Národné parky a chránené územia v Štrbe

Tatranský národný park je najstarším zo všetkých 9 národných parkov na našom území. Označuje sa skratkou TANAP. Rozprestiera sa na severe Stredného a Východného Slovenska, na území Tatier. Tvoria ho dva základné podcelky, Východné Tatry (v nich Vysoké Tatry v dĺžke 26 km a Belianske Tatry v dĺžke 15 km) a Západné Tatry (v dĺžke 37 km). Zasahuje do Žilinského a Prešovského kraja, do okresov Liptovský Mikuláš, Kežmarok, Poprad a Tvrdošín. Národný park zaberá plochu 73 800 ha, navyše ho ešte tvorí ochranné pásmo s plochou 30 703 ha. Obsahuje spleť 600 km turistických chodníkov a 16 označených, udržiavaných cyklochodníkov. Správa Tatranského národného parku má sídlo vo Svite a v Liptovskom Mikuláši.

Tatranský národný park má zložitú geologickú stavbu. Jeho reliéf tvorili kedysi aj ľadovce, čomu napovedajú aj ich pozostatky v podobe atraktívnych tatranských plies. Tatry ako celok sú tvorené najmä žulou a inými kryštalickými horninami z obdobia prvohôr. Klíma je tu jedna z najchladnejších a najdaždivejších na našom území. Dve tretiny chráneného územia národného parku sú pokryté smrekovými, prípadne smrekovo-jedľovými lesmi. Jedinou sprístupnenou jaskyňou je Belianska jaskyňa.

História národného parku

Tatranský národný park bol založený 1. januára 1949. Päť rokov po jeho založení vznikol národný park aj na poľskej strane Tatier. Jeho názov je totožný, Tatrzański Park Narodowy, a spoločne s ním vytvárajú Vysoké Tatry Biosferickú rezerváciu UNESCO v programe Človek a biosféra. Najnižšie položený bod je vo výške 710 m n. m. Naopak, najvyššie položeným bodom Vysokých Tatier aj celého národného parku je vrchol Gerlachovského štítu vo výške 2 655 m n. m. Najvyššie položeným bodom Západných Tatier je Bystrá (2 248 m n. m.), Belianskych Tatier zase Havran (2 152 m n. m.). Medzi ďalšie „naj“ môžeme zaradiť Modré pleso (najvyššie položené pleso, výška 2 192 m n. m.) a Veľké Hincovo pleso (najväčšie a najhlbšie pleso, plocha 20,08 ha, hĺbka 53,7 m).

V minulosti boli najčastejšími návštevníkmi prírodného územia hľadači pokladov, bylinkári, baníci, poľovníci, ale samozrejme aj pytliaci. O Vysokých Tatrách kolovali chýry po celom svete, prvá tlačená zmienka o nich pochádza dokonca z roku 1549. Odvtedy ich pomaličky začali objavovať aj ďalší bádatelia, ktorý chceli preskúmať ich krásy. Na rozhraní 17. a 18. storočia už začali o Vysokých Tatrách vznikať prvé vedecké práce.

V časoch dávno minulých bola príroda všade. Ľudia mali pocit, že je jej veľa a teda sa neprihliadalo na žiadnu ochranu. To sa zmenilo až po založení Uhorského karpatského spolku v poslednej tretine 19. storočia. Začalo sa hovoriť o rôznych ochranných spolkoch uvažovalo sa nad tým, ako ochrániť rôzne druhy tatranskej flóry a fauny. Bolo potrebné taktiež zregulovať územia, na ktorých sa pásol dobytok. Spolok bol veľmi aktívny, bojoval proti pytliakom, odolával náporu pastierov a všemožne sa snažil o záchranu tatranskej prírody. Povolil taktiež import cudzokrajných rastlín, napríklad rododendronov, ktoré pochádzali z rakúskych Álp a súhlasil s ich aklimatizáciou. Spolok zanikol po prvej svetovej vojne. Tá napáchala značné škody aj v tatranskej prírode. Zanedbanie starostlivosti o lesy, obrovské krádeže dreva, voľná ruka pytliakov, neohľaduplnosť pastierov, toto všetko malo negatívny dopad. Úlohu spolku čiastočne prevzal Klub československých turistov a nemecký Karpatenverein.

