Národné parky a chránené územia v Šumiaci

Národný park Slovenský raj je jedným z deviatich slovenských národných parkov a je považovaný za jeden z najkrajších. Tiahne sa Banskobystrickým krajom, Prešovským krajom a Košickým krajom, kde zasahuje do regiónu Spiš. Nachádza sa na území okresov Brezno, Poprad, Spišská Nová Ves a Rožňava. Územie Slovenského raja je ozajstným rajom turistov. Vodopády, kaňony, skaly a prekrásne výhľady – aj tak by sa dal charakterizovať náš najnavštevovanejší národný park.

NP Slovenský raj je raj pre zvieratá aj pre turistov

Slovenský raj bol za národný park vyhlásený v roku 1988. Nachádza sa tu 11 národných a 8 prírodných rezervácií. Územie parku leží na severe Slovenského Rudohoria. Kvôli svojej faune a flóre bol zaradený do najvyššieho pásma ochrany. Žijú tu medvede, vlky, líšky, rysy a dokonca tu bol v roku 1963 umelo vypustený aj kamzík vrchovský. V potokoch plávajú pstruhy a nájdeme tu rôzne druhy sokolov i orla skalného.

Rozloha Národného parku Slovenský raj je 19 414 hektárov. Parkom pretekajú dve rieky Hnilec a Hornád, ktoré vytvárajú unikátne vodné úkazy – kaňony, rokliny, tiesňavy a vodopády. Najdlhšou roklinou je Prielom Hornádu, vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu už v roku 1964. Úsek je dlhý 16 km a patrí do katastra obce Letanovce. Trasa je plná mostíkov, rebríkov, podporných lávok a reťazí. Nádherné scenérie sem chodia obdivovať turisti z ďaleka.

Najnavštevovanejšou tiesňavou Slovenského raja je Suchá Belá, ktorou preteká rovnomenný potok. Dostanete sa k nej z turistického centra Podlesok pri obci Hrabušice. Dolina je popretkávaná viacerými vodopádmi ako Misové vodopády, Korytový či krásny Okienkový vodopád. S dobrou turistickou obuvou zvládnu túto nenáročnú a zaujímavú túru aj deti.

Preskúmajte rokliny, vodopády, aj adrenalínovú ferratu

Národný park Slovenský raj ponúka aj ďalšie rokliny na preskúmanie. Klaštorská dolina je pomerne krátka, ale obľúbená u rodín s deťmi. Na trase 1,5 kilometra môžete obdivovať Vodopád objaviteľov, Strakov vodopád či Dúhový vodopád. Východiskovým bodom Vám bude Kláštorisko, ktoré je ruinou kartuziánskeho kláštora z 13. storočia. Nájdete tu turistické centrum aj reštauráciu. Vstupom do tejto časti Slovenského raja je lanový most - lávka, ktorá bola vybudovaná ako prvá pri sprístupnení tiesňavy.

Odporúčame Vám navštíviť aj ďalšie prírodné rezervácie Slovenského raja. V rokline Sokolia dolina, ktorá je najpríkrejšou dolinou parku nájdete Závojový vodopád. So svojou výškou 75 metrov je najvyšším vodopádom Slovenského raja a navštíviť ho môžete z Tomášovskej Belej. Nemenej známou tiesňavou je Kyseľ, kde sa nachádza aj druhý najväčší vodopád tohto parku Obrovský vodopád. Adrenalínových nadšencov v rokline určite poteší Kyseľ Ferrata. Miesto, kde si môžete skúsiť skalolezectvo.

Medzi ďalšie obľúbené tiesňavy patria Piecky, Veľký Sokol či Tiesňavy. Rokliny v NP Slovenský raj sú spoplatňované, ale sú otvorené celoročne. Počasie, tak ako aj na horách, tu býva premenlivé. Pred Vašou návštevou si vždy pozrite predpoveď a skontrolujete si stav turistických chodníkov na stránke národného parku. Nezabudnite na dobré a a nepremokavé oblečenie, či pršiplášť. Slovenský raj svojou vlhkosťou pripomína prales.

Čaká Vás najkrajší výhľad i čarovná ľadová jaskyňa

Najkrajší výhľad v Slovenskom raji sa Vám nepochybne naskytne na Tomášovskom výhľade. Na tento skalný výstupok sa dostanete s turistického centra Čingov alebo z obce Smižany. Výstup naň zvládnu aj seniori, či rodiny s deťmi. Samozrejme opatrnosť je na mieste. Z výšky 667 m n. m. uvidíte až na Vysoké Tatry.

