Zrúcaniny v Pavlovciach (okres Vranov nad Topľou)

Na severozápadnom okraji Slanských vrchov, ktoré sú zarastené voňavými lesnými kvetmi, hustými krovinami a mohutnými stromami, môžete nájsť zaujímavé miesto. Je ním hrad Šebeš alebo aj Šebešský hrad. V súčasnosti zostala z neho už len zrúcanina. Pri detailnejšom pohľade na mapu zistíte, že katastrálne spadá do územia obce Podhradík, ktorá sa nachádza v okrese Prešov.

Pri návšteve hradu zaparkujte Vaše auto na parkovisku obce Podhradík priamo pod hradom. Z tohto bezplatného parkoviska sa náučným chodníkom dostanete priamo na hrad. Trasa je nenáročná a pešou chôdzou prístupná počas celého roka. Na 5 informačných paneloch sa môžete dozvedieť viac o histórii hradu v rokoch 1315 až 1528, archeologickom výskume, obnove hradu, kamenných svedkoch aj zániku hradu. Tento náučný chodník využívajú na vlastivednú vychádzku školy alebo aj turisti, ktorí si chcú dopriať nádherné výhľady na obec a jej okolitú panenskú prírodu.

Hrad leží vo výške 529 m n. m. Miesto je vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku a archeologickú lokalitu s hradom z 13. storočia. Hrad môžeme nájsť na pahorku nad obcou, ktorého názov pripomína lokalitu hrádku Podhradie. V minulosti bol hrad postavený na 8 m širokej a 60 m dlhej strmej ostružine. Pozornému oku návštevníka neuniknú jeho základy postavené z kameňa. Na okraji západnej strany kedysi stála kruhová veža. Vo východnej časti bol obytný palác a zároveň aj obranný múr nad vstupom do hradu. Nechýbala ani priekopa a valové opevnenie.

Pri skúmaní dejín tohto hradu sa v historických prameňoch spomína rok 1315. V donačnej listine Kráľa Karola Róberta bolo Tomášovmu synovi rytierovi Synkovi pridelené územie spolu s hradom. Po zániku tohto rodu bol hrad darovaný mestu Košice. Hrad v roku 1550, keď ho obyvatelia mesta Prešov vypálili, definitívne zanikol. Ostali po ňom iba ruiny, ktoré dodnes chodia obdivovať miestni obyvatelia za účelom rekreácie.

Ak by ste chceli poznávať ďalšie historické pamiatky tohto regiónu, môžete následne zamieriť na Zbojnícky hrad do obce Ruská Nová Ves. V letných dňoch sa môžete osviežiť vo Vodnej nádrži Sigord. V Prešove sa okrem múzea výroby soli v Solivare môžete pozrieť na hviezdy na žiariacej oblohe v Hvezdárni a planetáriu. Výborné účinky na telo má aj relax v Soľnej jaskyni. Po prechádzke historickým centrom a návštevy Konkatedrály sv. Mikuláša si môžete dopriať výbornú kávičku.

Kladiete si otázku, ako to všetko stihnúť? Aby ste nemuseli byť v časovom strese a v rýchlosti si pozerať všetky atrakcie, odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v blízkosti hradu Šebeš. Je výborné mať na dosah kompletnú ponuku ubytovacích zariadení v obci Podhradík. Môžete si vybrať z útulných chát a chalúp alebo z cenovo dostupného ubytovania v súkromí Podhradík. Radi Vám pomôžeme vybrať si to najlepšie ubytovanie na Slovensku.

Mesto Prešov a okolie je už tradične spájané s ťažbou soli. Zbojnícky hrad preto môžete poznať aj pod názvom Soľný hrad alebo Soľnohrad. Jeho pozostatky sa nachádzajú v extraviláne obce Ruská Nová Ves, v okrese Prešov. Hradný kopec je súčasťou Slanských vrchov. Hrad stál na západnom úpätí vrchu Tri chotáre, na vrchole strmého zrázu pomenovaného Zámek. K zvyškom muriva jednotlivých segmentov hradného areálu Vás privedie náučný chodník nazývaný Vodná cesta na Soľnohrad.

Na vŕšku Zámek stál už v 9. storočí starý drevený hrad. Na jeho mieste bol o 400 rokov neskôr postavený kamenný Zbojnícky hrad. Vybudovať ho dal Juraj Bokša a jeho primárnou funkciou bola ochrana vzácnych soľných prameňov v okolí. V priebehu svojej existencie hradný areál opakovane menil majiteľov. Najdlhšie patril rodine Šóšovcov. Kvôli sporom o soľ bol hrad v 16. storočí zničený vojskom z neďalekého Šarišského hradu. Historické pramene o ďalších desaťročiach mlčia. Pevnosť sa spomína až v roku 1715, kedy bola na základe uznesenia krajského snemu zbúraná.

