Vrchy v Lučivnej

Tri štíty, nazývané Rysy, patria medzi najpopulárnejšie turistické ciele turistov na Slovensku. Tvoria hlavný hrebeň Vysokých Tatier a nachádzajú sa na hranici Slovenskej a Poľskej republiky. Východiskovým bodom je obec Štrbské Pleso.

Ide o náročnejší výstup, vhodný skôr pre mierne pokročilých alebo skúsených turistov. Túra sa totiž začína vo výške 1 347 m n. m. pri jazere Štrbské pleso a končí vo výške 2 499 m n. m. Značné prevýšenie i dĺžka samotnej túry (cca 8 hodín tam a späť) je časovo i kondične náročná, odmenou sú však nádherné výhľady z vrcholu. Dokonca si vychutnáte až tri vrcholy - najskôr juhovýchodný a hlavný a nakoniec cez strmé serpentíny vyhliadkový vrchol Rysov.

Počas takmer 10 km trasy narazíte na ďalšie zaujímavé miesta a výhľady. Najskôr si budete mať možnosť porovnať Štrbské a Popradské pleso. Ďalej sa cesta tiahne Mengusovskou dolinou, ponad Veľké Žabie pleso. Adrenalín si vychutnáte pri prekonávaní traverzu pomocou reťazí. Práve kvôli tejto pasáži sa neodporúča výstup na Rysy počas poľadovice alebo letného snehu, nakoľko je úsek mimoriadne nebezpečný. Po náročnej ceste oceníte oddych a občerstvenie na Chate pod Rysmi - najvyššie položenej horskej chate. Odtiaľ Vás čaká posledná pasáž strmo hore až na samotné Rysy.

Prvýkrát boli Rysy zdolané v roku 1840 návštevníkom Eduardom Blasy, dnes túto trasu absolvuje okolo 25 000 turistov ročne. Na výstup sa treba patrične pripraviť a počítať s celým dňom. Preto je najlepšie nájsť si ubytovanie vo Vysokých Tatrách. Inšpiráciu na ubytovanie v blízkosti Rysov v chate, apartmáne, penzióne či v hoteli nájdete na našej stránke.

Gerlachovský štít patrí medzi najväčšie dominanty Vysokých Tatier. Nie je to len vďaka jeho výške 2655 m n. m., vďaka čomu je to najvyšší vrch Slovenska, ale aj vďaka svojmu nezameniteľnému vzhľadu, nedotknutej prírode a turistickým možnostiam. Ak však chcete tiež patriť medzi šťastlivcov, ktorí tento majestátny štít pokorili, majte na pamäti, že výstup naň je možný len v sprievode horského vodcu.

Kedysi, ešte v 18. storočí, bol na základe meraní nadmorskej výšky stanovený za najvyšší vrch Kriváň, ďalší nenapodobiteľný tatranský gigant. V 19. storočí však Ľudovít Geiner určil za najvyšší vrch Vysokých Tatier práve Gerlachovský štít, a svoje prvenstvo si drží dodnes. Je súčasťou vrchov, ktoré tvoria známy Gerlachovský kotol - kotlinu, ktorá bola údajne najskôr navštevovaná len pytliakmi poľujúcimi na kamzíkov. Za prvý známy výstup na Gerlach sa považuje výstup Jána Stillu so spoločníkmi v roku 1834. Prvý spoľahlivo doložený výstup absolvovali viedenskí vojenskí mapéri v roku 1868.

Najobľúbenejšia trasa výstupu vedie od Sliezskeho domu cez Velickú próbu, so zostupom cez Batizovskú próbu. Za najatraktívnejšiu trasu je však turistami považovaná Martinova cesta buď z Litvorového sedla, alebo z Poľského hrebeňa a následne zlaňovaním z Velického štítu. Nech už sa na vrchol dostanete akokoľvek, odmenou Vám budú dychberúce výhľady na takmer všetky okolité pohoria a tatranské vrcholy. Malá a Veľká Fatra, Nízke Tatry, Kozie chrbty, Slovenský raj a mnohé iné budete mať ako na dlani. V prípade priaznivých poveternostných podmienok dokonca uvidíte Kékes v Maďarsku, Lysú horu v Moravsko-sliezskych Beskydách v susednom Česku a taktiež mnohé poľské a ukrajinské vrchy.

