Technické pamiatky v Hruštíne

Františkova huta sa nachádza na Orave, v Tvrdošínskom okrese. Hoci katastrálne patrí do obce Nižná, celá stavba je vo vlastníctve obce Podbiel. Jedná sa o ruinu továrenskej haly bývalej železiarne. Huta patrí medzi najvýznamnejšie oravské pamiatky priemyselnej revolúcie. Na atraktivite jej určite pridáva aj fakt, že tu boli nakrúcané filmy Juraja Jakubiska Tisícročná včela a Nejasná správa o konci sveta.

Vznik Františkovej huty sa datuje do roku 1836, kedy začala jej výstavba pod dozorom staviteľa, Brita Newbuilda. Povolenie na jej výstavbu vydali už v roku 1819, po 16 rokoch od otvorenia troch podbielanských baní na železnú rudu. Výstavba trvala 19 rokov a nebola nikdy ukončená. Železiareň bola v prevádzke do roku 1862, kedy kvôli zmene spoločenských pomerov zanikla. O zásobovanie rudou sa postarali bane patriace Oravskému panstvu, dodávali ju sem zo Zuberca, Habovky, Malatinej aj Juráňovej doliny.

Z komplexu, ktorý bol svojho času vcelku rozsiahly, sa podarilo zachovať vysokú pec, ktorá mala pôvodnú výšku približne 12 m. Okrem nej tu návštevníci ešte uvidia základy hámra (skujňovacej huty), pozostatky vodného náhonu, dúchadlovej komory a obvodové múry haly z pálenej tehly, v ktorej bola umiestnená už spomínaná vysoká pec.

Predpokladá sa, že práve Františkova huta patrila medzi najvýznamnejšie atrakcie hornej Oravy. Mala totiž špičkové spracovanie na takej úrovni, že konkurovala aj hutám v zahraničí. Nesie v sebe posolstvo ale aj silný príbeh z čias priemyselnej revolúcie, o priemyselnom rozvoji celého regiónu, manufaktúre a výrobe. V roku 1963 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Turistov aj domácich sem každoročne láka hudobný festival Orava Alternative. Býva organizovaný vždy v prvý augustový víkend. Na konci augusta sa tu zase koná stredoveký a staroslovanský deň, kedy sa môžete prísť pozrieť na ukážky pôvodného spracovania železa. Výhodou miesta je najmä fakt, že je dostupné pár minútovou chôdzou po hlavnej ceste z Podbielu smerom na Oravský Biely Potok.

Síce sa jedná o ruinu, vzhľadovo je však veľmi pekná a skvele zapadá do krásneho okolitého prostredia. Deti sa pri nej môžu hrať na dobyvateľov, rytierov a princezné, lebo presne taký dojem huta budí. Je to proste majestátne dielo, ktoré aj vďaka aktivistom a prísľubu obce Podbiel nechátra, ale zachováva si aspoň svoju súčasnú podobu.

Aby ste boli k Františkovej hute čo najbližšie, zarezervujte si pobyt na stránkach ubytovanie Podbiel, ubytovanie Zuberec alebo ubytovanie Nižná a vydajte sa na výlet. Nie je časovo vôbec náročný a tak počas pobytu stihnete navštíviť aj iné atrakcie na Orave, Františkova huta však jednoznačne patrí medzi tie, ktoré sa oplatí nevynechať.

Poprechádzajte sa po pomerne novovzniknutom Kolonádovom moste v Dolnom Kubíne, ktorého história siaha do roku 1949, kedy nahradil starý, nefunkčný most. Môžete tak poľahky prejsť Dolným Kubínom či už do centra mesta, alebo do mestskej časti Veľký Bysterec. Ak prídete so svojimi najmenšími ratolesťami, nezabudnite si pripraviť kúsok chleba na kŕmenie kačiek. Láka Vás táto predstava?

Tento 120 metrov dlhý drevený unikát patrí pravdepodobne k najznámejším pamiatkam Dolného Kubína. Nezvyčajnosť tejto technickej pamiatky je ukrytá v tom, že most je takmer celý vyrobený z dreva. Jedine základy podopierajúce most sú z betónu. Strechu mosta pokrýva šindel.

Drevený krytý kolonádový most je postavený ponad rieku Orava. Dostať sa môžete do starej mestskej časti, prípadne zájdete do časti Veľký Bysterec, poblíž ktorej je námestie SNP s kultúrnym domom spolu so slnečnými hodinami. Počas prechádzky si môžete kúpiť drobnosti, a to vďaka zabudovaným malým kioskom. V bezprostrednej blízkosti sa zas nachádza tržnica.

