Vodopády v Korytnici

Brankovský vodopád je vďaka svojej výške 55 m najvyšším vodopádom Nízkych Tatier. Nachádza sa v katastri obce Ružomberok, v osade Podsuchá, v bočnej doline Vyšný Brankov, v Žilinskom kraji. Týči sa nad ním vrch Veľký Brankov, po ktorom nesie názov i vodopád. Ten sa nachádza v nadmorskej výške 775 – 830 m n. m. Padá z Kuruckej skaly, skalného útvaru z dolomitov. Od roku 1980 je našou národnou prírodnou pamiatkou, ktorá sa nachádza v Národnom parku Nízke Tatry. Výmera celej Národnej prírodnej rezervácie Brankovský vodopád má výmeru 27,71 ha.

Vodopád vznikol vďaka prepadu horského potoka cez vápencový skalný stupeň. Voda má stabilný prietok 3 l/s. Stena, cez ktorú steká vodopád má mierne členenie, z toho dôvodu sa tu vyskytujú rôzne police a kaskády. Vodopád je skrytý v doline, avšak trasa k nemu je nenáročná. Dala by sa takmer nazvať prechádzkou, odhliadnuc od posledného úseku, ak sa chcete dostať až úplne pod vodopád. Tam, už na posledných metroch, sa nachádzajú drevené mostíky so zábradlím a tesne pod vodopádom aj reťaz, aby sa predišlo prípadnému zraneniu.

Celoročne patrí medzi veľmi vyhľadávané lokality skúsených turistov, ale je aj príjemnou horskou prechádzkou pre rodiny s deťmi či seniorov. Cesta k nemu trvá od pol hodiny do hodiny, závisí len od Vašej kondície. Nie je náročná, štartujete od parkoviska na hlavnom ťahu medzi Ružomberkom a Donovalmi a pokračujete po značenej zelenej turistickej trase. Prechádzate cez krásnu prírodnú scenériu, ktorá je tvorená tmavou dolinou v obkolesení lesa. Z Ružomberka sa k vodopádu dostanete aj po cyklotrase.

V lete vodopád vytvára priezračný závoj padajúcej vody. Pohľad na ňu pôsobí upokojujúco, ako balzam na dušu. Vzhľadom k tomu, že je relatívne skrytý v doline, výhľady od neho ale ani veľa prenikajúceho slnka nečakajte. O to príjemnejšie je ale toto schladenie počas najhorúcejších mesiacov v roku. V zime sa scenéria úplne mení. Z vodopádu sa stáva nádherný ľadopád, ktorý patrí medzi čoraz viac vyhľadávané v komunite lezcov ľadu.

Okrem turistov môžete stretnúť aj hľadačov pokladov. Hovorí sa totiž, že neďaleko Brankovského vodopádu ukryl Jánošík svoje poklady. Zatiaľ ich nikto nenašiel, takže šanca na ich objavenie tu ešte stále je. Keď budete na Donovaloch alebo v Ružomberku a budete hlavným ťahom prechádzať, urobte si čas a zastavte sa na tomto krásnom mieste. Aj si oddýchnete od šoférovania, aj objavíte krásnu časť našej krajiny.

Ešte lepší nápad je zarezervovať si ubytovanie v okolí Brankovského vodopádu. Nakoľko je v Nízkych Tatrách mnoho možností na turistiku, aktívny i pasívny oddych či aj nejaký ten výlet po stopách histórie a umenia, bola by škoda neostať aspoň na pár dní. Kliknite na stránku ubytovanie Ružomberok, určite nájdete vhodný nocľah pre seba aj Vašu rodinu či priateľov.

Národný park Veľká Fatra ukrýva množstvo zaujímavých turistických cieľov – jedným z nich je určite zatiaľ pomerne málo známy Vodopád v Došnej. Ak sa pýtate, kde sa tento skvostný prírodný úkaz nachádza, odpoveď musíte hľadať v chotári obce Belá – Dulice. Pôvabný, viacstupňový vodopád je ukrytý na konci Belianskej doliny, kde jeho vody stekajú po bralách z výšky šiestich metrov.

