Národné parky a chránené územia v Smolníku

Červené skaly je lokalita na území okresu Spišská Nová Ves v Košickom kraji, ktorá je vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Spadá pod štátnu ochranu prírody Slovenský raj. Rezervácia zasahuje do katastrov obcí Poráč, Olcnava a Slovinky. Najkrajšou časťou chotára prvej menovanej obce je práve Poráčska dolina, kde sa nachádza aj miestami až 300 metrov hlboký kaňon s Červenou skalou. Tá je, napriek svojmu menu, z diaľky skôr biela. Červené skaly tvoria stenu kaňonu Poráčskeho potoka, ktorý je tiež predmetom ochrany. Kaňon s polokrasovým charakterom sa prerezáva cez Galmuskú planinu. Táto lokalita so skalnými, lúčnymi a lesnými spoločenstvami je typickým predstaviteľom biogeocenózy Slovenského rudohoria. Má rozlohu 390,5 ha a za chránené územie bola vyhlásená už v roku 1981.

Chráňte prírodu, kráčajte len po vyznačených chodníkoch

Podložie Poráčskej doliny tvorí prevažne vápenec, ktorý umožnil s pomocou Poráčskeho jarku vznik kaňonovitých dolín a početných krasových javov ako sú vežičky, skalné okná, vodopády aj jaskyne. Nad Poráčskou dolinou sa vypína trojvrch Slovinská skala. Vďaka členitosti reliéfu sa na tomto území nachádzajú dve oblasti, ktoré sa odlišujú svojou flórou. Na severe doliny sa vyskytujú najmä buky a teplomilné kvetiny. V južnej časti rastú jedľobučiny, smrekové lesy a okrem teplomilnej vegetácie sa v tieňoch vyskytujú chladnomilné horské rastliny. Na hrebeňoch skál sa darí dealpínskym borinám a v nive Poráčskeho potoka zase jeľšovým lesom. Spomedzi chránených druhov je možné tu nájsť zvonček karpatský, prilbicu moldavskú, plamienok alpínsky či poniklec slovenský. V lesoch a lúkach nachádza domov jelenia a srnčia zver, divá sviňa, rys, líška a najmä v posledných rokoch aj vlk.

Národná prírodná pamiatka Červené skaly je chránená 5. a 4. stupňom ochrany, preto je možné územie navštíviť len v rámci vyznačených turistických chodníkov, cyklistických a lyžiarskych bežeckých trás, a je tu zakázaná hospodárska činnosť. Kaňon Poráčskeho potoka je najlepšie dostupný z obcí Slovinky a Poráč. Peší prechod z jednej obce do druhej cez Poráčsku dolinu zaberie približne dve a pol hodiny a je to nenáročná túra s prevýšením 319 m.

Využite čas strávený v Červených skalách naplno

V okolí prírodnej rezervácie sa nachádza množstvo prírodných zaujímavostí ako jaskyňa Šarkanova diera. Pre tých, ktorí po vychádzke v prírode budú mať chuť na trochu histórie, je neďaleko aj Markušovský hrad v Markušovciach alebo Banský skanzen v obci Hnilčík. Ďaleko to nie je ani do Spišskej Novej Vsi, ktorá ponúka zoologickú záhradu, alebo do Spišského Podhradia, kde je okrem Spišského hradu aj Katedrála sv. Martina.

Zarezervujte si ubytovanie pri prírodnej rezervácii Červené skaly a spoznajte túto oblasť dôvernejšie. Najbližšie k skalám budete, ak sa ubytujete v niektorej z chát v Poráči. Ak by tieto zariadenia boli obsadené, skúste si prezrieť ponuku apartmánov v Spišských Vlachoch alebo iného ubytovania v Jamníku. O niečo ďalej, v Spišskom Podhradí, nájdete aj ďalšie možnosti kvalitného ubytovania. Stačí si vybrať termín a môžete sa začať tešiť na krásny výlet!

Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhozápadnej časti našej krajiny, pri hraniciach s Maďarskom. Zasahuje do okresov Rožňava a Košice-okolie, časť ochranného pásma aj do okresu Revúca. Jeho rozloha je 34 611,08 ha, ochranné pásmo tvorí 11 741,57 ha. Územie národného parku tvorí sústava náhorných plošín, kaňony riek, tiesňavy a množstvo povrchových i podzemných krasových javov. Slovenský kras je najrozsiahlejším krasovým územím planinového typu v celej strednej Európe. 78 % jeho plochy pokrývajú lesy.

Slovenský kras bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť 31. augusta 1973. Oblasť bola 1. marca 1977 ako prvá na Slovensku zapísaná do medzinárodnej siete Biosférických rezervácií UNESCO v programe Človek a biosféra. Oblasť sa národným parkom stala 13. februára 2002. Momentálne je známych viac než 1 350 jaskýň a priepastí, ktoré sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Asi najvýznamnejšou jaskyňou je unikátna Ochtinská aragonitová jaskyňa. Územie je známe rozmanitosťou prírodných podmienok. Tie umožňujú, aby sa tu vyskytovali živočíšne aj rastlinné druhy horských, lesostepných aj stepných zástupcov.

Klíma národného parku a jeho "Naj"

Klíma je v Národnom parku Slovenský kras mierna. Oblasť spadá do pásma mierne vlhkého a mierne teplého podnebia, vyššie položené miesta spadajú do oblasti mierne chladnej klímy. Priemerná teplota v januári sa drží v rozmedzí -4 až -6 °C, v júli sa zase šplhá medzi 19 až 20 °C. Snehová pokrývka územie pokrýva od 50 do 115 dní, priemerne do maximálnej výšky 45 cm. Ročný úhrn zrážok nie je nijako výrazný, dosahuje hranicu 630 až 990 mm. Voda vsakuje do podzemných dutín a následne vznikajú tzv. vyvieračky (napr. Brzotínska, Ardovská, Kečovská a iné). V národnom parku natrafíte na dva vodopády (Hrhovský, Hájske) a niekoľko menších vodných nádrží. Sú to rôzne rybníky, napríklad Jasovské alebo Hrušovské.

