Vrchy v Banskobystrickom kraji

V pohorí Veľkej Fatry sa týči vo výške 1 574,3 m n. m. jej tretí najvyšší vrch, Krížna. Je súčasťou podcelku Hôľna Fatra a vrchol je taktiež hranicou niekoľkých okresov a obcí. Stretávajú sa tu susediace okresy Banská Bystrica, Martin a Ružomberok, ako aj katastre obcí Blatnica, Liptovské Revúce a Turecká. Okrem toho, sa na vrchole raritne križujú až tri chodníky po červenej značke, vďaka čomu zrejme vrchol dostal aj svoj názov.

Keď vystúpite na vrchol Krížnej, ohúria Vás krásne panoramatické ďaleké výhľady. Dovidíte na Chočské vrchy, Kremnické vrchy, Malú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu, Štiavnické vrchy, Vtáčnik aj Západné Tatry. Práve výhľady sú jedným z hlavných dôvodov, prečo turisti Krížnu navštevujú. Na vrchole stojí taktiež oplotený vojenský objekt, vysielač. Podľa všetkého slúži ako navigačná stanica lietadiel. Neďaleko neho si môžete posedieť na lavičke, či prejsť sa popri informačných tabuliach. Tie popisujú okolie, vrátane jednotlivých kopcov.

Krížnu niekedy domáci volajú aj „matka všetkých lavín“. Dajte si preto v zimnom období pozor, svahy sú silne lavinózne. Tak nech sa z dobrodružstva nestane nešťastie. V lete je Krížna veľmi obľúbená aj medzi cyklistami. Vedie na ňu trasa z Horného Jelenca a Valentovej. Stačí Vám dobrý horský bicykel a sila v nohách, o zvyšok dojmu sa už postará okolitá príroda. Cez vrchol dokonca vedie aj veľmi obľúbená Cesta hrdinov SNP. Ďalej sa na ňu pripája Veľkofatranská magistrála.

Na vrchol sa peši dostanete niekoľkými trasami. Za najľahší výstup sa považuje ten po modrej turistickej značke, z obce Staré Hory. Zelená turistická značka Vás sem privedie smerom z Liptovských Revúc cez Rybovské sedlo. A napokon ešte červené turistické značky. Tými sa na Krížnu dostanete z Kráľovej studne (západ), Ploskej a Ostredku (sever) alebo z vrchu Zvolen vo Veľkej Fatre (východ). Ktorúkoľvek trasu si vyberiete, určite si výstup užijete. Rozličné trasy si môžete kombinovať aj s rozličným ročným obdobím, pre Krížnu neplatí žiadna sezónna uzávera.

Hoci výstup nepatrí medzi najzložitejšie, i tak netreba prípravu podceniť. Najdôležitejšie je, aby ste boli oddýchnutí, plní síl a energie. Najvhodnejšie teda bude zarezervovať si vhodné ubytovanie v okolí Krížnej, aby ste mohli vyraziť hneď ráno. Nič totiž nedokáže túru skomplikovať viac, ako počasie a neskorý štart. Vhodné ponuky nájdete napríklad na stránke ubytovanie Staré Hory. Prajeme Vám príjemný pobyt, priaznivé počasie a šťastný návrat z túry domov.

Sitno je so svojou výškou 1 009,2 m n. m. najvyšším vrchom pohoria Štiavnické vrchy. Leží v okrese Banská Štiavnica, v katastrálnom území obce Ilija. Vrch je opradený mnohými povesťami a bájami. Snáď každý pozná tú o Sitnianskych rytieroch, ktorí žijú v masíve Sitna a sú pripravení pomôcť národu vo chvíľach, keď mu bude najhoršie.

K Sitnu sa viaže ešte jedna zaujímavá povesť, ktorá sa týka obliehania hradu Tatármi patriacimi k Tureckej armáde. Tí dlho obliehali hrad s cieľom vyhladovať jeho obyvateľov. Keď už boli obrancovia hradu zúfalí, vzali posledné zásoby jedla, upiekli z nich koláč a ten zhodili z hradieb svojmu nepriateľovi. Spolu s koláčom poslali aj správu, že ešte mnoho ďalších rokov budú také výborné pokrmy jesť, načo sa Tatári dali na ústup a sklamane odišli. Predpokladali totiž, že správa je pravdivá a oni by ešte mnoho rokov museli čakať.

Masív Sitna patrí do povodia rieky Hron, kde sú odvádzané vody západných svahov. Južná a východná časť masívu svoje vody smeruje do rieky Ipeľ. Masív je na vrchole, ale i na viacerých svahoch odlesnený a predstavuje výraznú dominantu krajiny, ktorú si nemožno zmýliť s iným vrchom.