Výborným východiskovým bodom je obec Belá – časť Dulice. Najlepšie je začať z Chaty Havranovo a tento nenáročný výlet zvládnu aj Vaše detičky. Musíte sa však pripraviť na dlhšiu trasu, ktorá Vám s prestávkami bude trvať približne 4 hodiny. Trasa z obce Vám potrvá približne 3,5 hodiny, odtiaľ to už ľahkým krokom prekonáte za 25 minút. Ak si chcete čas skrátiť na polovicu, odporúčame využiť bicykle.

Vodopád sa nachádza vo výške 745 m n. m. a vytvoril ho jeden z bočných prítokov Belianskeho potoka. Najmohutnejší býva počas jari, kedy mu topiaci sa ľad pridáva na mohutnosti a intenzite. K vodopádu vedie žlto značný turistický chodník priamo z obce Belá – Dulice. Odtiaľto sa vydáte smerom k Ústiu Slávkovej doliny a na rázcestí budete pokračovať vpravo po zelenej značke smerom na Vlkološte, Šindelnú až dorazíte do Vášho čiastočného cieľa Chata Havranov. Tu si dajte prestávku a posilnite sa výbornou kapustnicou. Smäd zaženiete čapovanou kofolou.

Najedení a napojení pokračujte vo Vašom putovaní 1,3 km až dorazíte do cieľa. Kaskádovitý vodopád má tri medzistupne a prerezáva sa skalnou bránou pôsobiacou silným dojmom. V zime sa môžete tešiť na zamrznutú nádheru, ktorá sa len tak nevidí. Ponad vodopád vedie pomerne nová zvážnica do Došnej doliny. Vyplatí sa zájsť ešte o kúsok ďalej, kde nájdete pekné bralá a skalné útvary. Zvyšnú energiu môžete využiť na túru k Rozhľadni na Kalníku, ktorá stojí neďaleko odbočky na Jasenskú dolinu.

Turiec však ponúka aj nevšedné zážitky spojené so športom a návštevou historických pamiatok. Turistiku spojte s výletom do Martina, nášho hlavného centra národného a kultúrneho života. Za návštevu tu rozhodne stojí Múzeum slovenskej dediny – Jahodnícke háje a Slovenské národné múzeum. Ak plánujete pobudnúť v Martine dlhšie, nocľah si rýchlo a jednoducho zarezervujete na našej stránke ubytovanie Martin. Určite si vyberiete z bohatej ponuky apartmánov a chalúp.

Jelení vodopád nájdete v Čutkovskej doline v Národnom parku Veľká Fatra. Čutkovská dolina je prístupná z mestskej časti Černová v Ružomberku. Dolina je veľmi obľúbená u rodín s deťmi, aj keď nie je veľmi známou. Jelení vodopád je druhým najvyšším vodopádom Veľkej Fatry a jeho malebnosť a okolitá príroda Vás zaiste očaria. Vyberte sa na tento nenáročný výlet a presvedčte sa sami.

Na Jelení vodopád sa dostanete turistickým chodníkom z Černovej alebo od Koliby u dobrého pastiera povyše. Tu môžete zaparkovať aj svoje auto. Čutkovskou dolinou vedie cesta najprv asfaltová a neskôr sa mení na spevnený terén. Je vhodná aj pre bicykle či kočíky. Len posledný úsek k vodopádu je do kopca. Je to asi 15 minút po lesných schodoch, ktorých je spolu 84.

Čutkovskou dolinou vedie náučný chodník nazývaný „Známa-Neznáma Čutkovská dolina“. Informačné tabule Vám prezradia všetko o miestnej faune a flóre, informácie sú doložené aj obrázkami zvierat a rastlín. K vodopádu Jelení je to približne 4 kilometre. Na prechádzke môžete obdivovať Čutkovský potok, vodnú priehradu Čebraď alebo sa osviežiť pri studničke.

