Zrúcaniny v Rimavskej Sobote

Kedysi majestátna turecká vodná pevnosť, dnes nenápadná, zubom času poznačená zrúcanina. Hrad Sobôtka, nemý pamätník Osmanskej ríše, je situovaný v Rimavskej Sobote, na pravom brehu rieky Rimavy, v Rimavskej kotline. Z veže chránenej štyrmi baštami, kasární, mešity a ďalších obytných a hospodárskych budov tu dnes zostali už len sotva poznateľné kamenné múry zarastajúce vegetáciou. Napriek tomu má toto miesto svoje nezvyčajné, históriou dýchajúce čaro.

Rimavská Sobota bola v 16. storočí súčasťou Osmanskej ríše. Práve tu, na zrúcanine pôvodného husitského hradiska, si v roku 1555 Turci postavili jednu zo svojich najsevernejších pevností. Prirodzenú ochranu vodnému hradu tvorila rieka Rimava. Tradičné opevnenie vytvárali drevené koly utesnené utlačenou hlinou. Stredobodom hradu bola veža chránená štyrmi baštami. V okolí sa nachádzali vojenské kasárne, mešita a viacero hospodárskych a obytných budov.

Zaujímavosťou je, že pevnosť mala v časoch svojho rozmachu slúžiť aj ako pokladnica. Traduje sa, že obce sem privážali dane, ktoré im Turci vyrúbili za to, že ich sídla nezničili. V hrade vraj dokonca svojho času sídlil správny okres. Po skončení tureckých bojov hrad stratil svoj význam a rokmi spustol do dnešnej podoby.

Prístup k zrúcanine je časovo nenáročný. Z Rimavskej Soboty sa autom vyberiete na mestskú časť Sobôtka. Z neďalekého parkoviska zájdete až k pozostatkom hradných múrov za niekoľko minút. Keďže hrad mal charakter vodnej pevnosti, nachádza sa bezprostredne pri rieke Rimava. Prístupová cesta však nie je upravená.

Ak radi objavujete miesta s atmosférou čias dávno minulých, počas svojho pobytu v Rimavskej Sobote určite nevynechajte ani výlet k zrúcanine takmer zabudnutého Hradu Sobôtka. A ak Vám toto miesto učaruje, vyberiete sa aj k neďalekej zrúcanine Hradu Hodejov alebo k Hradu Blh. Po zaujímavej ceste históriou si zaslúžený odpočinok vychutnáte na pláži Vodnej nádrže Teplých vrch alebo na Termálnom kúpalisku Kurinec – Zelená voda. Dovolenkový plán máme pripravený, začnite si hľadať ubytovanie v blízkosti Hradu Sobôtka. Ubytovanie v Rimavskej Sobote a v okolí Vás pohostinnosťou zaručene nesklame.

Ak Vás lákajú zrúcaniny a staré hrady, určite zamerajte svoju pozornosť na Hrad Hodejov nachádzajúci sa v okrese Rimavská Sobota, v historickom regióne Malohont. K ruinám hradu sa dostanete príjemnou prechádzkou z pôvabnej obce Hodejov, ležiacej na ľavom brehu riečky Gortva, asi 20 km juhozápadne od Rimavskej Soboty. Zvyšky múrov zaniknutého hradu pyšne stoja vo výške cca 263 m n. m. na strmom skalnatom kopci Cerovej vrchoviny.

Hoci sa dnes z neho zachovali len nepatrné zvyšky základov, kedysi hrad hrdo odolával náporom Husitov aj Turkov. Historici a archeológovia už len môžu predpokladať, že cesta k hradu obchádzala hradný komplex a na severovýchode bola strážená baštou. Obvodový múr mal hrúbku až 3 metre, predhradie malo tvar predĺženého oválu a hradný areál nedisponoval vežou. Hrad bol postavený v druhej polovici 13. storočia a prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1281. Spomína sa v nej bitka uhorského kráľa Ladislava Kumánskeho a palatína Fintu z rodu Abovcov. Bitka sa odohrala práve na priestranstve pod hradom Hodejov. Kráľovské vojsko zvíťazilo a hrad obsadilo. História hradu je veľmi zaujímavá, o jeho vlastníctvo sa viedlo niekoľko bitiek a v priebehu storočí mal viacero hradných pánov, ktorí ho získavali prevažne bojmi. V roku 1560 hrad odolal osmanským útokom, aj napriek tomu, že nebol opevnený. Uhorský snem následne až v roku 1567 prikázal Hodejov opevniť, no bolo už neskoro. Turci hrad v roku 1571 dobyli, spustošili a už nikdy nebol obnovený. V modernej dobe boli zvyšky hradných múrov rozobrané na stavebný materiál a miesto sa výrazne poškodilo aj lomom. V roku 1962 sa v lokalite Hodejova uskutočnil archeologický výskum, ktorý odhalil a potvrdil praveké osídlenie. Archeológovia našli až 371 kusov bronzového pokladu z obdobia Halštatu. To je o ďalší dôvod viac, prečo navštíviť toto magické miesto.