Sitno je považované za kolísku európskej horskej turistiky. Prvý turistický krúžok bol založený v roku 1860. Práve Sitniansky klub vyznačil prvý písomne doložený turistický chodník z Hodruše, cez Počúvadlianske jazero a Sitno, do Sklených Teplíc. K tejto akcii došlo v roku 1874, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Uhorska. Systém turistických značiek, ktoré sa používali na Sitne sa stal zaužívaným štandardom aj v okolitých krajinách, ale aj v Izraeli, Brazílii či dokonca na Filipínach.

Horáreň na Sitne bola v roku 1929 prestavená na turistickú Chatu Andreja Kmeťa, ktorú je aj dnes možné využiť. Pri výstupe Vás ako prvý uchváti nádherný výhľad. Je vidieť všetky okolité vrchy, okrem nich aj Pohronský Inovec, Tribeč, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Poľanu či Javorie. Ak je počasie priaznivé, uvidíte aj Nízke Tatry, Veľkú Fatru a tiež niektoré vrchy na území Maďarska, napríklad Matru.

Sitno je vyhláseným archeologickým chráneným územím. Boli tu nájdené pozostatky osídlenia ešte z čias praveku. Archeologické práce odkryli mohutné lužické hradisko na ploche 16 ha. Jednalo sa o najvyššie položené opevnené sídlo lužickej kultúry na území našej krajiny. Jeho história siaha do obdobia 1200 až 800 pred n. l., pričom toto osídlenie trvalo približne do začiatku nášho letopočtu. Následne, podľa ďalších nálezov, bolo Sitno opätovne osídlené v 11. – 12. storočí, kedy vzrástol význam Banskej Štiavnice vďaka ťažbe rúd. Z toho dôvodu tu bol v 13. storočí postavený Hrad Sitno, ktorého zrúcaninu je možné obdivovať dodnes. Okrem hradu sa na Sitne nachádza aj Pamätník Exnárovi, zakladateľovi partizánskeho oddielu Sitno a druhá najstaršia rozhľadňa na Slovensku. V tej sú nainštalované expozície archeologických nálezov z hradu i rozličné artefakty tunajšej fauny, flóry, minerálov a skalolezectva.

Sitno je miestom výskytu rôznych druhov chránených rastlín a živočíchov. Medzi živočíchy patrí najmä sitniansky srnec a krkavec čierny. Z rastlín je tu výrazné zastúpenie vegetácie skalných štrbín a stien na andezitoch, približne 300 foriem ruží (popísané už Andrejom Kmeťom) a výskyt teplomilných aj horských druhov rastlín (cesnak žltý, skalnica horská karpatská, ľalia zlatohlavá, kukurička chlpatá kríčkovitá).

Na vrchol Sitna vedie cesta z osady Rovne. Po modrej turistickej značke sa na vrchol dostanete z Prenčova alebo zo sedla Krížne s prechodom cez Tatársku lúku. Po zelenej turistickej značke môžete ísť od Počúvadlianskeho jazera cez Tatársku lúku alebo z obce Ilija s tým, že táto trasa sa neskôr napojí na už spomínanú modrú značku. Veľmi pekná trasa vedie zo Sv. Antona. Cestou môžete navštíviť aj malebný Kaštieľ Svätý Anton s múzeom. Niektoré trasy zvládnu bez problémov aj deti či seniori. Výstup je možný celoročne. 

Sitno a celé jeho okolie je kraj nabitý aktivitami a atrakciami, ktoré sa určite oplatí vidieť. Rozhodne Vám na to nebude stačiť jeden deň, možno ani dva. Odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v okolí Sitna a užiť si výlet so všetkými zaujímavosťami.

Ďumbier, ktorý sa týči do výšky 2 045,9 m n. m., je najvyšším vrchom Nízkych Tatier. Je súčasťou centrálnej časti geomorfologického podcelku Ďumbierske Tatry. Tvorí hranicu Žilinského a Banskobystrického kraja a zasahuje do katastrálnych území Brezno, Liptovský Ján a Horná Lehota.

Túra na Ďumbier patrí medzi najkrajšie, ktoré sa na Slovensku dajú podniknúť. Vydať sa na ňu môžu pokojne aj rodinky s deťmi, avšak vtedy je potrebné rátať s celodenným šliapaním. To samo o sebe nie je náročné, ale treba mať na pamäti, že celkovo musíte prekonať približne 1 000 výškových metrov. Zaujímavým spestrením a v neposlednom rade aj zľahčením výstupu je využitie lanoviek či prestávka na obľúbenej horskej Chate M. R. Štefánika či Kamennej chate pod Chopkom.

Na Ďumbier vedú trasy po štyroch turistických značkách. Po modrej trase pôjdete z Liptovského Jána a následne okolo chaty Štefánika. Po žltej trase pôjdete z Mýta pod Ďumbierom taktiež okolo chaty generála Štefánika, alebo z obce Vyšná Boca cez Králičku. Po zelenej trase pôjdete z Demänovskej doliny - Lúčok cez Širokú dolinu alebo z rekreačného strediska Tále a Trangoška okolo chaty Štefánika. No a napokon ešte červená trasa, tá Vás povedie Cestou hrdinov SNP po hlavnom hrebeni, z východu zo sedla Čertovica okolo Štefánikovej chaty, zo západu od vrchu Chopok cez Ďumbierske sedlo.