Poznáte známe observatóriá na Skalnatom plese a Lomnickom štíte? Pôvodne sa uvažovalo o tom, že jedno z nich bude umiestnené práve na Gerlachu, a to po tom, ako zamietli jeho výstavbu na Slavkovskom štíte. A to je len jedna zo zaujímavostí, Gerlachovský štít ich skrýva ešte mnoho. Najviac Vám však o nich povedia vodcovia, ktorým sa práve tento tatranský majestát stal druhým domovom.

Túru na Gerlach je potrebné si poriadne naplánovať. Navrhujeme nájdením vhodného ubytovania v okolí Gerlachovského štítu, ktoré nájdete práve na našej stránke. Výstup na Gerlachovský štít patrí medzi životné zážitky, prajeme Vám pri ňom veľa síl a šťastný návrat domov v zdraví.

Je úžasné dosiahnuť vrchol Slavkovského štítu, ktorý sa nachádza 2452 m n. m. vo Vysokých Tatrách nad Starým Smokovcom. Tento štít je jedným z najvyšších zdolateľných vrchov aj bez horského sprievodcu či vodcu alebo akejkoľvek horolezeckej techniky.

Po cca 5:15 hodinovom výstupe modrou turistickou značkou si môžete užívať jedinečné pohľady do Malej i Veľkej Studenej doliny, na masív Lomnického štítu, Zbojnícku chatu aj na Gerlachovský štít. Túra je náročná, má viac ako 1442 metrové prevýšenie, preto je vhodná najmä pre ľudí s dobrou kondičkou, odhodlaním a časom stráviť celý deň v horách. Túru si môžete uľahčiť aj pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca na Hrebienok, čím získate hodinu svojho času k dobru.

Prvý výstup na Slavkovský štít bol realizovaný už 11. júna 1664. Z pôvodnej viacpočetnej skupiny sa na vrchol dostali štyria turisti, ktorým túra trvala celkovo tri dni. Zimný výstup bol realizovaný po prvýkrát 15. januára 1873 dvomi osobami. Tento štít si zobral svoju prvú obeť v roku 1921, obeť bola českého pôvodu.

Ak ste odhodlaní a láka Vás nádherný výhľad zo Slavkovského štítu, určite odporúčame naplánovať si výlet mimo zimnej uzávery, ktorá je od novembra do júna. Odporúčame Vám vyhľadať si tiež vhodné ubytovanie na túto celodennú túru - chaty Slavkovský štít, hotely blízko Slavkovského štítu alebo aj ubytovanie v súkromí pri Slavkovskom štíte. S vyhľadaním ubytovania veľmi neváhajte, aby ste si zarezervovali práve také, ktoré bude spĺňať všetky Vaše požiadavky a kritériá.

Predné Solisko je poslednou vyvýšeninou Soliskového hrebeňa, ktorého celková dĺžka je 4 km. Soliskové sedlo ho oddeľuje od Mlynického Soliska. Soliskový hrebeň je hranicou deliacou dve doliny, Mlynickú a Furkotskú. Je taktiež rozvodnicou dvoch pomorí, nakoľko zo strany Furkotskej doliny vody odtekajú do Čierneho mora, zo strany Mlynickej doliny zase do Baltického mora. Predné Solisko sa týči vo výške 2 117 m n. m. ako jeden z najnižších a najdostupnejších, no o nič menej obľúbenejších vrcholov Vysokých Tatier.

Prvý zaznamenaný výstup sa priznáva H. Rumpeltovi z roku 1906. Svoj názov vrch nesie podľa soliska pre kravy a ovce, ktoré spásali vedľajšie doliny. Následne názov prebral celý hrebeň so všetkými svojimi vrcholmi aj štrbinami, zárezmi, vežami i kopami. Väčšina ľudí si Predné Solisko okamžite spojí s Chatou pod Soliskom. Tá stojí neďaleko konečnej stanice vleku, v nadmorskej výške 1 850 m n. m. Chata už má svoje roky, avšak prešla značnou rekonštrukciou. Ako znak 10. výročia jej prestavby, vrchol Predného Soliska zdobí od roku 2013 drevený dvojkríž.