A čo by to bolo za zrúcaninu, keby sa k nej neviazala pútavá povesť? V dávnych uhorských časoch, keď pán Hodejovský odišiel s družinou na jednu z mnohých vojenských výprav, navštívila hrad panna Ľudmila, neter jeho bezdetnej manželky. Jednej noci ktosi zaklopal na hradnú bránu. Boli to mníšky, ktoré prosili o prichýlenie, pretože ich kláštor bol spustošený. Dôverčivá hradná pani ich pozvala do hradu netušiac, že v skutočnosti sú to preoblečené ľahké ženy z bandy lúpežníckeho rytiera Kompolta, ktorý sa zahľadel do mladej Ľudmily. Z hradu ukradli všetky cennosti a pannu Ľudmilu uniesli. Proti svojej vôli žila Ľudmilka istý čas so svojim únoscom, až sa jej nakoniec podarilo preľstiť ho. Keď prišla správa o smrti hradného pána Hodejovského, nahovorila Kompoltovi, že práve ona zdedí Hodejov a keď sa zosobášia, bude hrad patriť aj jemu, ako jej právoplatnému manželovi. Nenásytný rytier neotáľal a rýchlo sa sťahovali do hradu aj s drahocennosťami, ktoré odtiaľ predtým odniesli falošné mníšky. Nevesta hneď začala strojiť svadbu a pozývať hostí, aby bolo veselie ako sa patrí. No aké bolo prekvapenie nádejného ženícha, keď sa hrad zaplnil nie svadobnými hosťami, ale kráľovským vojskom. Lúpežnícku bandu na čele s Kompoltom posadili do temnice a v kraji spravili poriadok.

Ak sa vyberiete po stopách bystrej Ľudmily, naplánujte si trasu cez obec Hodejov, kde už v 19. storočí fungovali železité kúpele a parný mlyn. V rovnakom období sa tu zdržiaval revolučný maďarský básnik Sándor Petőfi, jedna z najvýraznejších postáv Uhorskej revolúcie v roku 1848. Býval v hodejovskom kaštieli a dozaista sa nechal v svojej tvorbe inšpirovať aj čarovným prostredím malebnej obce a ruinami týčiacimi sa na hradnom kopci. Dnes je Hodejov východiskovým bodom zelenej turistickej trasy vedúcej na Steblovú skalu, vrch Ragáč a na Hrad Hajnáčka. Nájdite si ubytovanie v blízkosti Hradu Hodejov a vydajte sa na turistiku po Cerovej vrchovine alebo na prehliadku pamätihodností priamo v idylickej obci. Za návštevu stojí utešená kaplnka sv. Anny postavená na hradnom vrchu v roku 1895 či ranoklasicistická kúria Prónaiovcov a eklekticistický kaštieľ Dr. Emila Stojkovicsa. Navyše sa každý rok v obci organizujú poľovnícke slávnosti sv. Huberta. Pridajte sa a naplánujte si nezabudnuteľný výlet s ubytovaním v penziónoch alebo apartmánoch na Gemeri.

V malebnej obci Drienčany v okrese Rimavská Sobota, v rodisku známeho rozprávkara Pavla Dobšinského, nájdete zrúcaniny hradu vybudovaného v 13. storočí. Hoci sa z hradu zachovali len minimálne pozostatky jeho múrov, kedysi stredoveké sídlo je opradené rôznymi historkami a povesťami k jeho zániku. Láka Vás spoznávať tajomné zákutia? Vydajte sa nájsť hradný vrch a prezrite si zvyšky zrúcaniny Drienčanského hradu.

