Zrúcaniny v Drienčanoch

V malebnej obci Drienčany v okrese Rimavská Sobota, v rodisku známeho rozprávkara Pavla Dobšinského, nájdete zrúcaniny hradu vybudovaného v 13. storočí. Hoci sa z hradu zachovali len minimálne pozostatky jeho múrov, kedysi stredoveké sídlo je opradené rôznymi historkami a povesťami k jeho zániku. Láka Vás spoznávať tajomné zákutia? Vydajte sa nájsť hradný vrch a prezrite si zvyšky zrúcaniny Drienčanského hradu.

K hradu sa dostanete priamo z obce Drienčany. Zrúcanina sa nachádza na okraji obce na vyvýšenom hradnom vrchu. K hradu Vás nasmeruje informačná tabuľa v obci. Niektorí z miestnych obyvateľov pamätajú legendy o vytopení hradu Huňadyho vojskami. Hrad však podľa existujúcich zdrojov spustol až v 17. storočí. Od tohto času postupne chátral až jeho posledné zvyšky hradných múrov obrástla bohatá vegetácia. Zrúcanina hradu sa nachádza v blízkosti bývalého kameňolomu. Jedna z historiek spomína práve pracovníkov kameňolomu, ktorí odpálením dynamitu prerazili múry pivníc, už vtedy spustnutého hradu. Vraj v nich našli víno tak staré, že už nebolo ani tekuté. Na lúke hradného vrchu je stále počuť na niektorých miesta počas chôdze dunivý zvuk. Aj táto skutočnosť má byť dôkazom hradných pivníc, ktoré však už nie sú nijako prístupné.

Ak Vás lákajú staré hrady a zrúcaniny, máme pre Vás pár tipov okolí. Nevynechajte Hrad Sobôtka v Rimavskej Sobote či Hrad Blh v neďalekej obci Veľký Blh. Hoci sa zachovali len zvyšky múrov, ktoré sotva pripomínajú kedysi majestátne hrady s obrannými hradbami, tieto miesta majú najmä pre milovníkov zrúcanín stále svoje čaro. 

Do histórie Vás vtiahne aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, ktoré je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Nahliadnite na stále expozície ako História umenia či Etnológia, ktorá sa venuje viacerým celkom ľudovej kultúry v regióne Gemer. Vyberte si ubytovanie v blízkosti Drienčanského hradu a spoznajte krásne zákutia. Zarezervujte si moderný apartmán alebo útulný penzión a užite si Váš výlet.

Hrad Blh, nenápadná zrúcanina ležiaca vo výške približne 400 m n. m. je ukrytá pred zrakmi návštevníkov uprostred bývalej Čiernej obory, ktorá je dnes súčasťou zvernice Teplý Vrch. Zvedaví turisti budú po výstupe k ruinám hradu očarení krásnym výhľadom na obec Veľký Blh, okolitý okres Rimavská Sobota a vodnú nádrž Teplý Vrch. Z hradného areálu, ktorý pozostával z dvoch palácov, štyroch bášt a niekoľkých domov sa nám do dnešných dní zachovali len dva pásy kamenných hradieb, náznaky budov a cisterna na vodu. Miesto ale napriek tomu dýcha históriou a Vy môžete naplno využiť svoju fantáziu, keď si v hlave budete vytvárať obrázky hradných siení dávnej minulosti.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1323. Odvtedy bolo miesto sídlom viacerých známych i menej známych uhorských šľachticov. Dôležitú úlohu zohral počas husitských aj protihabsburských povstaní a jeho majitelia hradný areál neustále opevňovali. V čase svojej najväčšej slávy bol hradný komplex značne veľký a mal rozmery 150 x 70 m. Po potlačení povstaní začiatkom 18. storočia ostal hrad, žiaľ, nenávratne zničený.

K ruinám hradu sa dnes dostanete od vodnej nádrže Teplý vrch alebo zo zvernice s rovnakým názvom. Mimochodom, chránený zverník má rovnako zaujímavú históriu. Bol zriadený už v 18. storočí a je prvým na území dnešného Slovenska, kam bol dovezený daniel škvrnitý pôvodom zo Stredomoria a juhozápadnej Ázie. Posledným neštátnym vlastníkom zvernice bol bulharský cár Ferdinand Coburg, známy poľovník a cestovateľ. V zvernici pokračujú v tradícii chovu danielov, ku ktorým sa v súčasnosti pridružil tiež chov muflonej zveri. Vzácnosťou okolitého lesa je aj dub Márie Széchyovej, ktorý je približne 300 rokov starý. Pri prechádzke lesom neprehliadnite ani jedinečnú sekvoju mamutiu.