Dnes môžete na hradnom kopci vidieť zvyšky obvodových múrov horného hradu, pozostatky paláca, polovicu štvorcovej veže, zvyšky kamenného obvodového opevnenia a veže dolného hradu. Hradný kopec má z troch svetových strán strmé zrázy, ktoré tvorili opevneniu prirodzenú ochranu. Zo strany, ktorou viedla prístupová cesta, bol hrad chránený 13 m širokou priekopou. Dodnes sa zachovali jej pozostatky do hĺbky až 3 metrov. Zachované terénne stopy jasne naznačujú pôvodnú konštrukciu hradu. Skalná plošina tvorí súčasne prírodnú vyhliadku, poskytujúcu prekrásny pohľad na panorámu širokého okolia.

Hradná zrúcanina je obľúbeným výletným cieľom turistov. Až na hradný kopec sa dostanete nenáročným náučným chodníkom Vodná cesta, ktorý vedie priamo z obce Ruská Nová Ves. Celú trasu zvládnete približne za 30 minút. Pozostatky hradu sú z časti obrastené vegetáciou. Pri nepozornosti niektoré časti ľahko prehliadnete, prípadne si ich pomýlite so skalami. Vyhraďte si preto na výlet dostatok času. Okrem atmosféry dávnej histórie si vychutnáte aj prekrásne prírodné prostredie a jedinečné výhľady.

Výlet k pozostatkom hradu, ktorý svojho času chránil bohatstvo tohto regiónu, si môžete spojiť s návštevou vodného parku Plaza Beach Solivar v Prešove alebo s relaxom v aquaparku Delňa. Určite nevynechajte ani prehliadku prešovskej hvezdárne a planetária a obhliadku pamätihodností mesta. Jedinečným zážitkom bude zaiste aj vstup do Soľnej jaskyne či prechádzka miestnou kalváriou. Zaujímavosti tohto regiónu sú skutočne rozmanité. Odporúčame Vám preto vyhľadať si ubytovanie v blízkosti Zbojníckeho hradu a naplánovať si zaujímavý poznávací pobyt. Ubytovanie v Prešove Vás svojou ponukou dovolenkového zázemia zaiste nesklame.

Dominantou okolia obce Kapušany, ležiacej v okrese Prešov, je zachovaná zrúcanina Kapušianskeho hradu. Situovaná je na pomerne strmom skalnatom výbežku Spišsko-šarišského medzihoria. Z impozantnej stavby z 13. storočia sa dodnes zachovali rozsiahle kamenné múry, hradby, strieľne či dokonca stopy po kozube. Dostanete sa k nim mierne náročným výstupom z parkoviska pod hradom. Cesta na vrchol hradného kopca Vám potrvá približne 40 minút.

Hrad bol postavený na mieste pôvodného slovanského hradiska pravdepodobne v 13. storočí. Prvé zmienky pochádzajú z roku 1249, kedy sa hrad spomína pod názvom Tobul. Opevnenie malo strážnu funkciu a jeho úlohou bola ochrana cesty z Prešova smerom na sever. Vybudovať ho dali príslušníci rodu Maglód. Po ich vymretí hrad opakovane menil majiteľov, až ho v roku 1312 obľahlo a dobylo kráľovské vojsko. Poškodené opevnenie dlho pustlo. V 15. storočí sa dostalo do rúk úradníka Andreja Tetényiho, ktorý so súhlasom Žigmunda Luxemburského zničený hrad obnovil. V ďalších storočiach bol objekt opakovane dobytý povstaleckými voskami. Na začiatku 18. storočia rozhodol uhorský snem o jeho zničení podpálením.

Monumentálne opevnenie malo pravouhlú dispozíciu. Tvorilo ho predhradie a horný hrad. Predhradie bolo chránené vysokým kamenným hradiskom, za ktorým sa nachádzali hospodárske budovy. Prístup k samotnému hradu bol chránený ešte jednou bránou s hranolovou vežou. Nádvorie ohraničoval múr opevnenia. Na najvyššom mieste boli postavené dve veže. Zatiaľ čo jedna mala obrannú funkciu, druhá už bola obytná. Prepojené boli s ďalšími hradnými budovami. Prístup k hradu bol zo severnej strany. Bránu chránila vstupná veža.