Jelení vodopád je tvorený prítokom Jelenieho potoka do Čutkovského. V mieste stretania naberá voda silu a padá dolu skalnatým povrchom. Výška vodopádu dosahuje 24 metrov a jeho najvyšší bod leží v nadmorskej výške 824 m n. m. Najkrajší a najsilnejší je samozrejme v období topenia ľadov a po výdatných dažďoch. Jelení vodopád je deštrukčným typom vodopádu, čo znamená, že časom mení sklon, výšku a zmenšuje sa aj prítok vody.

Ak budete mať chuť vo výlete ešte pokračovať, môžete ešte navštíviť neďaleké Jamišné vodopády, ktoré sa nachádzajú na odbočke Čutkovskou dolinou alebo pokračovať na koniec doliny až k Tiesňave za dierou nazývanej aj Čutkovským kaňonom. Z doliny Čutková sa viete dostať aj do Hrabova respektíve vedľajšej Hrabovskej doliny. Môžete tiež vyjsť k známemu skanzenu Vlkolínec.

Cestou od vodopádu Jelení sa Vaše deti môžu ešte vyšantiť na ihrisku pri kolibe, pozrieť si zvieratká na farme, či navštíviť zábavný park Obrovo. Dolina je ako stvorená na príjemnú dovolenku. Ponúkame Vám ubytovanie v blízkosti Jelenieho vodopádu, či ubytovanie Veľká Fatra na našom portáli. Rezervujte si Vašu rodinnú chatu, apartmán, či penzión už dnes.

Vajskovský vodopád padá na toku Vajskovského potoka, ktorý preteká jednou z najkrajších dolín Nízkych Tatier. Je ňou Vajskovská dolina. Tá ponúka mnohé atraktívne možnosti turistiky, cykloturistiky, člnkovanie na jazere i krásne prechádzky tichým lesom. Jedna taká Vás dovedie aj k 9 m vysokému Vajskovskému vodopádu, ktorý sa nachádza vo výške 1 200 m n. m. Dolina je atraktívna počas celého roka a jej výhodou je, že nie je turistami veľmi preplnená, nakoľko leží mimo hlavných turistických trás.

Vodopád je nádherný v každom ročnom období, avšak ako každý iný, najvýraznejší je v období po výdatných dažďoch a pri topení snehu. Čo je preň charakteristické? Závoje vody padajúcej z výšky, ich hukot a krásna, v niektorých obdobiach až divá vegetácia. Panenská príroda prenádhernej Vajskovskej doliny ho dobre chráni a ukrýva. Nájdete ho až na jej úplnom konci. Pri prechádzaní dolinou robte aj prirodzený hluk, v hojnom počte sa na týchto miestach totiž vyskytujú medvede. Dokonca tu v minulosti boli vypustené prvé kamzíky, ktoré sem premiestnili z Vysokých Tatier.

K vodopádu sa dostanete z obce Dolná Lehota. Odtiaľ Vaše kroky povedú po 13,5 km dlhom turistickom chodníku, ktorý končí práve pri Vajskovskom vodopáde. Jedná sa o kráčanie po asfaltovej ceste, ktorú opustíte približne 1,5 km od vodopádu. Tam už budete pokračovať cez lesík a lúku. A či už to vezmete po svojich, alebo budete šliapať do pedálov bicykla, je len a len na Vás. Vzhľadom k terénu sa túra radí medzi nenáročné. A určite ju odporúčame absolvovať aj v zime, kedy je na vodopád krásny ľadový pohľad.

Upozorňujeme, že vzhľadom k pohybovaniu sa v Národnom parku Nízke Tatry je zakázané klásť oheň, stanovať či zbierať lesné plody. Tie nechajte zvieratkám a Vy sa len dívajte všade navôkol, čo Vám naša krásna matka prírody ponúka. Dýchajte čerstvý vzduch, užívajte si ticho a zvuky lesa. Celé okolie je krásne, preto by bola škoda prísť len na jeden deň. Nájdite si vhodné ubytovanie blízko Vajskovského vodopádu, napríklad na stránke ubytovanie Dolná Lehota alebo ubytovanie Krpáčovo a naplánujte si viacero výletov. Vezmite so sebou aj rodinu či priateľov, zažijete skutočné dobrodružstvo.

