Vrchy v Podbanskom

Hoci Kriváň nie je najvyššou slovenskou horou, je asi najznámejšou a vďaka jedinečnej siluete sa stal symbolom našej krajiny, ktorý nájdete aj na slovenských eurominciach. Týči sa nad Nefcerskou, Kôprovou a Važeckou dolinou. Túra na Kriváň začína na Štrbskom plese alebo na Troch studničkách, pričom na vrchol vedie stredne náročná trasa.

S výškou 2495 m n. m. je Kriváň desiatym najvyšším slovenským štítom a zároveň je to druhý najvyšší prístupný bod v slovenských horách. Južné a juhozápadné svahy ešte aj dnes nesú stopy po baníckej činnosti, ktorá tu prebiehala v 15. až 18. storočí. Baníci, ktorí tu pracovali, boli isto prvými dobyvateľmi vrcholu, avšak prvý písomne zaznamenaný výstup uskutočnil v roku 1772 spišskonovoveský evanjelický kazateľ a prírodovedec Andreas Jonas Czirbesz s priateľmi. Prvým zimným výstupom sa do histórie Kriváňa zapísal v roku 1884 Theodor Wundt s vodcom Jakubom Horvayom.

Ku Kriváňu sa viaže tradícia národných vychádzok, ktoré sú najstaršou kultúrno-turistickou akciou na Slovensku. Prvý výstup sa konal 16. augusta 1841 a zúčastnili sa ho aj Ľudovít Štúr a Michal M. Hodža. Najväčšiu krivánsku púť usporiadal Štefan M. Daxner v roku 1861. Národné výstupy sa naďalej konajú, prevažne v druhej polovici augusta, a tradične si pripomínajú pamiatku SNP.

Ak sa chystáte na Kriváň, po zostupe sa Vám pravdepodobne nebude chcieť cestovať domov. Zarezervujte si preto prostredníctvom nášho portálu apartmán alebo izbu v hoteli či penzióne na Štrbskom Plese, prípadne vyhľadajte útulnú chatu napríklad v blízkom Tatranskom Lieskovci alebo lacný privát v Štrbe.

Predné Solisko je poslednou vyvýšeninou Soliskového hrebeňa, ktorého celková dĺžka je 4 km. Soliskové sedlo ho oddeľuje od Mlynického Soliska. Soliskový hrebeň je hranicou deliacou dve doliny, Mlynickú a Furkotskú. Je taktiež rozvodnicou dvoch pomorí, nakoľko zo strany Furkotskej doliny vody odtekajú do Čierneho mora, zo strany Mlynickej doliny zase do Baltického mora. Predné Solisko sa týči vo výške 2 117 m n. m. ako jeden z najnižších a najdostupnejších, no o nič menej obľúbenejších vrcholov Vysokých Tatier.

Prvý zaznamenaný výstup sa priznáva H. Rumpeltovi z roku 1906. Svoj názov vrch nesie podľa soliska pre kravy a ovce, ktoré spásali vedľajšie doliny. Následne názov prebral celý hrebeň so všetkými svojimi vrcholmi aj štrbinami, zárezmi, vežami i kopami. Väčšina ľudí si Predné Solisko okamžite spojí s Chatou pod Soliskom. Tá stojí neďaleko konečnej stanice vleku, v nadmorskej výške 1 850 m n. m. Chata už má svoje roky, avšak prešla značnou rekonštrukciou. Ako znak 10. výročia jej prestavby, vrchol Predného Soliska zdobí od roku 2013 drevený dvojkríž.

V minulosti bol na predĺženom chrbte Predného Soliska postavený prvý lyžiarsky vlek na Slovensku. S výstavbou sa začalo v roku 1942, ukončili ju v roku 1943, v roku 1944 sa na ňom už viezli prví lyžiari, a v roku 1969 bol vlek zrušený. V tých časoch boli na Prednom Solisku tri zjazdovky, vyrúbané v kosodrevine. Koncom 50. rokov prišlo na zjazdovku prvé vozidlo na úpravu trate. Dnes lyžiarom, ale aj turistom slúži moderná a pohodlná sedačková lanovka.

