Sakrálne pamiatky a pútnické miesta v Žarnovickej Hute

Kalvária v Banskej Štiavnici je pôsobivým barokovým sakrálnym celkom, ktorý sa radí k najkrajším v celej Európe. Je situovaná na vrchu Scharffenberg, v preklade Ostrý vrch, v nadmorskej výške 726 m n. m. Vznikla v časoch, kedy patrila Banská Štiavnica k najväčším a najvýznamnejším slobodným kráľovským mestám v Uhorskom kráľovstve. A práve priaznivé hospodárske podmienky stáli za rozvojom mesta aj po stránke kultúrnej. Vďaka tomu bola na podnet jezuitu Františka Pergera postavená Kalvária Banská Štiavnica.

Základný kameň Horného kostola, jednej z 22 stavieb kalvárie, bol položený a slávnostne požehnaný 14. septembra 1744. Kostol, ktorý sa nazýval aj „nemecký“ bol dokončený v roku 1745, kedy bol aj vysvätený. Postupne bol dobudovaný a následne vysvätený aj zvyšok komplexu. Trvalo to sedem rokov, presne do 14. septembra 1751. Výstavba bola umožnená vďaka finančným darom mešťanov. Najvýznamnejší z nich majú svoje erby umiestnené na priečeliach kaplniek. Na sviatok Najsvätejšej trojice v roku 1751 kalváriu navštívil dokonca sám cisár, František Lotrinský.

Napriek výstavbe kalvárie v časoch vrcholiaceho baroka si stavby zachovali primeranú striedmosť. Ich vzhľad nebol rušivý a podnecoval najmä vnútorné prežívanie a rozjímanie pútnikov. Celý komplex pozostáva zo 17 zastavení (kaplniek), 3 kostolov (Dolný kostol, Sväté schody, Horný kostol), zastavení Ecce homo (žalár) a Svätého hrobu. Kaplnky sa vyznačujú neobvyklým usporiadaním, nakoľko príbeh Ježiša začína už v Nazarete. Práve tým je banskoštiavnická kalvária výnimočná.

Prvé tri kaplnky sú prípravné, vedú k Dolnému kostolu. Od neho cesta pokračuje k siedmej kaplnke a následne k Svätým schodom, odkiaľ sa cesta rozdvojuje. Kaplnky po ľavej strane stvárňujú odsúdenie a mučenie Ježiša, končia výjavom jeho ukrižovania v Hornom kostole. Obídete Svätý hrob a vraciate sa druhou stranou, kde kaplnky zachytávajú sedem bolestí Panny Márie. Súsošie Sedembolestnej Panny Márie je zavŕšením celej púte, nachádza sa znova dolu, pri Dolnom kostole.

Ako to už pri stavbách býva, časom si vyžadujú rekonštrukciu, a banskoštiavnická kalvária nebola výnimkou. Prvý raz boli kaplnky rekonštruované v roku 1894. Keď prišiel v roku 1948 prevrat, vlastníctvo kalvárie prešlo pod štát, čo malo za následok jej postupné chátranie. V rokoch 1978 – 1981 štát zafinancoval opravy, na ktorých sa podieľali poväčšine dobrovoľníci z radov veriacich z okolia. Nežná revolúcia mala na kalváriu asi najväčší dopad, jej výzdoba bola rozkradnutá a následne rozpredaná, objekty boli zdevastované. Čo sa podarilo zachrániť, to bolo premiestnené do Slovenského banského múzea sídliaceho na Starom zámku. Momentálne si predmety návštevníci môžu prezrieť počas výstavy „Kalvária v azyle“. V roku 1993 bola Banská Štiavnica spolu s kalváriou zaradená medzi pamiatky UNESCO. Rok 2007 sa niesol v znamení zapísania kalvárie do zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Hrozil jej úplný zánik, avšak od roku 2008 prebieha rozsiahla rekonštrukcia s cieľom zachrániť toto jedinečné miesto. Postupne sú stavby obnovované, ako prvá bola ukončená v roku 2013 rekonštrukcia Dolného kostola, následne niektoré kaplnky, amfiteáter, sochársky výroba a v roku 2018 aj Horný kostol.

Kalvária patrí medzi obľúbené miesta v Banskej Štiavnici. Nenavštevujú ju však len veriaci, hoci sa tu často konajú púte, sväté omše či rôzne iné kultúrne podujatia. Turistov zaujíma i história miesta, jeho dokonalé architektonické spracovanie, maliarske a umelecké remeslo podtrhujúce detaily, ako aj celkové zasadenie miesta do prírodného prostredia, s ktorým vytvára dokonalý súlad. Ak túžite túto pamiatku navštíviť, na našich stránkach nájdete skutočne krásne ubytovanie pri Kalvárii v Banskej Štiavnici. Zarezervujte si nocľah na stránke ubytovanie Banská Štiavnica a príďte na vlastnej koži zažiť jedinečnú atmosféru tohto čarovného miesta i celého baníckeho mesta. Určite oceníte naše tipy na výlety a atrakcie v Banskej Štiavnici.