Predajnianske vodopády sa nachádzajú v katastri obce Predajná v Breznianskom okrese. Kaskádovité vodopády potoka Čelno sa pýšia nie jedným ale dvomi tokmi, na jednom z nich vzniká prepad s výškou 5 m, druhý je len polovičný. Od roku 1991 sú prírodnou pamiatkou, územie s rozlohou 11,7 ha spadá pod správu štátnej ochrany prírody Poľana. Ochrana sa vzťahuje nielen na vodopády, ale aj na skalné moria a zachovalé rastlinné a živočíšne spoločenstvá, ktoré sú dôležité z náučného, vedeckého aj ekologického hľadiska.

Nad vodopádmi nájdu turisti aj jednu technickú pamiatku. Kelemenov tunel na lesnej ceste je slovenskou raritou. Vznikol už v roku 1928, kedy sa úzka lesná cesta v doline Predajnianske Čelno prispôsobovala na odvoz dreva konskými poťahmi. Na jednom mieste nebolo možné do strmého svahu zasekať cestu a tak bol prerazený 280 cm široký tunel. Meno mu prenechal jeho autor, Ing. Vojtech Kelemen, vtedajší riaditeľ Štátnych lesov Banská Bystrica. V roku 1971 prešiel tunel rekonštrukciou a bol zväčšený na výšku 435 cm, šírku 440 cm a dĺžku 41,5 m, čím sa prispôsobil na prejazd automobilov.

Nenáročný výlet k Predajnianskym vodopádom zvládnu aj deti. Prechádzku sa oplatí absolvovať aj v zime, kedy sa tvoria jedinečné ľadopády. K vodopádom vedú značené trasy ako z Predajnej (približne 11 km) tak aj z obce Lopej (približne 9 km). Tešiť sa môžu aj cyklisti, ktorí sa k vodopádom dostanú po značenej cyklotrase s názvom "Popod Hrb až na Štopm".

Ubytovanie v blízkosti Prednianskych vodopádov je orientované skôr na chaty a chalupy, môžete sa po nich poobzerať napríklad v Osrblí či Hornej Lehote. Ak hľadáte apartmány, do našich filtrov zadajte obec Valaská. Ak sa ubytujete v chatách v Bystrej, budete to mať blízko aj do Bystrianskej jaskyne.

Jamišné vodopády mnohí poznajú aj pod starším názvom Nižný a Vyšný Pálenický vodopád. Oba Jamišné vodopády sa nachádzajú v malej Jamišnej doline, do ktorej je prístup zo známej Čutkovskej doliny v okrese Ružomberok. Jamišná aj Čutkovská dolina patria do pohoria Veľká Fatra. Jamišné vodopády vytvoril ľavostranný prítok Čutkovského potoka. Pohľad na krásne Pálenické vodopády si môžete vychutnať v ktoromkoľvek ročnom období.

Na Pálenické či Jamišné vodpády sa kľudne vyberte aj s deťmi, je to nenáročná túra vedúca po asfaltovej a spevnenej ceste a len kúsok vedie lesným chodníkom. Túra je vhodná aj pre cyklistov. Zaparkovať môžete na začiatku Čutkovskej doliny pri kolibe. K Jamišným vodopádom to odtiaľto máte asi 4 kilometre.

Čutkovskou dolinou vedie náučný chodník. Informačné tabule Vám prezradia všetko o tunajšej faune a flóre. Približne po 3,5 kilometri odbočíte na rázcestí doľava k Nižnému Jamišnému vodopádu. So svojou výškou 12 metrov je vyšší a mohutnejší ako jeho kolega Vyšný Jamišný vodopád. Ten meria len 5,5 metra.