Na južnom chrbte Predného Soliska bol v roku 1927 postavený drevený skokanský mostík pre lyžiarov. O rok na to, sa tu už konali medzinárodné lyžiarske preteky. V roku 1935 sa tu dokonca uskutočnili prvé majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní, na účely ktorých bol mostík upravený na dlhší doskok. Zaznamenaný rekord doskoku bol 76,5 m. Mostík bol však zničený počas víchrice v roku 1941. Následne po oprave slúžil do roku 1960. O 10 rokov neskôr sa však rozhodlo, že dejiskom ďalších majstrovstiev sveta bude Štrbské Pleso. Vtedy bol vybudovaný nový moderný mostík vrátane komplexu lyžiarskych zariadení.

Predné Solisko sa nachádza priamo pod Štrbským plesom, ktorého okolie je za priaznivých poveternostných podmienok aj vidieť. Okrem toho uvidíte aj Kriváň, Mlynickú dolinu, vodopád Skok, Satan, Patriu či Končistú. Neskutočný výhľad smerom do doliny sa otvára aj počas inverzií, kedy máte pocit, že je pod Vami snehovo biela hustá vata.

Celoročne sa na Predné Solisko dostanete smerom zo Štrbského Plesa (obce i jazera). Vedie odtiaľ značený turistický chodník, ale svoju stanicu tu má i lanovka. Tá je obľúbená najmä pre rodiny s deťmi. Jej stanica sa nachádza pod skokanskými mostíkmi, a vyvezie Vás ku Chate pod Soliskom. Vyraziť však môžete aj zo Štrby, Tatranskej Štrby alebo od Troch Studničiek. Na výstup si treba vynahradiť dostatok času a rozumne si rozložiť sily. Možno sa to nezdá, ale túra Vám dá zabrať, najmä pokiaľ nemáte potrebnú kondičku.

Poďte aj Vy objaviť krásy Vysokých Tatier. Ak si hneď netrúfate na zložité výstupy, začnite práve tu, na Prednom Solisku. Zarezervujte si ubytovanie v okolí Predného Soliska, napríklad na stránke ubytovanie Štrbské Pleso a vyhraďte si na túto ľahkú túru, alebo skôr mierne náročnú prechádzku, dostatok času. Verte nám, nebudete ľutovať. A navyše, ak ste fanúšikom sociálnych sietí, toľko „selfie pozitívnych“ miest čo cestou na vrchol prejdete, Vám bude určite za tú námahu stáť.

Tri štíty, nazývané Rysy, patria medzi najpopulárnejšie turistické ciele turistov na Slovensku. Tvoria hlavný hrebeň Vysokých Tatier a nachádzajú sa na hranici Slovenskej a Poľskej republiky. Východiskovým bodom je obec Štrbské Pleso.

Ide o náročnejší výstup, vhodný skôr pre mierne pokročilých alebo skúsených turistov. Túra sa totiž začína vo výške 1 347 m n. m. pri jazere Štrbské pleso a končí vo výške 2 499 m n. m. Značné prevýšenie i dĺžka samotnej túry (cca 8 hodín tam a späť) je časovo i kondične náročná, odmenou sú však nádherné výhľady z vrcholu. Dokonca si vychutnáte až tri vrcholy - najskôr juhovýchodný a hlavný a nakoniec cez strmé serpentíny vyhliadkový vrchol Rysov.

Počas takmer 10 km trasy narazíte na ďalšie zaujímavé miesta a výhľady. Najskôr si budete mať možnosť porovnať Štrbské a Popradské pleso. Ďalej sa cesta tiahne Mengusovskou dolinou, ponad Veľké Žabie pleso. Adrenalín si vychutnáte pri prekonávaní traverzu pomocou reťazí. Práve kvôli tejto pasáži sa neodporúča výstup na Rysy počas poľadovice alebo letného snehu, nakoľko je úsek mimoriadne nebezpečný. Po náročnej ceste oceníte oddych a občerstvenie na Chate pod Rysmi - najvyššie položenej horskej chate. Odtiaľ Vás čaká posledná pasáž strmo hore až na samotné Rysy.

