Michalská brána
Bratislavská mestská časť Staré mesto láka turistov, ale aj domácich mnohými atrakciami, či už kultúrnymi, umeleckými alebo historickými. Každá z nich má svoj príbeh. Michalská brána patrí medzi ne tiež. Je to jediná zachovaná brána z pôvodných štyroch, cez ktoré sa kedysi vchádzalo do opevnenia stredovekej Bratislavy.
Svoje meno dostala podľa osady a kostola sv. Michala, ktorý sa pred opevnením nachádzal. V 16. storočí bol kvôli Turkom zbúraný. Osadu pripomína už len ružový náhrobný kameň, ktorý je použitý v murive veže. Je viditeľný pri vstupe do nej, z vnútornej strany, vo výške približne tretieho podlažia.
Veža bola postavená na konci 14. storočia, no počas svojho života prešla mnohými rekonštrukciami a úpravami. Jedná sa o fascinujúcu zmes rôznych štýlov, nakoľko v spodnej časti veže je značný vplyv gotiky, vyššie poschodia v sebe nesú náznaky renesancie a elegantná veža s cibuľovitou kupolou vznikla v období baroka. V minulosti boli jej súčasťou aj padací most, padacia veža a silné padacie vráta.
Mohutná veža sa týči do výšky 51 metrov. Kedysi jej bránou viedla obchodná cesta na Moravu. V dnešnej dobe cez bránu vedie označenie historickej korunovačnej cesty. Na jej špici balansuje medená socha archanjela Michaela zabíjajúca draka, ktorú vytvoril Peter Eller. Socha bola po čase značne poškodená, v roku 1845 ju z veže sňali. Pri jej oprave z nej vybrali škatuľu, v ktorej sa nachádzali doslova historické poklady. Medzi inými medená doska s vyrytým textom o autorovi sochy, bankovky a medené mince z čias poslednej opravy sochy, zoznam členov rady mesta a dva kusy pergamenu. Jeden z nich obsahoval latinsky napísaný text. Stálo v ňom, že socha bola vyhotovená za čias panovania Márie Terézie, a opravená za čias vlády Františka I. Takisto tam bol uvedený zoznam svätých a ich relikvie uložené v postriebrenej škatuľke.
Na pravej strane, hneď vedľa brány, je na Michalskej veži akoby prilepený dom číslo 15. Ide o raritu. So svojou šírkou 1,3 metra sa jedná pravdepodobne o najužší dom Bratislavy, ale aj celej Európy. Ďalšou zaujímavosťou je označenie nultého kilometra so svetovými stranami, kde sú zobrazené aj vzdialenosti 29 európskych a svetových metropol. Navyše je z južného okna veže vysielaný laserový lúč. Ten ukazuje trasu pôvodného Korza.
V stredoveku boli zlé skutky trestané skutočne krutým spôsobom. Existovali tzv. klietky hanby, kde bol vinník umiestnený. Keď bola bratislavská klietka hanby odstránená a uložená do mestského depozitu, pred Michalskú bránu postavili pranier. Naň zavesili vinníka s veľkou ťažkou kamennou guľou na nohe. Okoloidúci si naňho mohli odpľuť.
Keď vyjdete na balkón Michalskej brány, naskytne sa Vám kruhový výhľad na hradný vrch, vilovú štvrť na kopcoch, historické centrum mesta i na jednotlivé strechy a veže Bratislavy. Vo vnútri veže je umiestnené Múzeum zbraní. Popri šliapaní hore na vežu po siedmich poschodiach si návštevníci prezrú stredoveké zbrane a brnenia, turnajovú výzbroj, strelné zbrane a aj prehliadku všetkých remesiel, ktoré súviseli s obranou stredovekého mesta.
Hlavne počas skúškového obdobia býva okolie Michalskej brány plné mlčky sa prechádzajúcich študentov. Povráva sa, že pokiaľ študent lajdák vydrží prejsť uličkou popod oblúky Michalskej brány bez toho, aby zo seba vydal jediné slovo, určite skúšku spraví. Či už je to pravda alebo výmysel, každoročne to skúša veľké množstvo z nich.
Keď prídete obdivovať jednotlivé atrakcie v Bratislave, určite Michalskú bránu, jeden z pomyselných symbolov nášho hlavného mesta, nevynechajte. Nielen toto miesto si ale zaslúži Vašu pozornosť, preto Vám odporúčame spraviť si do Bratislavy niekoľkodňový výlet. Stránky ubytovanie Bratislava a konkrétne aj ubytovanie Bratislava Staré mesto Vám pomôžu vybrať si správny nocľah a na Vás už ostane len plánovanie výletu.