Takýto most veru len tak nenájdete! Okrem Francúzska, Švajčiarska a Česka sa inde v Európe nenachádza. Zaujímavosťou je tiež, že most ako taký bol použitý pri tvorbe loga mesta. Počas večera je most veľmi dobre osvetlený – využiť to môžete nielen na fotografovanie, ako aj na romantickú prechádzku.

V bežných dňoch prejde po moste približne 4 000 ľudí, čo je naozaj pomerne dosť. Aby ste okrem tých pár minút užili naplno túto atrakciu, dovoľte nám odporučiť Vám ešte pár tipov na atrakcií v Dolnom Kubíne a jeho okolí. Dôležité je však rezervovať si ubytovanie pri Kolonádovom moste v Dolnom Kubíne a hor sa na to. Je fajn vyhľadať si ubytovanie v súkromí Dolný Kubín alebo apartmán. V rámci mesta sa oplatí navštíviť Oravskú galériu aj Literárne múzeum P. O. Hviezdoslava. Zdatnejší si zbalia turistické topánky a odvážia sa zdolať vrch Minčol. Program je už len na Vás.

Oravská lesná železnica je turistickým spojením medzi oravskými stanicami Tanečník a Sedlo Beskyd. Sprístupnená bola v roku 2008 po tom, ako ju Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v rokoch 2005 – 2007 zrekonštruovalo. Zachovaná časť železnice je od roku 1991 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Pôvodná trať úzkokoľajky bola postavená počas 1. svetovej vojny za účelom zvážania dreva. Uviedli ju do prevádzky 27. júla 1918 na trati Oravská Lesná – Lokca, avšak chýbalo jej prepojenie na štátnu železnicu. To sa podarilo až v roku 1926 po dobudovaní spojovacieho úseku s následným prepojením na Kysuckú lesnú železnicu. Do tej doby muselo byť drevo zvážané furmanmi alebo splavované po Bielej Orave. Železnica fungovala do roku 1971, kedy ukončili jej prevádzku. Podarilo sa z nej zachovať len úsek Tanečník – Chmúra.

V súčasnosti patrí jazda touto železnicou medzi unikátne zážitky. Usadiť sa môžete v motorovej drezine či v panoramatickom vozni. Bez problémov Vás utiahne motorová lokomotíva na trase dlhej 7 km, počas jazdy trvajúcej takmer jeden a štvrť hodiny. Pri nástupnej stanici Tanečník si čakanie na odchod vlaku môžete spríjemniť prehliadkou expozície múzea Oravskej lesnej železnice, ktorá sa venuje jej histórii. Dozviete sa niečo o histórii železnice, prezriete si vystavené exponáty jednotlivých nástrojov používaných pri práci s drevom. V hlavnej vitríne dokonca uvidíte modely dopravných prostriedkov a predmetov z obdobia pred vznikom železníc, ako sú priehrada, plte, drevené mosty či model horárne. V druhej vitríne sa nachádza model lesnej železnice. Ďalšia miestnosť expozície zachytáva drevorubačov pri práci v lese, dobové komunikačné prostriedky používané na lesnej železnici, mapu a protokoly zo stavby železnice. Neďaleko expozície sa nachádza aj voliéra s pávmi a ovcami, detské ihrisko i predaj suvenírov.

Prvá časť jazdy trvá približne 20 minút, kedy sa vlak po prekonaní 3 km dostane na vrcholovú stanicu Sedlo Beskyd vo výške 935 m n. n. Tu sa môžete poprechádzať a pokochať krásnou oravskou prírodou, prehliadnuť si jej panorámu alebo vystúpiť na trojpodlažnú, 12 m vysokú vyhliadkovú vežu. Z nej sa Vám z výšky 970 m n. m. naskytne výhľad na Západné Tatry aj Veľký Rozsutec. V areáli stanice bola v roku 2012 umiestnená Goralská drevenica, ktorá svojou etnografickou expozíciou návštevníkom približovala život Goralov. V roku 2020 ju však zasiahol a zdevastoval požiar. Po prestávke nastúpite opäť do vlaku, ktorý Vás odvezie naspäť do údolia.

Pozdĺž trate vedie náučný chodník, ktorý slúži ako alternatíva peším návštevníkom a cyklistom. Počas chôdze sa vďaka inštalovaným informačným panelom dozviete zaujímavé poznatky o živote ľudí v tejto oblasti, prírodnom bohatstve krajiny a samozrejme, o histórii Oravskej lesnej železnice.

Orava má čo ponúknuť a preto sa nenechajte odradiť tým, že tento technický unikát, sa nachádza v najchladnejšej slovenskej obci. Zarezervujte si pobyt v blízkosti Oravskej lesnej železnice, napríklad na stránke ubytovanie Oravská Lesná a užite si perfektný výlet. A nezabudnite, ak sem zamierite v zime, pribaľte si teplý šál a rukavice, určite sa Vám zídu pri radovánkach v snehu.