Prvýkrát boli Rysy zdolané v roku 1840 návštevníkom Eduardom Blasy, dnes túto trasu absolvuje okolo 25 000 turistov ročne. Na výstup sa treba patrične pripraviť a počítať s celým dňom. Preto je najlepšie nájsť si ubytovanie vo Vysokých Tatrách. Inšpiráciu na ubytovanie v blízkosti Rysov v chate, apartmáne, penzióne či v hoteli nájdete na našej stránke.

Kôprovský štít je jedným z majestátnych vrchov Vysokých Tatier na konci Mengusovskej doliny. Patrí do katastrálneho územia Štrbské Pleso v Prešovskom kraji. Výstup naň je stredne náročnou túrou. Zvládnu ju turisti, ktorí už majú čo to po horách pochodené. Zvrchu sa Vám naskytne pohľad na všetky strany okolitých štítov Tatier.

Kôprovský štít sa týči do výšky 2 363 m n. m. a je jedným z ôsmich vrchov, na ktorý si vo Vysokých Tatrách môžete vyjsť bez turistického vodcu. Prevýšenie, ktoré prekonáte je okolo 1000 metrov a trasa je dlhá približne 20 kilometrov tam a späť. Určite si nabaľte dostatok tekutín a jedla, lebo jediná chata, ktorú budete míňať, je Chata pri Popradskom plese.

Turistický chodník na Kôprovský štít začína od Štrbského plesa smerom na Popradské pleso. Sem sa dostanete asfaltovou cestou a na Chate pri Popradskom plese sa môžete občerstviť. Ďalej sa vydajte smerom k rázcestiu nad Žabím potokom, kosodrevinou až do Mengusovskej doliny. Keď prekročíte Hincov potok a pokračujete strmým úsekom nahor dostanete sa k Veľkému Hincovmu Plesu. Je to najväčšie a najhlbšie pleso na slovenskej strane Vysokých Tatier. Kvôli vysokej polohe je väčšinu roka zamrznuté. Postojte a pokochajte sa tu nádherným výhľadom na okolité kopce.

Keď budete mať šťastie, cestou môžete okrem turistov stretnúť aj kamzíky, skákajúce na skalách. A ak budete potichu, začujete pískanie svišťov. Od Veľkého Hincovho plesa vystúpite Vyšným Kôprovským sedlom až na Kôprovský štít. Nenájdete tu žiadny kríž, ako na iných vrchoch, ale výhľady Vás očaria a na tento úžasný výstup budete ešte dlho spomínať. V diaľke môžete vidieť kopce na všetky svetové strany: Mengusovské štíty, Vysokú, Kriváň a za dobrého počasia aj Lomnický štít.

Ak sa rozhodnete ísť na Kôprovský štít menej frekventovanou trasou skúste to z Kôprovej doliny. Túra začína od Troch studničiek. Trvá síce dlhšie, ale v Tatrách sa oplatí stráviť veľa času. Pre turistov je toto miesto priam ideálne na dovolenku.

Vydajte sa na túru na Kôprovský štít a ubytovanie vo Vysokých Tatrách alebo ubytovanie na Štrbskom Plese si môžete rezervovať na našom portáli. Keď budete mať chuť aj na ďalšiu turistiku v Tatrách, skúste si pozrieť ostatné vysokotatranské štíty na našich stránkach.

Na poľsko-slovenskej štátnej hranici sa majestátne týči vrch Volovec. Na slovenskej strane zasahuje do okresov Tvrdošín a Liptovský Mikuláš. Je súčasťou pohoria Západné Tatry, patrí medzi najobľúbenejšie končiare Roháčov. So svojou výškou 2 063 m n. m. ho radíme k tým vyšším vrchom, avšak spomedzi všetkých dvoj tisícoviek je asi najľahšie dostupný. Túra je krásna, mierne náročná, podtrhnutá nádhernými výhľadmi do okolia, ktoré nenechajú nikoho chladným. Uvidíte ako slovenskú, tak poľskú stranu Západných Tatier.

Z jeho vrcholu sa Vám naskytne čarokrásny panoramatický výhľad. Záleží však samozrejme od počasia, čo všetko uvidíte. Budú to vrcholky Deravej, Baranca, Plačlivého, Kasprovského vrchu, Ostrého Roháča, Spálenej, Brestovej či priamo Vysoké Tatry? Cestou k Ťatliakovej chate, ktorá je jedným z východiskových bodov na vrchol Volovca, prejdete aj náučným chodníkom Roháčske plesá. Pohľad na ne tiež patrí medzi okúzľujúce. Samotné Roháčske plesá uvidíte taktiež aj z vrcholu Volovca, keď sa zahľadíte smerom do Smutnej doliny.

