Národný park Nízke Tatry
Národný park Nízke Tatry, v skratke NAPANT, je najväčší slovenský národný park. Leží na území stredného Slovenska, zasahuje do troch krajov - Banskobystrického, Žilinského aj Prešovského. Nízke Tatry oddeľujú údolia riek Váh a Hron. Obe tieto rieky pramenia pod Kráľovou hoľou, tak ako aj Hnilec a Hornád. Ochranné pásmo národného parku zaberá celé pohorie Nízke Tatry. Park má v súčasnosti rozlohu 728 km² a ochranné pásmo 1 102 km², ale pri založení v roku 1978 zaberal plochu až 811 km² s ochranným pásmom s rozlohou 1 240 km².
Nízke Tatry sú z pohľadu geomorfológie jednotným celkom. Avšak z hľadiska geologickej stavby sú to dve odlišné pásma centrálnych Západných Karpát. Ďumbierska časť na západe, označovaná aj ako Ďumbierske Tatry, patrí k pásmu jadrových pohorí, Kráľovohoľské Tatry na východe náležia do veporského pásma. Tieto dve časti oddeľuje sedlo Čertovica. Najvyšším vrchom Nízkych Tatier je Ďumbier s výškou 2 043 m n. m.
Domov mnohých jaskýň a vodopádov
Podzemie vápencovo-dolomitových masívov ukrýva stovky jaskýň, napríklad v Demänovskej doline ich objavili jaskyniari viac ako 170, pričom v Jánskej doline sa nachádza najhlbší slovenský jaskynný systém s názvom Hipmanove jaskyne. Krasová oblasť Nízkych Tatrier je samozrejme výtvorom podzemných riečísk. Voda robí divy aj na povrchu, kde je možné obdivovať mnoho vodopádov, vrátane štvrtého najvyššieho na Slovensku, ktorým je Bankovský vodopád s výškou 55 m.
V Nízkych Tatrách je potrebné počítať s drsným horským podnebím. Priemerná januárová teplota na hrebeňoch dosahuje -9 °C a v júli sa nevyšplhá vyššie než na 9°C. Zaujímavosťou je, že snehová pokrývka sa na Chopku drží až 130 dní v roku. Z priemerného ročného úhrnu zrážok (1 600 mm) padne najväčšia časť vo forme snehu.
Turistka so svišťami a kamzíkmi
Prevažnú väčšinu národného parku Nízke Tatry pokrýva les, najčastejšie sa jedná o zmiešané lesy, v ktorých rastie buk lesný, jedľa biela, smrek obyčajný, mliečny a horský javor a jaseň štíhly. Zóna kosodreviny nie je v tomto pohorí rozšírená, bola prevažne odstránená činnosťou človeka. Najčastejšie sa v týchto porastoch vyskytujú čučoriedky a brusnice. Napriek drsnému podnebiu, alebo práve vďaka nemu, sa v Nízkych Tatrách vyskytuje aj zaujímavá a hodnotná flóra, vrátane ponikleca slovenského, dušovky alpínskej, iskerníka horského a plesnivca alpínskeho.
Rôznorodosť biotopov, členitosť reliéfu ako aj neprístupnosť častí pohoria vytvárajú podmienky pre druhovo pestrú faunu. Žijú tu aj endemické a reliktné druhy. K najznámejším nízkotatranským zvieratám sa radí kamzík vrchovský tatranský, tento druh v Nízkych Tatrách pôvodne nežil, v 70-tych rokoch minulého storočia tu umelo vypustili 30 jedincov z Vysokých a Belianskych Tatier. Okrem kamzíkov sa tu hojne vyskytujú jelene a srny, diviaky, vlky, rysy a líšky, ale aj medvede hnedé, ktoré sú symbolom Nízkych Tatier, vzácne svište a orly skalné.
Národný park Nízke Tatry ponúka návštevníkom "veľa muziky za málo peňazí"
NAPANT sa vďaka svojej rozlohe vyznačuje pestrosťou, ktorá ukrýva niečo pre každý typ turistu. Na výber sú tu nenáročné túry pre rodiny s deťmi alebo seniorov. Tí sa prejdú okolo Vrbického plesa alebo po náučnom chodníku Jakub nad Banskou Bystricou. Naopak medzi náročnejšie túry sa radia výstupy na Chopok, Ďumbier či Kráľovu Hoľu. Tým, ktorí chcú radšej spoznávať najzaujímavejšie miesta, odporučíme návštevu Demänovských jaskýň – Ľadovej jaskyne a Jaskyne Slobody, Jaskyne mŕtvych netopierov, Stanišovskej jaskyne či Záskočskej jaskyne.
Ak chcete v tejto oblasti stráviť viac času a hľadáte ubytovanie v blízkosti Národného parku Nízke Tatry, zamerať sa môžete na päť okresov - Banská Bystrica, Brezno, Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Poprad. V každom nájdete rôzne typy ubytovania, je len na Vás, či sa rozhodnete bývať v chate pri lese alebo si vyberiete apartmán v centre mesta kde si vychutnáte príjemnú atmosféru kaviarní a námestí a do prírody budete denne dochádzať.
