Vrchy v Strečne

Minčol je najvyšším vrchol Oravskej Magury, pričom sa rozprestiera v jej juhozápadnej časti, v podcelku Kubínska hoľa. Jeho vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 1 393,9 m n. m. Časť územia spadá do Národnej prírodnej rezervácie Minčol. Zasahujú sem aj dva ochranné pásma, konkrétne Národný park Malá Fatra a Chránená krajinná oblasť Horná Orava. Minčol katastrálne spadá pod mesto Dolný Kubín.

Keď sa dostanete na jeho vrchol, naskytnú sa Vám krásne a skutočne ďaleké výhľady. Ak si nie ste istí, ktoré vrchy či pohoria vidíte, pomôže Vám s orientáciou tabuľa s podrobným popisom panorámy. Určite tam budú uvedené vrcholy Oravskej Magury, Veľká Fatra, Malá Fatra, Západné Tatry, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy i napríklad Veľký Choč. Výhľady sú skutočne dychberúce. Najmä v zime, keď sú okolité vrcholky stromov pokryté snehovou pokrývkou, kopce v diaľke majú oceľovosivú farbu a obloha tomu všetkému dodáva chladný nádych. Vtedy máte pocit, že ste doslova v rozprávke.

A keď už teda spomíname zimu, na juhovýchodnom svahu vrchu Minčol sa rozprestiera vyhľadávané lyžiarske stredisko Ski Park Kubínska hoľa. A kde sa v zime lyžuje, tam sa v lete miesto mení na bike park a zipline. Ten je dokonca najdlhší a súčasne najmodernejší v strednej a východnej Európe, bol by hriech nevyskúšať ho. Ak si ale predsa len najradšej obúvate blúdivé turistické topánky, vyberte sa aj na susediace vrchy. Z jednej strany je to Paráč, z druhej strany Kubínska hoľa.

Spomínaná Národná prírodná rezervácia Minčol sa rozprestiera na rozlohe 96,1 ha. Vyhlásená bola v roku 1980 a príslušnosťou spadá pod Národný park Malá Fatra. Nachádzajú sa tu vzácne porasty. Miestami sú pralesovitého rázu, inde sú smrekovo-bukovo-jedľové alebo čisto smrekové. Rezervácia je bez ochranného pásma. K jej okraju sa dostanete po verejnosti sprístupnených chodníčkoch.

Ďalším lákadlom vrchu Minčol by mohol byť jeho severovýchodný svah. Nachádza sa tu totiž známe „Minčolské Morské oko“. Miestni tak prezývajú Puchmajerovej jazierko. Je to jedinečné jazierko rašelinového charakteru, ktoré je zasadené do oku lahodiaceho prostredia hustého ihličnatého lesa. Je hlboké takmer 6 m a plné krásnej priezračnej vody. Dokonca v hĺbke vidíte staré kmene obrovských stromov. Ide o typické rašelinisko, darí sa tu najmä hydrofilnej vegetácii. Dokonca sa tu vyskytuje niekoľko veľmi vzácnych a jedinečných rastlín. Jazierko má len jedinú chybičku krásy. Nakoľko sa nachádza v 4. stupni ochrany a rašeliniská sú naším najohrozenejším ekosystémom, vstup k nemu je zakázaný. Vziať Vás sem môže len osoba so špeciálnym povolením.

Ako sa vlastne na Minčol dostanete? Môžete sa vydať po červenej turistickej značke z obce Zázrivá, po zelenej turistickej značke priamo z Dolného Kubína alebo po modrej turistickej značke z Oravského Podzámku cez Kubínsku hoľu či zo susedného Minčola (rovnomenný vrch ležiaci na severe). Aby ste si krásy okolia naplno užili, odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v blízkosti vrchu Minčol, napríklad na stránke ubytovanie Dolný Kubín. Veríme, že sa Vám na čarovnej Orave zapáči a nebude to poslednýkrát, čo tento malebný slovenský kraj navštívite.