V minulosti bol na predĺženom chrbte Predného Soliska postavený prvý lyžiarsky vlek na Slovensku. S výstavbou sa začalo v roku 1942, ukončili ju v roku 1943, v roku 1944 sa na ňom už viezli prví lyžiari, a v roku 1969 bol vlek zrušený. V tých časoch boli na Prednom Solisku tri zjazdovky, vyrúbané v kosodrevine. Koncom 50. rokov prišlo na zjazdovku prvé vozidlo na úpravu trate. Dnes lyžiarom, ale aj turistom slúži moderná a pohodlná sedačková lanovka.

Na južnom chrbte Predného Soliska bol v roku 1927 postavený drevený skokanský mostík pre lyžiarov. O rok na to, sa tu už konali medzinárodné lyžiarske preteky. V roku 1935 sa tu dokonca uskutočnili prvé majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní, na účely ktorých bol mostík upravený na dlhší doskok. Zaznamenaný rekord doskoku bol 76,5 m. Mostík bol však zničený počas víchrice v roku 1941. Následne po oprave slúžil do roku 1960. O 10 rokov neskôr sa však rozhodlo, že dejiskom ďalších majstrovstiev sveta bude Štrbské Pleso. Vtedy bol vybudovaný nový moderný mostík vrátane komplexu lyžiarskych zariadení.

Predné Solisko sa nachádza priamo pod Štrbským plesom, ktorého okolie je za priaznivých poveternostných podmienok aj vidieť. Okrem toho uvidíte aj Kriváň, Mlynickú dolinu, vodopád Skok, Satan, Patriu či Končistú. Neskutočný výhľad smerom do doliny sa otvára aj počas inverzií, kedy máte pocit, že je pod Vami snehovo biela hustá vata.

Celoročne sa na Predné Solisko dostanete smerom zo Štrbského Plesa (obce i jazera). Vedie odtiaľ značený turistický chodník, ale svoju stanicu tu má i lanovka. Tá je obľúbená najmä pre rodiny s deťmi. Jej stanica sa nachádza pod skokanskými mostíkmi, a vyvezie Vás ku Chate pod Soliskom. Vyraziť však môžete aj zo Štrby, Tatranskej Štrby alebo od Troch Studničiek. Na výstup si treba vynahradiť dostatok času a rozumne si rozložiť sily. Možno sa to nezdá, ale túra Vám dá zabrať, najmä pokiaľ nemáte potrebnú kondičku.

Poďte aj Vy objaviť krásy Vysokých Tatier. Ak si hneď netrúfate na zložité výstupy, začnite práve tu, na Prednom Solisku. Zarezervujte si ubytovanie v okolí Predného Soliska, napríklad na stránke ubytovanie Štrbské Pleso a vyhraďte si na túto ľahkú túru, alebo skôr mierne náročnú prechádzku, dostatok času. Verte nám, nebudete ľutovať. A navyše, ak ste fanúšikom sociálnych sietí, toľko „selfie pozitívnych“ miest čo cestou na vrchol prejdete, Vám bude určite za tú námahu stáť.

Hoci Kriváň nie je najvyššou slovenskou horou, je asi najznámejšou a vďaka jedinečnej siluete sa stal symbolom našej krajiny, ktorý nájdete aj na slovenských eurominciach. Týči sa nad Nefcerskou, Kôprovou a Važeckou dolinou. Túra na Kriváň začína na Štrbskom plese alebo na Troch studničkách, pričom na vrchol vedie stredne náročná trasa.

S výškou 2495 m n. m. je Kriváň desiatym najvyšším slovenským štítom a zároveň je to druhý najvyšší prístupný bod v slovenských horách. Južné a juhozápadné svahy ešte aj dnes nesú stopy po baníckej činnosti, ktorá tu prebiehala v 15. až 18. storočí. Baníci, ktorí tu pracovali, boli isto prvými dobyvateľmi vrcholu, avšak prvý písomne zaznamenaný výstup uskutočnil v roku 1772 spišskonovoveský evanjelický kazateľ a prírodovedec Andreas Jonas Czirbesz s priateľmi. Prvým zimným výstupom sa do histórie Kriváňa zapísal v roku 1884 Theodor Wundt s vodcom Jakubom Horvayom.

