Technické pamiatky na Horehroní

Úzkokoľajná Čiernohronská železnica premáva počas sezóny na pravidelných trasách Čierny Balog – Vydrovo Korytárske, Čierny Balog – Dobroč a Šánske – Čierny Balog. Na objednávku premávajú aj historické vlaky na trase z Chvatimechu. V minulosti trať slúžila na zvážanie dreva z okolitých lesov, v súčasnosti vozí turistov a patrí medzi najznámejšie atrakcie Horehronia. V roku 1908 začal vlak premávať na prvom úseku dlhom 10,8 km, časom trať merala neuveriteľných 132 km, čím sa stala najdlhšou lesnou železnicou Slovenska.

Plánovanie výstavby železnice začalo v roku 1898. Prvý úsek medzi Čiernym Balogom a Hroncom začali stavať v roku 1908 a už v januári roku 1909 bola na tejto trase spustená pravidelná prevádzka. Železnica sa postupne rozširovala. Po čase bola umožnená obmedzená osobná doprava. Ku koncu roka 1982 bola premávka na železnici  na základe rozhodnutí vlády SSR zastavená, no i tak bola najdlhšie slúžiacou lesnou železnicou nášho územia.

S príbehom Čiernohronskej železnice sa spájajú ešte dve zaujímavosti. Prvou z nich je, že sa vyšplhala až k tajomnému a vzácnemu Dobročskému pralesu, ktorý leží pod mohutným Klenovským Veprom. Druhou zaujímavosťou je fakt, že v roku 1944 vstúpila do dejín Slovenského národného povstania. Boli ňou totiž prevážané provianty a munícia pre partizánov z hôr.

V roku 1982 bola železnica vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, a v roku 2011 za jeden zo siedmich divov banskobystrického kraja. Pri trati môžete natrafiť na hektometrovníky s označením F. G. V. Skratka je vytvorená z pôvodného oficiálneho názvu železnice „Fekete garamvolgyivasút“, teda v preklade „Železnica v údolí Čierneho Hrona“.

Jazda touto železnicou predstavuje skutočný zážitok nielen pre malých, ale aj pre veľkých. Otvorené vozne (so strechou, bez okien) sú ťahané motorovou alebo historickou parnou lokomotívou. To už veru len tak hocikde neskúsite! Trať vedie aj popri stromoch. Tí odvážnejší skúšajú z okna vystrčiť ruku a nechať si ihličím poštekliť končeky prstov. Mnohí nasadnú na železnicu s jediným zámerom – previesť sa cez futbalové ihrisko. Nebojte sa, dobre čítate. Táto trať totiž v miestnej časti Dobroč skutočne prechádza priamo cez futbalové ihrisko. Je to možno trošku zvláštne či netradičné, rozhodne však unikátne.

Návštevníci si už od roku 2003 kombinujú jazdu Čiernohronskou železnicou s návštevou veľmi obľúbeného lesníckeho múzea v prírode. Lesnícky skanzen Vydrovo je jedinečný projekt, ktorý Vám  ukáže krásnu symbiózu spolunažívania s prírodou. Rozhodne je to zaujímavá prehliadka, ktorá už deťom ukáže kolobeh života stromov a vštepí im základy lásky k našej matke prírode.

Či už sa chcete vybrať na turistiku do krásneho prostredia Veporských vrchov, alebo Vás zaujímajú atrakcie na Horehroní, rozhodne Vám padne vhod ubytovanie v blízkosti Čiernohronskej železnice. Inšpiráciu načerpáte i na stránke ubytovanie v Čiernom Balogu. Budete to mať odtiaľ všade blízko a stačí už len naplánovať detaily výletu. Možností trávenia voľného času je tu neúrekom, ktorú z nich vyskúšate ako prvú?