Malý Kriváň leží v najatraktívnejšej časti Krivánskej Fatry, konkrétne v Krivánskych Veterných holiach. Vďaka svojej výške 1 670,9 m n. m. je druhým najvyšším vrchom pohoria Malá Fatra. Katastrálne ho radíme do Žilinského kraja a je hranicou okresov Martin a Žilina. Zasahuje ako do katastra mesta Turany, tak aj do katastrov obcí Belá, Krasňany a Sučany. V jeho okolí sa nachádzajú ďalšie veľmi turisticky atraktívne vrchy Hole, Meškalka, Ostredok, Mojský Grúň, Stratenec, Koniarky i Kuriková.

Vrcholom túry na Malý Kriváň budú nepochybne krásne panoramatické výhľady do širokého okolia vrchu. Ako na dlani budete mať Žilinskú aj Turčiansku kotlinu vrátane pohorí, tak isto Krivánsku Fatru a Martinské hole. Ak Vám bude počasie priať, možno zahliadnete taktiež Nízke Tatry, Západné Tatry, Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Javorníky, Súľovské vrchy, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy a iné. Tipom od turistov, ktorí na Malý Kriváň šliapu pravidelne je prenocovanie v stane. Východ aj západ slnka jednoznačne stoja za to. Zážitok budete mať úplne dokonalý.

Malý Kriváň leží na hlavnom hrebeni Krivánskej Fatry, cez ktorý prechádza červená turistická značka. Túra je o niečo náročnejšia, avšak rozhodne veľmi atraktívna. Svoj východiskový bod si môžete vybrať hneď z viacerých miest. Obľúbená je trasa z Vrátnej, odkiaľ pôjdete lanovkou a prejdete Snilským sedlom červenou značkou na vrchol. Môže ním byť obec Krasňany, odkiaľ Vás povedie modrá značka cez vrch Príslopok a sedlo Priehyb a následne sa napojíte na predošlú červenú značku. Z obce Belá vyrazíte z časti Bránica, odkiaľ zelenou značkou prejdete do sedla Malá Bránica, cez sedlo Na koni, do sedla Bublen a následne sa opäť napojíte na prvú červenú značku. Zaujímavá je aj chodník z Nezbedskej Lúčky a odtiaľ priamo červenou trasou na vrchol.

Túra je atraktívna v lete aj v zime. Neplatí tu žiadna sezónna uzávera. V lete môžete obdivovať krásnu prírodu. Tá je tvorená zväčša vápnomilnou a vysokohorskou vegetáciou. Na vrchole Malého Kriváňa sú zväčša vápencové skaliská. Severná strana spadá do Národnej prírodnej rezervácie Prípor, ktorá je súčasťou Národného parku Malá Fatra. To, čo v lete hrá všetkými odtieňmi zelenej, v zime pokrýva bohatá snehová nádielka. Stretnúť skialpinistu je teda úplne bežná súčasť zimnej turistiky.

Túru na tento krásny, no náročný kopec jednoznačne odporúčame všetkými desiatimi. Nakoľko je časovo náročná, odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v blízkosti vrchu Malý Kriváň, napríklad na stránke ubytovanie Nezbudská Lúčka. Ráno budete čerstvo oddýchnutí a do kopca sa Vám bude šliapať omnoho jednoduchšie.

Najvyšší vrch pohoria Malá Fatra sa týči vo výške 1 708,7 m n. m. Je ním majestátny Veľký Kriváň. Nesie po ňom názov aj celý hlavný hrebeň, v ktorom sa nachádza, Krivánska časť Malej Fatry. Katastrálne spadá do obce Terchová a mesta Turany. Susediacimi vrcholmi sú Chleb a Pekelník. Výstup na Veľký Kriváň sa radí medzi náročné trasy, pri ktorých je potrebné prekonať značný výškový rozdiel. Prevýšenie je približne 1 000 m. Ak sa rozhodnete, že si túru chcete zjednodušiť, využite pri výstupe lanovku Vrátna - Chleb.

