až ôsmich chrámov slovenskej časti Karpatského oblúka.

Obec Ľutina, v ktorej sa miniskanzen nachádza, je známym a vyhľadávaným pútnickým miestom. Neváhajte už teda ani chvíľu a naplánujte si výlet práve do jej okolia. Vhodné ubytovanie nájdete na našich stránkach ubytovanie okres Sabinov.

Archeologický skanzen v obci Nižná Myšľa je situovaný v lokalite považovanej za jedno z najbohatších archeologických nálezísk v našej krajine, ktoré zaznamenávajú praveké osídlenia. Z lokalít bola ako prvá spomenutá Skalka, následne Alamenev, Koscelek, Moľva, Prepoštstvo a Váhreď (Varhégy).

V poslednom menovanom sú postavené repliky pôvodných obydlí z obdobia staršej a strednej doby bronzovej, ktoré zanikli približne v období 1400 pred n. l. Prvý archeologický výskum sa začal už v roku 1948, od roku 1977 prebieha výskum systematicky. Bolo nájdených približne 2 300 nádob a 5 000 predmetov z kameňa, kostí a bronzu, ktoré mali rozličný význam. Archeologické predmety sú vystavené v obecnom múzeu, ktoré sa nachádza v historickej budove kaštieľa z 13. storočia.

Komplex dvoch osád a pohrebiska, ktoré spolu tvoria archeologické nálezisko, sa nachádza južne za obcou Nižná Myšľa, na kopčeku v nadmorskej výške 217 m. Opevnená osada I. predstavuje najstaršiu osadu otomansko-fuzesabonskej kultúry. Osada mala rozmery 50 x 60 m so vstupom po dreveno-kamennej konštrukcii. Príbytky mali drevené steny, hlinou namazanú dlážku. Domy so zrubovou konštrukciou mali aj vyvýšené ohniská. Osada bola poľnohospodársko-remeselníckeho charakteru, našli sa tu nálezy predmetov z parožia, bronzu, kameňa a rôzne hlinené plastiky.

Opevnená osada II. vznikla na základe rozvoja obyvateľstva a už išlo o osadu s plochou 8 ha s kamenno-zemno-dreveným valom. Domy boli zrubového typu vrátane hospodárskych objektov. Osada bola strediskom kultu, vykonávali sa tu rôzne krvavé kultové obrady. Väčšinou sa obetovali zvieratá, výnimočne však aj ľudia. Osadníci sa venovali hrnčiarstvu, spracovaniu kostí, parožia a farebných kovov.

Na pohrebisku vzdialenom 200 metrov od osady sa našlo viac než 900 hrobov, pričom v každom bolo množstvo milodarov. Pochovávalo sa v skrčenej polohe, tvárou na východ s tým, že ženy ležali na ľavom boku, muži na pravom. Bojovníci, poľnohospodári, remeselníci a lovci mali v hroboch drevené výstuže, zvyšky drevených truhiel či dokonca dvojdielnych sarkofágov.

K nálezisku sa dostanete po dvoch farebných trasách, po modrej cykloturistickej alebo po červenej turistickej. Jedná sa o komplexnú ukážku, preto je vhodné si vyčleniť na prehliadku nielen skanzenu, ale aj celého okolia Košíc vrátane atrakcií dostatok času. Odporúčame zarezervovať si na stránke ubytovanie Košice vhodný nocľah v okolí, a potom už len naplánovať výlet.

Národopisné múzeum s kováčskou vyhňou je situované v usadlosti na Hlavnej ulici číslo 130 v obci Moldava nad Bodvou. Jedná sa o expozíciu Slovenského technického múzea v Košiciach. Objekt je ojedinelou zachovanou ukážkou, ktorá hodnoverne zobrazuje špecializovanú malomestskú a dedinskú kováčsku dielňu. Jeho prehliadka je sprístupnená len po predošlom ohlásení sa na Mestskom kultúrnom stredisku. PhMr. Gustáv Stibrányi, čestný občan mesta, má v múzeu vystavené niektoré svoje archeologické nálezy.

Objekt múzea bol postavený z kameňa, v období okolo roku 1830. Jedná sa o šesťpriestorovú jednopodlažnú ľudovú stavbu, ktorá predstavuje typický abovský dom z polovice 19. storočia. V prednej časti sa nachádza pracovisko pôvodného užívateľa usadlosti. Je ním autentická kováčska vyhňa s otvoreným ohniskom, otvoreným komínom a kováčskym ponkom. Pri pozornej prehliadke jednotlivých nástrojov neunikne pozornému oku návštevníka fakt, že tu boli podkúvané aj kone, čo potvrdzuje aj prítomnosť prístrešku pred vyhňou.

