Skanzeny v Nolčove

Múzeum slovenskej dediny je expozíciou spadajúcou pod Slovenské národné múzeum v Martine. Táto expozícia je budovaná v lokalite Jahodnícke háje v juhovýchodnej časti mesta Martin už od 60. rokov 20. storočia. Je to najväčšia národopisná expozícia v prírode na Slovensku, ktorá prvýkrát otvorila svoje brány pre verejnosť v roku 1972, od roku 2004 v celoročnej prevádzke.

Na ploche 15,5 hektára sa nachádza viac než 150 objektov obytného, hospodárskeho, technického, spoločenského a sakrálneho charakteru pochádzajúcich z regiónov severozápadného Slovenska. Nie všetky sú interiérovo sprístupnené návštevníkom múzea, mnohé však áno. Medzi zastúpené regióny patria Orava, Turiec, Kysuce - Podjavorníky, Liptov.

Najstaršou sprístupnenou expozíciou areálu skanzenu je región Orava. Bola budovaná v dvoch etapách, v rokoch 1968 – 1972 a 1980 – 1984. Najpozoruhodnejšou z usadlostí je určite zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. Región je zastúpený 10 roľníckymi usadlosťami. Návštevníci tu však uvidia aj technické objekty (olejáreň z Oravského Veselého, kováčska dielňa zo Suchej Hory), spoločenské objekty (horáreň a krčma z Oravskej Polhory), drobné sakrálne objekty (kaplnka zo Bzín a Krušetnice) a solitéry rozličných hospodárskych stavieb (sýpky a zemiakové jamy zo Zuberca, Dlhej nad Oravou a Sedliackej Dubovej).

Región Turiec bol budovaný v rokoch 1974 – 1990, pričom expozícia stále nie je  dokončená podľa pôvodného plánu. Dominantou je rímsko-katolícky drevený kostolík z Rudne z roku 1792, v ktorom sa počas programových podujatí konajú evanjelické Služby Božie alebo rímsko-katolícke sväté omše. Celkovo má región stavebne zrealizovaných 7 usadlostí (z Dubového, Moškovca, Nolčova, Trebostova, Čremošného, Sklabine, Slovian), 6 sakrálnych stavieb (kostol z Rudna, kaplnky z Beníc, Slovian a Polerieky, zvonice z Koštian a Ondrašovej), 2 remeselnícke dielne (klobučnícka a súkennícka dielňa z Veľkého Čepčína), 4 spoločenské objekty (obchod a požiarna zbrojnica z Laskára, zemianska kúria z Blažoviec, filagória zo Slovenského Pravna, voziareň z Moškovca) a solitéry hospodárskych stavieb (stodola z Blatnice, sypáreň z Karlovej, hospodárska časť usadlosti z Kaľamenovej).

V regióne Kysuce - Podjavorníky je prezentovaná kultúra a ľudové staviteľstvo z oblastí Kysuce, Javorníky, Žiarska kotlina, Rajecká dolina a stredné Považie. Expozícia bola budovaná v rokoch 1972 – 1985. Objekt elementárnej školy z Petrovíc a bačov z Papradna predstavuje najrozšírenejší variant sezónne využívaného objektu extravilánu obcí oblasti Javorníky. Roľnícke usadlosti z Kysúc sú prezentované v uličnej zástavbe, v podobe roztratených sídiel zase nájdete sezónne využívané stavby z oblasti Kysúc a Javorníkov.

Výstavba expozície regiónu Liptov bola budovaná v rokoch 1974 – 1990, v roku 2005 boli návštevníkom sprístupnené prvé dve usadlosti. Jedná sa o usadlosti z Vavrišova a Východnej. Nachádzajú sa tu aj verejnosti nesprístupnené usadlosti z Liptovskej Lužnej, Hubovej, Nižnej Boce a Liptovskej Sielnice, zvonica z Trsteného, sýpky z Ludrovej a Hubovej, maštaľka z Nižnej Boce, zemianska kúria z Kráľovej Lehoty, mraznica z Malinnej, kraviarky z Liptovskej Lužnej, obytný dom z Vitálišoviec a senníky z Liptovskej Kokavy.

Expozícia celého skanzenu podáva návštevníkom hodnoverný obraz tradičného ľudového staviteľstva, bývania, spôsobu života na severozápadnom Slovensku v období druhej polovice 19.storočia a prvej polovice 20. storočia. Pôvodným zámerom bolo vytvoriť ucelený obraz o spôsobe života a tradičnej stavebnej kultúre na území celého Slovenska. Samozrejme so znázornením jednotlivých typových a regionálnych stavebných špecifík.

Keď sa počas prehliadky múzea budete mať chuť občerstviť, navštívte objekt krčmy z Oravskej Polhory, ktorý je na tieto účely využívaný. V skanzene sú organizované aj tvorivé dielne pre základné školy s použitím tradičných techník výroby, ako aj materiálov. Dostanete sa k nám autom z centra obce cez Jesenskú ulicu, smer Turčianske Teplice alebo Banská Bystrica.

Okolie Martina ponúka mnoho iných zaujímavých atrakcií, ktoré stojí za to navštíviť. Keď už si budete plánovať prehliadku Múzea slovenskej dediny, určite si výlet naplánujte viacdňový. Okolie Vám ponúkne mnohé krásy a možnosti vyžitia sa, naša stránka zase pohodlné ubytovanie Martin.