Na vrchole a v jeho okolí sa v sezóne môžete osviežiť čučoriedkami, ktoré tu voľne rastú. Okrem nich sa tu nachádzajú prevažne lúky, pod vrcholom sa nachádza pásmo kosodreviny. Výhľad do okolia je krásny, panoramatický. Uvidíte Vysoké Tatry, Západné Tatry, Nízke Tatry, vrcholy Oravských Beskýd, Kysuckých Beskýd i Veľkej Fatry. Okrem vrcholov však budete mať ako na dlani aj celé okolie, vrátane Vrátnej doliny.

Trasa začína vo Vrátnej, pri chate Vrátna. Začínate na zelenej turistickej značke až po Snilovské sedlo vo výške 1 524 m n. m. Potiaľ sa môžete dostať aj sedačkovou lanovkou. Tu prejdete na červenú turistickú značku, ktorou budete pokračovať až na vrchol Veľkého Kriváňa. Ako zaujímavosť uvedieme, že Vrátna dolina, ktorá je v okolí východiskového bodu, bola kedysi navštevovaná najmä botanikmi a zlatokopmi. Majte teda oči otvorené, nikdy neviete, na čo cestou natrafíte.

Zarezervujte si ubytovanie v okolí Veľkého Kriváňa. Skúste napríklad stránku ubytovanie Terchová, kde nájdete bohatú ponuku rozličných ubytovacích možností. Keď tu budete, využite voľný čas a naplánujte si výlet aj inde po okolí. Na stránke atrakcie Terchová nájdete mnohé tipy na výlety v okolí. Vyskúšajte, určite nebudete ľutovať.

Výstup na vrch Chleb patrí k obľúbeným turistickým trasám v Malej Fatre. S výškou 1 646 m n. m. mu patrí tretie miesto medzi vrcholmi tohto pohoria. Vďaka jednoduchej dostupnosti je vhodným cieľom výletov aj pre rodinky s menšími deťmi či seniorov. Na svoje si však prídu aj zdatnejší turisti, ktorí môžu vyskúšať dlhšie a náročnejšie turistické trasy z Terchovej i zo Šútova.

Aké sú teda možnosti výstupu? Pohodlným turistom a dospelým, ktorí so sebou berú svoje ratolesti odporúčame využiť lanovku, ktorá vedie od Chaty Vrátna do Snilovského sedla. Odtiaľ Vás čaká príjemná, asi 40 minútová prechádzka po červenom chodníku s veľmi jemným stúpaním. Pod vrchom príjemne prekvapí Chata pod Chlebom, kde si oddýchnete a kúpite občerstvenie.

Zvoliť samozrejme môžete aj pešiu variantu, ktorá z Vrátnej doliny cez Snilovské sedlo a na Chleb trvá 3 hodiny. Náročných turistov možno osloví výstup zo strany Šútova a Kraľovian. Táto trasa začína v časti Rieka a pokračuje Šútovskou dolinou, Šútovským vodopádom, Mojžišovými prameňmi, Kopiskami, Sedlom pod Hromovým a nakoniec vysnívaným Chlebom. Výstup trvá 4 a pol hodiny, prevýšenie je 1 223 metrov. Počas snehovej prikrývky je však trasa ťažko prechodná.

Vrch Chleb je súčasťou národnej prírodnej rezervácie. Nachádzajú sa tu vzácne rastliny i živočíchy, významné sú tiež spoločenstvá chránenej kosodreviny a alpských lúk. Na prvý pohľad Vás upútajú špecifické skalné bralá, rokliny a kamenné moria. Zo samotného vrchu sa naskytajú krásne výhľady na okolitú krajinu.

Chleb je prístupný celoročne. Kým na jar, v lete a počas pestrofarebnej jesene ponúka kvalitnú turistiku a spoznávanie fatranskej prírody, v zime lokalita ponúka výbornú lyžovačku. Vyskúšať tu môžete jednu z najstrmších zjazdoviek v Malej Fatre - Oštiepkovú muldu. Taktiež blízke lyžiarske stredisko Vrátna Free Time Zone je otvorené až 4 mesiace v roku.

