Zrúcaniny vo Veľkom Blhu

Hrad Blh, nenápadná zrúcanina ležiaca vo výške približne 400 m n. m. je ukrytá pred zrakmi návštevníkov uprostred bývalej Čiernej obory, ktorá je dnes súčasťou zvernice Teplý Vrch. Zvedaví turisti budú po výstupe k ruinám hradu očarení krásnym výhľadom na obec Veľký Blh, okolitý okres Rimavská Sobota a vodnú nádrž Teplý Vrch. Z hradného areálu, ktorý pozostával z dvoch palácov, štyroch bášt a niekoľkých domov sa nám do dnešných dní zachovali len dva pásy kamenných hradieb, náznaky budov a cisterna na vodu. Miesto ale napriek tomu dýcha históriou a Vy môžete naplno využiť svoju fantáziu, keď si v hlave budete vytvárať obrázky hradných siení dávnej minulosti.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1323. Odvtedy bolo miesto sídlom viacerých známych i menej známych uhorských šľachticov. Dôležitú úlohu zohral počas husitských aj protihabsburských povstaní a jeho majitelia hradný areál neustále opevňovali. V čase svojej najväčšej slávy bol hradný komplex značne veľký a mal rozmery 150 x 70 m. Po potlačení povstaní začiatkom 18. storočia ostal hrad, žiaľ, nenávratne zničený.

K ruinám hradu sa dnes dostanete od vodnej nádrže Teplý vrch alebo zo zvernice s rovnakým názvom. Mimochodom, chránený zverník má rovnako zaujímavú históriu. Bol zriadený už v 18. storočí a je prvým na území dnešného Slovenska, kam bol dovezený daniel škvrnitý pôvodom zo Stredomoria a juhozápadnej Ázie. Posledným neštátnym vlastníkom zvernice bol bulharský cár Ferdinand Coburg, známy poľovník a cestovateľ. V zvernici pokračujú v tradícii chovu danielov, ku ktorým sa v súčasnosti pridružil tiež chov muflonej zveri. Vzácnosťou okolitého lesa je aj dub Márie Széchyovej, ktorý je približne 300 rokov starý. Pri prechádzke lesom neprehliadnite ani jedinečnú sekvoju mamutiu.

Výstup k zrúcanine je nenáročný a trvá približne 5 minút. Ak sa radi nechávate vtiahnuť do histórie prostredníctvom návštev starých hradov, nevynechajte túru na zrúcaniny v okolí. Navštíviť môžete neďaleký Drienčanský hrad alebo Hrad Sobôtka v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota a okolie Vám ponúkajú krásne prírodné zákutia aj zaujímavé múzeá. Vyberte si ubytovanie v blízkosti Hradu Blh a vyrazte na výlety za dobrodružstvom po celom regióne.

V malebnej obci Drienčany v okrese Rimavská Sobota, v rodisku známeho rozprávkara Pavla Dobšinského, nájdete zrúcaniny hradu vybudovaného v 13. storočí. Hoci sa z hradu zachovali len minimálne pozostatky jeho múrov, kedysi stredoveké sídlo je opradené rôznymi historkami a povesťami k jeho zániku. Láka Vás spoznávať tajomné zákutia? Vydajte sa nájsť hradný vrch a prezrite si zvyšky zrúcaniny Drienčanského hradu.

K hradu sa dostanete priamo z obce Drienčany. Zrúcanina sa nachádza na okraji obce na vyvýšenom hradnom vrchu. K hradu Vás nasmeruje informačná tabuľa v obci. Niektorí z miestnych obyvateľov pamätajú legendy o vytopení hradu Huňadyho vojskami. Hrad však podľa existujúcich zdrojov spustol až v 17. storočí. Od tohto času postupne chátral až jeho posledné zvyšky hradných múrov obrástla bohatá vegetácia. Zrúcanina hradu sa nachádza v blízkosti bývalého kameňolomu. Jedna z historiek spomína práve pracovníkov kameňolomu, ktorí odpálením dynamitu prerazili múry pivníc, už vtedy spustnutého hradu. Vraj v nich našli víno tak staré, že už nebolo ani tekuté. Na lúke hradného vrchu je stále počuť na niektorých miesta počas chôdze dunivý zvuk. Aj táto skutočnosť má byť dôkazom hradných pivníc, ktoré však už nie sú nijako prístupné.

