Vrchy v Ďanovej

V pohorí Veľkej Fatry sa týči vo výške 1 574,3 m n. m. jej tretí najvyšší vrch, Krížna. Je súčasťou podcelku Hôľna Fatra a vrchol je taktiež hranicou niekoľkých okresov a obcí. Stretávajú sa tu susediace okresy Banská Bystrica, Martin a Ružomberok, ako aj katastre obcí Blatnica, Liptovské Revúce a Turecká. Okrem toho, sa na vrchole raritne križujú až tri chodníky po červenej značke, vďaka čomu zrejme vrchol dostal aj svoj názov.

Keď vystúpite na vrchol Krížnej, ohúria Vás krásne panoramatické ďaleké výhľady. Dovidíte na Chočské vrchy, Kremnické vrchy, Malú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu, Štiavnické vrchy, Vtáčnik aj Západné Tatry. Práve výhľady sú jedným z hlavných dôvodov, prečo turisti Krížnu navštevujú. Na vrchole stojí taktiež oplotený vojenský objekt, vysielač. Podľa všetkého slúži ako navigačná stanica lietadiel. Neďaleko neho si môžete posedieť na lavičke, či prejsť sa popri informačných tabuliach. Tie popisujú okolie, vrátane jednotlivých kopcov.

Krížnu niekedy domáci volajú aj „matka všetkých lavín“. Dajte si preto v zimnom období pozor, svahy sú silne lavinózne. Tak nech sa z dobrodružstva nestane nešťastie. V lete je Krížna veľmi obľúbená aj medzi cyklistami. Vedie na ňu trasa z Horného Jelenca a Valentovej. Stačí Vám dobrý horský bicykel a sila v nohách, o zvyšok dojmu sa už postará okolitá príroda. Cez vrchol dokonca vedie aj veľmi obľúbená Cesta hrdinov SNP. Ďalej sa na ňu pripája Veľkofatranská magistrála.

Na vrchol sa peši dostanete niekoľkými trasami. Za najľahší výstup sa považuje ten po modrej turistickej značke, z obce Staré Hory. Zelená turistická značka Vás sem privedie smerom z Liptovských Revúc cez Rybovské sedlo. A napokon ešte červené turistické značky. Tými sa na Krížnu dostanete z Kráľovej studne (západ), Ploskej a Ostredku (sever) alebo z vrchu Zvolen vo Veľkej Fatre (východ). Ktorúkoľvek trasu si vyberiete, určite si výstup užijete. Rozličné trasy si môžete kombinovať aj s rozličným ročným obdobím, pre Krížnu neplatí žiadna sezónna uzávera.

Hoci výstup nepatrí medzi najzložitejšie, i tak netreba prípravu podceniť. Najdôležitejšie je, aby ste boli oddýchnutí, plní síl a energie. Najvhodnejšie teda bude zarezervovať si vhodné ubytovanie v okolí Krížnej, aby ste mohli vyraziť hneď ráno. Nič totiž nedokáže túru skomplikovať viac, ako počasie a neskorý štart. Vhodné ponuky nájdete napríklad na stránke ubytovanie Staré Hory. Prajeme Vám príjemný pobyt, priaznivé počasie a šťastný návrat z túry domov.

Minčol je najvyšším vrchol Oravskej Magury, pričom sa rozprestiera v jej juhozápadnej časti, v podcelku Kubínska hoľa. Jeho vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 1 393,9 m n. m. Časť územia spadá do Národnej prírodnej rezervácie Minčol. Zasahujú sem aj dva ochranné pásma, konkrétne Národný park Malá Fatra a Chránená krajinná oblasť Horná Orava. Minčol katastrálne spadá pod mesto Dolný Kubín.

Keď sa dostanete na jeho vrchol, naskytnú sa Vám krásne a skutočne ďaleké výhľady. Ak si nie ste istí, ktoré vrchy či pohoria vidíte, pomôže Vám s orientáciou tabuľa s podrobným popisom panorámy. Určite tam budú uvedené vrcholy Oravskej Magury, Veľká Fatra, Malá Fatra, Západné Tatry, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy i napríklad Veľký Choč. Výhľady sú skutočne dychberúce. Najmä v zime, keď sú okolité vrcholky stromov pokryté snehovou pokrývkou, kopce v diaľke majú oceľovosivú farbu a obloha tomu všetkému dodáva chladný nádych. Vtedy máte pocit, že ste doslova v rozprávke.

A keď už teda spomíname zimu, na juhovýchodnom svahu vrchu Minčol sa rozprestiera vyhľadávané lyžiarske stredisko Ski Park Kubínska hoľa. A kde sa v zime lyžuje, tam sa v lete miesto mení na bike park a zipline. Ten je dokonca najdlhší a súčasne najmodernejší v strednej a východnej Európe, bol by hriech nevyskúšať ho. Ak si ale predsa len najradšej obúvate blúdivé turistické topánky, vyberte sa aj na susediace vrchy. Z jednej strany je to Paráč, z druhej strany Kubínska hoľa.

Spomínaná Národná prírodná rezervácia Minčol sa rozprestiera na rozlohe 96,1 ha. Vyhlásená bola v roku 1980 a príslušnosťou spadá pod Národný park Malá Fatra. Nachádzajú sa tu vzácne porasty. Miestami sú pralesovitého rázu, inde sú smrekovo-bukovo-jedľové alebo čisto smrekové. Rezervácia je bez ochranného pásma. K jej okraju sa dostanete po verejnosti sprístupnených chodníčkoch.

Ďalším lákadlom vrchu Minčol by mohol byť jeho severovýchodný svah. Nachádza sa tu totiž známe „Minčolské Morské oko“. Miestni tak prezývajú Puchmajerovej jazierko. Je to jedinečné jazierko rašelinového charakteru, ktoré je zasadené do oku lahodiaceho prostredia hustého ihličnatého lesa. Je hlboké takmer 6 m a plné krásnej priezračnej vody. Dokonca v hĺbke vidíte staré kmene obrovských stromov. Ide o typické rašelinisko, darí sa tu najmä hydrofilnej vegetácii. Dokonca sa tu vyskytuje niekoľko veľmi vzácnych a jedinečných rastlín. Jazierko má len jedinú chybičku krásy. Nakoľko sa nachádza v 4. stupni ochrany a rašeliniská sú naším najohrozenejším ekosystémom, vstup k nemu je zakázaný. Vziať Vás sem môže len osoba so špeciálnym povolením.

Ako sa vlastne na Minčol dostanete? Môžete sa vydať po červenej turistickej značke z obce Zázrivá, po zelenej turistickej značke priamo z Dolného Kubína alebo po modrej turistickej značke z Oravského Podzámku cez Kubínsku hoľu či zo susedného Minčola (rovnomenný vrch ležiaci na severe). Aby ste si krásy okolia naplno užili, odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v blízkosti vrchu Minčol, napríklad na stránke ubytovanie Dolný Kubín. Veríme, že sa Vám na čarovnej Orave zapáči a nebude to poslednýkrát, čo tento malebný slovenský kraj navštívite.