Ku Kriváňu sa viaže tradícia národných vychádzok, ktoré sú najstaršou kultúrno-turistickou akciou na Slovensku. Prvý výstup sa konal 16. augusta 1841 a zúčastnili sa ho aj Ľudovít Štúr a Michal M. Hodža. Najväčšiu krivánsku púť usporiadal Štefan M. Daxner v roku 1861. Národné výstupy sa naďalej konajú, prevažne v druhej polovici augusta, a tradične si pripomínajú pamiatku SNP.

Ak sa chystáte na Kriváň, po zostupe sa Vám pravdepodobne nebude chcieť cestovať domov. Zarezervujte si preto prostredníctvom nášho portálu apartmán alebo izbu v hoteli či penzióne na Štrbskom Plese, prípadne vyhľadajte útulnú chatu napríklad v blízkom Tatranskom Lieskovci alebo lacný privát v Štrbe.

Lomnický štít síce nie je najvyšším štítom Vysokých Tatier, ale je určite jedným z najnavštevovanejších. Vďaka visutej lanovke sa sem dostanete zo stanice Skalnaté pleso len za 8,5 minúty. Stráviť tu môžete celých 50 minút a vychutnať si tak nádherné výhľady, či občerstviť sa v štýlovej kaviarni Dedo.

Nachádza sa tu Observatórium Lomnický štít, ktoré je najvyššie položeným na Slovensku. Ak sa rozhodnete vyliezť na druhý najvyšší vrch Vysokých Tatier peši, budete k tomu určite potrebovať služby horského vodcu.

Na vrchu Lomnického štítu môžete aj prespať. Vašu návštevu si však treba vopred rezervovať. Inak je bežným návštevníkom tento nezabudnuteľný výlet dostupný lanovkou s dvoma prestupmi. Určite sa zapáči aj rodinám s deťmi. Východisková stanica je Tatranská Lomnica, kde si pohodlne zaparkujete aj svoje auto. V medzistanici Štart prestúpite na modernú gondolu, ktorá Vás vyvezie na Skalnaté Pleso. Tu sa môžu Vaše ratolesti vyblázniť na ihrisku - Svištia krajinka. A potom hor sa až na vrchol červenou visutou lanovkou, ktorá prekonáva prevýšenie 855 metrov.

Lanovku na Lomnický štít slávnostne otvorili už v roku 1941. Vybudovať ju dal riaditeľ Štátnych Kúpeľov Tatranská Lomnica Juraj Orságh. Materiál na ňu bol vynášaný na Skalnaté pleso na koňoch a odtiaľ nosičmi na vrchol štítu. Veľké montážne lano nieslo hore až 36 ľudí. Je to v skutku obdivuhodné dielo.

Lomnický štít si svojou výškou 2634 m n. m. získa všetkých svojich návštevníkov. Jednotlivé možnosti ubytovania v blízkosti Lomnického štítu nájdete na našom portáli. Rezervujte si už dnes a vyberte sa za jedinečným výhľadom.

Kôprovský štít je jedným z majestátnych vrchov Vysokých Tatier na konci Mengusovskej doliny. Patrí do katastrálneho územia Štrbské Pleso v Prešovskom kraji. Výstup naň je stredne náročnou túrou. Zvládnu ju turisti, ktorí už majú čo to po horách pochodené. Zvrchu sa Vám naskytne pohľad na všetky strany okolitých štítov Tatier.

Kôprovský štít sa týči do výšky 2 363 m n. m. a je jedným z ôsmich vrchov, na ktorý si vo Vysokých Tatrách môžete vyjsť bez turistického vodcu. Prevýšenie, ktoré prekonáte je okolo 1000 metrov a trasa je dlhá približne 20 kilometrov tam a späť. Určite si nabaľte dostatok tekutín a jedla, lebo jediná chata, ktorú budete míňať, je Chata pri Popradskom plese.