Ak Vás lákajú staré hrady a zrúcaniny, máme pre Vás pár tipov okolí. Nevynechajte Hrad Sobôtka v Rimavskej Sobote či Hrad Blh v neďalekej obci Veľký Blh. Hoci sa zachovali len zvyšky múrov, ktoré sotva pripomínajú kedysi majestátne hrady s obrannými hradbami, tieto miesta majú najmä pre milovníkov zrúcanín stále svoje čaro. 

Do histórie Vás vtiahne aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, ktoré je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Nahliadnite na stále expozície ako História umenia či Etnológia, ktorá sa venuje viacerým celkom ľudovej kultúry v regióne Gemer. Vyberte si ubytovanie v blízkosti Drienčanského hradu a spoznajte krásne zákutia. Zarezervujte si moderný apartmán alebo útulný penzión a užite si Váš výlet.

Kedysi majestátna turecká vodná pevnosť, dnes nenápadná, zubom času poznačená zrúcanina. Hrad Sobôtka, nemý pamätník Osmanskej ríše, je situovaný v Rimavskej Sobote, na pravom brehu rieky Rimavy, v Rimavskej kotline. Z veže chránenej štyrmi baštami, kasární, mešity a ďalších obytných a hospodárskych budov tu dnes zostali už len sotva poznateľné kamenné múry zarastajúce vegetáciou. Napriek tomu má toto miesto svoje nezvyčajné, históriou dýchajúce čaro.

Rimavská Sobota bola v 16. storočí súčasťou Osmanskej ríše. Práve tu, na zrúcanine pôvodného husitského hradiska, si v roku 1555 Turci postavili jednu zo svojich najsevernejších pevností. Prirodzenú ochranu vodnému hradu tvorila rieka Rimava. Tradičné opevnenie vytvárali drevené koly utesnené utlačenou hlinou. Stredobodom hradu bola veža chránená štyrmi baštami. V okolí sa nachádzali vojenské kasárne, mešita a viacero hospodárskych a obytných budov.

Zaujímavosťou je, že pevnosť mala v časoch svojho rozmachu slúžiť aj ako pokladnica. Traduje sa, že obce sem privážali dane, ktoré im Turci vyrúbili za to, že ich sídla nezničili. V hrade vraj dokonca svojho času sídlil správny okres. Po skončení tureckých bojov hrad stratil svoj význam a rokmi spustol do dnešnej podoby.

Prístup k zrúcanine je časovo nenáročný. Z Rimavskej Soboty sa autom vyberiete na mestskú časť Sobôtka. Z neďalekého parkoviska zájdete až k pozostatkom hradných múrov za niekoľko minút. Keďže hrad mal charakter vodnej pevnosti, nachádza sa bezprostredne pri rieke Rimava. Prístupová cesta však nie je upravená.

Ak radi objavujete miesta s atmosférou čias dávno minulých, počas svojho pobytu v Rimavskej Sobote určite nevynechajte ani výlet k zrúcanine takmer zabudnutého Hradu Sobôtka. A ak Vám toto miesto učaruje, vyberiete sa aj k neďalekej zrúcanine Hradu Hodejov alebo k Hradu Blh. Po zaujímavej ceste históriou si zaslúžený odpočinok vychutnáte na pláži Vodnej nádrže Teplých vrch alebo na Termálnom kúpalisku Kurinec – Zelená voda. Dovolenkový plán máme pripravený, začnite si hľadať ubytovanie v blízkosti Hradu Sobôtka. Ubytovanie v Rimavskej Sobote a v okolí Vás pohostinnosťou zaručene nesklame.

