Vrchy v Bobrovníku

Čerenová skala nad obcou Liptovská Anna predstavuje jeden z najpôsobivejších vyhliadkových bodov v regióne Liptov, ktorý návštevníkom otvára dychberúcu panorámu Liptovskej Mary a okolitých pohorí z monumentálnej skalnej plošiny.

Lokalita sa nachádza nad obcou Liptovská Anna, v okrese Liptovský Mikuláš, na južnom okraji Chočských vrchov. Samotná skala je v skutočnosti stolová hora s rozľahlou a relatívne rovnou vrcholovou plošinou, ktorá je zakončená strmým, niekoľko desiatok metrov vysokým skalným zrázom. Výstup na vrchol vedie cez malebné lúky a strmšie lesné úseky, pričom odmenou za vynaloženú námahu je unikátny pohľad na vodnú hladinu Liptovskej Mary, hrebeň Nízkych Tatier, časť Západných Tatier a Choč. Na vrchole je osadený drevený dvojkríž, ktorý dodáva miestu pietny a symbolický charakter, a lavičky, ktoré pozývajú na dlhšie pozorovanie okolitej krajiny. Vďaka svojej polohe a orientácii je Čerenová skala obľúbeným miestom najmä počas východov a západov slnka, kedy svetlo vytvára na skalných stenách a hladine priehrady neopakovateľné farebné divadlo. Celý priestor si zachováva prírodný ráz bez výrazných zásahov infraštruktúry, čo ocenia najmä turisti hľadajúci únik z rušných horských stredísk do ticha liptovských vrchov.

Čo tu môžete nájsť?

Na vrchole nájdete priestrannú skalnú plošinu s dreveným dvojkrížom a lavičkami na odpočinok. K dispozícii sú informačné prvky označujúce smer k významným vrcholom v panoráme a niekoľko upravených vyhliadkových miest na okraji útesu. Prístupová cesta z obce je značená a vedie popri ruinách historického kostolíka, ktorý dotvára atmosféru lokality.

Pre koho je miesto vhodné?

Lokalita je ideálna pre stredne zdatných turistov a rodiny so staršími deťmi, ktoré zvládnu krátke, ale intenzívne stúpanie v lesnom teréne. Vyhľadávajú ju najmä fotografi krajiny a milovníci ticha, ktorí preferujú menej frekventované trasy Chočských vrchov pred hlavnými turistickými tepnami Tatier. Pre bezpečný pohyb na skalnej plošine sa vyžaduje opatrnosť, najmä pri okrajoch útesu, a pevná turistická obuv vhodná do nerovného terénu.

Čo môžete navštíviť v okolí?

Priamo na úpätí vrchu v obci Liptovská Anna si môžete prehliadnuť malebnú zrúcaninu románsko-gotického kostolíka svätej Anny. V blízkom dosahu sa nachádzajú populárne Prosiecka a Kvačianska dolina, ktoré patria k najkrajším tiesňavám na Slovensku, alebo unikátna archeologická lokalita Havránok nad Liptovskou Marou. Pre relaxáciu po túre sú k dispozícii termálne bazény v Bešeňovej alebo aquapark Tatralandia pri Liptovskom Mikuláši.

Veľký Choč je vďaka svojej výške 1 611 m n. m. najvyšším vrchom v pohorí Chočské vrchy. Nachádza sa v ich západnej časti, v katastri obce Vyšný Kubín, pod vrcholom sa však láme aj hranica okresov Ružomberok a Dolný Kubín, ako i katastrálne územia Valaská Dubová, Jasenová a Lúčky. Je považovaný za jeden z najkrajších vrchov, aké na Slovensku môžete navštíviť.

Vrchol, ktorý je porastený kosodrevinou poskytuje prekrásny panoramatický výhľad. Malá Fatra, severná strana Veľkej Fatry, Oravská Magura, Oravské Beskydy, Západné Tatry a Nízke Tatry, tie všetky z vrcholu uvidíte. Nie sú to však len kopce, ktoré budete vidieť, ale napríklad aj liptovské more - Liptovskú Maru. Ak Vám počasie bude priať, dokonca aj Poľsko a Moravu!

Zaujímavosťou Veľkého Choču je jeho tvar, ktorý pripomína nepravidelnú pyramídu. Zamiloval sa doň aj slovenský velikán Pavol Orságh Hviezdoslav, ktorý jeho krásy ospevoval vo svojich básňach. Veru, niet sa mu čo čudovať a potvrdia to aj všetci turisti, ktorí si náročnú túru na vrchol odšliapali. Tá nie je dlhá, avšak takmer kilometrové prevýšenie preverí kondičku každého návštevníka. Dajte si pozor aj na čas výstupu, skoré ranné a neskoré večerné hodiny už nie sú veľmi vhodné, nakoľko sa v tejto lokalite vyskytuje jej stály obyvateľ, medveď hnedý.

