Pamätníky vo Veľkej

Boli ste už niekedy v Kežmarku? Ak nie, prijmite naše pozvanie a objavte s nami kúsok z jeho bohatej histórie. Predstavujeme Vám Kežmarskú radnicu, ktorá patrí k najvýznamnejším historickým pamiatkam mesta. Od 15. storočia sa nachádza priamo v strede Hlavného námestia. Ale vedeli ste, že pôvodná radnica stála na jednej z najstarších kežmarských ulíc, na mieste zvanom Starý trh?

Po vpáde husitov v roku 1433, keď mesto čiastočne vyhorelo, sa centrum presunulo do inej časti, kde sa vytvorilo nové námestie. Novú radnicu sa rozhodol postaviť v roku 1461 Juraj zo Spišskej Soboty. Tá bola po veľkom požiari v prvej polovici 16. storočia značne poškodená a bolo nutné ju zrekonštruovať. Majster Kuntz z Kežmarku ju v rokoch 1541 – 1555 prestaval z gotického štýlu do renesančnej podoby, pričom jej pôvodný vzhľad zachoval. Neskôr bola k budove radnice pristavaná veža. Súčasnú podobu a druhé poschodie nadobudla radnica až po požiari, ktorý v roku 1922 (vraj) úmyselne založili dvaja obyvatelia mesta.

Zaujímavosťou je, že pod budovou sa nachádza stará pivnica, z ktorej v minulosti vyvierali pramene vody. Traduje sa, že odtiaľto vedie úniková podzemná chodba z radnice. Budova radnice je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie v Kežmarku. 4. decembra 1981 bola zapísaná na Zoznam kultúrnych pamiatok Slovenska. V súčasnosti je radnica sídlom mestského úradu.

Spoznajte aj ďalšie atrakcie a historické pamiatky v Kežmarku. Navštívte Kežmarský hrad, kde Vám určite učarujú zaujímavé hradné expozície zbraní, stredovekej lekárne či historických vozidiel. Ubytovanie v okolí Kežmarskej radnice nájdete na našej stránke ubytovanie Kežmarok. Potešte svoje deti a urobte si výlet do Aquafun Parku Veľká Lomnica. Doprajte si zaslúžený oddych a relax vo vonkajších bazénoch. Vaše deti sa do sýtosti vybláznia na gigantickej šmýkačke a ďalších nafukovacích atrakciách. Prajeme Vám príjemnú a ničím nerušenú dovolenku.

Kláštorisko je zrúcanina gotického kláštora rádu kartuziánov z 13. storočia, ktorú nájdete pri potulkách Spišom, v krásnom prostredí Slovenského raja. Je známe aj pod názvami Skala útočišťa či Strážny vrch. Nachádza sa v nadmorskej výške 760 m n. m. v katastri obce Letanovce. Spolu s oblasťami Čingov a Podlesok patrí Kláštorisko k najvýznamnejším strediskám severu Slovenského raja.

Zakladacia listina kláštora sa datuje k decembru 1299. Archeologické nálezy potvrdzujú, že sa tu nachádzala stavba hradiska ešte z čias lužickej kultúry. Podľa legendy je kláštor trestom za smrť prepošta križovníkov v Chmeľove. Mal ho zabiť magister Kokoš z významnej rodiny Brezovických, ktorý za trest a svoje vykúpenie z takého krvavého zločinu musel založiť šesť kláštorov. Podarilo sa mu však založiť len dva. Podľa niektorých historikov však za jeho vznikom stojí niečo iné.

Náhorná plošina Kláštorisko mala svoju veľmi významnú strategickú polohu. Je z nej totiž výhľad na celú Spišskú kotlinu aj jej okolie. Práve preto si ju za svoje útočisko vybrali obyvatelia už v neskorej dobre bronzovej (11. storočie pred Kristom), následne v starej dobe železnej (600 rokov pred Kristom) už na mieste postavili aj akúsi pevnosť. V časoch tatárskych vpádov do Uhorska, nastali pre bežných ľudí bieda, hlad a utrpenie. Spišiaci sa snažili zachrániť svoje deti a manželky pred krutosťou Tatárov. Historici sa domnievajú, že práve ľudia, ktorí sa na skale ukryli a prečkali tak tatársky vpád, postavili na týchto miestach provizórny drevený kostolík. Za hradbami bol neskôr vybudovaný kláštor, ako vďaka za záchranu života.

Prvá bola vybudovaná kaplnka severne od kostola, neskôr využívaná ako kapitulná sieň. Priestor južne od presbytéria slúžil mníchom ako sakristia. Po celom obvode nádvoria bola postavená veľká kláštorná chodba. Po jej obvode sa nachádzali príbytky mníchov oddelené múrikmi. Na veľký ambit sa v juhovýchodnej časti napája malá kláštorná chodba, ktorá stojí oproti spoločenským priestorom. Práve pre kartuziánsky rád je takéto rozdelenie kláštorných chodieb špecifické, nakoľko sa v ňom prepája ich požiadavka na život v samote, mlčaní a prísnej askéze. Zlaté obdobie fungovania kláštora bolo na prelome 14. a 15. storočia.