Písal sa rok 1896, keď medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou vzniklo aj na tú dobu výnimočné technické dielo Ozubnicová železničná trať Tisovec. Možno si poviete, že v 19. storočí zaznamenala železničná doprava na území Slovenska veľký rozmach a snahou bolo priviesť železničnú prípojku do každej fabriky či rozsiahlych lesných komplexov. Parná zubačka v Tisovci je však výnimočná tým, že dokonale kopíruje príkre svahy údolia, prekonáva nebezpečné rokliny a veľké výškové prevýšenia.

Práve v miestach s veľkým sklonom musela byť trať doplnená o ozubený hrebeň, do ktorého zapadalo ozubené koleso rušňa. Tento systém zabezpečoval nielen dostatočné stúpanie vlaku, ale aj jeho brzdenie pri jazde z kopca.

Trať tejto výnimočnej technickej pamiatky vychádzala z obce Bánov, pokračovala cez Zbojskú, Pohronskú Polhoru, Podbrezovú a Brezno až do Tisovca. Hlavnou úlohou tejto trate bolo prepojenie fabrík na výrobu železa v Podbrezovej, Hronci a Tisovci. Najťažším, najnebezpečnejším a pre návštevníka najzaujímavejším úsekom tejto trate je masív Slovenského Rudohoria. Celková dĺžka trate bola 41,2 km. Najvyšším bodom, cez ktorý prechádza, je sedlo Zbojská v nadmorskej výške 725 m n. m. V najstrmších úsekoch dosahuje stúpanie až 50,2 promile. Aj preto muselo byť na týchto miestach položené navyše zabezpečenie.

Po trati pôvodne premávali rakúske parné rušne od firmy Florisdorf. Boli to na tú dobu najmasívnejšie tendrové ozubnicové lokomotívy v celej Európe, ktoré premávali rýchlosťou až 25 km / hod. Na trati sa nachádza množstvo mostov, viaduktov a jeden tunel s dĺžkou 786 m.

Dnes slúži trať už len čiastočne. Využíva sa na vyhliadkové jazdy pre turistov. Ak si sem naplánujete výlet, je potrebné vedieť, že lístky musíte mať objednané vopred. Jazda vláčikom síce nepatrí medzi najlacnejšie, ale zážitok z jazdy nádhernou prírodou stojí za to a zanechá vo Vás nezabudnuteľné zážitky. A ak budete mať šťastie, odvezie Vás v historických vagónoch aj historická parná lokomotíva s autentickým kúdolom pary a vôňou dymu. V železničnej stanici Tisovec si môžete prehliadnuť aj múzeum ozubnicovej železnice so zaujímavými informačnými panelmi, modelmi, rovnošatami i vybavením železničiarov.

A keď Vás železnička vyvezie na sedlo Zbojská, urobte si so svojimi ratolesťami krátku vychádzku po náučnom chodníku na Rozhľadňu Zbojská. Po výlete Vás možno poteší ochladzujúci kúpeľ na Kúpalisku Klenovec. Ak ste priaznivcami turistiky nemôžete obísť jeden z najkrajších národných parkov Európy 
Národný park Muránska planina alebo históriou opradený Muránsky hrad.

Po výletoch pravdepodobne oceníte aj trochu oddychu u našich ubytovateľov, preto je fajn zarezervovať si ubytovanie pri Parnej zubačke v Tisovci. Dáte prednosť romantickým a útulným chatám Tisovec alebo uprednostníte pohodlie apartmánov Tisovec? Tento výber necháme len na Vás.

Chmarošský viadukt pri Telgárte predstavuje jednu z najelegantnejších a najfotografovanejších technických pamiatok na Slovensku, ktorá svojou monumentálnou tehlovou architektúrou pripomína scenérie z historických filmov.