Turisti sa na Veľký Choč môžu dostať niektorou z nasledovných trás. Z Jasenovej po červenej turistickej značke. Z Lúčok po červenej značke Jastrabou dolinou cez poľanu Žimerová a sedlo Vráca až na vrchol. Z Likavky po červenej alebo po modrej turistickej značke cez sedlo Spuštiak na Poľanu a následne po zelenej turistickej značke na vrchol. Z Vyšného Kubína po zelenej turistickej značke. A napokon najrýchlejšia trasa, tá vedie z Valaskej Dubovej po modrej turistickej značke na Poľanu a následne odtiaľ na vrchol po zelenej turistickej značke.

Na našej stránke si môžete zarezervovať vhodné ubytovanie pri niektorom z východiskových bodov túry na vrchol Veľkého Choča. Potom Vám už nič nebude brániť v tom, aby ste si obuli turistické topánky a vydali sa na cestu hore, za fantastickým výhľadom a skvelým pocitom zo seba samého.

Sivý vrch je impozantný skalnatý štít Západných Tatier. Prístupný je z Bobroveckej doliny na Liptove alebo z dedín Zuberec či Huty na Orave. Vďaka svojmu skalnatému povrchu je považovaný za jeden z najkrajších vrchov tejto časti Tatier.

Sivý vrch leží v nadmorskej výške 1 805 m n. m. Pýši sa vápenomilnou flórou. Nájdeme tu vyše 500 druhov rastlín, niektoré z nich sú skutočne vzácne, nakoľko sa nevyskytujú nikde inde na Slovensku. Rastú tu napríklad klinčeky, šafran ale aj horce. Geomorfologická skladba a členitý reliéf robia zo Sivého vrchu raj pre botanikov.

Ak sa na Sivý vrch vyberiete z oravskej strany, zaberie Vám menej času. Z obce Huty Vám bude trvať cesta na vrchol približne 2,5 hodiny. Svoju túru začnite od horárne pod Bielou skalou, ktorá je východiskovým bodom mnohých trás Západných Tatier.

Strmým stúpaním sa dostanete k bralám nad Hutnianskym sedlom. Tu možno objavíte podľa legendy skrytý Jánošíkov poklad. Ak ho aj nenájdete, nevadí. Pokladom budú pre Vás výhľady na všetky svetové strany, pretože cesta na Sivý vrch ďalej vedie po hrebeni. Na tejto trase budete míňať Radové skaly. Zaujímavý prírodný úkaz, ktorý pripomína ľudské postavy. Až na vrchol Sivého vrchu prekonáte prevýšenie vyše 1 000 výškových metrov.

Alternatívny výstup na Sivý vrch je z liptovskej strany z obce Bobrovec, respektíve Jalovec. Z parkoviska od Bobroveckej vápenice sa vydáte najprv po asfaltke. Hneď na začiatku môžete obdivovať skalné steny vrchov Mních a Sokol. Turistická značka Vás ďalej povedie ku Chate pod Náružím. Tú si Bobrovčania veľmi cenia, pretože ju postavili vlastnými rukami domáci brigádnici a prispela na ňu hádam každá rodina v Bobrovci. Dnes je v správe obce a striedajú sa v nej chatári. Táto trasa je o čosi dlhšia. Na Sivý vrch vystúpite približne za 4 hodiny. Cestou dolu môžete ešte urobiť okruh cez vrch Babky (1 566 m n. m.), populárny najmä u fotografov kvôli panoramatickým výhľadom.

V oboch prípadoch túru zvládnu už mierne pokročilí turisti, pre malé detičky však takýto výlet nie je úplne vhodný kvôli dĺžke trasy, strmým úsekom, sypkej hornine na vrchole a v prípade výstupu z Oravskej strany aj kvôli niekoľkým reťaziam. Nezabudnite preto na pevnú obuv, dostatok tekutín a pred túrou si určite skontrolujte predpoveď počasia. V daždi sa na chodníkoch veľmi šmýka a úseky môžu byť nebezpečné. Počas slnečného počasia sa však nebudete vedieť vynadívať na okolité krásy.

Majestátny Sivý vrch je dominantou Západných Tatier a obľúbenou destináciou pre turistov. Ak ste milovníci turistiky, pripravili sme pre Vás ďalšie tipy na vrchy v Tatrách. Rozhodne sa Vám oplatí stráviť dovolenku v tejto lokalite. O ubytovanie sa postará náš portál. Ponúkame Vám kvalitné ubytovanie v Západných Tatrách určite nájdete i ubytovanie v blízkosti lokality Sivý vrch. Či už hľadáte chaty, apartmány alebo penzióny, na našej stránke si máte z čoho vyberať.

Brestová je turisticky veľmi obľúbený vrch ležiaci na hlavnom hrebeni Roháčov v Západných Tatrách. Týči sa do výšky 1 902,7 m n. m. a v niektorých zdrojoch ho môžete nájsť pod názvom Malá Brestová. Zasahujú sem katastre obcí Tvrdošín a Liptovský Mikuláš. Vypína sa západne od Salatínskej doliny, južne od doliny Dlhá jama a východne nad známou Bobroveckou dolinou, v povodí rieky Váh.