Na konci 15. storočia však život kláštora sprevádzalo pustošenie spojené s ničivým ohňom. Bol napadnutý husitmi, neskôr bratríkmi, ktorí našli svoje útočisko na Marcelovom hrade. To malo za následok presťahovanie mníšskej komunity do Levoče, kde si postavili nový kláštor a krátky čas v ňom pobudli. Kláštor v Letanovciach sa vďaka návratu mníchov dočkal rekonštrukcie v roku 1478. Prebehli nielen nutné opravy, ale aj rôzne vynovenia, vznikli niektoré slohové architektonické obmeny. V roku 1517 bol vybudovaný v jeho južnej časti hospic. Zvyšok života kláštora ovplyvnili politické zmeny, zálohovanie majetkov mestu Kežmarok, ako aj vyplienenie lúpežným rytierom Matejom Bašom. V roku 1543 bol kláštor z nariadenia Generálnej kapituly opustený a zdemolovaný.

Ku kláštoru sa dostanete peši z Hrabušíc - Podleska cez Prielom Hornádu alebo z Čingova cez Tomášovský výhľad. Odvážnejší môžu ísť aj cez osadu v Letanovciach. Areál je dostupný celoročne, v lete je pre záujemcov k dispozícii aj odborný sprievod. Celý priestor Kláštoriska je veľmi obľúbenou turistickou destináciou. Dokonca sa tu nachádza aj symbolický cintorín s vystavenými umeleckými dielami mladých umelcov Spiša. Expozícia pripomína osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj národného parku, ale aj vyhasnuté životy tých, ktorí zahynuli práve v Slovenskom raji.

Či už Vás teda zaujíma história kláštora, alebo Vás láka turistika v Slovenskom raji, ste tu na tom správnom mieste. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Kláštoriska na stránke ubytovanie Letanovce a príďte obdivovať nielen krásy tejto pamiatky, ale aj známy Letanovský mlyn či niektorý z vodopádov Letanovce.

Medzi obcami Važec a Tatranská Štrba je situovaný najväčší nemecký vojenský cintorín na Slovensku. Celkovo ich na území našej krajiny máme šesť, tento je však rozhodne najkrajší a najudržiavanejší. Je to najmä vďaka financovaniu nemeckých organizácií, ktoré dbajú a starajú sa o dôstojný odpočinok padlých vojakov.

Važecký vojnový cintorín sa začal budovať na jeseň roku 1997, o rok v októbri už bol slávnostne otvorený. Rozprestiera sa na ploche 2,5 ha, v nadmorskej výške 800 m n. m. Aktuálne tu miesto svojho posledného odpočinku našlo približne 6 500 vojakov, kapacita cintorína je 8 000 hrobov. Pochovaní vojaci bojovali na území stredného a východného Slovenska.

Keď sa ocitnete na cintoríne vo Važci, vyvolá to vo Vás zmiešané pocity. Na jednej strane na Vás vplýva história miesta a pokora voči vojakom. Na druhej strane úchvatný pohľad na panorámu Vysokých Tatier pohladí srdce. Úhľadne postavené jednoduché granitové kríže v modernom prevedení a čistých líniách dodávajú pietnemu miestu elegantný vzhľad.

Na krížoch sa nachádzajú väčšinou štyri mená s rokmi narodenia a úmrtia. Keď sa budete pomedzi ne prechádzať, budete v tichosti myslieť na veteránov, ale aj mladých chlapcov, bojovníkov z 2. svetovej vojny. Ležia tu delostrelci i letci, ženisti i vojaci zbraní SS, s menom i bez mena. Nájde sa tu aj niekoľko masových hrobov.

Cintorín si v roku 1999 vyslúžil cenu Dušana Jurkoviča. Udelil mu ju Spolok architektov Slovenska, ktorý takto ocenil riešenie cintorína z architektonického hľadiska. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo sem okrem príbuzných obetí a vojnových veteránov často zamieria aj turisti či domáci z okolitých obcí. Pokoj, ktorý miesto vyžaruje, je priam magický. Ticho totiž lieči, ako dušu, tak aj srdce.

Príďte aj Vy navštíviť tento nemecký vojenský cintorín vo Važci. Vzdajte hold vojakom, doprajte duši aj myšlienkam slobodu a užijete si krásne výhľady. Aby ste boli čo najbližšie, navštívte stránku ubytovanie Važec. Keď už budete na pobyte, určite navštívte aj ďalšie zaujímavé miesta na okolí. Medzi tie najčastejšie vyhľadávané patria Važecká jaskyňa, Birutova dolinka či blízka obec Východná, v ktorej sa nachádza amfiteáter a v ňom pravidelne organizovaný folklórny festival vo Východnej.