Zrúcaniny v Štítniku

Pôvodne nížinný vodný Hrad v Štítniku bol postavený v 13. storočí a plnil funkciu ochrannej pevnosti. Stojí na rovinke a pred nepriateľmi ho v minulosti chránili rozsiahle močariská. Do hradu sa dalo dostať iba jediným padacím mostom, ktorý býval počas noci a v prípade hroziaceho útoku zdvihnutý. Zrúcaninu protitureckej pevnosti nájdete priamo v obci, neďaleko gotického evanjelického kostola.

O jeho prestavbu a renováciu sa v roku 1432 postaral šľachtický rok Bebekovcov. Keďže pevnosť musela odolávať častým tureckým nájazdom, v roku 1577 sa znovu prebudoval na modernú pevnosť. Vonkajšie opevnenie bolo zosilnené kruhovými delovými baštami a navýšila sa aj pozorovacia hranolová veža. Do protitureckého obranného pásma bol zaradený v roku 1559.

Po ústupe tureckých vojsk sa na hrádok opäť vrátili zemepáni. Na hrade sa vystriedali uhorské šľachtické rody Baloghovcov, Pongrácovcov, Rákocziovcov a Bakošovcov. Po úmrtí posledného potomka z roku Bakošovcov v roku 1666, opevnené sídlo prevzal stúpenec Juraja I. Rákociho. Po jeho smrti ostal hrad bez majiteľa a z kedysi mocnej pevnosti zostala už iba zrúcanina.

V 19. storočí sa do rekonštrukcie schátranej stavby pustila banícka rodina Sárkányi a z jedného krídla sa stal kaštieľ. Z pôvodného vodného hradu sa do dnešných čias zachovalo len západné prízemné krídlo, juhovýchodná bašta a časť vstupu na východnej strane. Na mieste severného krídla stojí v súčasnosti hospodárska budova. Po vzájomnej dohode prešiel hrad v roku 2016 do vlastníctva obce Štítnik, ktorá sa postarala o vyčistenie areálu a pustila sa do príprav jeho obnovy. Tá by sa mala dotknúť i legendami opradených katakomb, ktorých existencia sa traduje už po stáročia.

V obci Štítnik si môžete obzrieť aj ďalšie zaujímavé stavby – morový stĺp, radnicu, kúrie, meštianske domy i spomínaný evanjelický gotický kostol. Dedinka sa preslávila aj čipkárstvom, ktoré tu v roku 1905 zaviedli sestry Szontághové, keď manuálne začali háčkovať čipky technikou zvanou irlandské guipure. Ak máte ešte dostatok energie, spravte si výlet do blízkej obce Ochtiná a prezrite si nádherný podzemný svet Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Táto nevídaná krása je právom zapísaná na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. Zarezervujte si ubytovanie v okolí Štítnickeho hradu a pustite sa do objavovania ďalších zaujímavostí Gemerského regiónu. Bohatú ponuku ubytovania si môžete poprezerať na stránke ubytovanie v Štítniku.

Ak patríte medzi aktívnych ľudí, ktorí majú radi turistiku, históriu a krásne výhľady, odporúčame Vám návštevu starého Jelšavského hradu. Hrad sa nachádza na kopci uprostred lesa, neďaleko mesta Jelšava, v regióne Gemer, okrese Revúca, v nadmorskej výške 477 m n. m.

K hradu sa dostanete tak, že po opustení mesta odbočíte pred magnezitovými závodmi doľava. Pokračujte približne 1 km na miesto, kde sa cesta rozvetvuje. Tu je možné zaparkovať auto. Modrá turistická značka Vás zavedie až k zrúcanine hradu. Výstup Vám potrvá približne 30 – 40 minút. Rátajte s prevýšením 133 m. Túru zvládnu aj rodiny so staršími deťmi. Nádherné výhľady na údolie a mesto Jelšava sú za pekného počasia tou najkrajšou odmenou za vynaloženú námahu.

Starý Hrad Jelšava nebol veľký. Rozkladal sa na ploche približne 60 x 20 m. Jeho dominantou bola štvorhranná veža s pôdorysom 10 x 10 m, ktorá mala až 3 m široké múry. Hrad obklopovalo opevnenie s polkruhovitou vežičkou z lomového kameňa. Cesta do hradu viedla ponad priekopu a bola chránená palisádami.