Z pôvodnej stavby sa zachovala značná časť kamenných múrov. Na niektorých častiach sú dokonca viditeľné pozostatky omietok. Všimnúť si tiež môžete kamenné ostenia okien, strieľní a portálov. Identifikujete tu aj miesto, kde pred stovkami rokov stál kozub a v niektorých častiach budete vidieť i časti klenieb. Snahy o obnovu hradu prebiehajú od roku 2012. Opevnenie je verejnosti voľne prístupné. Platí sa len symbolické vstupné do veže.

S Kapušianskym hradom sa spája poučná legenda o dvoch lakomcoch. Malo ísť o príslušníkov rodu Kapiovcov, ktorí svojho času opevnenie vlastnili. Chceli sa vraj zavďačiť kráľovi tým, že ho obdarujú. Obaja si na svoje vzácne dary dali ušiť mechy. Jeden z bratov si však všimol, že mech toho druhého je menší. Nahneval sa a zo svojho mechu odstrihol. Predsa nebude dávať viac! Nato odstrihol zo svojho mechu aj druhý brat. Takto obaja strihali, až im zostali iba malé mešteky. Kráľa však ich dary zarmútili. Kpiovcov poctil svojou návštevou a nechal sa na hrade hostiť tak dlho, že v truhliciach nezostala ani jedna zlatka. Lakomci tak na svoju chamtivosť nepekne doplatili.

Ak máte radi legendami opradené ruiny a zrúcaniny, určite si pri potulkách východným Slovenskom nenechajte ujsť výlet na hradný kopec. Spojíte si ho s prehliadkou fascinujúcej nočnej oblohy v prešovskej hvezdárni a planetáriu, s vychádzkou k neďalekej zrúcanine Zbojníckeho hradu alebo s prehliadkou zaujímavého podzemia soľnej jaskyne. Vodný relax si zas vychutnáte na obľúbenom letnom kúpalisku Plaza Beach Solivar. Neváhajte a zarezervujte si hneď ubytovanie v okolí Kapušianskeho hradu. Kapacity chát v Kapušanoch a v blízkom okolí sa rýchlo míňajú. Alebo by ste dali prednosť ubytovaniu v Prešove? Tu iste nájdete aj príjemné penzióny a moderné apartmány. Stačí si len vybrať.

Dalo by sa povedať, že Slovensko je krajinou hradov a zámkov. Mnohé z nich však nahlodal zub času, iné zničili znepriatelené armády. Vyčíňanie tatárskych vojsk nevydržal ani Hrad Bodoň, ktorý bol postavený ako obranný hrádok na západných svahoch Slanských vrchov. Prvá písomná zmienka o pevnosti pochádza z roku 1285 a ako správne predpokladáte, názov nesie podľa vrchu Bodoň, na ktorom sa v dnešných časoch nachádzajú už iba jej zvyšky. Hrad zanikol v roku 1299, čo znamená, že si svoju obrannú funkciu plnil len jedno desaťročie.

Pevnosť bola postavená na skalnej vyvýšenine v nadmorskej výške 855 m. Jej zakladateľom bol šľachtic Budun z Ploského. Vrch skalného brala má štvorcový pôdorys s rozmermi 52 x 50 m a tvoril obytnú plochu hradu. Tá bola po obvode chránená obvodovými múrmi. V najvyššie položenej časti plošiny sa na severnej strane nachádzala kruhová kamenná veža s vonkajším priemerom až 8 m. Predpokladá sa, že za hradbami stáli drevené obydlia a hospodárske objekty.

K ruinám sa dostanete z obce Abranovce i Zlatá Baňa. Pokiaľ ste sa rozhodli využiť druhú – ľahšiu možnosť, na hrad Vás zavedie približne 4 km dlhý, žlto značený turistický chodník. Cesta z Abranoviec je o čosi náročnejšia, ale zato zaujímavejšia. Približne v tretine výstupu narazíte na zvláštny prírodný útvar tzv. Raslavkameň. Viaže sa k nemu niekoľko legiend. Tá najznámejšia hovorí o tom, že mladý rytier z Hradu Bodoň, sa proti vôli svojej matky stretával s neurodzenou dievčinou z Prešova. Aby ho vojaci nemohli vystopovať, prikul koňovi podkovy naopak. Matka to však zistila a Raslava prekliala. Ten na mieste skamenel. Miestni veria, že z kameňa vyžaruje liečivá energia. O tom, či má kameň magickú silu, sa musíte presvedčiť sami.

Po krátkom stúpaní sa dostanete na plošinu, ktorej dominuje obrovské skalné bralo. V súčasnosti tvoria stopy po hrade už iba zvyšky kamennej veže a hradného opevnenia. Na lesnej čistinke pod hradom sú lavičky, kde si môžete oddýchnuť. Na trojhodinový výlet si okrem dostatočného množstva vody nezabudnite pribaliť aj špekáčiky a slaninku. Na odpočívadle nájdete totiž veľké ohnisko, ktoré je ako stvorené na rodinnú opekačku.