V Národnom parku Slovenský raj sa nachádza veľké množstvo jaskýň, z ktorých väčšina je stále neprebádaná. Verejnosti je prístupná Dobšinská ľadová jaskyňa z dedinky Dobšiná. A ako už názov napovedá, jaskyňa je čarovným krajom ľadu. Takže ak Vaše deti milujú Ľadové kráľovstvo, Elzu, Annu či snehuliaka menom Olaf, návšteva jaskyne bude pre nich nezabudnuteľným zážitkom.

Ak budete hľadať v Slovenskom raji miesto na kúpanie, či leňošenie, aby ste si po výdatnej turistike odpočinuli, vyskúšajte vodnú nádrž Klauzy. Dokonalý relax Vám poskytnú aj brehy vodnej nádrže Palcmanská Maša v obci Dedinky. Táto najväčšia vodná nádrž Slovenského raja bude pre Vás aj ideálnym východiskovým bodom na ďalšie potulky po národnom parku.

Slovenský raj je vďaka svojim nespočetným množstvom prírodných krás, tým správnym miestom na aktívnu dovolenku. Vyberte sa sem na túry a obdivujte, čo príroda vytvorila. Pripravili sme pre Vás tipy na výlety v Slovenskom raji. Naplánujte si svoju dovolenku už teraz. Ponúkame Vám kvalitné ubytovanie v blízkosti Národného parku Slovenský raj. Rezervujte si ho na stránke ubytovanie Slovenský raj či ubytovanie Dedinky na našom portáli. Zo širokej ponuky si isto vyberiete. K dispozícií sú možnosti pre rodiny s deťmi aj ubytovanie pre turistov. Rezervujete si Vašu dovolenku v Slovenskom raji už dnes.

Národný park Muránska planina pokrýva západnú časť Slovenského rudohoria. Radíme ho medzi najmladšie národné parky na území Slovenskej republiky. Cieľom jeho zriadenia bola ochrana Muránskej planiny. Národný park zasahuje do oblasti okresov Revúca, Brezno a Rimavská Sobota. Jeho rozloha je 20 318 ha, ochranné pásmo je na ploche 21 698 ha. Turisti si prídu na svoje vďaka značeným turistických chodníkom a náučným trasám, ktoré majú dĺžku až 300 km.

Územie bolo vyhlásené národným parkom od 1. októbra 1997, pričom jeho správa sídli v meste Revúca. 86 % jeho územia pokrývajú lesy. Tak ako každý národný park, aj Muránska planina má svoje „naj“, ktoré sú lákadlom nejedného návštevníka. Najvyšším bodom národného parku je vrchol Stolice v nadmorskej výške 1 476 m n. m. Nájdete tu taktiež najnižšie položenú kosodrevinu nášho územia, ktorá rastie vo výške 750 m n. m.

Klíma Muránskej planiny

Vďaka tomu, že územie národného parku sa nachádza v miernom klimatickom pásme, nestretávame sa tu s extrémnymi teplotnými výkyvmi. Väčšina územia spadá do oblasti s chladnou horskou klímou. Ochranné pásmo má miesta s mierne teplou oblasťou, najnižšie južné časti majú typ mierne chladnej horskej klímy, zatiaľ čo pre vrcholové časti je typická studená horská klíma. Priemerné teploty vzduchu v januári dosahujú hodnoty -6 až -7 °C, teploty v júli sa pohybujú na hranici 11,5 až 13,5 °C. Ročne na území padne približne 1 000 až 1 400 mm zrážok. Čo sa týka snehovej pokrývky, tá sa na území drží približne 140 až 160 dní v roku, pričom maximálna výška miestami presahuje aj 75 cm.

Jadro národného parku tvorí vápencová a dolomitová planina. Tieto nerasty sú charakteristické tým, že ľahko podľahnú procesu skrasovatenia. Najmä vďaka tomu je Národný park Muránska planina plný rozličných povrchových aj podpovrchových krasových javov. Do dnešnej doby bolo objavených viac než 500 jaskýň a priepastí, pričom viac než 250 jaskýň nie je verejnosti sprístupnených. Bobačka, čo je najrozsiahlejší z tunajších jaskynných systémov, má dĺžku viac než 5 km a pýši sa bohatou sintrovou výzdobou. Ďalej sa na území parku nachádzajú najrôznejšie tiesňavy, skalné veže a ihly, škrapy, krasové jamy aj skalné brány.

Aké rastliny a živočíchy nájdete v Národnom parku Muránska planina?