Fauna a flóra TANAP-u

Tatranský národný park má na svojom území množstvo chránených a vzácnych druhov rastlín aj živočíchov. Fauna Tatranského národného parku nesie vo svojom zložení známky existencie veľmi studených období v dobách ľadových aj následné teplejšie obdobia. Preto sa tu vyskytujú druhy kozmopolitné, palearktické, európske aj endemické. Nachádza sa tu obrovské množstvo všetkých zastúpených živočíšnych druhov. Neustále prebiehajú na území národného parku výskumy, ktoré dokazujú nové a nové druhy živočíchov. Zo vzácnych živočíchov, ktoré žijú na území parku spomenieme svišťa tatranského, orla skalného, kamzíka vrchovského tatranského či medveďa hnedého.

Flóra Tatranského národného parku obsahuje širokú škálu najrôznejších rastlín. Od druhov podhorských a teplomilných, cez lesné, horské a vlhkomilné až po alpínske. Nachádzajú sa tu rôzne vzácne druhy, ktoré nenájdete nikde inde na území Slovenska ani v Západných Karpatoch. Jedná sa napríklad o zvonček hrubokoreňový alebo mak tatranský. Sú tu aj zástupcovia glaciálnych reliktov, pozostatkov z ľadových dôb, napríklad dryádka osemlupienková alebo iskerník ľadovcový. Medzi vzácne rastliny radíme aj poniklec jarný či ostricu černastú. Pracovníci národného parku sa snažia najmä o ochranu horských a vysokohorských rastlín, medzi známejšie patria porasty kosodreviny alebo krásny plesnivec alpínsky.

Správa a pracovníci Tatranského národného parku vynakladajú veľké úsilie, aby šírili osvetu medzi ľuďmi. V roku 1957 bolo zriadené Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. V tom istom roku bola ustanovená profesionálna Horská služba Tatranského národného parku. Časom pod svoje krídla prevzali taktiež správu Symbolického cintorína pri Popradskom plese. Nastala regulácia v rozširovaní zastavaných území, došlo taktiež k uzávere a zrušeniu niekoľkých turistických chodníkov. V roku 1979 bola prvýkrát spustená akcia Čisté hory. Jej cieľom bola očista vysokohorskej prírody od všadeprítomných odpadkov.

Naša generácia si veľmi dobre pamätá ničivú veternú smršť, ktorá sa územím Tatier, a teda aj územím Tatranského národného parku prehnala 19. novembra 2004. Nápory vetra miestami dosahovali devastačnú rýchlosť 230 km/h. Vietor bol klasifikovaný ako orkán a jednalo sa o najväčšiu tatranskú katastrofu od roku 1936. Bolo poškodených viac než 12 000 ha lesa. Následne boli porasty poškodené podkôrnym hmyzom. Na mieste zasahovali mnohé ochranárske organizácie, ktoré bránili likvidácii a obnove poškodených porastov. Smutná štatistika naznačuje, že v rokoch 2004 - 2016 bolo zničených podkôrnikovou kalamitou toľko stromov, koľko zničil v roku 2004 samotný orkán.

Tatranský národný park dnes

Od roku 1972 je pravidelne zisťovaná a zaznamenávaná návštevnosť Tatranského národného parku. Kým v 70. rokoch 20. storočia bola priemerná denná návštevnosť na hranici 16 000 až 20 000 návštevníkov denne, po rekorde v roku 1981 (26 250 návštevníkov) začal ich počet veľmi výrazne klesať. Opätovný nárast zaznamenali až na konci 90. rokov. Vďaka monitoringu sa v posledných rokoch zistilo, že na vrchole letnej sezóny, kedy ľudia navštevujú hory s vidinou zdravej fyzickej aktivity, schladenia či vychutnávania zaslúžených výhľadov, sa ich denne na území TANAP-u pohybuje približne 60 000. Medzi najviac navštevované lokality patria Rysy, Kriváň, Skalnaté pleso, Štrbské pleso, Popradské pleso či oblasť Hrebienka a Studených dolín.

