Vrchy v Reľove

Lomnický štít síce nie je najvyšším štítom Vysokých Tatier, ale je určite jedným z najnavštevovanejších. Vďaka visutej lanovke sa sem dostanete zo stanice Skalnaté pleso len za 8,5 minúty. Stráviť tu môžete celých 50 minút a vychutnať si tak nádherné výhľady, či občerstviť sa v štýlovej kaviarni Dedo.

Nachádza sa tu Observatórium Lomnický štít, ktoré je najvyššie položeným na Slovensku. Ak sa rozhodnete vyliezť na druhý najvyšší vrch Vysokých Tatier peši, budete k tomu určite potrebovať služby horského vodcu.

Na vrchu Lomnického štítu môžete aj prespať. Vašu návštevu si však treba vopred rezervovať. Inak je bežným návštevníkom tento nezabudnuteľný výlet dostupný lanovkou s dvoma prestupmi. Určite sa zapáči aj rodinám s deťmi. Východisková stanica je Tatranská Lomnica, kde si pohodlne zaparkujete aj svoje auto. V medzistanici Štart prestúpite na modernú gondolu, ktorá Vás vyvezie na Skalnaté Pleso. Tu sa môžu Vaše ratolesti vyblázniť na ihrisku - Svištia krajinka. A potom hor sa až na vrchol červenou visutou lanovkou, ktorá prekonáva prevýšenie 855 metrov.

Lanovku na Lomnický štít slávnostne otvorili už v roku 1941. Vybudovať ju dal riaditeľ Štátnych Kúpeľov Tatranská Lomnica Juraj Orságh. Materiál na ňu bol vynášaný na Skalnaté pleso na koňoch a odtiaľ nosičmi na vrchol štítu. Veľké montážne lano nieslo hore až 36 ľudí. Je to v skutku obdivuhodné dielo.

Lomnický štít si svojou výškou 2634 m n. m. získa všetkých svojich návštevníkov. Jednotlivé možnosti ubytovania v blízkosti Lomnického štítu nájdete na našom portáli. Rezervujte si už dnes a vyberte sa za jedinečným výhľadom.

Jahňací štít sa vypína v severovýchodnej časti Vysokých Tatier, v nadmorskej výške 2 229,6 m n. m., a je najvýchodnejším vysokotatranským vrcholom. Spadá do Prešovského kraja, pod okres Poprad. Vybiehajú z neho štyri hrebene. Juhozápadný hrebeň vedie cez Kolový priechod ku Kolovskému sedlu. Severozápadný hrebeň, nazývaný hrebeň Jahnecov, oddeľuje Jahňací kotol od Kolovej doliny. Juhovýchodný hrebeň, nazývaný Kozí hrebeň, oddeľuje Červenú dolinu od Doliny Bielych plies. A posledný, severovýchodný hrebeň, vedie cez Jahňací hrb do Kopského sedla.

Jahňací štít patrí medzi 6 voľne prístupných horských štítov. Výstup naň je možné absolvovať len v období, kedy sú otvorené chodníky, zvyčajne medzi júnom a novembrom. Medzi turistami sa hovorí, že je z neho jeden z najkrajších výhľadov v celých Vysokých Tatrách.

Anglický cestovateľ Robert Townson so sprievodcom Hansom Grossom pri svojej návšteve Uhorska v roku 1793 uskutočnili prvý známy výstup na Jahňací štít. Je však pravdepodobné, že pred nimi už na ňom boli pastieri a pytliaci, možno dokonca aj baníci, ktorí v 18. storočí v okolí štítu ťažili meď. V roku 1911 boli na štíte prví zimní horolezci.

Na vrchol sa dostanete rôznymi trasami. Najkratšia z nich vedie po žltej a následne modrej turistickej značke od zastávky Biela voda na Chatu pri Zelenom plese, známu ako Brnčalka (približne 2,5 h), a následne (približne ďalšie 2 h) až na vrchol. Dlhšia trasa vedie od Skalnatého plesa cez Veľkú Svišťovku (po žltej a červenej turistickej značke), resp. od Chaty Plesnivec (po žltej, červenej a zelenej turistickej značke). Môžete ešte vyraziť z Tatranskej Javoriny, Tatranskej Kotliny, Tatranských Matliarov, Skalnatej chaty alebo Tatranskej Lomnice. Z vrcholu následne uvidíte úžasné výhľady na Belianske Tatry, Lomnický štít, Dolinu Kežmarskej Bielej vody, Kolovú dolinu aj Dolinu Bielych plies.