Výstup k zrúcanine je nenáročný a trvá približne 5 minút. Ak sa radi nechávate vtiahnuť do histórie prostredníctvom návštev starých hradov, nevynechajte túru na zrúcaniny v okolí. Navštíviť môžete neďaleký Drienčanský hrad alebo Hrad Sobôtka v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota a okolie Vám ponúkajú krásne prírodné zákutia aj zaujímavé múzeá. Vyberte si ubytovanie v blízkosti Hradu Blh a vyrazte na výlety za dobrodružstvom po celom regióne.

Kedysi majestátna turecká vodná pevnosť, dnes nenápadná, zubom času poznačená zrúcanina. Hrad Sobôtka, nemý pamätník Osmanskej ríše, je situovaný v Rimavskej Sobote, na pravom brehu rieky Rimavy, v Rimavskej kotline. Z veže chránenej štyrmi baštami, kasární, mešity a ďalších obytných a hospodárskych budov tu dnes zostali už len sotva poznateľné kamenné múry zarastajúce vegetáciou. Napriek tomu má toto miesto svoje nezvyčajné, históriou dýchajúce čaro.

Rimavská Sobota bola v 16. storočí súčasťou Osmanskej ríše. Práve tu, na zrúcanine pôvodného husitského hradiska, si v roku 1555 Turci postavili jednu zo svojich najsevernejších pevností. Prirodzenú ochranu vodnému hradu tvorila rieka Rimava. Tradičné opevnenie vytvárali drevené koly utesnené utlačenou hlinou. Stredobodom hradu bola veža chránená štyrmi baštami. V okolí sa nachádzali vojenské kasárne, mešita a viacero hospodárskych a obytných budov.

Zaujímavosťou je, že pevnosť mala v časoch svojho rozmachu slúžiť aj ako pokladnica. Traduje sa, že obce sem privážali dane, ktoré im Turci vyrúbili za to, že ich sídla nezničili. V hrade vraj dokonca svojho času sídlil správny okres. Po skončení tureckých bojov hrad stratil svoj význam a rokmi spustol do dnešnej podoby.

Prístup k zrúcanine je časovo nenáročný. Z Rimavskej Soboty sa autom vyberiete na mestskú časť Sobôtka. Z neďalekého parkoviska zájdete až k pozostatkom hradných múrov za niekoľko minút. Keďže hrad mal charakter vodnej pevnosti, nachádza sa bezprostredne pri rieke Rimava. Prístupová cesta však nie je upravená.

Ak radi objavujete miesta s atmosférou čias dávno minulých, počas svojho pobytu v Rimavskej Sobote určite nevynechajte ani výlet k zrúcanine takmer zabudnutého Hradu Sobôtka. A ak Vám toto miesto učaruje, vyberiete sa aj k neďalekej zrúcanine Hradu Hodejov alebo k Hradu Blh. Po zaujímavej ceste históriou si zaslúžený odpočinok vychutnáte na pláži Vodnej nádrže Teplých vrch alebo na Termálnom kúpalisku Kurinec – Zelená voda. Dovolenkový plán máme pripravený, začnite si hľadať ubytovanie v blízkosti Hradu Sobôtka. Ubytovanie v Rimavskej Sobote a v okolí Vás pohostinnosťou zaručene nesklame.

Pozývame Vás na výlet do 13. storočia. V tom čase sa severne od obce Rákoš, v okrese Revúca vypínal majestátny gotický hrad. Išlo o strategicky umiestnenú stavbu, ktorá slúžila na ochranu tohto územia pred mongolskými vpádmi. Dnes existenciu Hradu Rákoš dokazujú len neúprosným zubom času a silou prírody poznačené kamenné múry, pozostatky klenby a stopy po strážnej budove.