Územie národného parku je mimoriadne bohaté na rozmanitosť živočíšnych aj rastlinných druhov. Flóra Národného parku Muránska planina zahŕňa mnohé rastliny. Od náročnejších teplomilných druhov cez subalpínske po alpínske druhy. Doposiaľ tu bolo objavených a popísaných viac než 1 400 druhov rastlín. Väčšinu územia pokrývajú lesy. Kým v minulosti prevládali bukové a jedľovo-bukové, dnes je to už zmes. Od juhu sa tiahnu vápnomilné buničiny, prechádzajú do lipovo-javorových a teplomilných dubových lesov. Náhorné časti planiny sú pokryté prevažne bukovými, jedľovo-bukovými lesmi, taktiež sa primiešava smrek. Pre severné časti je typické pokrytie smrečinami a zmiešanými smrekovo-bukovými lesmi. Na skalných hrebienkoch ostali zachované reliktné borovicové aj smrekovcové lesy.

Muránska planina je domovom viacerých chránených a vzácnych druhov drevín (tis obyčajný, jarabina Hazslinszkého, jarabina mišuľková, zemolez alpský), kosodrevín (borovica horská) a bylín (prilbovka červená, prilbovka biela, črievičník papučkový, kruštík komorický, kandík psí). Kolorit oblasti je dopĺňaný podhorskými lúkami a pasienkami, niektoré z nich sú už tiež veľmi zriedkavé a ohrozené. Cenné prírodné spoločenstvo je dotvárané vegetáciou skál a strmými svahmi. Práve na nich sa nachádza najvzácnejšia rastlina územia, ktorou je lykovec muránsky. Je vzácnym pozostatkom ešte z čias treťohôr. Asi najviac ohrozené sú mokraďné spoločenstvá. Tie sú domovom skvostov našej prírody (napríklad žltohlavu najvyššieho alebo prvosienky pomúčenej) a majú výrazný vplyv pre zdravé fungovanie krajiny. Zaujímavými rastlinami, ktoré tu žijú sú tučnica obyčajná a rosička okrúhlolistá. Obidve sú mäsožravé.

Fauna Národného parku Muránska planina pokrýva aj niektoré dnes už ohrozené a vzácne druhy živočíchov. V lesoch sa ukrýva medveď hnedý, vlk dravý, mačka divá a rys ostrovid. Čisté horské potoky sú domovom mnohých rýb, dokonca aj niektorých pôvodných druhov a taktiež nášho vzácneho predátora – vydry riečnej. Nie je ale jediná, ktorá na vodné živočíchy číha. Spolu s ňou si na nich pochutnáva vzácny bocian čierny. Z vtáctva, ktoré našlo svoje miesto hniezdenia práve na Muránskej planine, spomenieme orla skalného, sokola sťahovavého, kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého či ohrozeného tetrova hlucháňa. V jaskynných systémoch zimuje 23 druhov netopierov. Zaujímavé sú aj počty doposiaľ nájdených stavovcov (viac než 270 druhov) a bezstavovcov (viac než 2 700 druhov). Endemitmi Muránskej planiny sú chrobáky behúnik a snehulčík, ale taktiež jarva obyčajná a viazaná skočka.

Tipy na výlety

Zaujímavými tipmi na výlety sú náučné chodníky, napríklad Stožky (13,5 km), Jakuba Surovca (4 km),Tŕstie (6 km) alebo chodník s najoriginálnejším názvom - Poďte s nami za sysľami (6,3 km). Inak, tie sysle. Práve Sysľovisko Biele vody je jednou z najväčších atrakcií národného parku. Približne od marca tu môžete sledovať jednu z najväčších slovenských kolónií sysľa pasienkového. Napriek tomu, že za bežných okolností je to veľmi plaché zviera, tie tunajšie sú na prítomnosť človeka zvyknuté. Dokonca až tak, že v časoch začiatku sezóny, kedy sú ešte vyhladované, prijímajú potravu priamo z Vašej ruky. Ponúknite im mrkvu, slnečnicu, jablko, cviklu, ovos, jačmeň či vlašské orechy. Sysle si pochutnajú a Vy budete mať zážitok. A to ako deti, tak aj dospelí. Navštívte aj Lesnícky skanzen Vydrovo, Muránsky hrad či Chmarošský viadukt v Telgárte.

Možností výletov je mnoho. Aby ste k nim boli čo najbližšie, zarezervujte si ubytovanie v okolí Národného parku Muránska planina, napríklad na stránke ubytovanie Slovenské rudohorie. Je na Vás s kým prídete, či kam pôjdete. Dôležité je užiť si výlet, vnímať krásy prírody a myslieť na to, že národný park je naše najvýznamnejšie prírodné dedičstvo. Správajte sa k prírode pozorne, s pokorou a rešpektom. Dbajte na jej ochranu a vštepujte už odmalička deťom lásku k živému, rastlinkám i živočíchov. Príroda sa Vám za to poďakuje.