Zrúcaniny v Rankovciach

Z kedysi monumentálnej stavby sa dnes zachovali len terénne stopy, výkopy, valy a priekopy. Hovoríme o Lipoveckom hrade – Lipovec. Svojho času sa týčil nad Kostolianskym potokom, ktorý v súčasnosti tvorí hranicu medzi Mudrovcami a Kecerovským Lipovcom v okrese Košice – okolie. Jeho zvyšky dodnes lákajú turistov, milovníkov histórie a hradných ruín. Ak túžite ísť po stopách starých šľachtických rodov, vyberte sa na dobrodružnú výpravu na hradný kopec aj Vy.

Prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú z roku 1282. Bolo preukázané, že ho vybudovali v 13. storočí šľachtici Abovci, ktorí ho vlastnili až do začiatku 15. storočia. Následne objekt niekoľkokrát zmenil majiteľov a v 16. storočí bol neznámym spôsobom zničený. V roku 1585 sa už v písomných zmienkach spomína ako zrúcanina. Zachovali sa však niektoré budovy, ktoré boli spustošené až po Rákociovskom povstaní v 18. storočí.

Pôvodná stavba hradu bola z troch strán zabezpečená priekopou a valom, štvrtú stranu strategicky ochraňoval prirodzený strmý zráz nad potokom. Hrad stál vlastne na vrcholovej plošine pozdĺžnej skaly. Po jej okraji sa tiahlo rozsiahle opevnenie a uprostred celej stavbe dominovala vysoká veža. Súčasťou hradu boli palácové stavby s nádvorím a most vedúci ponad priekopu k vstupnej bráne. Celý objekt bol vybudovaný z kameňa, ale našli sa tu aj tehly, ktoré pravdepodobne pochádzajú z neskoršej prestavby.

Existenciu hradu, ktorý je dodnes symbolom obce Kecerovský Lipovec, v súčasnosti dokazujú už len terénne stopy a zvyšky muriva. Okrem zubu času a vplyvu prírody sa pod jeho zánik podpísali aj laickí prieskumníci a hľadači pokladov. Napriek tomu je hradný kopec stále lákavým turistickým cieľom. V jeho teréne je dodnes viditeľná pôvodná prístupová cesta k hradu, hradné valy i priekopy. Zachovala sa i stopa po paláci, nepatrné zvyšky muriva a tehál. Najjednoduchší prístup na hradný kopec vedie z obce Mudrovce. Autom sa dostanete až na lesnú cestu pod hrad. Čaká Vás pomerne strmý výstup, odporúčame Vám hradný kopec obchádzať zo zadnej strany.

Zaujímavý výlet k pozostatkom Lipoveckého hradu si môžete spojiť s návštevou ďalších lákavých výletných cieľov v blízkom okolí. Vyberte sa napríklad k studenému Herlianskemu gejzíru alebo zostúpte do podzemia Slovenských opálových baní. Pozrite sa na okolie z vtáčej perspektívy Rozhľadne Čerešenka či z chrbta majestátneho koňa v Jazdeckej škole Kráľovce. Možnosti sú v tomto regióne skutočne pestré.

Ak Vás láka výletný plán plný nezabudnuteľných zážitkov, začnite si už teraz hľadať ubytovanie v blízkosti Lipoveckého hradu – Lipovec. Kapacity sa v dovolenkovej sezóne rýchlo míňajú. Môžete staviť na ubytovanie v Kecerovskom Lipovci a v blízkom okolí alebo si vyberiete z pestrej ponuky ubytovania v Košiciach. Miestne ubytovacie zariadenia zaručene naplnia Vaše predstavy a očakávania.

Pokiaľ chcete spoznať históriu Zemplínskeho regiónu, určite navštívte aj chotár obce Bačkov, ktorý ukrýva zvyšky strážneho Hradu Parušťan – nazývaného aj Braničevský hrad. Vydajte sa na túru do Bačkovskej doliny a objavte zašlú slávu kráľovského hradu, ktorý spravovali hraničiari – tzv. spiculatores. Zrúcaninu nájdete v závere doliny, hlboko v Slanských vrchoch, na vrcholovej plošine vrchu Starý zámok, v nadmorskej výške 604 m.