Po výstupe na vrchol si môžete spraviť turistami obľúbenú fotografiu pri drevenom slovenskom dvojkríži. Ten je tu ako symbol slovenskej hrdosti, nakoľko sa v okolitých horách odohrávali boje SNP. Na ich pamiatku sa pri neďalekej Chate M. R. Štefánika nachádza aj pomník padlým partizánom. Odmenou za túru Vám bude najmä nádherný panoramatický výhľad. Je možné pozorovať prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska. Uvidíte Tatry, Chočské vrchy, Poľanu, Veporské vrchy a Stolické vrchy. Za priaznivých podmienok možno zazriete Oravské Beskydy s Pilskom a Babou horou, Oravskú Maguru, Vtáčnik, Krivánsku Fatru, Sitno a dokonca maďarský Kékes.

Na vrchole Ďumbiera sa s rozlohou 2 043,76 ha rozprestiera Národná prírodná rezervácia Ďumbier, vyhlásená v roku 1973. Je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a zahŕňa východné svahy Krakovej hole a Tanečnice, severné svahy Ďumbiera, vrch Štiavnicu a západné svahy Rovnej hole.

Tak ako, dáte sa nahovoriť na túto jedinečnú túru? Garantujeme Vám, že nebudete ľutovať a hneď po návrate domov budete rozmýšľať, ktorú ďalšiu trasu vyskúšate najbližšie. Ďumbier je jednoducho srdcovka Slovákov. Zarezervujte si na našej stránke ubytovanie v blízkosti Ďumbiera. Nezabudnite si so sebou vziať turistickú obuv, ľahké ale odolné oblečenie, batoh a môžete vyraziť za dobrodružstvom.

Kráľova hoľa je so svojou výškou 1 946,1 m n. m. najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier. Patrí medzi najnavštevovanejšie vrchy Nízkych Tatier. Je otázne či je to tým, že je už roky opradená povesťami a ospevovaná básnikmi alebo neskutočným výhľadom, ktorý sa z nej naskytuje. Uvidíte z nej Spiš, Liptov, Horehronie, Vysoké Tatry a mnoho iného, dokonca dovidieť do Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska a na Ukrajinu.

Kráľovej holi sa hovorí aj „matka štyroch riek“. Vyvierajú pod ňou totiž pramene najväčších slovenských riek, konkrétne Čierneho Váhu, Hnilca, Hornádu a Hronu. Na jej vrchole je od roku 1960 umiestnený televízny a rozhlasový vysielač. Jeho stožiar má výšku 137,5 m, antény rozhlasového vysielania sú vo výške 59 m. Signál pokrýva štvrtinu územia Slovenska.

Kráľova hoľa sa pýši jedným neuveriteľným rekordom. Boli z nej pozorované a zdokumentované Apusenské vrchy v Rumunsku. To znamená, že bola zdokumentovaná vzdialenosť pozorovania viac než 300 km. Jedná sa o prvé pokorenie tohto rekordu na Slovensku, ale podľa všetkého aj v rámci celej strednej Európy.

Tento známy vrch je atraktívny ako v lete, tak aj v zime. V lete sa to tam hemží turistami, cyklistami a bežcami. Zaujímavé je trailrunningové podujatie Nízkotatranská stíhačka, avšak naň si trúfnu len kondične veľmi dobrí bežci. V zime zas nie je výnimkou stretnúť tam skialpinistov.

Na Kráľovu hoľu sa dostanete jedine pešo alebo bicyklom. Asfaltová cesta vedie z obce Šumiac (približne 3 h), ale označené chodníky vedú aj z obcí Telgárt (červená značka alebo zelená značka cez vrch Kráľova skala, približne 3,5 h), Liptovská Teplička (zelená značka, približne 5 h) a Spišské Bystré (modrá značka cez Smrečínske sedlo, približne 7 h). Turistická modrá značka vedie cez Predné sedlo aj z obce Šumiac a je ideálna, ak sa chcete vyhnúť asfaltke. Pokiaľ si za trasu výstupu vyberiete práve tú z obce Šumiac, približne v polovičke cesty sa môžete pristaviť v Chate pod Kráľovou hoľou.

Poznáte známu vetu: „Na Kráľovej holi stojí strom zelený.“? No jasné, veď kto by ju nepoznal. Ale videli ste ho na vlastné oči? On tam totiž naozaj je. Alebo nie je? Existuje len jediný spôsob, ako to zistiť. Prísť tam a osobne si to overiť. Zarezervujte si pekné ubytovanie pri Kráľovej holi, napríklad na stránke ubytovanie Šumiac alebo ubytovanie Telgárt a vyrazte za dobrodružstvom.