Hrady v Bielych Karpatoch

Hrad Beckov pozná asi každý z Vás. Pokiaľ ste cestovali autom či vlakom cez Považie, jeho majestátne hradby na skalnom brale ste mohli vidieť aj spoza okna. V údolí rieky Váh a na okolitých vrcholoch je hradov viac než dosť, jeden z nich Vám predstavíme aj teraz.

Hrad Beckov leží v blízkosti hlavného dopravného ťahu vedúceho z Bratislavy do Žiliny. Vďaka skvelej polohe je mimoriadne vyhľadávaný. Tomu prispieva aj neprehliadnuteľné hradné bralo, hrdo sa týčiace široko ďaleko. Stačí odbočiť pri Novom Meste nad Váhom, prejsť pár kilometrov a ste na mieste.

Ako hrad vznikol? Na výber máte viacero verzií, môžete si vybrať tú, ktorá sa Vám páči viac. Jedna z legiend hovorí, že hrad dostal do daru kniežací šašo Becko. Ten ako jediný dokázal svojho pána Stibora rozosmiať. Stibor mu sľúbil, že splní každé šašovo prianie. Becko nebol trochár, rovno si zažiadal celý hrad. Stibor slovo dodržal, no hrad sa mu tak zapáčil, že vyvážil Becka zlatom a hrad od neho odkúpil. Pod jednou podmienkou. Hrad musel niesť šašovo meno. Odvtedy sa volá Beckov.

Historická verzia prichádza s iným sledom udalostí. Hradné bralo malo mimoriadne výhodnú strategickú pozíciu. Popri Váhu viedla dôležitá obchodná cesta a navyše priamo cez Váh viedol aj brod, spájajúci oba brehy. Prvýkrát sa o hrade píše v roku 1208. Dedina pod ním sa už volala Beckov, hrad mal iný názov. Volali ho hrad Bludište. Usporiadanie jeho vnútorných budov bolo mimoriadne komplikované a tento názov ho úplne vystihoval. O niečo viac ako 100 rokov sa dočkal svojej kamennej podoby. Takto vynovený hrad bol veľmi dôležitým obranným bodom, ktorý nezlomili ani Tatári v roku 1241.

Jedným z významných vládcov hradu bol predovšetkým Matúš Čák Trenčiansky. Vtedy dostal hrad nový systém opevnenia. O najväčší rast hradu sa však postaral ktosi iný. Kráľ Žigmund Luxemburský v roku 1388 daroval hrad svojmu vernému služobníkovi Stiborovi zo Stiboríc. Šľachtic ovládal hrady takmer celého Považia a v okolí ho považovali za viac ako kráľa. Stibor dal hradu romantickejší nádych. Učinil gotickú prestavbu a pristavil aj kaplnku. Hrad prešiel rukami mnohých majiteľov. Odolal zdrvujúcemu útoku Turkov a Tatárov v roku 1599, no zničil ho iný živel. Oheň. Od požiaru v roku 1729 hrad chátral a stali sa z neho ruiny.

Beckov je dodnes jednou z najzachovalejších zrúcanín na Slovensku. Bol citlivo a dôkladne zreštaurovaný, pričom múry sú na mnohých miestach zakonzervované. Hrad dýcha starobylou atmosférou. Na hradnom brale si môžete skúsiť zaliezť alebo sa okúpať v blízkom jazere Zelená voda. Okolie ponúka mnoho najrôznejších aktivít a priamo v dedinke Beckov nájdete ubytovanie podľa Vašej chuti. Bezprostredne pri hradnej skale leží príjemný penzión v budove historickej kúrie. Ubytovať sa budete môcť aj v niektorej z chát alebo na súkromnom priváte. Hrad budete mať pred očami keď budete vstávať a v noci si počas prechádzky pod hviezdami vychutnáte krásny pohľad na jeho osvetlené múry. Romantiku starých časov zažijete aj dnes.

Laugaricio. Latinský názov, ktorý pozná snáď každý Slovák. Táto dnes už takmer mŕtva reč sa v dávnych časoch dostala aj na naše územie a jedným z dôkazov je práve Trenčín. Konkrétne hradná skala, na ktorej sa týči jeden z najznámejších hradov vôbec. Jeho siluetu poznajú aj malé deti a bola by škoda nevedieť o ňom čosi viac.

Na hradnom brale stálo hradisko už dávnejšie. Na jeho mieste vznikol terajší hrad. Prvou bola rotunda a neskôr obranná veža. Prvé doložené údaje o existencií hradu pochádzajú už z 9. storočia, ide tak o hrad spomedzi tých starších. Ako jeden z mnohých hradov na Považí mal mimoriadne dôležitú obrannú úlohu. Ochraňoval celú západnú hranicu Uhorska.