Ak Vás možnosť turistiky či lyžovačky v tejto lokalite zaujala, rezervujte si ubytovanie v blízkosti vrchu Chleb a využite tak napríklad predĺžený víkend na spoznávanie celého Národného parku Malá Fatra. Ak máte radi prírodu, nenechajte si ujsť túru na Veľký Kriváň a pokochajte sa pohľadmi na Šútovský vodopád. Alebo sa inšpirujte chatami a malebnými drevenicami a rezervujte si ubytovanie v Terchovej. Čaká tu na Vás Socha Juraja Jánošíka i Kalvária v Terchovej. Možností využitia voľného času v okolí vrchu Chleb je skutočne mnoho, tak neváhajte a naplánujte si výlet už teraz.

Veľký Rozsutec je veľmi výrazným vrchom Malej Fatry, podcelku Krivánska Malá Fatra. Týči sa do výšky 1 609,7 m n. m. Práve jeho výška, ale určite aj tvar mu napomohli k tomu, že sa stal symbolom kraja, kde pôsobil najznámejší zbojník Juraj Jánošík a vlastne aj celej Malej Fatry. Ako sa postupne nasúval chočský príkrov na mäkšie vrstvy krížňanského príkrovu, vznikol tento majestátny vrch. Jeho vrchol a aj okolité skalné mestá, ktoré sú najväčšie na území Slovenska, vznikli eróziou.

Lokalita, v ktorej sa tento majestátny kopec nachádza, spadá do Žilinského kraja. Je na rozhraní okresov Žilina a Dolný Kubín, zasahuje do katastrálneho územia obcí Párnica a Terchová, okrajovo aj Zázrivá.

Hovorí sa, že Veľký Rozsutec je akási truhlica nazhromaždených pokladov slovenského národného hrdinu Juraja Jánošíka, ktoré tam ukryl. Údajne ich nájde a vykope len ten, koho povaha sa podobá tej Jánošíkovej. Teda niekto, kto len tak pre niečo nezradí svoje ideály.

Veľký Rozsutec je právom považovaný za jeden z najkrajších vrchov na celom Slovensku, a to má teda dosť veľkú konkurenciu. Napomáha k tomu určite aj jeho poloha v chránenej prírodnej rezervácii Rozsutec, ale najmä famózny výhľad, ktorý z vrcholu uvidíte. Veď posúďte sami, zhora uvidíte Malý Rozsutec, Veľký Choč, Chleb, Stoh, pohoria Kysúc, Oravy aj vrcholy Západných Tatier. K tomu sa ocitnete v obklopení unikátnych a skutočne vzácnych druhov fauny a flóry, keďže lokalitu z botanického hľadiska radíme k slovenským najbohatším. A aby toho nebolo málo, Veľký Rozsutec je vyobrazený aj na logu Národného parku Nízke Tatry.

Keď sa na vrchol dostanete, chvíľu si tam poseďte a nasávajte atmosféru. Toľko odtieňov zelenej farby na kopcoch a toľko odtieňov modrej farby v pozadí. Tá krása sa nedá slovami popísať. Výhľady Vás nabijú energiou a Vy jej budete mať na rozdávanie. Pred zostupom dolu si nezabudnite spraviť fotku pri kríži, je to tam takmer tradícia.

Túra na Veľký Rozsutec sa radí skôr k tým náročnejším, určite je potrebná dobrá kondička a ideálne aj pravidelná fyzická aktivita. Vzhľadom k tomu, že sa kopec nachádza v prírodnej rezervácii, platí tu sezónna uzávera od 1.3. do 15.6., ktorú je potrebné rešpektovať a dodržiavať. Namiesto toho si túru naplánujte napríklad na zimu, kedy je Rozsutec skutočne nádherný, poprípade na jeseň, kedy sa príroda v Jánošíkových dierach mení na maliara a stromy hrajú všetkými farbami. Alebo využijete obdobie známych a očakávaných malofatranských inverzií? Je to len na Vás.

Nohy Vás na vrchol zavedú jednou z nasledujúcich trás. Po zelenej turistickej značke budete štartovať zo Štefanovej cez sedlo Medziholie. Po modrej turistickej značke môžete ísť z Párnice cez sedlo Medziholie alebo z Terchovej cez Jánošíkove diery a sedlo Medzirozsutce. Napokon sa núka ešte červená turistická značka hlavným hrebeňom, ktorá vedie zo Zázrivej cez sedlo Medzirozsutce alebo zo sedla Medziholie, kde sa následne križujú viaceré trasy.