Lokalita sa nachádza na okraji obce Telgárt, v okrese Brezno, v Banskobystrickom kraji, na rozhraní troch národných parkov. Viadukt je súčasťou trate číslo 173, známej ako stredoslovenská transverzálna dráha, a bol postavený v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Stavba s dĺžkou 113,6 metra a výškou 18 metrov pozostáva z deviatich kamenných a tehlových oblúkov, ktoré vytvárajú pôsobivú krivku v otvorenej krajine. Viadukt dodnes slúži železničnej doprave, pričom prejazd vlaku po tejto historickej konštrukcii patrí k najväčším zážitkom pre cestujúcich aj fotografov čakajúcich pod mostom. Architektúra viaduktu bola navrhnutá s dôrazom na estetiku, čo z neho robí unikátny príklad inžinierskeho staviteľstva z obdobia prvej Československej republiky. Vďaka svojej polohe v blízkosti sedla Besník ponúka okolie viaduktu čistý horský vzduch a typickú atmosféru Horehronia, kde sa lúky v každom ročnom období sfarbujú do iných odtieňov. Viadukt sa stal dôležitým bodom pre cestovný ruch v regióne, pričom jeho popularita neustále rastie vďaka sociálnym sieťam, ktoré z neho urobili jednu z najnavštevovanejších technických pamiatok strednej Európy.

Čo tu môžete nájsť?

V areáli pod viaduktom nájdete upravené trávnaté plochy vhodné na fotografovanie a piknik, informačné tabule o histórii trate a značkované chodníky vedúce k najlepším vyhliadkovým bodom. K dispozícii je neďaleké parkovisko pri hlavnej ceste a štýlová kaviareň umiestnená v historickom vagóne, ktorá ponúka občerstvenie s priamym výhľadom na oblúky mosta.

Pre koho je miesto vhodné?

Lokalita je ideálna pre fotografov, milovníkov technických pamiatok a rodiny s deťmi, ktoré hľadajú nenáročnú prechádzku s atraktívnym cieľom. Vyhľadávajú ju aj fanúšikovia železníc a turisti prechádzajúci cez Horehronie smerom k Dobšinskej ľadovej jaskyni. Pre prístup k pätám mosta postačuje bežná vychádzková obuv, no pri pohybe v blízkosti trate sa vyžaduje maximálna opatrnosť a rešpektovanie zákazu vstupu na samotné koľajisko.

Čo môžete navštíviť v okolí?

Priamo v Telgárte sa nachádza ďalšia technická rarita, Telgártska slučka, a neďaleký Telgártsky viadukt. Navštíviť môžete prameň rieky Hron v sedle Besník alebo vystúpiť na legendárny vrch Kráľova hoľa, ktorý je kolískou slovenskej prírodnej lyriky. Pre milovníkov histórie a geológie je v dostupnej vzdialenosti Dobšinská ľadová jaskyňa alebo rázovitá obec Šumiac s unikátnym múzeom zvoncov.

Obec Ľubietová situovaná v okrese Banská Bystrica je od nepamäti spájaná s ťažbou a spracovaním medených a železných rúd. Banské štôlne a haldy v Ľubietovej dodnes pripomínajú domácim i návštevníkom niekdajšiu slávu privilegovaného banského kráľovského mesta. V rozsahu Náučného banského chodníka sa nachádza 18 štôlní, v ktorých sa v minulosti ťažila medená a železná ruda. Niektoré z nich sú dodnes plné zaujímavých minerálov. Medzi najvzácnejšie patrí krásny modro-zelený langit, ktorý sa považuje za svetový unikát. Nikde inde sa totiž nevyskytuje v takom množstve ako práve v Ľubietovej.

Ľubietovská meď sa v minulosti vyvážala do sveta pod značkou Lebentzer. Jej ťažba bola ukončená približne v roku 1912. V časti obce Podlipa zostalo po ťažbe medi obrovské haldové pole tvorené 18 štôlňami. Väčšina z nich je už v súčasnosti zavalená, ale do štyroch máte možnosť nazrieť počas svojej prechádzky Náučným banským chodníkom. Prístupná je 50 m dlhá štôlňa Andreas, kresanica Dolný Johan, kresanica Horný Johan a baňa Ladislav. Ak budete mať šťastie, možno na odvaloch niektorej z nich uvidíte aj vzácny langit. Zaručene Vás upúta svojou prekrásnou farbou a skleneným odleskom. Častejšie sa tu však vyskytuje malachit a kuprit.