Okrem spomínanej Ťatliakovej chaty sa na Volovec dostanete aj od Chaty Zverovka, následne ďalej do Roháčskej doliny. Ďalšia možnosť je po červenej turistickej značke. Pôjdete po hrebeni, v smere z Plačlivého alebo z Hrubého vrchu. Červená trasa je považovaná za najľahší výstup. Môžete to skúsiť aj z Oravíc. Tam sa budete musieť nechať viesť modrou turistickou značkou.

Na túru budete potrebovať kvalitné topánky, športové oblečenie, fľašu s vodou, dobrú náladu, veľa energie a čistú myseľ. To posledné prichádza spolu s oddychom, ktorý najlepšie načerpáte výdatným spánkom. Zarezervujte si teda ubytovanie v okolí vrchu Volovec, ľahšie sa Vám bude šliapať do kopca hneď zrána. Skúste kliknúť na stránku ubytovanie Zuberec alebo ubytovanie Oravice, určite pre seba nájdete vhodný nocľah.

Počas túry v Západných Tatrách určite okamžite rozpoznáte vrch Tri kopy. Týči sa do výšky 2 163,3 m n. m. a okrem toho, že je výrazný, je aj veľmi ľahko identifikovateľný vďaka trom samostatným skalným vrcholom. Tie majú minimálne výškové rozdiely, avšak pomerne hlboké sedlá a časovú vzdialenosť približne 5 minút. Vrch Tri kopy zasahuje dva malebné regióny, Liptov a Oravu. Katastrálne spadá do území okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín.

Na vrchole každého cípu Troch kôp Vás čaká úžasný výhľad na obidva regióny, v ktorých vrch leží. Výstup až hore však vôbec nie je jednoduchý a poriadne preverí Vašu kondičku. Masív je totiž miestami dosť exponovaný a prechod je aj pre skúseného turistu náročný ako fyzicky, tak aj technicky. Striedajú sa pasáže voľného lezenia s pasážami so zaistenými úsekmi. Výstup jednoducho v žiadnom prípade nie je potrebné podceniť, ale poriadne si ho naplánovať. S čistou hlavou, oddýchnutým telom a kvalitnými turistickými topánkami.

Vrchom vedie červená turistická značka. Tiahne sa od Sivého vrchu po Pyšné sedlo. Východiskovým bodom túry z liptovskej strany je Žiarska dolina. Nachádza sa v nej jediná celoročne otvorená horská chata na území Západných Tatier. Z opačnej, oravskej strany, turisti štartujú od chaty Zverovka. Hore na vrchol sa dostanete prechodom zo Smutného sedla i z vrchu Baníkov. Záleží samozrejme od trasy ako hore, tak aj dole, je možné si ju naplánovať aj popri Roháčskych plesách. Tri kopy sa často lezú v kombinácii práve s už spomínaným Baníkovom.

Výstup je náročný, túru je vhodné začať hneď ráno. Aby ste to nemali s presunom z domu príliš zdĺhavé, zarezervujte si ubytovanie v blízkosti vrchu Tri kopy, napríklad na našich stránkach ubytovanie Žiar alebo ubytovanie Zuberec. Okrem toho, že už ráno sa prebudíte v krásnom prostredí, okolie ponúka mnoho ďalších ťahákov, ktoré môžete vyskúšať počas ďalších dní. Keď už ste totiž na Liptove alebo aj na Orave, neoplatí sa prísť len na noc. Celoročne tu totiž nájdete všetko, čo k perfektnému oddychu patrí. Vodné nádrže v lete, perfektné lyžiarske strediská zase v zime. A samozrejme, počas každého ročného obdobia, perfektné kopce určené pre turistov začiatočníkov aj skúsených horolezcov.

Gerlachovský štít patrí medzi najväčšie dominanty Vysokých Tatier. Nie je to len vďaka jeho výške 2655 m n. m., vďaka čomu je to najvyšší vrch Slovenska, ale aj vďaka svojmu nezameniteľnému vzhľadu, nedotknutej prírode a turistickým možnostiam. Ak však chcete tiež patriť medzi šťastlivcov, ktorí tento majestátny štít pokorili, majte na pamäti, že výstup naň je možný len v sprievode horského vodcu.