Prísť do kraja Juraja Jánošíka a nevystúpiť na Veľký Rozsutec, to by bola skutočne premrhaná šanca na úžasný výlet. Ak sme Vás dostatočne inšpirovali, neváhajte a rovno si rezervujte ubytovanie v blízkosti Veľkého Rozsutca. Vyberiete si na stránkach ubytovanie Terchová aj ubytovanie Štefanová. Presvedčte sa sami, či si na nezabudnuteľnú túru trúfnete alebo Vám postačí navštíviť atrakcie v okolí Terchovej.

Malý Rozsutec je jedným z vrchov Malej Fatry, geomorfologický podcelok Krivánska Fatra, s výškou 1 343,5 m n. m. Nachádza sa v okrese Žilina. Vrch zasahuje do katastrálneho územia obce Terchová a čiastočne Zázrivá. Spolu so svojím „bratom“ Veľkým Rozsutcom vytvárajú jedinečnú siluetu severnej časti pohoria Malá Fatra.

Kopec je charakteristický svojimi vápencovými stenami, ktoré sú veľmi ostré, ako aj skalným cimburím. Severozápadnú a juhozápadnú časť masívu odvodňujú prítoky Varínky, východnú časť prítoky Zázrivky.

Hore na vrchol vedú krásne, avšak náročné trasy. Z Terchovej, časť Biely potok, sa smerom na vrchol po západnom ramene vydáte po zelenej turistickej značke. Tak isto z Terchovej - Bieleho potoka sa po modrej turistickej značke vydáte cez Jánošíkove diery do sedla Medzirozsutce, a následne na vrchol po zelenej turistickej značke. Výstup môžete začať aj z parkoviska v Štefanovej. Po žltej turistickej značke dôjdete do sedla Vrchpodžiar, nasledujú Pod Pálenicou (po zelenej turistickej značke), Pod Tanečnicou (po modrej turistickej značke), na Medzirozsutce a následne opäť po zelenej značke na vrchol. Trasy sú na niektorých miestach charakteristické skalnými prevismi, rebríkmi, vyšmýkanými skalami a prítomnosťou reťazí. Preto sa netreba preceniť, ani zanedbať prípravu na výstup.

Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Rozsutec, vyhlásenej v roku 1967, ktorá spadá do Národného parku Malá Fatra. Po výstupe Vás možno prekvapí jeho relatívne malá plocha. Nevadí to, keď ste jedinými turistami, ak sa však za sebou stretne viacero skupiniek, bude hore trošku tesno. Nachádza sa tam klasické označenie tabuľou a schránka s vrcholovou knižkou. Treba si však dať veľký pozor na zrázy. Poseďte si na tráve, ktorá je ohraničená kosodrevinou i strmými skalami a vnímajte pokojnú, miestami až romantickú atmosféru tohto miesta.

Malý Rozsutec ponúka krásne panoramatické výhľady. Keďže nepatrí medzi najvyššie kopce, možno nie sú až také rozmanité, rozhodne však stoja za to. Ako prvý asi zazriete Veľký Rozsutec, ale svoje krásy odhalí aj sedlo Medzirozsutce a vrchy Osnica a Stoh. Keď sa zahľadíte do diaľky, môžete zahliadnuť Tatry, Chočské vrchy, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy aj Moravsko-sliezske Beskydy.

Poriadne si výstup naplánujte a môžete vyraziť. Nakoľko sa túra radí medzi ťažké, odporúčame Vám obuť si turistické topánky hneď skoro ráno. Najlepšie teda bude, ak si zarezervujete ubytovanie pri Malom Rozsutci. Pestré možnosti nájdete na stránkach ubytovanie Terchová, ubytovanie Štefanová alebo ubytovanie Zázrivá. Pomyselnú štartovaciu čiaru tak budete mať blízko a do kopca pôjdete oddýchnutí a plní energie.