S ťažkou prácou baníkov, so spôsobom spracovania medi, ale aj s baníckou históriou obce Ľubietová Vás bližšie zoznámi 13 informačných panelov umiestnených na zastávkach náučného chodníka. Východiskom stredne náročnej trasy je centrum obce. Okružným chodníkom prejdete z Ľubietovej cez Banský závoz a Podlipu späť do obce približne za 2,5 hod. Spríjemnením Vašej prechádzky budú okrem opustených štôlní aj typické banícke dreveničky. V okolí štôlní sa totiž zachovala časť bývalej baníckej osady. Domčeky dnes obývajú Ľubietovčania alebo chatári.

Máte chuť absolvovať zaujímavý výlet po stopách ťažko pracujúcich baníkov? Príďte do Ľubietovej. A ak sa Vám nepodarí v niektorej zo štôlní nájsť vzácny langit, nezúfajte. Navštívte Mineralogickú miestnosť v budove obecného úradu a tu Vás zoznámia s celým minerálnym bohatstvom tejto baníckej obce. V okolí Ľubietovej si zas môžete dopriať výlet za historickými a kultúrnymi pamiatkami tohto regiónu. Za všetky spomeňme Stredoveký kostolík sv. Františka z Assisi v malebnej dedinke Poniky alebo prekrásny, na kopci sa týčiaci Ľupčiansky hrad.

Príďte sa presvedčiť, že Stredné Slovensko skrýva množstvo vzácnych miest, ktoré stoja za návštevu. Zarezervujte si ešte dnes ubytovanie v blízkosti Banských štôlní a háld v Ľubietovej cez náš portál. Ubytovanie v Ľubietovej a v okolí ponúka predovšetkým vyhľadávané chaty a chalupy, ktorých majitelia Vám pripravia výborné podmienky na odpočinok po dňoch plných dovolenkových zážitkov.

Banícky orloj v Španej Doline je poctou úmornej práci baníkov a haviarov v tomto regióne. Obec Špania Dolina, celé storočia úzko spätá s baníctvom a ťažbou medenej rudy, je situovaná v okrese Banská Bystrica. Leží približne 14 km severne od okresného mesta, v západnej časti Starohorských vrchov. Jedinečný pohyblivý orloj sa nachádza priamo na obecnom námestí vedľa Klopačky – bývalej baníckej strážnice a sídla banského inšpektorátu. Svoje útroby ukazujúce ťažkú prácu baníkov v šachte a v štôlňach návštevníkom otvára každú celú hodinu.

Banícky orloj bol v Španej Doline postavený v roku 2004. Nie náhodou našiel svoje miesto práve na obecnom námestí, vedľa Klopačky. V tejto historickej budove sídlili v minulosti banskí dozorcovia a zhotovovali sa tu banské mapy. Vežička budovy slúžila na umiestnenie klopacieho zariadenia – od toho názov Klopačka. Špecifickým klopaním boli v minulosti zvolávaní baníci do šachty. Budova takto fungovala do roku 1910. Následne niekoľko rokov chátrala, až kým v roku 1998 neprešla rekonštrukciou. V súčasnosti sa tu nachádza reštaurácia s menšou múzejnou expozíciou na poschodí.

Samotný orloj je vlastne modelom bane. Na prvý pohľad pôsobí ako obyčajná kamenná stena. O celej hodine sa však ozve známe klopanie a tvrdá stena sa začne otvárať. Za ňou sa nachádza baňa so šachtou a štôlňami. Postavy baníkov tu znázorňujú jednotlivé banícke činnosti. Niektorí sa len spúšťajú do šachty, iní usilovne rozbíjajú skaly alebo nakladajú rudu na vozíky. Nad všetkými tu bdie patrón baníkov, sv. Kliment.