 Benediktínsky kláštor predstavuje veľkolepý súbor opevnených sakrálnych stavieb. Situovaný je v obci Hronský Beňadik, v okrese Žarnovica. Lokalita kláštora sa rozprestiera v údolí rieky Hron, na južných výbežkoch Pohronského Inovca. Kláštor bol pre svoju jedinečnosť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a jeden zo siedmich divov Banskobystrického kraja. Návštevníkov ohuruje nielen svojou monumentálnosťou, ale aj prepojením sakrálnych a opevňujúcich stavieb a prelínaním rôznych stavebných slohov. Priestory historickej stavby ponúkajú možnosť návštevy vzácnej baziliky, kaplnky, zrekonštruovanej časti sýpky s historickou expozíciou i kláštornej čajovne.

Benediktínske opátstvo bolo slávnostne posvätené už v roku 1075. Stavba dnešného komplexu budov bola zrealizovaná v polovici 14. storočia. Vybudovaný bol gotický kostol s trojicou svätýň a kláštorná časť. O desaťročia neskôr pribudlo trojlodie, dve veže a neskorogotický vstupný portál. Kláštor bol v tom čase doplnený o celé južné krídlo. Významný bol rok 1483, kedy dostal kláštor od kráľa Mateja I. vzácnu relikviu Kristovej krvi. Má ísť o časť plátna, ktorým Veronika utrela Ježišovu tvár počas Krížovej cesty. V roku 1508 pribudlo do komplexu takzvané opátske krídlo a uprostred kláštora bola vybudovaná kláštorná záhrada. V ďalších rokoch bola dobudovaná Kaplnka sv. Krvi.

Začiatok 16. storočia bol úzko spätý s tureckými vpádmi. Ďalšie stavebné úpravy kláštora preto znamenali jeho postupné opevňovanie. Kláštor i kostol boli v konečnom dôsledku prebudované na renesančnú pevnosť. Súčasťou areálu sa zrazu stali mohutné hradby a delové bašty. Objekt kláštora bol v nasledujúcich rokoch súčasťou sústavy pevností, poskytujúcich ochranu strednému Slovensku. Turecké nájazdy vzácnu architektúru značne poškodili. V rámci rekonštrukcie bola na mieste zrúteného krídla postavená veľká sýpka.

V súčasnosti tvorí ústrednú časť sústavy budov takzvaný rajský dvor. Obkolesujú ho kláštorné budovy a chrámový kostol, ktorý bol v roku 2019 pápežom Františkom povýšený na Baziliku minor sv. Benedikta. Predstavuje veľkolepú trojloďovú stavbu s gotickým vstupným portálom. Chrámu domine priečelie s dvojicou veží. Na jeho južnej strane sa dodnes nachádza pôvodná neskorogotická Kaplnka sv. Krvi z roku 1489. Zariadenie kostola je dnes pomerne skromné. Z pôvodného vybavenia sa zachovali tri plastiky hlavného oltára, relikvia Kristovej krvi, baroková krstiteľnica a krypta rodiny Koháryovcov. Veľmi vzácnou pamiatkou ju organ z roku 1714.

V priestoroch kláštorných budov je návštevníkom sprístupnený obrovský interiér sýpky. Len jedno podlažie zo štvorpodlažného priestoru má rozlohu úžasných 800 m2. Na prízemí je situovaná expozícia približujúca verejnosti dejiny opátstva sv. Benedikta. Jedinečným priestorom pre odpočinok a osvieženie je vzácna kláštorná čajovňa. Jej vkusné priestory ponúkajú nielen príjemné posedenie pri šálke bylinkového čaju, ale aj možnosť nasávať atmosféru starobylého kláštora. Prehliadku komplexu môžete absolvovať individuálne alebo so sprievodcom za symbolický poplatok.

Cestu do dejín architektonického skvostu Pohronia si môžete spríjemniť aj výletom k neďalekému Starohutskému vodopádu alebo návštevou zaujímavého interaktívneho informačného centra Energoland nachádzajúceho sa v Kalnej nad Hronom. Odporúčame Vám aj relax pri neďalekej vodnej nádrži Tajch a milovníkom koní aj návštevu Národného žrebčínu v Topoľčiankach. A keď zistíte, že jeden deň v tomto regióne Vám jednoducho nestačí, pohľadajte si na našom portáli ubytovanie v okolí Benediktínskeho kláštora. Ubytovanie v Hronskom Beňadiku a v priľahlých oblastiach Vás svojou ponukou zaručene nesklame. Prípadne si môžete vybrať aj neďaleké ubytovanie v Žarnovici. Za miestnymi atrakciami to ani v tomto prípade nebudete mať ďaleko.