K hradu sa dostanete priamo z obce Drienčany. Zrúcanina sa nachádza na okraji obce na vyvýšenom hradnom vrchu. K hradu Vás nasmeruje informačná tabuľa v obci. Niektorí z miestnych obyvateľov pamätajú legendy o vytopení hradu Huňadyho vojskami. Hrad však podľa existujúcich zdrojov spustol až v 17. storočí. Od tohto času postupne chátral až jeho posledné zvyšky hradných múrov obrástla bohatá vegetácia. Zrúcanina hradu sa nachádza v blízkosti bývalého kameňolomu. Jedna z historiek spomína práve pracovníkov kameňolomu, ktorí odpálením dynamitu prerazili múry pivníc, už vtedy spustnutého hradu. Vraj v nich našli víno tak staré, že už nebolo ani tekuté. Na lúke hradného vrchu je stále počuť na niektorých miesta počas chôdze dunivý zvuk. Aj táto skutočnosť má byť dôkazom hradných pivníc, ktoré však už nie sú nijako prístupné.

Ak Vás lákajú staré hrady a zrúcaniny, máme pre Vás pár tipov okolí. Nevynechajte Hrad Sobôtka v Rimavskej Sobote či Hrad Blh v neďalekej obci Veľký Blh. Hoci sa zachovali len zvyšky múrov, ktoré sotva pripomínajú kedysi majestátne hrady s obrannými hradbami, tieto miesta majú najmä pre milovníkov zrúcanín stále svoje čaro. 

Do histórie Vás vtiahne aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, ktoré je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Nahliadnite na stále expozície ako História umenia či Etnológia, ktorá sa venuje viacerým celkom ľudovej kultúry v regióne Gemer. Vyberte si ubytovanie v blízkosti Drienčanského hradu a spoznajte krásne zákutia. Zarezervujte si moderný apartmán alebo útulný penzión a užite si Váš výlet.

Hrad Blh, nenápadná zrúcanina ležiaca vo výške približne 400 m n. m. je ukrytá pred zrakmi návštevníkov uprostred bývalej Čiernej obory, ktorá je dnes súčasťou zvernice Teplý Vrch. Zvedaví turisti budú po výstupe k ruinám hradu očarení krásnym výhľadom na obec Veľký Blh, okolitý okres Rimavská Sobota a vodnú nádrž Teplý Vrch. Z hradného areálu, ktorý pozostával z dvoch palácov, štyroch bášt a niekoľkých domov sa nám do dnešných dní zachovali len dva pásy kamenných hradieb, náznaky budov a cisterna na vodu. Miesto ale napriek tomu dýcha históriou a Vy môžete naplno využiť svoju fantáziu, keď si v hlave budete vytvárať obrázky hradných siení dávnej minulosti.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1323. Odvtedy bolo miesto sídlom viacerých známych i menej známych uhorských šľachticov. Dôležitú úlohu zohral počas husitských aj protihabsburských povstaní a jeho majitelia hradný areál neustále opevňovali. V čase svojej najväčšej slávy bol hradný komplex značne veľký a mal rozmery 150 x 70 m. Po potlačení povstaní začiatkom 18. storočia ostal hrad, žiaľ, nenávratne zničený.

K ruinám hradu sa dnes dostanete od vodnej nádrže Teplý vrch alebo zo zvernice s rovnakým názvom. Mimochodom, chránený zverník má rovnako zaujímavú históriu. Bol zriadený už v 18. storočí a je prvým na území dnešného Slovenska, kam bol dovezený daniel škvrnitý pôvodom zo Stredomoria a juhozápadnej Ázie. Posledným neštátnym vlastníkom zvernice bol bulharský cár Ferdinand Coburg, známy poľovník a cestovateľ. V zvernici pokračujú v tradícii chovu danielov, ku ktorým sa v súčasnosti pridružil tiež chov muflonej zveri. Vzácnosťou okolitého lesa je aj dub Márie Széchyovej, ktorý je približne 300 rokov starý. Pri prechádzke lesom neprehliadnite ani jedinečnú sekvoju mamutiu.