Kedysi, ešte v 18. storočí, bol na základe meraní nadmorskej výšky stanovený za najvyšší vrch Kriváň, ďalší nenapodobiteľný tatranský gigant. V 19. storočí však Ľudovít Geiner určil za najvyšší vrch Vysokých Tatier práve Gerlachovský štít, a svoje prvenstvo si drží dodnes. Je súčasťou vrchov, ktoré tvoria známy Gerlachovský kotol - kotlinu, ktorá bola údajne najskôr navštevovaná len pytliakmi poľujúcimi na kamzíkov. Za prvý známy výstup na Gerlach sa považuje výstup Jána Stillu so spoločníkmi v roku 1834. Prvý spoľahlivo doložený výstup absolvovali viedenskí vojenskí mapéri v roku 1868.

Najobľúbenejšia trasa výstupu vedie od Sliezskeho domu cez Velickú próbu, so zostupom cez Batizovskú próbu. Za najatraktívnejšiu trasu je však turistami považovaná Martinova cesta buď z Litvorového sedla, alebo z Poľského hrebeňa a následne zlaňovaním z Velického štítu. Nech už sa na vrchol dostanete akokoľvek, odmenou Vám budú dychberúce výhľady na takmer všetky okolité pohoria a tatranské vrcholy. Malá a Veľká Fatra, Nízke Tatry, Kozie chrbty, Slovenský raj a mnohé iné budete mať ako na dlani. V prípade priaznivých poveternostných podmienok dokonca uvidíte Kékes v Maďarsku, Lysú horu v Moravsko-sliezskych Beskydách v susednom Česku a taktiež mnohé poľské a ukrajinské vrchy.

Poznáte známe observatóriá na Skalnatom plese a Lomnickom štíte? Pôvodne sa uvažovalo o tom, že jedno z nich bude umiestnené práve na Gerlachu, a to po tom, ako zamietli jeho výstavbu na Slavkovskom štíte. A to je len jedna zo zaujímavostí, Gerlachovský štít ich skrýva ešte mnoho. Najviac Vám však o nich povedia vodcovia, ktorým sa práve tento tatranský majestát stal druhým domovom.

Túru na Gerlach je potrebné si poriadne naplánovať. Navrhujeme nájdením vhodného ubytovania v okolí Gerlachovského štítu, ktoré nájdete práve na našej stránke. Výstup na Gerlachovský štít patrí medzi životné zážitky, prajeme Vám pri ňom veľa síl a šťastný návrat domov v zdraví.

Baníkov je so svojou výškou 2 178 m n. m. najvyšším vrchom v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Nachádza sa v Žilinskom kraji, nad Žiarskou, Roháčskou, Bobroveckou a Jaloveckou dolinou. Zo severnej strany jeho svahy zostupujú smerom do Spálenej doliny. Jeho poloha zasahuje do okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín.

Tento majestátny vrchol je niekedy označovaný aj za „kráľa Roháčov“ či „zradného krásavca“. Ak sa naň turisti vydajú cez Tri kopy, ocitnú sa na najnebezpečnejšej túre Západných Tatier. Bohužiaľ, za krásny výhľad z vrcholu každý rok priemerne jeden turista zaplatí životom. Aj z tohto dôvodu rozhodne odporúčame prechod cez Baníkovské sedlo, ktorý sa radí k tým pomerne nenáročným.

Výstup na Baníkov je možný z viacerých smerov,  pri plánovaní však pamätajte na každoročnú uzáveru turistických chodníkov TANAP-u, ktorá väčšinou platí od novembra do polovice júna. Zo Žiarskej chaty pôjdete po zelenej turistickej značke. Po žltej a červenej turistickej značke sa vydáte z Roháčskej doliny cez Baníkovské sedlo. Po červenej turistickej značke pôjdete buď z Pachole alebo z Troch kôp. A napokon ešte kombináciou žltej, modrej a červenej turistickej značky vyrazíte z obce Jalovec, cez dolinu Parichvost.