Pri prechode ďalej do domu uvidíte tri miestnosti. V strede domu sa nachádza kuchyňa, zariadená a vybavená tak, ako aj pôvodne, na konci 19. a začiatku 20. storočia. Vedľa nej je miestnosť s obuvníckym cechom, ktorý mal v obci Moldava dlhú tradíciu. Zadná miestnosť disponuje ukážkami nástrojov rozličných  cechov – krajčírskeho, klobučníckeho a medovnikárskeho.

Zároveň sa tu nachádza malá galéria či obrazáreň, kde sú vystavené dobové fotografie a maľby mesta. Okrem nich si tu prehliadnete aj tkáčsky stav, dodnes funkčný. Zadná časť objektu bola hospodárskeho charakteru. Nachádza sa tu maštaľ pre dobytok a priestor s uskladneným dobovým náradím a zachovanými poľnohospodárskymi strojmi.

Spravte si výlet k tejto unikátnej kováčskej dielni a prezrite si hneď aj okolie. Východné Slovensko totiž má čo ponúknuť, či už sú to skvelé atrakcie, alebo ponuky ubytovania. Ubytovanie si nájdete na stránke ubytovanie Moldava nad Bodvou.

Ľubovniansky skanzen je národopisnou expozíciou v prírode, ktorá pozostáva z 25 objektov, ktoré pochádzajú z obdobia od prvej polovice 19. storočia do prvej tretiny 20. storočia. Dominantou je gréckokatolícka drevená cerkev z Matysovej pochádzajúca z roku 1833, ktorá je zasvätená sv. Michalovi archanjelovi. Dodnes sa v nej počas významných cirkevných sviatkoch uskutočňujú bohoslužby východného obradu.

Múzeum ľudovej architektúry pod hradom či Múzeum Zamagurskej dediny, ako sa skanzenu v Starej Ľubovni hovorí, otvorilo svoje brány verejnosti v roku 1985, preto ho radíme k najmladším na Slovensku. Expozícia zachytáva kultúrne hodnoty regiónu severozápadného Spiša a severozápadného Šariša, ktorý bol etnicky zmiešaný. Svorne tu po stáročia vedľa seba žili nielen Slováci, ale aj Nemci, Rusíni, Gorali a Židia. Je tu hodnoverne zobrazená jedinečná rôznorodosť dedinského života z okolia.

Skanzen je situovaný hneď pri Ľubovnianskom hrade, s ktorým tvoria dokonale pôsobivú, jedinečnú krajinársku scenériu. Počas prehliadky si všimnite detaily, akými sú vypraná bielizeň na priedomí, nezotretá tabuľa v škole či svadobná miestnosť. S citom ladená expozícia Vám pomôže vrátiť sa myšlienkami do dôb našich starých materí a obdobia, ktoré naša generácia nezažila.

Okrem už spomínanej cerkve si počas prehliadky skanzenu prezriete sezónne poľné obydlia charakteristické pre región Spiš, alebo tradičné hospodárske objekty ako súčasti usadlostí – maštaľ, sýpka, stodola, hájovňa, mlyn, škola, kováčska dielňa. Najpočetnejšie zastúpenie však majú typické zrubové obytné domy z Veľkého Lipníka, Litmanovej, Jakubian, Kremnej, Údola, Kamienky, Veľkej Lesnej a Jarabiny, postavené v prvej tretine 20. storočia.

Skanzen Stará Ľubovňa chce byť priateľský a prístupný ku všetkým. Preto tu nájdete aj 3D makety umožňujúce obhliadku objektu rukami pre nevidiacich, tlačeného sprievodcu v Braillovom písme ako aj vodiacu líniu tvorenú zábradliami, smerovými údajmi a odkazmi, rovnako v Braillovom písme. Svoje brány skanzen otvára aj pre osoby s autizmom. V letnom období si tu vychutnáte piknik alebo s deťmi nakŕmite zver, ktorá kedysi žila na tradičnom gazdovskom dvore. Najmenší návštevníci majú k dispozícii detský kútik s drevenými hračkami, sýpku so suvenírmi aj drevený kolotoč na ručný pohon.

Spomínaný susediaci hrad v Starej Ľubovni nie je jediná atrakcia Spiša, ktorú sa oplatí navštíviť. Zarezervujte si ubytovanie v okolí skanzenu Stará Ľubovňa a spoznajte všetky krásy, ktoré región ponúka. Uľahčíme Vám hľadanie, na našej stránke ubytovanie Spiš nájdete jednotlivé ponuky ubytovacích zariadení a Vám na pleciach ostane už len plánovanie skvelého výletu.

Banský skanzen je vybudovaný v obci Hnilčík, v spišskonovoveskom okrese. Ako mnohé iné, aj táto obec sa kedysi radila medzi banícke obce regiónu južného Spiša. Skanzen bol v roku 2012 zriadený z iniciatívy miestneho občianskeho združenia. Múzeum je vyhlásenou Národnou kultúrnou pamiatkou.