Výstup k zrúcanine je nenáročný a trvá približne 5 minút. Ak sa radi nechávate vtiahnuť do histórie prostredníctvom návštev starých hradov, nevynechajte túru na zrúcaniny v okolí. Navštíviť môžete neďaleký Drienčanský hrad alebo Hrad Sobôtka v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota a okolie Vám ponúkajú krásne prírodné zákutia aj zaujímavé múzeá. Vyberte si ubytovanie v blízkosti Hradu Blh a vyrazte na výlety za dobrodružstvom po celom regióne.

Pri návšteve najjužnejšej časti Stredného Slovenska a turistike po Cerovej vrchovine nezabudnite prísť na Hrad Hajnáčka. Je to impozantná zrúcanina gotického hradu, hrdo stojaca na vrchole homoľovitého kopca priamo nad obcou Hajnáčka. Hradné bralo je tvorené čadičovou vyvrelinou sopečného pôvodu a podľa archeológov bolo osídlené už v dobe kamennej, čo len umocňuje veľkoleposť danej lokality. Hoci sa ruiny hradu týčia vo výške len 355 m n. m., z hradnej skaly je krásny výhľad na okolitú krajinu Cerovej vrchoviny a na blízke Maďarsko. Pri pohľade na východ od obce Hajnáčka uvidíte masív Ragáč, národnú prírodnú rezerváciu, kde sa nachádzajú sopečné jaskyne. Juhozápadne od Ragáča zas môžete pozorovať národnú prírodnú pamiatku Kostná dolina, ktorá je najvýznamnejším náleziskom zafírov v celom pohorí Karpaty. Malá vzorka modrého drahokamu z Kostnej doliny sa nachádza v Gemersko-malohontskému múzeu v Rimavskej Sobote a ďalší kúsok nájdete v Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Opevnenie na brale bolo postavené v 13. storočí a o jeho počiatkoch sa píše v listine kráľa Bela IV. z roku 1245. Základy samotného hradu boli položené v roku 1247. Pevnosť sa následne spomína v roku 1320, keď ju do vlastníctva získal kráľ Karol I. Robert a za zásluhy ju daroval významnému šľachtickému rodu Széchényiovcov. Od 15. storočia hrad menil svojich hradných pánov a stal sa dôležitým oporným bodom v obrane proti Turkom, ktorí ho však nakoniec dobyli, obsadili a opustili ho až po páde Fiľakova v roku 1593. Po vyhnaní Turkov hrad opravili a opevnili, no v roku 1645 ho tureckí spojenci znovu nakrátko obsadili. Po ich opätovnom vytlačení cisárskym vojskom bol hrad dôkladne zrekonštruovaný, no žiaľ, v roku 1703 vyhorel a odvtedy chátral. V časoch svojej najväčšej slávy stál na najvyššej časti brala palác chránený dvomi pásmi hradného múru a baštou. Zaujímavosťou je hradná skala, ktorá tvorila časť hradieb i vnútornej architektúry a dokonca bolo do nej vysekané schodisko. Ak budete pozorní, v zarastených kúskoch muriva postrehnete zvyšky hradných múrov a vysekané schodište, ktoré tvoria poslednú pamiatku na niekdajšiu protitureckú pevnosť.

Mimochodom, o názve hradu existuje veľmi pekná povesť, ktorá rozpráva o vládcovi a jeho dcére. Na love jeleňa stratil vládca svoj vzácny meč a jeho dcéra sa rozhodla ho nájsť. Podarilo sa jej to a cestou späť ešte otcovým mečom skolila diviaka, ktorý napadol pastiera a zachránila mu tak život. Tento statočný čin videl krásny mládenec, do dievčiny sa na prvý pohľad zamiloval a vzal si ju za ženu. Z lásky k nej pomenoval hrad, v ktorom žili podľa svojej ženy - Hajnáčka.

Výstup na hrad Hajnáčka je pomerne krátky s miernym stúpaním. Trasa je dlhá asi 400 metrov a hravo ju zvládnu aj menšie deti. Na hradné bralo sa z obce Hajnáčka dostanete po žltej značke, romantickým chodníkom pomedzi malé domčeky a cez úzke uličky. Chodník Vás zavedie až k pútavej drevenej hradnej bráne. Odtiaľ je to len kúsok k ruinám hradu.