Vráťme sa ešte v čase o niekoľko storočí dozadu. Na hradnom brale je doteraz zachovalý rímsky nápis z roku 179 hlásajúci víťazstvo Rimanov nad Germánmi. Celý hrad, vrátane tejto historickej vzácnosti mal pod palcom najznámejší panovník, pán Váhu a Tatier, Matúš Čák. Právom ho prezývajú Trenčianskym. Daroval hradu nové opevnenie a veža nesie jeho meno.

Nijaký vládca nežije večne. Ani Matúš Čák Trenčiansky. Hrad spravovali aj iné známe mená ako Žigmund Luxemburský či Štefan Zápoľský. Husitské výpravy zo západu a turecké útoky z juhu boli príčinou ďalšieho rozširovania hradu. V tomto období pätnásteho storočia vznikli aj rozsiahle hradby, ktoré na hrade nájdete dodnes. Dovtedy sa hrad vyznačoval hlavne gotickou vertikálnosťou, vplyvom prestavieb sa však hrad rozvíjal skôr v horizontálnom smere.

Žiaľ, skazu hradu spôsobil, ako to už býva zvykom, požiar. Ten zachvátil dokonca aj mesto. Písal sa rok 1790. Hrad na svoju obnovu musel počkať až do 19. storočia, kedy došlo ku konzervácii hradných múrov.

Z hradu sa stala len ruina. Po množstve opráv a dlhých rokoch prác je hrad dnes otvorený verejnosti. V jeho priestoroch toho nájdete viac ako dosť. Príťažlivá je obrovská obrazová galéria či expozícia dobového nábytku. Pokiaľ trpíte závratmi, odpustite si prehliadku Matúšovej veže. A Vy ostatní smelo na vrchol! Krásny pohľad na údolie Váhu, Považie, Považský Inovec a samozrejme celé mesto Vám vyrazí dych. Zbytočné písať niečo viac, toto musíte vidieť.

Po prehliadke hradu zapadnite do niektorej z kaviarničiek nočných trenčianskych uličiek. Príjemná atmosféra a nádych romantiky v meste módy je ako stvorená pre romantický víkend vo dvojici. Svoje dočasné hniezdočko lásky môžete nájsť v niektorom z hotelov či penziónov priamo v centre mesta. S priateľmi alebo rodinou si zase vyberiete z ponuky mnohých lacných privátov roztrúsených nielen v Trenčíne, ale aj blízkom okolí. Treba už len posledné. Vás.

Takmer s každým hradom sa spájajú dávne povesti, ktoré mnohokrát naháňajú hrôzu. Jedna z desivých historiek, ktorú určite poznáte, je o Alžbete Báthoryovej. Jej domovom bol práve Čachtický hrad. Zosnulej vládkyne hradu sa už báť nemusíte, čaká Vás len prekrásny výhľad a históriou dýchajúce hradby.

Čachtický hrad sa nachádza nad rovnomennou dedinkou Čachtice. Tie nájdete veľmi jednoducho. Nachádzajú sa na úpätí Malých Karpát, medzi mestami Nové Mesto nad Váhom a Piešťany.

Považie je notoricky známe vysokou koncentráciou hradov. Tie mali chrániť nielen obchodné cesty ale aj Uhorsko pred útokmi zo západu. Práve Čachtický hrad sa nachádzal v pomyslenej prvej línií. Postavený bol v roku 1260, hradný vrch bol však obývaný oveľa skôr.

Prvú veľkú udalosť zaznamenal hrad krátko po postavení. Už v roku 1273 musel čeliť masívnemu útoku českého kráľa Přemysla Otakara II. Mnoho hradov jeho vojskám padlo za obeť, no Čachtický hrad, aj keď s veľkými stratami, odolal.

Neskôr patril hrad viacerým vládcom, bezpochyby najznámejším bol Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti prevzal štafetu kráľ Žigmund, ktorý ho daroval svojmu oddanému pobočníkovi Stiborovi zo Stiboríc. Ten vlastnil až 15 hradov a oprávnene sa nazýval „pánom celého Považia“. Najznámejším hradom, ktorý vlastnil bol Beckov.

Od roku 1569 sa dostal ku vláde nad hradom rod Nádasdyovcov. Po smrti Tomáša Nádasdyho ho ovládla jeho žena, ktorá sa hradu chcela zbaviť. Predkupné právo na hrad využil jej syn František Nádasdy. Čachtické panstvo mu síce patrilo, no o dva roky ho čakala smrť a tak bola panovaním nad hradom poverená jeho manželka, bájna Alžbeta Báthoryová. Alžbeta sa vydávala už ako 15 ročná a je veľmi pravdepodobné, že trpela psychickými problémami. Jej stavu nepomáhala ani odluka od manžela, ktorý bol takmer neustále vo vojne. Samota mala na svedomí nárast sadizmu u známej grófky. Povráva sa, že jej raz slúžka pri česaní vytrhla vlas. Namosúrená grófka slúžku udrela tak, až ju poranila do krvi. Slúžkina krv dopadla na Báthoryovej tvár a tá mala pocit, že omladla. Začala masovo zabíjať mladé dievčatá pre ich krv, ktorá ju vraj robila mladšou. O život pripravila pravdepodobne 690 dievčat a mnohé z nich mučila. Tieto praktiky boli časom podozrivé a tak 2. januára 1611 usadla pred súd. Trestom jej bolo doživotné domáce väzenie, kde v lete 1614 zomrela. Jej pozostatky sú vraj pochované v niektorom z hradným múrov.