Predpokladá sa, že kamenná strážna pevnosť vznikla podobne ako väčšina hradov na Slovensku, po roku 1242 – teda po prvom tatárskom vpáde. Hrad tvoril základ bačkovského panstva, ktoré po vymretí rodu Arpádovcov, ako aj po príchode kráľa Karola I. Róberta do Uhorska, zohralo významnú úlohu pri voľbe uhorského panovníka.

Zemplínski oligarchovia si získali kráľovu podporu tým, že pri bitke pri Rozhanovciach stáli po jeho boku. Ako to už ale v dejinách býva, o pevnosť zanedlho prišli. Zaplietli sa do vzbury urazenej šľachty, ktorú kráľ potrestal odňatím majetkov. Kráľovské vojsko hromadný odpor potlačilo a v roku 1321 dobyli i samotný „Castrum Parustyan“.

Kráľ následne vymenil zničenú pevnosť za iný majetok a tým sa dostal do vlastníctva rodu Mičkejovcov. Noví majitelia ho už ale neobnovili a neskôr si postavili Hrad Bačkov, ktorého ruiny si môžete obzrieť priamo v centre obce. Poslednými známymi vlastníkmi bola rodina Széchy, ktorá sa v listinách spomína v roku 1335. Keďže bol hrad dlhodobo opustený, v roku 1688 ho dali zničiť, aby neposkytoval útočisko banditom.

V súčasnej dobe sú z kedysi hrdého opevneného sídla už iba pozostatky obvodových múrov, ktoré pokrýva hustý lesný porast. Zub času ho nahlodáva stále viac a viac. K zrúcanine sa dostanete priamo z obce. Vašu cestu začnite pri futbalovom ihrisku, kde sa do lesa vnára žlto značená lesná asfaltová cestička. Po približne 4 km sa dostanete na rázcestie, ktoré Vás zavedie až k samotným ruinám.

V bádaní môžete pokračovať v neďalekej kúpeľnej obci Herľany, v ktorej už vyše 140 rokov vystrekuje v pravidelných intervaloch Herliansky gejzír. Za návštevu určite stojí aj vzdialenejší Trebišov, kde v letnom období určite oceníte možnosť kúpania sa v bazénoch Areálu Vodných športov Trebišov.

Ak už spriadate dovolenkové plány, na našom portáli si ľahko nájdete ubytovanie neďaleko zrúcaniny Hradu Braničev. Stačí Vám jeden klik na ubytovanie v Bačkove a môžete začať baliť kufre. Pri plánovaní výletov po okolí Vám pomôžete stránka kam na výlet v Bačkove. Prajeme Vám vydarený pobyt.

Ak navštívite Zemplín a zaujímajú Vás historické pamiatky, môžete si jednu z nich pozrieť v obci Bačkov. Približne v jej strede nájdete pozostatky kaštieľa, ktorý bol postavený na ruinách pôvodného Hradu Bačkov. Pozor! Asi 6 km za obcou sú pozostatky ešte jedného hradu s názvom Braničevský. Veľa návštevníkov si tieto dve lokality zamení.

Obec sa nachádza medzi Košicami a Michalovcami, asi 8 km za Dargovským priesmykom. Ku hradu sa dostanete priamo autom, ktoré môžete zaparkovať pred jeho areálom. Pozemok je oplotený, ale vstup naň je voľný. Cesta k zrúcanine Vám potrvá najviac 5 min.