Vlkolínec je osada pod vrchom Sidrovo, ktorá je v súčasnosti pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry, zapísanou v zozname UNESCO. Osada Vlkolínec je miestnou časťou mesta Ružomberok v Žilinskom kraji. Dostanete sa sem odbočením z cesty medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou. Avšak chodníčkami a cestičkami sa do osady dostanete takmer z každej strany. Skanzen je jedinečný tým, že aj v súčasnosti sú niektoré domy trvalo alebo dočasne obývané, preto je nutné, aby turisti navštevovali len označené expozície.

V písomných prameňoch sa Vlkolínec po prvýkrát priamo spomína v roku 1461. Ďalším dôležitým dátumom bol 26. január 1977, kedy sa vláda Slovenskej socialistickej republiky, s cieľom ochrániť kultúrnu hodnotu miesta, rozhodla, že z osady sa stane pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Napokon tretia významná udalosť nastala 11. decembra 1993, kedy došlo k zápisu Vlkolínca do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Zástavbu osady v súčasnosti tvorí štyridsaťpäť usadlostí, ide o drevené obytné domy aj hospodárske budovy. Keďže stavby rástli v strmom svahu, nerovný horský terén vyrovnávali stavbári takzvanou podmurovkou, teda kamenným základom. Naň ukladali otesané kmene ihličnatých stromov. Steny sa ošetrovali farebným vápenným náterom, čo je vlkolínsky unikát. Na strechy tiež využívali to, čoho bolo v okolí najviac, teda drevo, z ktorého vyrábali šindle. Väčšinu obytných domov tvoria tri miestnosti, vstupný pitvor (kuchyňa), komora (skladovací priestor) a izba (obytný priestor aj spálňa).

Okrem obytných domov sa vo Vlkolínci nachádzajú aj ďalšie dôležité budovy. Pravdepodobne najstaršia stavba v osade je zvonica, postavená v roku 1770. Zvonica, ktorá sa, rovnako ako domy, skladá z kamenného základu a drevenej časti, slúžila trikrát za deň ako časové znamenie, a zároveň jej zvonenie zvolávalo obyvateľov na bohoslužbu a taktiež upozorňovalo na požiare a iné nebezpečenstvá. Dominantou v strede osady je studňa z roku 1860, hlboká 12 metrov, z ktorej si pitnú vodu brávali všetci obyvatelia Vlkolínca. K dôležitým stavbám sa radí i Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a niekdajšia budova školy.

Na lúkach okolo Vlkolínca si návštevníci môžu pozrieť takzvané štále teda senníky, v ktorých sa ukladalo na zimu seno a až neskôr sa zvážalo podľa potreby. Neďaleko osady je možné natrafiť na niekoľko prameňov vody, pričom v niektorých vyviera pitná voda.

Súčasťou skanzenu je samozrejme občerstvenie a predajňa suvenírov. V ponuke je po dohode možnosť návštevy so sprievodcom, ukážka remesiel, tvorivé dielne a pre náročných aj ochutnávka miestnych špecialít.

Ak Vás uvedené informácie presvedčili, že Vlkolínec stojí za návštevu, zarezervujte si tu cez náš portál lacné ubytovanie a zostaňte na Liptove trochu dlhšie, aj kvôli krásnym okolitým horám, aquaparkom alebo lyžiarskym strediskám. V Ružomberku nájdete široký výber apartmánov či penziónov, v blízkom rekreačnom stredisku Hrabovo zase pohodlné chaty a luxusné drevenice.

Praveká osada Mokrý kút sa rozprestiera na priestrannej lúke neďaleko obce Vyšný Kubín, v malebnom prostredí Chočských vrchov a Oravskej vrchoviny. Je považovaná za unikátny archeopark, v ktorom si na svoje prídu všetci, malí i veľkí.

Vznikla vďaka iniciatíve archeologičky Ľubice Kupcovej, ktorá spolu s ďalšími nadšencami histórie začala v roku 2012 pracovať na projekte pravekej osady. Návšteva tejto jedinečnej osady Vám priblíži lužickú kultúru, ktorá tu panovala v dobách bronzovej a železnej. Zistíte, ako ľudia žili v praveku, čím sa živili, čo si obliekali ale aj to, aké náradie pri svojej bežnej práci používali.

Skanzen je má rozdelený areál. Nachádza sa tu obytná časť, výrobný a hospodársky areál. Máte možnosť vidieť tu zrekonštruovaný prístrešok typický pre lužickú kultúru oravského typu, ktorý tvorí hlavnú časť expozície. Drevené prístrešky sa tu nachádzajú celkovo tri, pričom každý chráni inú pec. Pece, ktoré sú doteraz funkčné, slúžili na pečenie chleba, vypaľovanie keramiky a tavenie bronzu. Hospodársky areál Vám priblíži pestovanie plodín, ako aj chov zvierat.

V pravekej osade počas organizovaných workshopov môžete nazrieť do tajov života v minulosti. Uvidíte, ako sa pomocou dvoch drievok založil oheň, ako sa odlievali potrebné a funkčné nástroje z bronzu, piekol chlieb a placky či aký bol postup vypaľovania keramiky ešte dlho pred vynájdením hrnčiarskeho kruhu.

Návšteva archeoparku sa odporúča ako celodenný výlet. Preto je vhodné nájsť si ubytovanie v okolí, aby ste sa nemuseli v strese večer vracať domov, a možno napokon navštívite aj iné atrakcie na Orave. S nájdením toho správneho Vám pomôžu naše stránky ubytovanie Vyšný Kubín a ubytovanie Orava.