Gotický hrad pochádza z 13. storočia. O jeho vybudovanie sa zaslúžil veľkomožný pán Detrik z rodu Ákošovcov. Týmto počinom nadviazal na politiku Bela IV., ktorý po devastačných mongolských vpádoch podporoval výstavbu obranných hradov v Uhorsku. V druhej polovici 14. storočia bol hrad opustený a začal chátrať. O jeho obnovenie sa neskôr na krátky čas zaslúžili Bubekovci. Definitívne bol hrad opustený od 16. storočia. Vplyvom času a prírody za 5 storočí schátral do dnešnej podoby.

Obzvlášť zaujímavá bola architektúra hradu a dômyselné využitie prirodzenej dispozície terénu. Prírodou vytvorené skalné lavice a bralá boli priamo zakomponované do samotnej stavby ako obranné prvky alebo steny objektu. Dominantou hradu bol lichobežníkový palác, ktorého severnú stranu chránila hlboká priekopa. Kamenné podložie hradu však znemožnilo výstavbu studne a tak tu ako zdroj pitnej vody slúžila cisterna.

Ak sa pri svojich potulkách Slovenským rudohorím dostanete až do nenápadnej obce Rákoš, určite neobíďte jedinečné miesto, ktorému stáročia dozadu dominoval impozantný hrad. Urobte si prechádzku ku kamenným múrom, ktoré boli nemými svedkami vpádov mongolských vojsk do Uhorska. Výlet sem si môžete spojiť s turistikou v Národnom parku Muránska planina, s prechádzkou k známemu Muránskemu hradu alebo s odpočinkom v neďalekom Rekreačnom areáli Predná Hora.

Nájdite si ubytovanie v blízkosti Hradu Rákoš a nechajte sa zlákať jedinečnými zážitkami. Vyberte si z ponuky ubytovania Muráň alebo ubytovania v Revúcej na našom portáli a naplánujte si dovolenku, na ktorú budete spomínať po celý rok.

Ak sa rozhodnete navštíviť región Gemer, máte jedinečnú možnosť uvidieť pozostatky jedného z najstarších slovenských hradov. Hrad Gemer alebo aj Gemerský hrad sa nachádza na vyvýšenom pahorku nad rovnomennou obcou v nadmorskej výške 232 m n. m.

Hrad vznikol na mieste starého slovanského hradiska pravdepodobne koncom 11. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z konca 12. storočia. Pomenovanie dostal podľa svojho prvého majiteľa rytiera Gumura. Pôvodne drevozemný hrad zohral svoju prvú dôležitú rolu v bojoch proti Tatárom. V rokoch 1241 až 1242 bol prestavaný na pevnejší kamenný objekt vežovitého typu. Bol majetkom kráľa a plnil nielen strážnu a obrannú, ale aj významnú hospodársku úlohu.

Na rudy a lesy bohatý región Gemera sa pomerne rýchlo rozvíjal. V 14. storočí sa stal Gemer sídlom župy a bol druhým najväčším mestečkom regiónu s právom usporadúvať trhy. V 15. storočí boli cez rieku Slaná postavené dva mosty, na ktorých sa vyberalo mýto. Hrad, ktorý mosty strážil, nemal nikdy veľké rozmery. Išlo skôr o strážnu pevnosť obohnanú zemným valom. V 15. storočí bola stavba dobitá husitmi. V roku 1459 hrad späť dobil hrad kráľ Matej Korvín pričom ho zničil. Neskôr bol obnovený a niekoľkokrát zmenil majiteľa. V 16. storočí bol definitívne zničený v tureckých vojnách.

Ak si k nemu naplánujete výlet zistíte, že dnes z hradu veľa nezostalo. Pozornému oku návštevníka však neunikne hradné plató s konfigurálnymi vlnami po zničených stavbách. Z hradného kopca je krásny výhľad na okolie. Ak tam vystúpite, môžete sa dozvedieť niečo o preslávenej husitskej Panne Cinke. Alebo Vás skôr zaujme povesť o kráľovi Matejovi Korvínovi? Jeho pobyt na tomto mieste pripomína aj bronzová socha v životnej veľkosti. Zaujímavá je tým, že ide o jedinú sochu v Európe, ktorá zobrazuje panovníka s pracovným nástrojom.

Obdivovať je čo aj pod hradom. V 19. storočí vzniklo v meste evanjelické gymnázium, na ktorom študovali také významné osobnosti ako Janko Matuška, Ján Kalinčiak či Janko Kráľ. Jeden z najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu Samo Chalúpka, ovplyvnený týmto miestom, opisuje vo svojej básni ťažké protiturecké boje v regióne Gemera takto: Cendžia ostré šable, praskajú kopije a krv svojich synov zem slovenská pije.