Skanzen sa skladá z troch častí, z múzejnej expozície, štôlne Ľudmila a náučných montánnych chodníkov. Múzejná expozícia, ktorá sa nachádza v priestoroch bývalej školy miestnej časti Jerohuta je členená na tematické celky. Tie sú zamerané na históriu obce Hnilčík, etnografiu a materiálne dedičstvo predkov, geologickú stavbu a živú prírodu, históriu baníctva a spracovanie miestnych rúd. Budova, v ktorej sa expozícia nachádza, pochádza z roku 1937 a až do roku 1972 slúžila ako škola. Je chránená ako národná kultúrna pamiatka a je veľmi cenná pre svoje originálne stavebné riešenie.

Štôlňa Ľudmila je súčasťou skanzenu ak podzemná expozícia. Ide o banskú chodbu, ktorá bola účelovým banským dielom. Na jej konci sa nachádza sklad výbušnín. Priestor slúžil ako sklad až do ukončenia dobývania rúd (30. roky 20. storočia) a následne bol opustený.

Náučné monetárne chodníky Vás prevedú pekným prírodným prostredím. Sú to nasledovné trasy: trasa A Jerohuta - Roztoky, trasa B Bindt, trasa C Kira – Štolvek – Suchá hora - Grétla , trasa D Údolím Železného potoka. Uvedené trasy návštevníkom priblížia aj mnohé iné pamiatky, ktoré baníctvo po sebe v hnilčíckom katastri zanechalo. Sú nimi početné obydlia baníkov, ruiny úpravne a pražiarne železnej rudy v Bindte, autentické objekty skladov strelného prachu, bývalé správne a obytné budovy banského závodu v Bindte, areál autentických správnych a obytných budov banského závodu v Roztokách, portály štôlní z 18. a 19. storočia, banská zvonička v Bindte, ako aj zbytky železničných telies a mostov železníc Markušovce – Roztoky a Markušovce – Bindt.

Príďte spoznať banícku históriu tohto krásneho kraja. Jeden deň Vám však na to rozhodne nepostačí. Na našich stránkach ubytovanie Hnilčík nájdete to pravé ubytovanie pre Vás, aby ste si poznávací pobyt po atrakciách Spiša naplno užili a nestresovali sa tým, či stihnete odchod vlaku alebo nie.

Skanzen Osturňa, ktorý leží v rázovitej zamagurskej obci na severe Slovenska, v okrese Kežmarok, sa pýši pomenovaním najväčší živý skanzen na Slovensku. Obec je od roku 1979 vyhlásenou Prírodnou rezerváciou ľudovej architektúry. Dodnes si Osturňa zachováva svoje tradície, „vysmieva“ sa modernej uponáhľanej dobe plnej stresu a materiálnych statkov.

Radí sa medzi slovenské skvosty, k čomu prispievajú aj fakty ako napríklad to, že nie je umelo vytvorená a obyvatelia si zachovali v rámci svojej histórie a kultúry určité prvky. Či už je to typické osturňanské nárečie zvané „hvara“, zachovaný zvyk chodiť v goralskom kroji, práca na svojom hospodárstve či tradičná kuchyňa.

Približne 9 km dlhá obec Osturňa bola založená v roku 1313 a odvtedy prešla mnohými ťažkými skúškami. Pretrpela epidémiu moru, vojny, požiare, odolávala povstaniam. Zažila však aj mnoho pozitívnych zmien, rozvoj školstva, kultúry, hospodárstva a duchovného života. V roku 1648 už mala vlastný kostol aj faru.

Pôdorys obce je tvarovaný tunajším potokom, nachádza sa tu množstvo tradičných drevených domov s uzavretými dvormi v zaujímavej reťazovitej zástavbe. Miestna architektúra je originálna a založená na detailoch, ktoré sú zjavné už aj vďaka skutočnosti, že rámy okien, nárožné konce brvien i škárovanie medzi nimi sú maľované.

V Osturni sa zachovali niektoré z pôvodných goralských usadlostí. Skanzen je tvorený 157 pamiatkovo chránenými objektami, ktoré majú v prednej časti typického dvora drevený zrubový dom so sedlovou strechou krytou šindľom, a v zadnej časti stodolu s maštaľou. Významnými pamätihodnosťami sú gréckokatolícky neskorobarokový Chrám sv. Michala archanjela z roku 1796, drevená kaplnka svätého Kríža z roku 1898 a murovaná kaplnka Zosnutia presvätej Bohorodičky.

Obec leží medzi dvomi vyhľadávanými národnými parkami, Tatranským národným parkom a Pieninským národným parkom. Zarezervujte si ubytovanie na stránke obce ubytovanie Osturňa a vydajte sa po stopách starých goralov aj nepoškvrnenej panenskej prírody. Oblasť Zamaguria je ako stvorená na výlet za zážitkami a poznávaním, určite teda pri Vašich potulkách neobíďte ani skanzen v Osturni.