Ak sa rozhodnete navštíviť región Gemer, máte jedinečnú možnosť uvidieť pozostatky jedného z najstarších slovenských hradov. Hrad Gemer alebo aj Gemerský hrad sa nachádza na vyvýšenom pahorku nad rovnomennou obcou v nadmorskej výške 232 m n. m.

Hrad vznikol na mieste starého slovanského hradiska pravdepodobne koncom 11. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z konca 12. storočia. Pomenovanie dostal podľa svojho prvého majiteľa rytiera Gumura. Pôvodne drevozemný hrad zohral svoju prvú dôležitú rolu v bojoch proti Tatárom. V rokoch 1241 až 1242 bol prestavaný na pevnejší kamenný objekt vežovitého typu. Bol majetkom kráľa a plnil nielen strážnu a obrannú, ale aj významnú hospodársku úlohu.

Na rudy a lesy bohatý región Gemera sa pomerne rýchlo rozvíjal. V 14. storočí sa stal Gemer sídlom župy a bol druhým najväčším mestečkom regiónu s právom usporadúvať trhy. V 15. storočí boli cez rieku Slaná postavené dva mosty, na ktorých sa vyberalo mýto. Hrad, ktorý mosty strážil, nemal nikdy veľké rozmery. Išlo skôr o strážnu pevnosť obohnanú zemným valom. V 15. storočí bola stavba dobitá husitmi. V roku 1459 hrad späť dobil hrad kráľ Matej Korvín pričom ho zničil. Neskôr bol obnovený a niekoľkokrát zmenil majiteľa. V 16. storočí bol definitívne zničený v tureckých vojnách.

Ak si k nemu naplánujete výlet zistíte, že dnes z hradu veľa nezostalo. Pozornému oku návštevníka však neunikne hradné plató s konfigurálnymi vlnami po zničených stavbách. Z hradného kopca je krásny výhľad na okolie. Ak tam vystúpite, môžete sa dozvedieť niečo o preslávenej husitskej Panne Cinke. Alebo Vás skôr zaujme povesť o kráľovi Matejovi Korvínovi? Jeho pobyt na tomto mieste pripomína aj bronzová socha v životnej veľkosti. Zaujímavá je tým, že ide o jedinú sochu v Európe, ktorá zobrazuje panovníka s pracovným nástrojom.

Obdivovať je čo aj pod hradom. V 19. storočí vzniklo v meste evanjelické gymnázium, na ktorom študovali také významné osobnosti ako Janko Matuška, Ján Kalinčiak či Janko Kráľ. Jeden z najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu Samo Chalúpka, ovplyvnený týmto miestom, opisuje vo svojej básni ťažké protiturecké boje v regióne Gemera takto: Cendžia ostré šable, praskajú kopije a krv svojich synov zem slovenská pije.

Milovníkov histórie pravdepodobne zaujme aj príbeh neďalekého Hradu Jelšava. Alebo radšej navštívite jeden z najpôsobivejších slovenských hradov Krásna Hôrka? V horúcich letných dňoch určite neodmietnete chladivé osvieženie vo vlnách Vodnej nádrže Teplý vrch či člnkovanie na najchladnejšej slovenskej priehrade Palcmanská Maša. Jedinečným prírodným úkazom, ktorý stojí za návštevu je nádherná Ochtinská aragonitová jaskyňa. 

Tento úžasný región Vám poskytne viaceré možnosti, kde môžete skloniť svoju hlavu a oddýchnuť si pred ďalším nádherným dňom. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Gemerského hradu. Osloví Vás ponuka romantických chát Gemer, alebo radšej uprednostníte pohodlné a cenovo prístupné apartmány Gemer? To už necháme len na Váš výber.