Na území Tatranského národného parku sa nachádza 14 prírodných rezervácií, 3 národné prírodné pamiatky a 27 národných prírodných rezervácií. Je ťažké vymenovať tie najatraktívnejšie či najvýnimočnejšie z nich, pretože každé z týchto miest je v niečom iné, niečím iným vyniká a niečím iným láka turistov. Najlepšie by bolo preskúmať ich všetky. Avšak pravým Tatrancom a milovníkom prírody sa nestanete vďaka tomu, koľko odchodených kilometrov po turistických chodníčkoch budete mať. Pravá transformácia nastáva v srdci, z presvedčenia. Sú to práve takí ľudia, ktorí napomáhajú ochrane a rozmachu prírody, aby jej krásu mohli objavovať a tešiť sa z nej aj mnohé ďalšie generácie. Buďme k prírode ohľaduplní. Veďme k tomu aj naše deti. Šírme odvetu. Nech za nás nerozprávajú silácke slová, ale skutky.

Príďte sa teda pokloniť vznešenej tatranskej prírode. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Tatranského národného parku. Možností je viac než dosť, veď rozloha parku je obrovská. Skúste si vybrať podľa naplánovaných výletov, ktoré chcete v okolí absolvovať. Keď budete mať plán, môžete navštíviť niektorú za stránok ubytovanie Prešovský kraj alebo ubytovanie Žilinský kraj. Určite nájdete lokalitu, ktorá do Vašich cestovateľských plánov dokonale zapadne.

Národný park Slovenský raj je jedným z deviatich slovenských národných parkov a je považovaný za jeden z najkrajších. Tiahne sa Banskobystrickým krajom, Prešovským krajom a Košickým krajom, kde zasahuje do regiónu Spiš. Nachádza sa na území okresov Brezno, Poprad, Spišská Nová Ves a Rožňava. Územie Slovenského raja je ozajstným rajom turistov. Vodopády, kaňony, skaly a prekrásne výhľady – aj tak by sa dal charakterizovať náš najnavštevovanejší národný park.

NP Slovenský raj je raj pre zvieratá aj pre turistov

Slovenský raj bol za národný park vyhlásený v roku 1988. Nachádza sa tu 11 národných a 8 prírodných rezervácií. Územie parku leží na severe Slovenského Rudohoria. Kvôli svojej faune a flóre bol zaradený do najvyššieho pásma ochrany. Žijú tu medvede, vlky, líšky, rysy a dokonca tu bol v roku 1963 umelo vypustený aj kamzík vrchovský. V potokoch plávajú pstruhy a nájdeme tu rôzne druhy sokolov i orla skalného.

Rozloha Národného parku Slovenský raj je 19 414 hektárov. Parkom pretekajú dve rieky Hnilec a Hornád, ktoré vytvárajú unikátne vodné úkazy – kaňony, rokliny, tiesňavy a vodopády. Najdlhšou roklinou je Prielom Hornádu, vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu už v roku 1964. Úsek je dlhý 16 km a patrí do katastra obce Letanovce. Trasa je plná mostíkov, rebríkov, podporných lávok a reťazí. Nádherné scenérie sem chodia obdivovať turisti z ďaleka.

Najnavštevovanejšou tiesňavou Slovenského raja je Suchá Belá, ktorou preteká rovnomenný potok. Dostanete sa k nej z turistického centra Podlesok pri obci Hrabušice. Dolina je popretkávaná viacerými vodopádmi ako Misové vodopády, Korytový či krásny Okienkový vodopád. S dobrou turistickou obuvou zvládnu túto nenáročnú a zaujímavú túru aj deti.