Národný park Slovenský kras sa pýši viacerými naj. Najvyššie položené miesto je vo výške 925 m n. m. na vrchole Matesovej skaly. Najnižšie položené miesto je vo výške 217 m n. m. na úpätí Plešivskej planiny. Najdlhšia a súčasne najhlbšia jaskyňa je jaskynný systém Skalistého potoka (dĺžka 8 123 m, výškový rozdiel 373 m, vertikálne rozpätie 376 m). Najstaršia prírodná rezervácia pochádza z roku 1925 (Jasovská jaskyňa). Najnižšie položená klasická ľadová jaskyňa (Silická jaskyňa) sa nachádza vo výške 503 m n. m. Najmenšia prírodná rezervácia má rozlohu 1,22 ha (Pod Fabiankou), zatiaľ čo najväčšia (Brzotínske skaly) má rozlohu 433,78 ha.

Slovenský kras má pestré zastúpenie flóry i fauny

Národný park Slovenský kras má vo svojom zastúpení flóru rozličných oblastí. Rastliny spolu so svojimi spoločenstvami patria medzi najpôsobivejšie zložky tunajšej prírody. Je tu pekne viditeľný vplyv ako karpatskej, tak panónskej flóry, vytvára akoby mozaiku vegetácie. Dokonca tu rastú všetky druhy rumeníc, ktoré sa v našej krajine vyskytujú. Vzhľadom k výškovému rozpätiu Slovenského krasu sú zreteľne vytvorené tri vegetačné stupne – planárny, kolínny, submontánny. Za endemit národného parku je v súčasnej dobe považovaná chudôbka drsnoplodá Klášterského. Nahradila rumenicu turnianskú, ktorá bola ešte donedávna považovaná za tunajší endemit. Medzi ďalšie endemity územia patria napríklad šafran spišský, poniklec prostredný alebo peniažtek slovenský. Najväčšie zastúpenie majú kalcifyty a xerotermné druhy. Ich hlavnou vlastnosťou je dobrá adaptabilita na prostredie, prežijú v stave sucha aj v extrémnych mrazoch. V Národnom parku Slovenský kras sa vyskytuje až 1 500 taxónov vyšších rastlín, ale viažu sa k nemu aj ďalšie „naj“. Nájdete tu najväčšie územie s porastom kandíka psieho a najnižšiu nadmorský výšku s výskytom astry alpínskej.

Fauna Národného parku Slovenský kras je taktiež rozmanitá. Územie je domovom všetkých našich šeliem, množstva bezstavovcov, takmer všetkých druhov netopierov. Bohaté zastúpenie majú taktiež avifauna (vtáctvo), herpetofauna (plazy) a bratrachofauna (obojživelníky). V jaskyniach a podzemných priestoroch sa vďaka podmienkam na život vyskytujú okrem netopierov aj pavúky a mäkkýše. Každoročne prebieha spočítanie netopierov počas ich zimovania v jaskynných systémoch. V tom období tu žije 24 druhov v zastúpení viac než 50 000 jedincov. Avšak typická pre toto územie je najmä fauna stepného a lesostepného pásma. Medzi zaujímavé živočíchy národného parku patria sága stepná, krátkonôžka štíhla, jašterica zelená, užovka stromová, syseľ pasienkový, sova dlhochvostá či ďateľ čierny. Fauna Slovenského krasu má tiež svoje „naj“. V národnom parku žije najväčšia zimujúca kolónia netopierov, hniezdi tu náš najväčší (orol skalný) aj najmenší operenec (králiček ohnivohlavý), svoj brloh tu má náš najväčší cicavec (medveď hnedý).

Skvelé miesto na prechádzky, turistiku i horolezectvo

Súčasťou národného parku je 6 prírodných rezervácií, 10 národných prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (najmä jaskýň). Každé z týchto miest je niečím iným výnimočné a vyniká inou devízou, ktorá láka turistov. Turisti ich môžu navštevovať celoročne. Je možné si naplánovať nenáročné prechádzky, ako aj viacdňové prechody. Všetko je to len o zvážení vlastných schopností, síl a možností. V lete je v národnom parku typická pešia turistika, cykloturistika aj horolezectvo. V zime nie je ničím nezvyčajným stretnúť bežkárov. Čo sa týka spomínaného horolezectva, celoročné je možné len v lokalitách Stienka za chatou, Stienka nad potokom (strana od potoka aj zo steny Masívu Zadného komína) a Májová Veža. V ostatných lokalitách platí vzhľadom na vysoký stupeň ochrany prírody uzávera od 1.2. do 31.7. Hlavným strediskom horolezectva v Slovenskom krase je NPR Zádielska tiesňava.

Medzi ďalšie možnosti, ktoré ponúka Národný park Slovenský kras, patrí agroturistika, rybárčenie aj jazdenie. Perfektný výlet Vás čaká aj k Turnianskemu hradu, Štítniku či Plešivcu, ktoré sú zrúcaninami hradov. Veľmi pekne je aj pri Zádielskom hradisku, hrade Krásna Hôrka či kaštieli Betliar. Na našich stránkach nájdete ponuku ubytovania v okolí Národného parku Slovenský kras, vďaka ktorému budete k atrakciám okolia skutočne blízko. Potom je Vašou úlohou už len zbaliť si batoh, obuť túlavé topánky a vydať sa spoznávať jeho krásy.