Pokiaľ sa na kopec vydáte z oravskej strany a teda z Roháčskej doliny, odporúčame Vám urobiť si zastávku pri Roháčskom vodopáde. Ten budete mať po ceste, vo výške 1 340 m n. m. a rozhodne Vám ponúkne ideálne miesto, na mierne vydýchanie sa či príjemné schladenie počas horúceho leta.

Po výstupe na vrchol budete mať krásny výhľad na dominanty Oravy, Liptova a Tatier. Uvidíte Babiu horu, Ďumbier, Oravskú priehradu, ale aj Liptovskú Maru. Oplatí sa chvíľu si tu posedieť, nechať sa pohladiť lúčmi horského slnka a vnímať energiu, ktorú Vám okolitá príroda dá plnými dúškami.

Túra nepatrí medzi najnáročnejšie, rozhodne však prípravu nezanedbajte a dopredu si naštudujte, ktorá trasa je pre Vás najvhodnejšia. Napríklad cestu cez vrcholy Ostrý Roháč a Tri kopy odporúčame jedine turistom s dobrou kondíciou a skúsenosťami. Niektoré cesty sú tiež úplne nevhodné počas zlého počasia. Všeobecne je potrebná kondícia a pri zostupe dolu „silné nohy“, aby nebol pre kolená príliš bolestivý. Keď však cestou hore alebo aj dole uvidíte okolitú nádheru, budete mať chuť pokračovať ešte ďalej a zdolať aj nejaký ďalší kopec, dolinu či údolie. To nie je žiadny problém, zarezervujte si ubytovanie v okolí Baníkova a vychutnávajte si čaro Západných Tatier napríklad celý predĺžený víkend. Či už to bude na stránke ubytovanie Liptov alebo ubytovanie Orava, necháme na Vás. Hlavne príďte a užite si perfektný výlet.

Brestová je turisticky veľmi obľúbený vrch ležiaci na hlavnom hrebeni Roháčov v Západných Tatrách. Týči sa do výšky 1 902,7 m n. m. a v niektorých zdrojoch ho môžete nájsť pod názvom Malá Brestová. Zasahujú sem katastre obcí Tvrdošín a Liptovský Mikuláš. Vypína sa západne od Salatínskej doliny, južne od doliny Dlhá jama a východne nad známou Bobroveckou dolinou, v povodí rieky Váh.

Brestovú má väčšina návštevníkov spojenú s perfektnou lyžovačkou. Práve na východnom svahu Brestovej, v Salatínskej doline, sa nachádza vychytené lyžiarske stredisko Zverovka - Spálená. Tu čaká perfektné vyžitie lyžiarov začiatočníkov aj profesionálov. Brestová však nepochybne patrí medzi obľúbené turistické ciele aj mimo lyžiarskej sezóny.

Turisti si výstup na Brestovú často kombinujú s túrou po Roháčskej hrebeňovke Spálená – Salatín – Brestová. Brestová sa nachádza na hlavnom hrebeni, ten následne pokračuje ďalej na vrch Baníkov prípadne na druhú stranu do Hutianskeho sedla. Výstup na Brestovú sa výborne kombinuje taktiež s jazdou lanovkou.

Jedna z najobľúbenejších trás na Brestovú vedie po červenej turistickej značke z obce Kvačany, následne pokračujete cez Hutianske sedlo a Sivý vrch. Po červenej turistickej značke prejdete aj z vrchu Baníkov cez vrch Salatín. Pri plánovaní túry však myslite na zimnú uzáveru, ktorá platí v čase od 1.11. do 14.6. V zvyšných ročných obdobiach však túru rozhodne odporúčame. Odmenou za vyšliapanie na vrchol Vám bude panoramatický výhľad do Roháčskej doliny a severnú stranu Roháčskeho hrebeňa.

Naplánujte si výstup na tento krásny vrch Západných Tatier. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti vrchu Brestová, ideálne v blízkosti niektorého z východiskových bodov túry. Poslúžiť Vám na to môžu naše stránky ubytovanie Kvačany alebo ubytovanie Zuberec. Zbaľte si batoh a vyrazte za dobrodružstvom. Stačia Vám kvalitné turistické topánky, fľaša s vodou a chuť stráviť deň v prírode.