Po príchode na miesto nájdete pozostatky renesančného kaštieľa s neskorobarokovou úpravou. Kaštieľ stál na mieste hradu zo začiatku 14. storočia. Ten bol postavený po zničení Braničevského hradu, nachádzajúceho sa nad obcou po vzbure v roku 1317. Za zakladateľa Bačkovského hradu sa označuje bán Miko z rodu Ákosovcov. Osudy hradu sú málo známe. Spájajú sa s rodmi Bocskay, Rákoczi, Sokol a Kecer. V roku 1676 bol hrad zbúraný. Na jeho základoch bol v roku 1750 postavený kaštieľ. Mal tvar obdĺžnika s dvoma vežami na južnej strane a veľkú terasu bez nádvoria. Kaštieľ podľahol skaze počas druhej svetovej vojny v roku 1944. Ustupujúce nemecké vojská dedinu vypálili pričom zničili aj gréckokatolícky kostol z roku 1700 a kaštieľ. Zostalo z neho stáť len niekoľko stien s okennými otvormi. Od tejto doby jeho pozostatky zarastajú bujnou vegetáciou. 

Po prehliadke tohto miesta môžete v lese navštíviť aj chabé pozostatky už spomínaného Hradu Braničev. V neďalekom Košickom Klečenove stojí za povšimnutie Pamätník oslobodenia a víťazstva. V tomto regióne určite nevynechajte návštevu kúpeľov v Herľanoch, kde si môžete na vlastné oči užívať krásu Herlianskeho gejzíru, ktorý každých 25 minút vychrlí do vzduchu vodný stĺp vysoký 7 až 15 m.

Pokiaľ si svoj pobyt naplánujete na viac dní, určite oceníte ponuku našich ubytovateľov. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Hradu Bačkov. Oslovia Vás pohodlné apartmány Bačkov alebo dáte radšej prednosť útulným chatám Bačkov? Pozrite si našu ponuku ubytovaní v Bačkove a rozhodnite sa sami.

Dalo by sa povedať, že Slovensko je krajinou hradov a zámkov. Mnohé z nich však nahlodal zub času, iné zničili znepriatelené armády. Vyčíňanie tatárskych vojsk nevydržal ani Hrad Bodoň, ktorý bol postavený ako obranný hrádok na západných svahoch Slanských vrchov. Prvá písomná zmienka o pevnosti pochádza z roku 1285 a ako správne predpokladáte, názov nesie podľa vrchu Bodoň, na ktorom sa v dnešných časoch nachádzajú už iba jej zvyšky. Hrad zanikol v roku 1299, čo znamená, že si svoju obrannú funkciu plnil len jedno desaťročie.

Pevnosť bola postavená na skalnej vyvýšenine v nadmorskej výške 855 m. Jej zakladateľom bol šľachtic Budun z Ploského. Vrch skalného brala má štvorcový pôdorys s rozmermi 52 x 50 m a tvoril obytnú plochu hradu. Tá bola po obvode chránená obvodovými múrmi. V najvyššie položenej časti plošiny sa na severnej strane nachádzala kruhová kamenná veža s vonkajším priemerom až 8 m. Predpokladá sa, že za hradbami stáli drevené obydlia a hospodárske objekty.

K ruinám sa dostanete z obce Abranovce i Zlatá Baňa. Pokiaľ ste sa rozhodli využiť druhú – ľahšiu možnosť, na hrad Vás zavedie približne 4 km dlhý, žlto značený turistický chodník. Cesta z Abranoviec je o čosi náročnejšia, ale zato zaujímavejšia. Približne v tretine výstupu narazíte na zvláštny prírodný útvar tzv. Raslavkameň. Viaže sa k nemu niekoľko legiend. Tá najznámejšia hovorí o tom, že mladý rytier z Hradu Bodoň, sa proti vôli svojej matky stretával s neurodzenou dievčinou z Prešova. Aby ho vojaci nemohli vystopovať, prikul koňovi podkovy naopak. Matka to však zistila a Raslava prekliala. Ten na mieste skamenel. Miestni veria, že z kameňa vyžaruje liečivá energia. O tom, či má kameň magickú silu, sa musíte presvedčiť sami.

Po krátkom stúpaní sa dostanete na plošinu, ktorej dominuje obrovské skalné bralo. V súčasnosti tvoria stopy po hrade už iba zvyšky kamennej veže a hradného opevnenia. Na lesnej čistinke pod hradom sú lavičky, kde si môžete oddýchnuť. Na trojhodinový výlet si okrem dostatočného množstva vody nezabudnite pribaliť aj špekáčiky a slaninku. Na odpočívadle nájdete totiž veľké ohnisko, ktoré je ako stvorené na rodinnú opekačku.