Turistický chodník na Kôprovský štít začína od Štrbského plesa smerom na Popradské pleso. Sem sa dostanete asfaltovou cestou a na Chate pri Popradskom plese sa môžete občerstviť. Ďalej sa vydajte smerom k rázcestiu nad Žabím potokom, kosodrevinou až do Mengusovskej doliny. Keď prekročíte Hincov potok a pokračujete strmým úsekom nahor dostanete sa k Veľkému Hincovmu Plesu. Je to najväčšie a najhlbšie pleso na slovenskej strane Vysokých Tatier. Kvôli vysokej polohe je väčšinu roka zamrznuté. Postojte a pokochajte sa tu nádherným výhľadom na okolité kopce.

Keď budete mať šťastie, cestou môžete okrem turistov stretnúť aj kamzíky, skákajúce na skalách. A ak budete potichu, začujete pískanie svišťov. Od Veľkého Hincovho plesa vystúpite Vyšným Kôprovským sedlom až na Kôprovský štít. Nenájdete tu žiadny kríž, ako na iných vrchoch, ale výhľady Vás očaria a na tento úžasný výstup budete ešte dlho spomínať. V diaľke môžete vidieť kopce na všetky svetové strany: Mengusovské štíty, Vysokú, Kriváň a za dobrého počasia aj Lomnický štít.

Ak sa rozhodnete ísť na Kôprovský štít menej frekventovanou trasou skúste to z Kôprovej doliny. Túra začína od Troch studničiek. Trvá síce dlhšie, ale v Tatrách sa oplatí stráviť veľa času. Pre turistov je toto miesto priam ideálne na dovolenku.

Vydajte sa na túru na Kôprovský štít a ubytovanie vo Vysokých Tatrách alebo ubytovanie na Štrbskom Plese si môžete rezervovať na našom portáli. Keď budete mať chuť aj na ďalšiu turistiku v Tatrách, skúste si pozrieť ostatné vysokotatranské štíty na našich stránkach.

Ľadový štít je so svojou výškou 2 627,3 m n. m. tretím najvyšším štítom Vysokých Tatier aj Slovenska. Leží na hlavnom hrebeni, medzi Malým a Zadným Ľadovým štítom, teda medzi Ľadovou štrbinou a Ľadovou priehybou. Patrí medzi turisticky veľmi obľúbené štíty, nakoľko sa na jeho vrchol dostanete už aj trasami malej obtiažnosti. Avšak upozorňujeme, že jeho zdolanie je povolené len s horským vodcom.

Názov je odvodený od firnových polí, ktoré sa nachádzajú na severnej strane štítu, v kotle Ľadovej dolinky. Celoročne sa na nich drží sneh a ani počas vrcholiacej letnej sezóny odtiaľ nezmizne. Avšak pod týmto názvom je známy len od 19. storočia. V roku 1717 ho Buchholtz nazval nemeckým „Gans“, dovtedy bol zaužívaný latinský názov „Mons Anserinus“. Medzi pytliakmi bol zas rozšírený názov „Wielki Kolba“, podľa nemeckého názvu Malej Studenej doliny.

A práve pytliaci boli pravdepodobne prví, ktorí sa na vrchol Ľadového štítu dostali. Zrejme tu lovili kamzíky. Prvý písomne zdokumentovaný výstup sa uskutočnil v roku 1835. Vtedy vrchol pokorili traja vysokoškolskí študenti z Berlína – K. Hartlaub, A. Keyserling, A. Blasius. O ďalší zdokumentovaný výstup z roku 1843 sa pričinila skupina angličanov J. Balla, W. Richtera, C. Rittera, neznámeho maďarského maliara a troch poľských sprievodcov. Prvý zimný výstup sa uskutočnil v rok 1891, kedy na vrchol vystúpil T. Wundt spolu s horským vodcom J. Horvayom. V roku 1911 sa však pripísala smutná štatistika. V tomto roku mal Ľadový štít svoju prvú obeť. Bola ňou barónka Mittnachtová, ktorá precenila svoje schopnosti, a v opojení alkoholu stratila na hrebeni rovnováhu. Také sú však hory. Krásne a zradné zároveň. Vždy boli a vždy aj budú. Treba k nim pristupovať s rešpektom, pokorou a čistou hlavou.