Prírodná rezervácia Hajnáčsky hradný vrch, vyhlásená v roku 1958, a obec Hajnáčka určite stoja za návštevu. Dedinka v centrálnej časti Cerovej vrchoviny, na hornom toku potoka Gortva, vynikla v polovici 19. storočia vďaka sírnemu prameňu a následnému vybudovaniu kúpeľov. I keď kúpele by ste už dnes v Hajnáčke hľadali márne, navštíviť môžete napríklad kaplnku z 18. storočia alebo klasicistický kaštieľ z roku 1820. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Hradu Hajnáčka a pozrite si neďaleké mestá Fiľakovo či Rimavská Sobota. Vydajte sa na prehliadku Fiľakovského hradu alebo do kúpeľov Číž a nechajte sa uchvátiť krásami regiónu.

Slovensko je krajina, ktorá je bohatá na rôzne zaujímavé hrady či zámky. Nielen milovníci histórie určite ocenia návštevu mesta ležiaceho v Banskobystrickom kraji v okrese Lučenec. Je ním Fiľakovo, nad ktorým sa na vŕšku vypína majestátny Fiľakovský hrad. Navštívte jeho priestory a načerpajte atmosféru z dávnych dôb.

Fiľakovský hrad pochádza zo stredoveku. Pôvodne stál na mieste hradného vrchu kamenný hrad. Prvá písomná zmienka sa datuje do roku 1242. Píše sa v nej, že Fiľakovský hrad odolal mongolským nájazdom. Toto opevnené sídlo šľachticov bolo v rukách viacerých vlastníkov. K významným vlastníkom patril i Matúš Čák Trenčiansky. Hrad bol viackrát dobitý, no vždy sa ho podarilo obnoviť. Možno to bolo aj práve preto, že sa na hrade uskutočňovali zasadnutia a porady okolitých žúp. V roku 1682 hrad vyhorel a v popole spolu s ním ostal aj župný archív a mesto. Odvtedy sa ho žiaľ nepodarilo obnoviť do pôvodnej podoby. Vzmohol sa len tak, že v jeho priestoroch je v súčasnosti vybudovaná expozícia Hradného múzea vo Fiľakove.

V hradnom komplexe si môžete pozrieť už len jedinú pôvodnú baštu. V minulosti bol hrad tvorený štvorbokou vežou s obvodovým múrom, palácom a pravdepodobne valom s palisádami. Postupom času sa podarilo hrad prebudovať a dobudovať aj ďalšie stavby. Ak ho navštívite dnes, na jeho troch spodných podlažiach päťposchodovej Bebekovej bašty môžete objavovať rôzne vytavené exponáty. V expozícii s názvom Stáročia Fiľakovského hradu objavíte aj časť Hodejovského bronzového pokladu alebo niektoré z kovaní opaskov z obdobia avarského kaganátu. Okrem histórie hradu sa dozviete viac aj o dejinách mesta. V druhej stálej expozícii prebádate mnoho zaujímavostí zo skameneného života v okolí Fiľakova. Popozerať si môžete odtlačky rastlín a lastúrnikov alebo iné múzejné predmety. Nevynechajte ani expozíciu s názvom Fiľakovo 1938 - 1945, ktorá Vám v podzemí priblíži život počas ukrutnej vojnovej doby.

Múzeum sa snaží priblížiť všetkým typom návštevníkom, a preto je na jednom podlaží vytvorený oddychový kútik. Jeho dominantou sú veľkoplošné obrazovky, na ktorých sa premietajú videozáznamy s 3D rekonštrukciou pôvodného stavu hradu. Zábery sú doplnené o videá z rozličných podujatí, ktoré sa konali na tomto hrade. Pravidelne sa v priestoroch hradného komplexu uskutočňujú aj dočasné výstavy s rôznymi zaujímavými témami. Naplánujte si tak návštevu v čase otváracích hodín a aspoň sčasti sa presuňte do minulosti.