Cestou z hrádku sa zastavte pri unikátnom 4-metrovom drevenom megafóne. Sadnite si do vnútra a vychutnajte si zosilnené zvuky ozývajúce sa z lesa. Po náročnej túre si dožičte odpočinok v útulnej izbičke príjemného penziónu. Celú ponuku ubytovania v okolí Hradu Bodoň si môžete poprezerať na našej stránke ubytovanie v Zlatej Bani. Nasledujúci deň si spravte výlet do neďalekej obce Červenica a objavte tajuplný podzemný svet najstarších opálových baní na svete. Opály zo Slovenských opálových baní sú známe svojou intenzívnou hrou farieb a pre svoje jedinečné vlastnosti sú na svetových trhoch vysoko cenené. Váš pobyt v Prešovskom kraji ukončite šantením v bazénoch letného kúpaliska Plaza Beach Solivar. Skvelou alternatívou počas zlého počasia je krytý Aquapark Delňa Prešov.

Pozostatky Obišovského hradu sú turistom a milovníkom histórie prístupné na hradnom kopci nad východoslovenskou obcou Obišovce, v okrese Košice – okolie. Kužeľovitý vrch zvaný Zámčisko v pohorí Čiernej hory bol niekedy sídlom nielen stredovekého hradu, ale aj starovekého hradiska z rímskej doby. Miesto dýchajúce rokmi dávno minulými ponúka okrem zachovaného hradného múru a terénnych pozostatkov hradného areálu aj prekrásny výhľad na široké okolie.

Staroveké hradisko stálo na hradnom kopci už v 2. – 3. storočí, v období Rímskej ríše. Dôkazom toho sú vzácne archeologické artefakty, ktoré boli objavené práve v týchto miestach. Obišovský hrad tu bol postavený o celé tisícročie neskôr. V 13. storočí sa o jeho vybudovanie zaslúžili Abovci. Išlo o jednoduchý hradný komplex pozostávajúci z veže, obytného priestoru, hradnej priekopy a valu. Hrad pravdepodobne nemal dlhé trvanie, jeho zničenie sa predpokladá v 15. storočí, v čase hradoborectva.

Do dnešných čias sa z pôvodného hradu zachovala časť hradného múru a voľným okom sú viditeľné aj valy a pozostatky hlbokej hradnej priekopy. Okrem pozostatkov hradiska a jedinečnej atmosféry ponúka vrchol hradného kopca aj pekný výhľad na Slanské vrchy a obec Obišovce. Pre turistov a návštevníkov je tu pripravený prístrešok s posedením a možnosťou odpočinku. K zrúcanine hradu sa dostanete nenáročnou prechádzkou priamo z obce Obišovce alebo z neďalekej obce Ličartovce.

Výlet k zrúcanine Obišovského hradu si môžete zaradiť do jedného výletného plánu s výstupom na prírodnú Vyhliadku Jánošíkova bašta, s návštevou Zoologickej záhrady Košice alebo s rekreáciou pri Ružínskej priehrade. To vyzerá na pestré dovolenkové zážitky. Zostáva len zarezervovať si ubytovanie v blízkosti Obišovského hradu a môžete začať s prípravami. Ubytovanie Obišovce a okolie a ubytovanie v Košiciach ponúka naozaj široké možnosti rekreačných pobytov. Stačí si len vybrať.

Vydajte sa na dobrodružnú výpravu do stredoveku a navštívte tajomný Košický hrad, ktorý odhodlane odoláva zubu času už sedem storočí. Zrúcanina hradu stojí na nevysokom vrchu Hradová, len pár kilometrov severozápadne od Košíc. Zmienku o tomto tajuplnom hrade by sme v kronikách hľadali márne. V písomných prameňoch sa objavujú len nepriame zmienky, a tak sa môžeme iba domnievať, či bol vlastne skutočným hradom alebo len nedostavaným opevnením. Isté však je, že hrad so svojou rozlohou 6,5 hektára patrí k najväčším na Slovensku.