Medzi štandardné turistické trasy patrí tá z Malej Studenej doliny. Prejdete popri Téryho chate, ďalej cez Kotlinu Piatich Spišských plies, až sa dostanete do Ľadovej priehyby. Následne už len zdoláte legendárneho Ľadového koňa a už si užívate výhľady z vrcholu. Vaše oči ihneď rozpoznajú panorámu Vysokých aj Belianskych Tatier. Ak si chcete výstup o niečo viac sťažiť, vyberte sa trasou z Pfinovej kopy cez Malý Ľadový štít na vrchol Ľadového štítu, poprípade skúste trasu zo Sedielka. Najčastejším východiskovým bodom je však Hrebienok, z ktorého je potrebné prekonať prevýšenie 1 400 m.

Všeobecne je výstup časovo náročnejší a preto treba vyraziť hneď ráno. Aj z toho dôvodu je ideálne nájsť si ubytovanie v blízkosti Ľadového štítu, respektíve niektorého z východiskových bodov. Dohodnite sa z horským vodcom odkiaľ pôjdete a potom navštívte stránku ubytovanie Vysoké Tatry, kde si nájdete vhodný nocľah. Zbaľte si do batoha niečo na jedenie, fľašu s vodou a ideálne aj teplým čajom, bundu proti dažďu. Nezabudnite na čiapku a rukavice, hlavne mimo letnej sezóny. Sedací úväz a prilbu dostanete od vodcu. Dobre sa vyspite a ráno plní síl si oblečte pohodlné turistické oblečenie a obujte kvalitné topánky. Potom Vám už nič nebráni  vydať sa na cestu.

Jahňací štít sa vypína v severovýchodnej časti Vysokých Tatier, v nadmorskej výške 2 229,6 m n. m., a je najvýchodnejším vysokotatranským vrcholom. Spadá do Prešovského kraja, pod okres Poprad. Vybiehajú z neho štyri hrebene. Juhozápadný hrebeň vedie cez Kolový priechod ku Kolovskému sedlu. Severozápadný hrebeň, nazývaný hrebeň Jahnecov, oddeľuje Jahňací kotol od Kolovej doliny. Juhovýchodný hrebeň, nazývaný Kozí hrebeň, oddeľuje Červenú dolinu od Doliny Bielych plies. A posledný, severovýchodný hrebeň, vedie cez Jahňací hrb do Kopského sedla.

Jahňací štít patrí medzi 6 voľne prístupných horských štítov. Výstup naň je možné absolvovať len v období, kedy sú otvorené chodníky, zvyčajne medzi júnom a novembrom. Medzi turistami sa hovorí, že je z neho jeden z najkrajších výhľadov v celých Vysokých Tatrách.

Anglický cestovateľ Robert Townson so sprievodcom Hansom Grossom pri svojej návšteve Uhorska v roku 1793 uskutočnili prvý známy výstup na Jahňací štít. Je však pravdepodobné, že pred nimi už na ňom boli pastieri a pytliaci, možno dokonca aj baníci, ktorí v 18. storočí v okolí štítu ťažili meď. V roku 1911 boli na štíte prví zimní horolezci.

Na vrchol sa dostanete rôznymi trasami. Najkratšia z nich vedie po žltej a následne modrej turistickej značke od zastávky Biela voda na Chatu pri Zelenom plese, známu ako Brnčalka (približne 2,5 h), a následne (približne ďalšie 2 h) až na vrchol. Dlhšia trasa vedie od Skalnatého plesa cez Veľkú Svišťovku (po žltej a červenej turistickej značke), resp. od Chaty Plesnivec (po žltej, červenej a zelenej turistickej značke). Môžete ešte vyraziť z Tatranskej Javoriny, Tatranskej Kotliny, Tatranských Matliarov, Skalnatej chaty alebo Tatranskej Lomnice. Z vrcholu následne uvidíte úžasné výhľady na Belianske Tatry, Lomnický štít, Dolinu Kežmarskej Bielej vody, Kolovú dolinu aj Dolinu Bielych plies.