Ak sa pri svojich dovolenkových výletoch po Strednom Slovensku ocitnete v blízkosti dedinky Špania Dolina, určite neobíďte ani jedinečný Banícky orloj. Dostanete tak osobitú možnosť nahliadnuť do ťažkej práce ľudu v tomto regióne. Výlet sem si môžete v zime spojiť s obľúbenou lyžovačkou. Výborné snehové podmienky tu dávajú zelenú viacerým menším lyžiarskym strediskám. Navštívte neďaleké Šachtičky alebo lyžiarsky areál Ski Turecká – Krížna. A keby ste dostali chuť na lyžovačku vo veľkom ski parku, zájdete si do neďalekého PARK SNOW Donovaly.

Ak do tohto regiónu zavítate v lete, výlet do Španej Doliny si spojíte s prechádzkou v podzemí Harmaneckej jaskyne alebo s vodnými dobrodružstvami a dovolenkovým relaxom v turistami vyhľadávanom Aqualande – Plážové kúpalisko Banská Bystrica. Dovolenkový program budete mať v tomto regióne pestrý v každom ročnom období. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Baníckeho orloja v Španej Doline už teraz. Ponuka chát a chalúp je tu pestrá, ale kapacity sa rýchlo zapĺňajú.

Nadrozmerná lavička Gardeon v Dolnom Harmanci predstavuje originálne zastavenie pre turistov, ktoré spája moderný dizajn s krásou horskej prírody.

Lokalita sa nachádza priamo v obci Dolný Harmanec, v okrese Banská Bystrica, v tesnej blízkosti hlavného cestného ťahu smerom na horský priechod Šturec. Lavička je umiestnená na vyvýšenej terase priamo pri showroome spoločnosti Gardeon, ktorá ju ako výrobca montovaných stavieb darovala obci a turistom. Vďaka svojim nadštandardným rozmerom pôsobí v krajine dominantne a stala sa obľúbeným fotopointom pre okoloidúcich cestovateľov aj cyklistov. Z lavičky sa návštevníkom otvára pohľad na hlboké Harmanecké údolie a strmé zalesnené svahy, ktoré sú charakteristické pre túto časť stredného Slovenska. Miesto slúži ako ideálny bod na krátky oddych počas dlhšej cesty, pričom je voľne prístupné celoročne. Súčasťou priestoru je aj upravené okolie, ktoré návštevníkom umožňuje bezpečný prístup ku konštrukcii a pohodlné fotografovanie s panorámou hôr v pozadí.

Čo tu môžete nájsť?

V mieste nájdete obriu drevenú lavičku, na ktorú vedú schodíky, aby sa návštevníci mohli pohodlne usadiť na jej sedadlo. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza parkovisko, informačné tabule o regióne a expozícia moderných montovaných záhradných domčekov a prístreškov. Pre turistov je k dispozícii aj odpočinková zóna, kde môžu načerpať sily pred ďalšou cestou do okolitej prírody.

Pre koho je miesto vhodné?

Atrakcia je určená pre rodiny s deťmi, ktoré sa potešia netradičným rozmerom lavičky, a pre všetkých motoristov prechádzajúcich cez Harmanec, ktorí hľadajú zaujímavú zastávku na prestávku. Vyhľadávajú ju aj cykloturisti smerujúci na Šturec a milovníci sociálnych sietí, pre ktorých lavička predstavuje vďačný objekt na tvorbu vizuálneho obsahu. Vzhľadom na jednoduchú dostupnosť priamo pri ceste je miesto vhodné pre všetky vekové kategórie vrátane seniorov.

Čo môžete navštíviť v okolí?

Len pár minút chôdze od lavičky sa nachádza nástup na náučný chodník k svetoznámej Harmaneckej jaskyni, známej svojou bielou sintrovou výzdobou. Pokračovať môžete do doliny Rakytovo, kde nájdete unikátny funkčný Vodný žľab na plavenie dreva. Pre fanúšikov technických pamiatok je zaujímavý aj neďaleký Čremošniansky tunel alebo horské stredisko Donovaly, ktoré ponúka zábavu v detskom mestečku Habakuky.