O výstavbu hradu sa zaslúžil palatín Lenstach Jolsvai z rodu Ratoldovcov. Hrad bol postavený v 14. storočí. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza až z roku 1421. V 15. storočí zohral hrad významnú úlohu v bojoch s vojskami Jána Jiskru a bratríkmi. Tieto udalosti ho však vážne poškodili. V roku 1461 ho obnovili Perényiovci. Význam hradu postupne zanikal a centrom hospodárskeho i spoločenského života sa postupne stal neďaleký Muránsky hrad. Definitívny zánik Jelšavského hradu pravdepodobne spôsobili ťažké boje s Turkami v roku 1566. Túto dramatickú historickú udalosť popisuje vo svojej básni aj známy slovenský poet Samo Chalúpka, ktorý študoval na neďalekom gemerskom evanjelickom gymnáziu.

Ak sa nachádzate v tomto regióne, určite si nenechajte ujsť návštevu neďalekej jedinečnej Ochtinskej aragonitovej jaskyne, ktorú prichádzajú obdivovať turisti z celého sveta. Bola objavená náhodou pri razení prieskumnej banskej štôlne a obsahuje jedny z najkrajších aragonitových výzdob na svete. Možno Vás svojou históriou a vzhľadom zaujme Hrad Štítnik. A ak patríte medzi obdivovateľov technických pamiatok, nevynechajte zo svojich plánov návštevu Slavošovského tunela. Po zaujímavých výletoch po hradoch a jaskyniach Vám možno dobre padne aj osvieženie na letnom Kúpalisku v Revúcej.

Hovoríte si, že by ste chceli navštíviť všetky tieto zaujímavé miesta? Jeden deň Vám na to nebude stačiť. V takom prípade možno oceníte ponuku našich ubytovateľov. Zarezervujte si už teraz ubytovanie v blízkosti Hradu Jelšava. Je len na Vás, či si vyberiete útulné chaty a chalupy alebo uprednostníte pohodlné apartmány v Jelšave.

Pozývame Vás na výlet do 13. storočia. V tom čase sa severne od obce Rákoš, v okrese Revúca vypínal majestátny gotický hrad. Išlo o strategicky umiestnenú stavbu, ktorá slúžila na ochranu tohto územia pred mongolskými vpádmi. Dnes existenciu Hradu Rákoš dokazujú len neúprosným zubom času a silou prírody poznačené kamenné múry, pozostatky klenby a stopy po strážnej budove.

Gotický hrad pochádza z 13. storočia. O jeho vybudovanie sa zaslúžil veľkomožný pán Detrik z rodu Ákošovcov. Týmto počinom nadviazal na politiku Bela IV., ktorý po devastačných mongolských vpádoch podporoval výstavbu obranných hradov v Uhorsku. V druhej polovici 14. storočia bol hrad opustený a začal chátrať. O jeho obnovenie sa neskôr na krátky čas zaslúžili Bubekovci. Definitívne bol hrad opustený od 16. storočia. Vplyvom času a prírody za 5 storočí schátral do dnešnej podoby.

Obzvlášť zaujímavá bola architektúra hradu a dômyselné využitie prirodzenej dispozície terénu. Prírodou vytvorené skalné lavice a bralá boli priamo zakomponované do samotnej stavby ako obranné prvky alebo steny objektu. Dominantou hradu bol lichobežníkový palác, ktorého severnú stranu chránila hlboká priekopa. Kamenné podložie hradu však znemožnilo výstavbu studne a tak tu ako zdroj pitnej vody slúžila cisterna.

Ak sa pri svojich potulkách Slovenským rudohorím dostanete až do nenápadnej obce Rákoš, určite neobíďte jedinečné miesto, ktorému stáročia dozadu dominoval impozantný hrad. Urobte si prechádzku ku kamenným múrom, ktoré boli nemými svedkami vpádov mongolských vojsk do Uhorska. Výlet sem si môžete spojiť s turistikou v Národnom parku Muránska planina, s prechádzkou k známemu Muránskemu hradu alebo s odpočinkom v neďalekom Rekreačnom areáli Predná Hora.

Nájdite si ubytovanie v blízkosti Hradu Rákoš a nechajte sa zlákať jedinečnými zážitkami. Vyberte si z ponuky ubytovania Muráň alebo ubytovania v Revúcej na našom portáli a naplánujte si dovolenku, na ktorú budete spomínať po celý rok.