Brestovú má väčšina návštevníkov spojenú s perfektnou lyžovačkou. Práve na východnom svahu Brestovej, v Salatínskej doline, sa nachádza vychytené lyžiarske stredisko Zverovka - Spálená. Tu čaká perfektné vyžitie lyžiarov začiatočníkov aj profesionálov. Brestová však nepochybne patrí medzi obľúbené turistické ciele aj mimo lyžiarskej sezóny.

Turisti si výstup na Brestovú často kombinujú s túrou po Roháčskej hrebeňovke Spálená – Salatín – Brestová. Brestová sa nachádza na hlavnom hrebeni, ten následne pokračuje ďalej na vrch Baníkov prípadne na druhú stranu do Hutianskeho sedla. Výstup na Brestovú sa výborne kombinuje taktiež s jazdou lanovkou.

Jedna z najobľúbenejších trás na Brestovú vedie po červenej turistickej značke z obce Kvačany, následne pokračujete cez Hutianske sedlo a Sivý vrch. Po červenej turistickej značke prejdete aj z vrchu Baníkov cez vrch Salatín. Pri plánovaní túry však myslite na zimnú uzáveru, ktorá platí v čase od 1.11. do 14.6. V zvyšných ročných obdobiach však túru rozhodne odporúčame. Odmenou za vyšliapanie na vrchol Vám bude panoramatický výhľad do Roháčskej doliny a severnú stranu Roháčskeho hrebeňa.

Naplánujte si výstup na tento krásny vrch Západných Tatier. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti vrchu Brestová, ideálne v blízkosti niektorého z východiskových bodov túry. Poslúžiť Vám na to môžu naše stránky ubytovanie Kvačany alebo ubytovanie Zuberec. Zbaľte si batoh a vyrazte za dobrodružstvom. Stačia Vám kvalitné turistické topánky, fľaša s vodou a chuť stráviť deň v prírode.

Baníkov je so svojou výškou 2 178 m n. m. najvyšším vrchom v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Nachádza sa v Žilinskom kraji, nad Žiarskou, Roháčskou, Bobroveckou a Jaloveckou dolinou. Zo severnej strany jeho svahy zostupujú smerom do Spálenej doliny. Jeho poloha zasahuje do okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín.

Tento majestátny vrchol je niekedy označovaný aj za „kráľa Roháčov“ či „zradného krásavca“. Ak sa naň turisti vydajú cez Tri kopy, ocitnú sa na najnebezpečnejšej túre Západných Tatier. Bohužiaľ, za krásny výhľad z vrcholu každý rok priemerne jeden turista zaplatí životom. Aj z tohto dôvodu rozhodne odporúčame prechod cez Baníkovské sedlo, ktorý sa radí k tým pomerne nenáročným.

Výstup na Baníkov je možný z viacerých smerov,  pri plánovaní však pamätajte na každoročnú uzáveru turistických chodníkov TANAP-u, ktorá väčšinou platí od novembra do polovice júna. Zo Žiarskej chaty pôjdete po zelenej turistickej značke. Po žltej a červenej turistickej značke sa vydáte z Roháčskej doliny cez Baníkovské sedlo. Po červenej turistickej značke pôjdete buď z Pachole alebo z Troch kôp. A napokon ešte kombináciou žltej, modrej a červenej turistickej značky vyrazíte z obce Jalovec, cez dolinu Parichvost.

Pokiaľ sa na kopec vydáte z oravskej strany a teda z Roháčskej doliny, odporúčame Vám urobiť si zastávku pri Roháčskom vodopáde. Ten budete mať po ceste, vo výške 1 340 m n. m. a rozhodne Vám ponúkne ideálne miesto, na mierne vydýchanie sa či príjemné schladenie počas horúceho leta.

Po výstupe na vrchol budete mať krásny výhľad na dominanty Oravy, Liptova a Tatier. Uvidíte Babiu horu, Ďumbier, Oravskú priehradu, ale aj Liptovskú Maru. Oplatí sa chvíľu si tu posedieť, nechať sa pohladiť lúčmi horského slnka a vnímať energiu, ktorú Vám okolitá príroda dá plnými dúškami.

Túra nepatrí medzi najnáročnejšie, rozhodne však prípravu nezanedbajte a dopredu si naštudujte, ktorá trasa je pre Vás najvhodnejšia. Napríklad cestu cez vrcholy Ostrý Roháč a Tri kopy odporúčame jedine turistom s dobrou kondíciou a skúsenosťami. Niektoré cesty sú tiež úplne nevhodné počas zlého počasia. Všeobecne je potrebná kondícia a pri zostupe dolu „silné nohy“, aby nebol pre kolená príliš bolestivý. Keď však cestou hore alebo aj dole uvidíte okolitú nádheru, budete mať chuť pokračovať ešte ďalej a zdolať aj nejaký ďalší kopec, dolinu či údolie. To nie je žiadny problém, zarezervujte si ubytovanie v okolí Baníkova a vychutnávajte si čaro Západných Tatier napríklad celý predĺžený víkend. Či už to bude na stránke ubytovanie Liptov alebo ubytovanie Orava, necháme na Vás. Hlavne príďte a užite si perfektný výlet.