Pozývame Vás na výlet do 13. storočia. V tom čase sa severne od obce Rákoš, v okrese Revúca vypínal majestátny gotický hrad. Išlo o strategicky umiestnenú stavbu, ktorá slúžila na ochranu tohto územia pred mongolskými vpádmi. Dnes existenciu Hradu Rákoš dokazujú len neúprosným zubom času a silou prírody poznačené kamenné múry, pozostatky klenby a stopy po strážnej budove.

Gotický hrad pochádza z 13. storočia. O jeho vybudovanie sa zaslúžil veľkomožný pán Detrik z rodu Ákošovcov. Týmto počinom nadviazal na politiku Bela IV., ktorý po devastačných mongolských vpádoch podporoval výstavbu obranných hradov v Uhorsku. V druhej polovici 14. storočia bol hrad opustený a začal chátrať. O jeho obnovenie sa neskôr na krátky čas zaslúžili Bubekovci. Definitívne bol hrad opustený od 16. storočia. Vplyvom času a prírody za 5 storočí schátral do dnešnej podoby.

Obzvlášť zaujímavá bola architektúra hradu a dômyselné využitie prirodzenej dispozície terénu. Prírodou vytvorené skalné lavice a bralá boli priamo zakomponované do samotnej stavby ako obranné prvky alebo steny objektu. Dominantou hradu bol lichobežníkový palác, ktorého severnú stranu chránila hlboká priekopa. Kamenné podložie hradu však znemožnilo výstavbu studne a tak tu ako zdroj pitnej vody slúžila cisterna.

Ak sa pri svojich potulkách Slovenským rudohorím dostanete až do nenápadnej obce Rákoš, určite neobíďte jedinečné miesto, ktorému stáročia dozadu dominoval impozantný hrad. Urobte si prechádzku ku kamenným múrom, ktoré boli nemými svedkami vpádov mongolských vojsk do Uhorska. Výlet sem si môžete spojiť s turistikou v Národnom parku Muránska planina, s prechádzkou k známemu Muránskemu hradu alebo s odpočinkom v neďalekom Rekreačnom areáli Predná Hora.

Nájdite si ubytovanie v blízkosti Hradu Rákoš a nechajte sa zlákať jedinečnými zážitkami. Vyberte si z ponuky ubytovania Muráň alebo ubytovania v Revúcej na našom portáli a naplánujte si dovolenku, na ktorú budete spomínať po celý rok.

Ak Vás lákajú zrúcaniny a staré hrady, určite zamerajte svoju pozornosť na Hrad Hodejov nachádzajúci sa v okrese Rimavská Sobota, v historickom regióne Malohont. K ruinám hradu sa dostanete príjemnou prechádzkou z pôvabnej obce Hodejov, ležiacej na ľavom brehu riečky Gortva, asi 20 km juhozápadne od Rimavskej Soboty. Zvyšky múrov zaniknutého hradu pyšne stoja vo výške cca 263 m n. m. na strmom skalnatom kopci Cerovej vrchoviny.

Hoci sa dnes z neho zachovali len nepatrné zvyšky základov, kedysi hrad hrdo odolával náporom Husitov aj Turkov. Historici a archeológovia už len môžu predpokladať, že cesta k hradu obchádzala hradný komplex a na severovýchode bola strážená baštou. Obvodový múr mal hrúbku až 3 metre, predhradie malo tvar predĺženého oválu a hradný areál nedisponoval vežou. Hrad bol postavený v druhej polovici 13. storočia a prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1281. Spomína sa v nej bitka uhorského kráľa Ladislava Kumánskeho a palatína Fintu z rodu Abovcov. Bitka sa odohrala práve na priestranstve pod hradom Hodejov. Kráľovské vojsko zvíťazilo a hrad obsadilo. História hradu je veľmi zaujímavá, o jeho vlastníctvo sa viedlo niekoľko bitiek a v priebehu storočí mal viacero hradných pánov, ktorí ho získavali prevažne bojmi. V roku 1560 hrad odolal osmanským útokom, aj napriek tomu, že nebol opevnený. Uhorský snem následne až v roku 1567 prikázal Hodejov opevniť, no bolo už neskoro. Turci hrad v roku 1571 dobyli, spustošili a už nikdy nebol obnovený. V modernej dobe boli zvyšky hradných múrov rozobrané na stavebný materiál a miesto sa výrazne poškodilo aj lomom. V roku 1962 sa v lokalite Hodejova uskutočnil archeologický výskum, ktorý odhalil a potvrdil praveké osídlenie. Archeológovia našli až 371 kusov bronzového pokladu z obdobia Halštatu. To je o ďalší dôvod viac, prečo navštíviť toto magické miesto.