Okolie Jamišných vodopádov je porastené bukovým lesom, ale ovzdušie aj zeleň tu pripomína prales. Jamišná dolinka je divoká a trochu nedotknutá, keďže väčšina turistov pokračuje ďalej na známejší Jelení vodopád.

Cestou nazad od Vyšného Jamišného vodopádu si všimnite skalné brehy potoka, oddýchnite si na niektorom odpočívadle alebo sa osviežte vodou zo studničky. Váš výlet môžete zakončiť na ihrisku pri kolibe, popozerať zvieratká na tunajšej farme alebo navštíviť park Obrovo. Vedľajšia dolina Hrabovo má pre Vás k dispozícií aj cyklopark Bike Park Malinô Brdo, ktorý sa v zime mení na lyžiarske stredisko.

Národný park Veľká Fatra ponúka výlety a turistiku pre každého. Či si vyberiete vodopády alebo turistické chodníčky, dovolenku si tu naozaj užijete. Ponúkame Vám ubytovanie v blízkosti Jamišného vodopádu, či ubytovanie Ružomberok na našom portáli. Čutkovo aj Hrabovo sú ideálnymi destináciami na dovolenku pre turistov i pre rodiny s deťmi.

Necpalské vodopády padajú na toku Necpalského potoka. Ten preteká Necpalskou dolinou, ležiacou v pohorí Veľká Fatra. Turisti si výlety veľakrát kombinujú, a ich trasa vedie aj do Blatnickej a Gaderskej doliny. Smerom proti prúdu potoka sa neraz vydávajú na vrchol Ploskej. Nech už z ktorejkoľvek strany, k vodopádom ich kroky smerujú celoročne. Dĺžka trasy ako aj jej náročnosť závisí na bode, z ktorého štartujete.

Najčastejšie je východiskovým bodom obec Necpaly. Odtiaľ to trvá k vodopádom približne dve hodiny, pridŕžajúc sa modrej turistickej značky. Po tej istej farbe, avšak z opačného smeru, zhora, môžete k vodopádom zísť z hrebeňov Veľkej Fatry. Od horskej Chaty pod Borišovom Vám to bude trvať približne o pol hodinu kratšie. V prípade druhej spomenutej prístupovej cesty si dajte v zime pozor na lavínové zosuvy snehu. Medzi horskou chatou a obcou Necpaly vedie takmer celý čas asfaltová cesta, ktorá ponúka nenáročnú turistickú prechádzku, ale môžete ju absolvovať aj na bicykli. Hneď pri ceste sa nachádzajú vodopády Revúcky mlyn a Druhý resp. Dolný Necpalský vodopád, k ostatným už musíte zísť z hlavnej cesty.

Ako sme už v úvode spomínali a z názvu to koniec-koncov aj vyplýva, vodopádov je viacero. Prvý z vodopádov doliny je približne 4 m vysoký Vodopád Revúcky mlyn. Ten je zo všetkých najvýraznejší a nachádza sa v časti Balcierovo. Za ním nasleduje približne 1,2 m vysoký Malý Necpalský vodopád, ktorý leží v mieste, kde do Necpalského potoka ústi potok Prierastlé. Ďalším v poradí je približne 2 m vysoký Dolný Necpalský vodopád, pre ktorý sa používa aj názov Druhý Necpalský vodopád. Skupinku uzatvára približne 4,5 m vysoký Prvý Necpalský vodopád, pre ktorý sa používajú taktiež názvy Horný Necpalský vodopád a Veľký Necpalský vodopád. Poriadny chaos v názvoch, však? Veru, aj domáci si museli dlho zvyknúť na to, ktorý vodopád sa ako volá.

Či už sú názvy zmätočné alebo nie, pohľad na vodopády rozhodne stojí za to. Pohľadajte si vhodné ubytovanie v okolí Necpalských vodopádov, napríklad na stránke ubytovanie Necpaly a príďte sa nimi pokochať na vlastné oči. Pobyt pri nich upokojuje, pohľad na ne oslobodzuje. Kto nezažil, neuverí. Obujte si turistické topánky a hor sa do malebnej a prekrásnej Necpalskej doliny.