Cestou z hrádku sa zastavte pri unikátnom 4-metrovom drevenom megafóne. Sadnite si do vnútra a vychutnajte si zosilnené zvuky ozývajúce sa z lesa. Po náročnej túre si dožičte odpočinok v útulnej izbičke príjemného penziónu. Celú ponuku ubytovania v okolí Hradu Bodoň si môžete poprezerať na našej stránke ubytovanie v Zlatej Bani. Nasledujúci deň si spravte výlet do neďalekej obce Červenica a objavte tajuplný podzemný svet najstarších opálových baní na svete. Opály zo Slovenských opálových baní sú známe svojou intenzívnou hrou farieb a pre svoje jedinečné vlastnosti sú na svetových trhoch vysoko cenené. Váš pobyt v Prešovskom kraji ukončite šantením v bazénoch letného kúpaliska Plaza Beach Solivar. Skvelou alternatívou počas zlého počasia je krytý Aquapark Delňa Prešov.

V Prešovskom kraji, iba 5 km od mesta Prešov sa na Šarišskom vrchu nad obcou Veľký Šariš, týčia pozostatky rozľahlého Šarišského hradu. Svojou rozlohou 2,7 ha patrí medzi najrozsiahlejšie stredoveké pevnosti na Slovensku. Hrad bol postavený v 12. storočí a mal za úlohu chrániť dôležitú obchodnú cestu pozdĺž údolia rieky Torysa. V prvej písomnej zmienke z roku 1245 sa spomína ako „Castrum Sarus“. Prístup k zrúcanine je pomerne jednoduchý a nenáročný. Na hradný kopec Vás zavedie žlto značený turistický chodník, ktorý vedie priamo z parkoviska pod hradom. Ľahkým krokom Vám výstup po asfaltovej cestičke potrvá približne 40 minút.

Andezitový vrch bol od pradávna posvätnou horou, na ktorej sa konali najstaršie náboženské obrady a slávnosti. Základom prvého hradu bolo valové opevnenie, ku ktorému neskôr pribudli drevené palisády. Táto prvotná pevnosť sa po tatárskom vpáde začala pretvárať na kamenný hrad. Už od počiatku svojej existencie bol hrad Šariš kráľovským hradom, na ktorom sa zdržiavali panovníci počas svojich návštev Abova a Šariša. V 40. rokoch 13. storočia sa stal centrom Šarišského komitátu – správnej organizácie územia a sídlom šarišských županov.

Začiatkom 14. storočia sa hradu zmocnil rod Omodejovcov, ktorý nemal v láske uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou. Noví majitelia rozšírili hradný komplex o obytné a hospodárske objekty. Rozšírili a zosilnili i hradné opevnenie. Po bitke pri Rozhanovciach v roku 1312 sa však pevnosť opäť stala kráľovským majetkom. Neskôr, v roku 1405, ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval Petrovi Perényimu. Od tých čias prešiel mnohými majiteľmi i viacerými stavebnými úpravami. V roku 1642 sa dostal do vlastníctva rodu Rákociovcov. Výbuch pušného prachu v roku 1660 sa podpísal pod začiatok jeho konca. Hradné budovy boli natoľko poškodené, že sa v nasledujúcich rokoch využíval iba pre potreby vojska. Jeho osud spečatil požiar v roku 1687.

Centrom Šarišského hradu bola vysoká hranolová veža, tzv. donjon, s rozmermi 13,2 x 13,2 metrov. Opevnenie predstavovalo mohutné múry so štrnástimi vstavanými baštami a strieľňami. Nádvorie tvoril hradný palác, cisterny, hospodárske budovy i obranné veže. Vďaka archeologickému výskumu a následnej konzervácii a dostavbe niektorých objektov, dnes môžete obdivovať obvodové múry i 15 metrov vysokú vyhliadkovú vežu, z ktorej sa Vám naskytne nádherný panoramatický výhľad na štíty Vysokých Tatier, Levočské vrchy, pohorie Čergov a Slanské vrchy. Dobre viditeľné sú i pozostatky Kapušianskeho a Kamenického hradu. Celý hradný vrch je vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu.