Napriek tomu, že dnes zostali na vrcholku kopca Hradová stáť len zvyšky základov a obvodového muriva, stavba má veľmi zaujímavé pozadie vzniku. Historici sa domnievajú, že hrad dal postaviť palatín Omodej Aba na začiatku 14. storočia v čase, keď vrcholili spory medzi slávnym šľachtickým rodom Omodejovcov a mestom Košice. Dôvtipný palatín sa rozhodol začať stavať hrad na cudzom území, ktoré ovládal a odkiaľ mohol kontrolovať Košice. Keď sa nezhody vyriešili a spory zanikli, Omodejovskí šľachtici sa zaviazali, že nebudú budovať hrady bez kráľovského povolenia. To vysvetľuje, prečo hrad nebol dostavaný. Navyše, v roku 1312, kedy sa na pláňach pod hradom odohrala bitka pri Rozhanovciach, najväčšia rytierska bitka od čias mongolského vpádu do Uhorska, Omodejovci po prehre pevnosť stratili. Košický hrad odvtedy menil svojich hradných pánov a v roku 1430 opevnenie pripadlo mestu Košice. Keďže mešťanom z Košíc viac záležalo na rozľahlých pozemkoch a majetkoch, sídlo na vrchu Hradová nedostavali a hrad pomaly chátral. Hradný areál, síce nedávno, ale predsa, zrevitalizovali ako súčasť projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013.

Dnes sa môžete prejsť po zrúcanine kedysi veľkolepého hradného opevnenia a obdivovať zvyšky robustných múrov širokých viac ako 3,5 metra. Určite Vás prekvapí aj pohľad na ruiny veže s netradičným trojuholníkovým pôdorysom. Takýto typ bašty je veľmi vzácny a na Slovensku ho nájdete len na dvoch ďalších hradoch, konkrétne na hrade vo Vinnom a v Uhrovci. Druhou dominantou je pozostatok kruhovej veže, ktorá mohla byť v minulosti vysoká aj 20 metrov. Ak ste zvedaví, aký výhľad mohli mať z veže hradní páni, vystúpte na vyhliadkovú vežu nachádzajúcu sa hneď vedľa ruín Košického hradu. Z výšky 21 metrov sa Vám naskytne dych berúci výhľad na panorámu Slanských vrchov na jednej strane a na najväčšie mesto Východného Slovenska na strane druhej.

Celý areál zrúcaniny spravuje Občianske združenie Castellum Cassovia, ktoré tu vybudovalo hradnú scénu, prírodný amfiteáter aj návštevnícke centrum s viacerými originálnymi atrakciami. Dobrovoľníci z občianskeho združenia pre Vás pripravili ukážku odievania v stredoveku, dielne na výrobu drevených výrobkov aj malú kováčsku vyhňu. Ak Vás zaujíma archeologický výskum, ktorý sa uskutočnil na území hradu, prezrite si fotogalériu archeologických prác. Pre tých najmenších je na hradnom vrchu vybudované ihrisko a v okolí máte možnosť spraviť si za odmenu po výstupe malú opekačku. A ako sa k hradu dostanete? K zrúcanine sa môžete vybrať mestskou hromadnou dopravou a následne pešo priamo z Košíc. Príjemná pešia prechádzka s miernym stúpaním Vám nezaberie viac ako 15 minút. Na cestičke k areálu Vás budú sprevádzať rôzne informačné tabule so zaujímavými faktami o danom mieste.

Vydajte sa teda na túru do stredoveku a pokochajte sa pri návšteve hradu aj krásnym výhľadom na okolitú scenériu regiónu Košice a okolie. Ak by Vám jeden hrad nestačil, spravte si túru aj k neďalekému hradu Sokoľ. A výlet si môžete ešte vylepšiť návštevou najväčšej ZOO na Slovensku, Zoologickej záhrady Košice. Rovnako pestré ako atrakcie je tiež ubytovanie v blízkosti Košického hradu. Krásne ubytovacie zariadenia sa nachádzajú nielen v Košiciach, ale aj v blízkom okolí.