Hrad nečakala príliš ružová budúcnosť. Roku 1708 bol hrad dobytý vojskami Františka II. Rákociho a slúžil len ako väzenie až do roku 1799, kedy vyhorel. Odvtedy je opustený a chátra. Prešiel niekoľkými rekonštrukciami, tá najnovšia má skončiť v roku 2014. Návšteva hradu je určite zaujímavá, hlavne v prípade, že chcete vidieť drsnú vojenskú pevnosť stredoveku. Čachtický hrad bol bojovou pevnosťou a romantické architektonické výstrelky tu nemali miesto. Po rekonštrukcií budú niektoré časti dokonca zastrešené, uvidíte tak Čachtický hrad v celkom novom šate.

Aby ste si hrad vychutnali dostatočne, môžete sa ubytovať v tesnej blízkosti. Priamo pod jeho múrmi ležia dedinky Čachtice a Višňové. Obe Vám ponúkajú dostatok privátov a rodinných domčekov na prenájom, takže sa budete môcť zobúdzať so siluetou hradu za oknami. Ak hľadáte rušnejší život, v Novom Meste nad Váhom sa Vám rozhodne zapáči. K dispozícii sú tu aj hotely, penzióny alebo turistické ubytovne zaručujúce lacnú dovolenku. Pozrite sa na krásy Považia s nadhľadom z Čachtického hradu.

Na Slovensku je mnoho hradov a zámkov, ktoré sú vyhľadávanými turistickými atrakciami. Predstavíme Vám jeden, ktorého prehliadku si žiaľ nevychutnáte. Zaujme však svojou históriou a zvláštnou atmosférou, ktorá vyžaruje z jeho stáročných múrov.

Hovoríme o meste Ilava a Ilavskom hrade. Mestečko nájdete na Považí, na ceste medzi Žilinou a Trenčínom. Ide o územie Slovenska, ktoré malo v minulosti významné postavenie. Nachádza sa tu preto neobvykle hustá sieť obranných hradov, chrániacich naše územie zo západu. Jedným z týchto strážnych hradov je aj Ilavský hrad.

História hradu je opradená mnohými tajomstvami. Už len dátum samotného vzniku je viac ako nejasný. Známy slovenský historik Matej Bel sa domnieval, že hrad stál už počas panovania rodu Arpádovcov, medzi rokmi 1000 a 1300. Všeobecne sa uznáva, že bol postavený na prelome 11. a 12. storočia. Uhorský kráľ Gejza II. povolil rytierskemu rádu Templárov usadiť sa na Slovensku a tí si vybrali práve Ilavu. Iné zdroje považujú za správny rok vzniku 1431.

Nech to bolo s počiatkom hradu akokoľvek, v roku 1457 sa stal majetkom kráľa Mateja Korvína. Dlhé roky ho spravoval rod Zápoľských, následne rodina Ostrošičovcov. Z hradu vytvorili prepychové a luxusné sídlo, neskôr sa zamerali na zveľadenie opevnenia z dôvodu obáv pred Turkami. Vládca Matej bol obvinený z povstania a na hrad vstúpili cisárske vojská. Tie zničili hradné opevnenie a zasypali všetky priekopy.

Nastalo mierumilovné obdobie v histórií Ilavského hradu. Bol tu založený prvý kláštor rehole trinitárov v Uhorsku. Hrad upravili v štýle baroka a užívali ho až do roku ich odchodu. Zanechali tu opustenú budovu hradu, kostola aj nemocnice. Celý komplex odkúpil v roku 1855 uhorský štát. Zriadil tu krajskú trestnicu. Podobne je tomu až dodnes.

Ilavský hrad si nebudete môcť prezrieť ako hocaký iný. Sídli tu totiž štátny nápravnovýchovný ústav, ľudovo povedané väzenie. Súčasná podoba hradu je tak do veľkej miery tajomstvom, nakoľko je zakázané budovu fotografovať. Je tu približne 800 odsúdených, dozorcov a ostatného personálu. Prehliadku hradu si tak vychutnáte len v prípade vraždy či krádeže. O takýto výlet však zaiste nikto nestojí.

Ilavský hrad je známy, no pravdepodobne nebude tou atrakciou, pre ktorú tu budete cestovať. Pokiaľ budete chcieť spoznať krásnu okolitú prírodu, spravte si určite výlet do Trenčína.  Možností na ubytovanie je však dosť aj priamo v Ilave. Od turistických ubytovní, cez penzióny až po hotely. Na svoje si prídu aj priaznivci súkromných privátov. Stačí nabrať odvahu, nebáť sa neznámej lokality a vychutnať si netradičný pobyt.