Hrad je prístupný počas celého roka. Ak si však naplánujete výlet na koniec júla, máte jedinečnú príležitosť zúčastniť sa filmového festivalu Filmová noc. Počas trojdňového programu sa môžete tešiť na kvalitné umenie mladých filmárov i rôzne workshopy a programy pre deti. V auguste si môžete zmerať sily počas bežeckých pretekov Hradná míľa a koniec prázdnin sa nesie v duchu tradičných historicko-divadelných predstavení Šarišské hradné dni. Noc zo 14. na 15. septembra je venovaná nočnej prehliadke hradu.

Výlet k pozostatkom unikátnej stredovekej pevnosti spojte s návštevou šarišskej metropoly. Medzi najkrajšie pamiatky Prešova jednoznačne patrí Prešovská kalvária a Konkatedrála sv. Mikuláša. Na svoj dovolenkový zoznam zaraďte aj zábavu v Aquaparku Delňa a uzdravujúci relax v soľnej jaskyni. Ak chcete objaviť aj ďalšie zaujímavosti Šarišského regiónu, odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie neďaleko Hradu Šariš. Ubytovanie vo Veľkom Šariši, to sú čisté a útulné izby v romantických penziónoch i cenovo dostupných ubytovniach.

Z kedysi monumentálnej stavby sa dnes zachovali len terénne stopy, výkopy, valy a priekopy. Hovoríme o Lipoveckom hrade – Lipovec. Svojho času sa týčil nad Kostolianskym potokom, ktorý v súčasnosti tvorí hranicu medzi Mudrovcami a Kecerovským Lipovcom v okrese Košice – okolie. Jeho zvyšky dodnes lákajú turistov, milovníkov histórie a hradných ruín. Ak túžite ísť po stopách starých šľachtických rodov, vyberte sa na dobrodružnú výpravu na hradný kopec aj Vy.

Prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú z roku 1282. Bolo preukázané, že ho vybudovali v 13. storočí šľachtici Abovci, ktorí ho vlastnili až do začiatku 15. storočia. Následne objekt niekoľkokrát zmenil majiteľov a v 16. storočí bol neznámym spôsobom zničený. V roku 1585 sa už v písomných zmienkach spomína ako zrúcanina. Zachovali sa však niektoré budovy, ktoré boli spustošené až po Rákociovskom povstaní v 18. storočí.

Pôvodná stavba hradu bola z troch strán zabezpečená priekopou a valom, štvrtú stranu strategicky ochraňoval prirodzený strmý zráz nad potokom. Hrad stál vlastne na vrcholovej plošine pozdĺžnej skaly. Po jej okraji sa tiahlo rozsiahle opevnenie a uprostred celej stavbe dominovala vysoká veža. Súčasťou hradu boli palácové stavby s nádvorím a most vedúci ponad priekopu k vstupnej bráne. Celý objekt bol vybudovaný z kameňa, ale našli sa tu aj tehly, ktoré pravdepodobne pochádzajú z neskoršej prestavby.

Existenciu hradu, ktorý je dodnes symbolom obce Kecerovský Lipovec, v súčasnosti dokazujú už len terénne stopy a zvyšky muriva. Okrem zubu času a vplyvu prírody sa pod jeho zánik podpísali aj laickí prieskumníci a hľadači pokladov. Napriek tomu je hradný kopec stále lákavým turistickým cieľom. V jeho teréne je dodnes viditeľná pôvodná prístupová cesta k hradu, hradné valy i priekopy. Zachovala sa i stopa po paláci, nepatrné zvyšky muriva a tehál. Najjednoduchší prístup na hradný kopec vedie z obce Mudrovce. Autom sa dostanete až na lesnú cestu pod hrad. Čaká Vás pomerne strmý výstup, odporúčame Vám hradný kopec obchádzať zo zadnej strany.

Zaujímavý výlet k pozostatkom Lipoveckého hradu si môžete spojiť s návštevou ďalších lákavých výletných cieľov v blízkom okolí. Vyberte sa napríklad k studenému Herlianskemu gejzíru alebo zostúpte do podzemia Slovenských opálových baní. Pozrite sa na okolie z vtáčej perspektívy Rozhľadne Čerešenka či z chrbta majestátneho koňa v Jazdeckej škole Kráľovce. Možnosti sú v tomto regióne skutočne pestré.

Ak Vás láka výletný plán plný nezabudnuteľných zážitkov, začnite si už teraz hľadať ubytovanie v blízkosti Lipoveckého hradu – Lipovec. Kapacity sa v dovolenkovej sezóne rýchlo míňajú. Môžete staviť na ubytovanie v Kecerovskom Lipovci a v blízkom okolí alebo si vyberiete z pestrej ponuky ubytovania v Košiciach. Miestne ubytovacie zariadenia zaručene naplnia Vaše predstavy a očakávania.