Ako plynul čas, menil sa aj názov štítu. Keď Townson napísal v roku 1793 svoj itinerár prvovýstupu, označil ho za Štít Bieleho plesa, v originále White Lake Peak. Neskôr bol používaný názov Lastovica. Tvorcov názvu inšpiroval murárik červenokrídly, ľudovo nazývaný skalná lastovica, ktorý sa v tejto lokalite hojne vyskytoval. Súčasný názov sa nedá s istotou pripísať pastierom, hoci by to slovo "jahňací" mohlo evokovať. Pravdepodobnejší dôvod je nemecká a maďarská mutácia názvu, kde sa v preklade zachoval názov „Kamzičí štít“. Existuje predpoklad, že pri tvorbe názvu zohrali rolu aj vtedajší pytliaci, ktorí kedysi mladé kamzíky nazývali jahňatami. Každopádne, za súčasný názov vďačíme aj Uhorskému karpatskému spolku, ktorý bol na konci 19. a na začiatku 20. storočia aktívny pri tvorbe názvoslovia objektov v Tatrách.

Výstup na Jahňací štít nepatrí medzi extrémne zložité, i tak sa však neodporúča podceniť prípravu. Na túru choďte oddýchnutí a plní síl. To docielite napríklad aj tým, že sa ubytujete niekde v okolí Jahňacieho štítu, a ráno nemusíte strácať čas dlhým presunom z domova. Na našej stránke nájdete mnohé ubytovacie zariadenia, z ktorých si každý pre seba určite vyberie to najvhodnejšie.

Ľadový štít je so svojou výškou 2 627,3 m n. m. tretím najvyšším štítom Vysokých Tatier aj Slovenska. Leží na hlavnom hrebeni, medzi Malým a Zadným Ľadovým štítom, teda medzi Ľadovou štrbinou a Ľadovou priehybou. Patrí medzi turisticky veľmi obľúbené štíty, nakoľko sa na jeho vrchol dostanete už aj trasami malej obtiažnosti. Avšak upozorňujeme, že jeho zdolanie je povolené len s horským vodcom.

Názov je odvodený od firnových polí, ktoré sa nachádzajú na severnej strane štítu, v kotle Ľadovej dolinky. Celoročne sa na nich drží sneh a ani počas vrcholiacej letnej sezóny odtiaľ nezmizne. Avšak pod týmto názvom je známy len od 19. storočia. V roku 1717 ho Buchholtz nazval nemeckým „Gans“, dovtedy bol zaužívaný latinský názov „Mons Anserinus“. Medzi pytliakmi bol zas rozšírený názov „Wielki Kolba“, podľa nemeckého názvu Malej Studenej doliny.

A práve pytliaci boli pravdepodobne prví, ktorí sa na vrchol Ľadového štítu dostali. Zrejme tu lovili kamzíky. Prvý písomne zdokumentovaný výstup sa uskutočnil v roku 1835. Vtedy vrchol pokorili traja vysokoškolskí študenti z Berlína – K. Hartlaub, A. Keyserling, A. Blasius. O ďalší zdokumentovaný výstup z roku 1843 sa pričinila skupina angličanov J. Balla, W. Richtera, C. Rittera, neznámeho maďarského maliara a troch poľských sprievodcov. Prvý zimný výstup sa uskutočnil v rok 1891, kedy na vrchol vystúpil T. Wundt spolu s horským vodcom J. Horvayom. V roku 1911 sa však pripísala smutná štatistika. V tomto roku mal Ľadový štít svoju prvú obeť. Bola ňou barónka Mittnachtová, ktorá precenila svoje schopnosti, a v opojení alkoholu stratila na hrebeni rovnováhu. Také sú však hory. Krásne a zradné zároveň. Vždy boli a vždy aj budú. Treba k nim pristupovať s rešpektom, pokorou a čistou hlavou.

Medzi štandardné turistické trasy patrí tá z Malej Studenej doliny. Prejdete popri Téryho chate, ďalej cez Kotlinu Piatich Spišských plies, až sa dostanete do Ľadovej priehyby. Následne už len zdoláte legendárneho Ľadového koňa a už si užívate výhľady z vrcholu. Vaše oči ihneď rozpoznajú panorámu Vysokých aj Belianskych Tatier. Ak si chcete výstup o niečo viac sťažiť, vyberte sa trasou z Pfinovej kopy cez Malý Ľadový štít na vrchol Ľadového štítu, poprípade skúste trasu zo Sedielka. Najčastejším východiskovým bodom je však Hrebienok, z ktorého je potrebné prekonať prevýšenie 1 400 m.

Všeobecne je výstup časovo náročnejší a preto treba vyraziť hneď ráno. Aj z toho dôvodu je ideálne nájsť si ubytovanie v blízkosti Ľadového štítu, respektíve niektorého z východiskových bodov. Dohodnite sa z horským vodcom odkiaľ pôjdete a potom navštívte stránku ubytovanie Vysoké Tatry, kde si nájdete vhodný nocľah. Zbaľte si do batoha niečo na jedenie, fľašu s vodou a ideálne aj teplým čajom, bundu proti dažďu. Nezabudnite na čiapku a rukavice, hlavne mimo letnej sezóny. Sedací úväz a prilbu dostanete od vodcu. Dobre sa vyspite a ráno plní síl si oblečte pohodlné turistické oblečenie a obujte kvalitné topánky. Potom Vám už nič nebráni  vydať sa na cestu.