Preskúmajte rokliny, vodopády, aj adrenalínovú ferratu

Národný park Slovenský raj ponúka aj ďalšie rokliny na preskúmanie. Klaštorská dolina je pomerne krátka, ale obľúbená u rodín s deťmi. Na trase 1,5 kilometra môžete obdivovať Vodopád objaviteľov, Strakov vodopád či Dúhový vodopád. Východiskovým bodom Vám bude Kláštorisko, ktoré je ruinou kartuziánskeho kláštora z 13. storočia. Nájdete tu turistické centrum aj reštauráciu. Vstupom do tejto časti Slovenského raja je lanový most - lávka, ktorá bola vybudovaná ako prvá pri sprístupnení tiesňavy.

Odporúčame Vám navštíviť aj ďalšie prírodné rezervácie Slovenského raja. V rokline Sokolia dolina, ktorá je najpríkrejšou dolinou parku nájdete Závojový vodopád. So svojou výškou 75 metrov je najvyšším vodopádom Slovenského raja a navštíviť ho môžete z Tomášovskej Belej. Nemenej známou tiesňavou je Kyseľ, kde sa nachádza aj druhý najväčší vodopád tohto parku Obrovský vodopád. Adrenalínových nadšencov v rokline určite poteší Kyseľ Ferrata. Miesto, kde si môžete skúsiť skalolezectvo.

Medzi ďalšie obľúbené tiesňavy patria Piecky, Veľký Sokol či Tiesňavy. Rokliny v NP Slovenský raj sú spoplatňované, ale sú otvorené celoročne. Počasie, tak ako aj na horách, tu býva premenlivé. Pred Vašou návštevou si vždy pozrite predpoveď a skontrolujete si stav turistických chodníkov na stránke národného parku. Nezabudnite na dobré a a nepremokavé oblečenie, či pršiplášť. Slovenský raj svojou vlhkosťou pripomína prales.

Čaká Vás najkrajší výhľad i čarovná ľadová jaskyňa

Najkrajší výhľad v Slovenskom raji sa Vám nepochybne naskytne na Tomášovskom výhľade. Na tento skalný výstupok sa dostanete s turistického centra Čingov alebo z obce Smižany. Výstup naň zvládnu aj seniori, či rodiny s deťmi. Samozrejme opatrnosť je na mieste. Z výšky 667 m n. m. uvidíte až na Vysoké Tatry.

V Národnom parku Slovenský raj sa nachádza veľké množstvo jaskýň, z ktorých väčšina je stále neprebádaná. Verejnosti je prístupná Dobšinská ľadová jaskyňa z dedinky Dobšiná. A ako už názov napovedá, jaskyňa je čarovným krajom ľadu. Takže ak Vaše deti milujú Ľadové kráľovstvo, Elzu, Annu či snehuliaka menom Olaf, návšteva jaskyne bude pre nich nezabudnuteľným zážitkom.

Ak budete hľadať v Slovenskom raji miesto na kúpanie, či leňošenie, aby ste si po výdatnej turistike odpočinuli, vyskúšajte vodnú nádrž Klauzy. Dokonalý relax Vám poskytnú aj brehy vodnej nádrže Palcmanská Maša v obci Dedinky. Táto najväčšia vodná nádrž Slovenského raja bude pre Vás aj ideálnym východiskovým bodom na ďalšie potulky po národnom parku.

Slovenský raj je vďaka svojim nespočetným množstvom prírodných krás, tým správnym miestom na aktívnu dovolenku. Vyberte sa sem na túry a obdivujte, čo príroda vytvorila. Pripravili sme pre Vás tipy na výlety v Slovenskom raji. Naplánujte si svoju dovolenku už teraz. Ponúkame Vám kvalitné ubytovanie v blízkosti Národného parku Slovenský raj. Rezervujte si ho na stránke ubytovanie Slovenský raj či ubytovanie Dedinky na našom portáli. Zo širokej ponuky si isto vyberiete. K dispozícií sú možnosti pre rodiny s deťmi aj ubytovanie pre turistov. Rezervujete si Vašu dovolenku v Slovenskom raji už dnes.