Nad nenápadnou obcou Slanec v okrese Košice – okolie okoloidúcich upúta zalesnený vrch so zachovanými zvyškami stredovekého hradu. Zrúcanine Slaneckého hradu dominuje kamenná veža s pozoruhodným názvom Nebojsa a niekoľko hradných stien. Architektonickým skvostom je gotický lomený oblúk na okne pôvodnej hradnej kaplnky. Okrem jedinečnej stredovekej atmosféry sa hradný kopec môže pochváliť aj prekrásnymi výhľadmi na široké okolie. Máte chuť sa o tom presvedčiť na vlastné oči?

O stavbe a pôvode hradu sa nezachovali spoľahlivé písomné zmienky. Predpokladá sa, že pôvodný hradný komplex dali postaviť Abovci na začiatku 13. storočia. Prvé písomné zmienky však pochádzajú až z roku 1281, kedy už na kopci nad súčasným Slancom stála okrúhla kamenná veža. Neskôr hrad dobyl kráľ Ladislav IV a ponechal si ho vo svojom vlastníctve. V 15. storočí bol hrad vypálený a o jeho obnovu sa zaslúžil Ladislav Losonczy. Opevnenie hradu bolo vybudované až v roku 1601 jeho ďalšími majiteľmi, Forgáčovcami. V nasledujúcich rokoch hrad opakovane menil majiteľov až opäť podľahol požiaru pod rukou Juraja Rákociho II.

Hrad bol strategicky umiestnený na vrchole kužeľovitého kopca, ktorý mu vytváral prirodzenú ochranu pred votrelcami. Prístupová cesta viedla zo severnej strany, odkiaľ bolo hradné opevnenie chránené priekopou. Dominantou stavby bola vysoká veža, na vrchole ktorej sa nachádzala obranná galéria. Neskoršími prestavbami nadobudol hrad charakter paláca s kaplnkou. V dostupnosti hlavnej veže, bola postavená ďalšia kruhovitá veža, ktorej zvyšky sa zachovali dodnes. Celý komplex bol obohnaný hradným opevnením s neuveriteľnou hrúbkou 140 cm. Prístup k hradu chránila od 15. storočia bašta vsadená do cípu návršia.

Pozostatky hradu dodnes dominujú širokému okoliu. Najkrajšie zachovanou časťou hradného komplexu je štvorpodlažná veža Nebojsa. Vstup je možný do jej prvého, kamenného podlažia. V blízkosti veže sa vypínajú pozostatky múru niekdajšieho paláca s gotickým oknom kaplnky. Prednú časť tvorí obranné predhradie a pozostatky preborených pivníc. Hradný kopec ponúka prekrásny výhľad na Východoslovenskú nížinu a Slanské vrchy. Východiskovým bodom túry k zrúcanine hradu je obec Slanec, odkiaľ až na hradný kopec vedie značený turistický chodník.

K Hradu Slanec sa viaže povesť, podľa ktorej ho svojho času obývala krásna uhorská kráľovná. Keďže šľachta bola s jej panovaním nespokojná, povstalci obľahli hrad a zeman Forgáč prenikol až do jej spálne s úmyslom mladú kráľovnú zavraždiť. Uchvátený jej krásou však svoj úmysel nenaplnil a pomohol jej pred povstalcami utiecť. Kráľovná mu vraj za záchranu života darovala hrad i obraz so svojou podobizňou v Evinom rúchu.

Ak Vás fascinujú povesťami opradené hradné zrúcaniny, tú nad obcou Slanec si určite nenechajte ujsť. Výlet na hradný kopec si spestríte prechádzkou okolo neďalekého Jazera Izra alebo výletom do Archeologického skanzenu v Nižnej Myšli. Vodný relax a dokonalú letnú rekreáciu si zas vychutnáte pri neďalekých Čanianskych jazerách. Dovolenkové možnosti sú v tomto regióne naozaj rozmanité. Neváhajte a zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Slaneckého hradu. Ubytovanie v Slanci a v blízkom okolí Vás istotne poteší širokou ponukou apartmánov a komfortných penziónov.