Aby ste po prehliadke hradu neostali úplne unavení, odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie pri Fiľakovskom hrade. Budete ho mať na dosah a spoznáte tak aj iné atrakcie, ktoré toto mesto ponúka. Prechádzkou po námestí môžete obdivovať budovu radnice postavenú v secesnom štýle. Nechýba ani barokový kaštieľ alebo farský kostol. O čosi zábavnejšia môže byť pre Vás jazda na koni na farme Julova dolina. Upokojujúco môže pôsobiť aj prechádzka mestským parkom, ktorý pôvodne vznikol z tureckých záhrad. Ohromujúci pohľad zažijete počas návštevy kamenného vodopádu. V lete parádne padne osvieženie sa v bazénoch termálneho kúpaliska Novolandia.

S radosťou Vám pomôžeme vyhľadať si to najlepšie ubytovanie na Slovensku. Máme v ponuke viacero ubytovacích zariadení, ktoré sa nachádzajú priamo v meste Fiľakovo a jeho okolí. Ak by ste sa chceli zobúdzať v príjemnej a mäkučkej postieľke, objednajte si apartmán Fiľakovo. Možno že Vás práve z hľadiska ceny osloví skôr ubytovanie v súkromí Fiľakovo. Všetko to záleží len od Vašich preferencií. Radi Vám poradíme.

Obec ležiaca v strednej časti Cerovej vrchoviny. Aj takto by sme mohli charakterizovať Šurice, ktoré sa nachádzajú okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji. Priamo v obci môžete obdivovať nádherný rímskokatolícky kostol svätého Michala archanjela alebo zájsť na úžasnú prírodnú pamiatku označovanú ako Soví hrad.

Ročne navštívi túto atrakciu v Šuriciach veľmi veľa turistov. Nečakajte však, že by ste na Sovom hrade našli sovy alebo hrad. V súčasnosti je Soví hrad definovaný len ako prírodný výtvor alebo prírodná pamiatka. Je to aj preto, že história hradu nie je doposiaľ známa. Dostať sa na Soví hrad môžete priamo z obce Šurice. Výstup na hrad je nenáročný a zvládnu ho aj rodinky s deťmi. Dostať sa na toto mieste je pomerne ľahké vďaka značeniu prostredníctvom informačných tabúľ, ktoré začínajú už priamo v obci. Na jednom strmšom úseku sa nachádzajú schody, ktoré Vás dovedú priamo na tento hrad.

Soví hrad je veľmi vzácny skalný útvar. Je to geologický výtvor v nerovnom teréne, ktorý dáva impozantný ráz miestnej krajine. Zaujímajú sa oň aj archeológovia, ktorí tu robia svoje výskumy. Po ceste naň si môžete urobiť zaujímavé fotografie a pochváliť sa nimi svojej rodine. Toto miesto vyhľadávajú aj výtvarní umelci alebo fotografi, ktorí tu zachytávajú krásu jedinečnej scenérie.

Ak by ste však chceli vystúpiť až na vrchol skalnatého brala, odporúčame Vám ho realizovať len ak ste horolezcom. Skala je pomerne lámavá a je potrebné mať dostatočnú výstroj na lezenie. Odvážnejších možno osloví stanovanie v prírode, kde budú môcť pozorovať krásnu hviezdami posiatu oblohu.

Aby ste si mohli všetky zážitky vychutnávať naplno, rezervujte si ubytovanie v blízkosti Sovieho hradu. Odtiaľto sa Vám ľahšie budú podnikať výlety aj na iné zrúcaniny hradov ako je hrad Hajnáčka alebo Pohanský hrad. Trošku iný pohľad na svet poskytuje rozhľadňa na Mačacej. K zaujímavým prírodným úkazom patrí Kamenný vodopád. Nevynechajte ani kúpanie sa vo vodnej nádrži Gemerský Jablonec. Tu si naplno užijete všetky vodné radovánky. 

Zobúdzať sa do nových dní a odhodlaní poznávať všetky atrakcie regiónu môžete nielen zo svojich domovov. Pokojne si zarezervujte útulný apartmán v Šuriciach a užívajte si pohodovú dovolenku. Možno Vás oslovia i cenovo prijateľnejšie ubytovania v súkromí Šurice, kde Vám Váš pobyt môže spríjemniť aj poskytovateľ ubytovania. Veríme, že zo širokej ponuky si vyberiete práve také ubytovanie, ktoré sa Vám bude páčiť a bude presne podľa Vašich kritérií.