Milovníkov histórie pravdepodobne zaujme aj príbeh neďalekého Hradu Jelšava. Alebo radšej navštívite jeden z najpôsobivejších slovenských hradov Krásna Hôrka? V horúcich letných dňoch určite neodmietnete chladivé osvieženie vo vlnách Vodnej nádrže Teplý vrch či člnkovanie na najchladnejšej slovenskej priehrade Palcmanská Maša. Jedinečným prírodným úkazom, ktorý stojí za návštevu je nádherná Ochtinská aragonitová jaskyňa. 

Tento úžasný región Vám poskytne viaceré možnosti, kde môžete skloniť svoju hlavu a oddýchnuť si pred ďalším nádherným dňom. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Gemerského hradu. Osloví Vás ponuka romantických chát Gemer, alebo radšej uprednostníte pohodlné a cenovo prístupné apartmány Gemer? To už necháme len na Váš výber.

Ak patríte medzi aktívnych ľudí, ktorí majú radi turistiku, históriu a krásne výhľady, odporúčame Vám návštevu starého Jelšavského hradu. Hrad sa nachádza na kopci uprostred lesa, neďaleko mesta Jelšava, v regióne Gemer, okrese Revúca, v nadmorskej výške 477 m n. m.

K hradu sa dostanete tak, že po opustení mesta odbočíte pred magnezitovými závodmi doľava. Pokračujte približne 1 km na miesto, kde sa cesta rozvetvuje. Tu je možné zaparkovať auto. Modrá turistická značka Vás zavedie až k zrúcanine hradu. Výstup Vám potrvá približne 30 – 40 minút. Rátajte s prevýšením 133 m. Túru zvládnu aj rodiny so staršími deťmi. Nádherné výhľady na údolie a mesto Jelšava sú za pekného počasia tou najkrajšou odmenou za vynaloženú námahu.

Starý Hrad Jelšava nebol veľký. Rozkladal sa na ploche približne 60 x 20 m. Jeho dominantou bola štvorhranná veža s pôdorysom 10 x 10 m, ktorá mala až 3 m široké múry. Hrad obklopovalo opevnenie s polkruhovitou vežičkou z lomového kameňa. Cesta do hradu viedla ponad priekopu a bola chránená palisádami.

O výstavbu hradu sa zaslúžil palatín Lenstach Jolsvai z rodu Ratoldovcov. Hrad bol postavený v 14. storočí. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza až z roku 1421. V 15. storočí zohral hrad významnú úlohu v bojoch s vojskami Jána Jiskru a bratríkmi. Tieto udalosti ho však vážne poškodili. V roku 1461 ho obnovili Perényiovci. Význam hradu postupne zanikal a centrom hospodárskeho i spoločenského života sa postupne stal neďaleký Muránsky hrad. Definitívny zánik Jelšavského hradu pravdepodobne spôsobili ťažké boje s Turkami v roku 1566. Túto dramatickú historickú udalosť popisuje vo svojej básni aj známy slovenský poet Samo Chalúpka, ktorý študoval na neďalekom gemerskom evanjelickom gymnáziu.

Ak sa nachádzate v tomto regióne, určite si nenechajte ujsť návštevu neďalekej jedinečnej Ochtinskej aragonitovej jaskyne, ktorú prichádzajú obdivovať turisti z celého sveta. Bola objavená náhodou pri razení prieskumnej banskej štôlne a obsahuje jedny z najkrajších aragonitových výzdob na svete. Možno Vás svojou históriou a vzhľadom zaujme Hrad Štítnik. A ak patríte medzi obdivovateľov technických pamiatok, nevynechajte zo svojich plánov návštevu Slavošovského tunela. Po zaujímavých výletoch po hradoch a jaskyniach Vám možno dobre padne aj osvieženie na letnom Kúpalisku v Revúcej.

Hovoríte si, že by ste chceli navštíviť všetky tieto zaujímavé miesta? Jeden deň Vám na to nebude stačiť. V takom prípade možno oceníte ponuku našich ubytovateľov. Zarezervujte si už teraz ubytovanie v blízkosti Hradu Jelšava. Je len na Vás, či si vyberiete útulné chaty a chalupy alebo uprednostníte pohodlné apartmány v Jelšave.