Ako plynul čas, menil sa aj názov štítu. Keď Townson napísal v roku 1793 svoj itinerár prvovýstupu, označil ho za Štít Bieleho plesa, v originále White Lake Peak. Neskôr bol používaný názov Lastovica. Tvorcov názvu inšpiroval murárik červenokrídly, ľudovo nazývaný skalná lastovica, ktorý sa v tejto lokalite hojne vyskytoval. Súčasný názov sa nedá s istotou pripísať pastierom, hoci by to slovo "jahňací" mohlo evokovať. Pravdepodobnejší dôvod je nemecká a maďarská mutácia názvu, kde sa v preklade zachoval názov „Kamzičí štít“. Existuje predpoklad, že pri tvorbe názvu zohrali rolu aj vtedajší pytliaci, ktorí kedysi mladé kamzíky nazývali jahňatami. Každopádne, za súčasný názov vďačíme aj Uhorskému karpatskému spolku, ktorý bol na konci 19. a na začiatku 20. storočia aktívny pri tvorbe názvoslovia objektov v Tatrách.

Výstup na Jahňací štít nepatrí medzi extrémne zložité, i tak sa však neodporúča podceniť prípravu. Na túru choďte oddýchnutí a plní síl. To docielite napríklad aj tým, že sa ubytujete niekde v okolí Jahňacieho štítu, a ráno nemusíte strácať čas dlhým presunom z domova. Na našej stránke nájdete mnohé ubytovacie zariadenia, z ktorých si každý pre seba určite vyberie to najvhodnejšie.

Kráľova hoľa je so svojou výškou 1 946,1 m n. m. najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier. Patrí medzi najnavštevovanejšie vrchy Nízkych Tatier. Je otázne či je to tým, že je už roky opradená povesťami a ospevovaná básnikmi alebo neskutočným výhľadom, ktorý sa z nej naskytuje. Uvidíte z nej Spiš, Liptov, Horehronie, Vysoké Tatry a mnoho iného, dokonca dovidieť do Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska a na Ukrajinu.

Kráľovej holi sa hovorí aj „matka štyroch riek“. Vyvierajú pod ňou totiž pramene najväčších slovenských riek, konkrétne Čierneho Váhu, Hnilca, Hornádu a Hronu. Na jej vrchole je od roku 1960 umiestnený televízny a rozhlasový vysielač. Jeho stožiar má výšku 137,5 m, antény rozhlasového vysielania sú vo výške 59 m. Signál pokrýva štvrtinu územia Slovenska.

Kráľova hoľa sa pýši jedným neuveriteľným rekordom. Boli z nej pozorované a zdokumentované Apusenské vrchy v Rumunsku. To znamená, že bola zdokumentovaná vzdialenosť pozorovania viac než 300 km. Jedná sa o prvé pokorenie tohto rekordu na Slovensku, ale podľa všetkého aj v rámci celej strednej Európy.

Tento známy vrch je atraktívny ako v lete, tak aj v zime. V lete sa to tam hemží turistami, cyklistami a bežcami. Zaujímavé je trailrunningové podujatie Nízkotatranská stíhačka, avšak naň si trúfnu len kondične veľmi dobrí bežci. V zime zas nie je výnimkou stretnúť tam skialpinistov.

Na Kráľovu hoľu sa dostanete jedine pešo alebo bicyklom. Asfaltová cesta vedie z obce Šumiac (približne 3 h), ale označené chodníky vedú aj z obcí Telgárt (červená značka alebo zelená značka cez vrch Kráľova skala, približne 3,5 h), Liptovská Teplička (zelená značka, približne 5 h) a Spišské Bystré (modrá značka cez Smrečínske sedlo, približne 7 h). Turistická modrá značka vedie cez Predné sedlo aj z obce Šumiac a je ideálna, ak sa chcete vyhnúť asfaltke. Pokiaľ si za trasu výstupu vyberiete práve tú z obce Šumiac, približne v polovičke cesty sa môžete pristaviť v Chate pod Kráľovou hoľou.

Poznáte známu vetu: „Na Kráľovej holi stojí strom zelený.“? No jasné, veď kto by ju nepoznal. Ale videli ste ho na vlastné oči? On tam totiž naozaj je. Alebo nie je? Existuje len jediný spôsob, ako to zistiť. Prísť tam a osobne si to overiť. Zarezervujte si pekné ubytovanie pri Kráľovej holi, napríklad na stránke ubytovanie Šumiac alebo ubytovanie Telgárt a vyrazte za dobrodružstvom.