A čo by to bolo za zrúcaninu, keby sa k nej neviazala pútavá povesť? V dávnych uhorských časoch, keď pán Hodejovský odišiel s družinou na jednu z mnohých vojenských výprav, navštívila hrad panna Ľudmila, neter jeho bezdetnej manželky. Jednej noci ktosi zaklopal na hradnú bránu. Boli to mníšky, ktoré prosili o prichýlenie, pretože ich kláštor bol spustošený. Dôverčivá hradná pani ich pozvala do hradu netušiac, že v skutočnosti sú to preoblečené ľahké ženy z bandy lúpežníckeho rytiera Kompolta, ktorý sa zahľadel do mladej Ľudmily. Z hradu ukradli všetky cennosti a pannu Ľudmilu uniesli. Proti svojej vôli žila Ľudmilka istý čas so svojim únoscom, až sa jej nakoniec podarilo preľstiť ho. Keď prišla správa o smrti hradného pána Hodejovského, nahovorila Kompoltovi, že práve ona zdedí Hodejov a keď sa zosobášia, bude hrad patriť aj jemu, ako jej právoplatnému manželovi. Nenásytný rytier neotáľal a rýchlo sa sťahovali do hradu aj s drahocennosťami, ktoré odtiaľ predtým odniesli falošné mníšky. Nevesta hneď začala strojiť svadbu a pozývať hostí, aby bolo veselie ako sa patrí. No aké bolo prekvapenie nádejného ženícha, keď sa hrad zaplnil nie svadobnými hosťami, ale kráľovským vojskom. Lúpežnícku bandu na čele s Kompoltom posadili do temnice a v kraji spravili poriadok.

Ak sa vyberiete po stopách bystrej Ľudmily, naplánujte si trasu cez obec Hodejov, kde už v 19. storočí fungovali železité kúpele a parný mlyn. V rovnakom období sa tu zdržiaval revolučný maďarský básnik Sándor Petőfi, jedna z najvýraznejších postáv Uhorskej revolúcie v roku 1848. Býval v hodejovskom kaštieli a dozaista sa nechal v svojej tvorbe inšpirovať aj čarovným prostredím malebnej obce a ruinami týčiacimi sa na hradnom kopci. Dnes je Hodejov východiskovým bodom zelenej turistickej trasy vedúcej na Steblovú skalu, vrch Ragáč a na Hrad Hajnáčka. Nájdite si ubytovanie v blízkosti Hradu Hodejov a vydajte sa na turistiku po Cerovej vrchovine alebo na prehliadku pamätihodností priamo v idylickej obci. Za návštevu stojí utešená kaplnka sv. Anny postavená na hradnom vrchu v roku 1895 či ranoklasicistická kúria Prónaiovcov a eklekticistický kaštieľ Dr. Emila Stojkovicsa. Navyše sa každý rok v obci organizujú poľovnícke slávnosti sv. Huberta. Pridajte sa a naplánujte si nezabudnuteľný výlet s ubytovaním v penziónoch alebo apartmánoch na Gemeri.