Vrchy vo Vikartovciach

Kráľova hoľa je so svojou výškou 1 946,1 m n. m. najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier. Patrí medzi najnavštevovanejšie vrchy Nízkych Tatier. Je otázne či je to tým, že je už roky opradená povesťami a ospevovaná básnikmi alebo neskutočným výhľadom, ktorý sa z nej naskytuje. Uvidíte z nej Spiš, Liptov, Horehronie, Vysoké Tatry a mnoho iného, dokonca dovidieť do Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska a na Ukrajinu.

Kráľovej holi sa hovorí aj „matka štyroch riek“. Vyvierajú pod ňou totiž pramene najväčších slovenských riek, konkrétne Čierneho Váhu, Hnilca, Hornádu a Hronu. Na jej vrchole je od roku 1960 umiestnený televízny a rozhlasový vysielač. Jeho stožiar má výšku 137,5 m, antény rozhlasového vysielania sú vo výške 59 m. Signál pokrýva štvrtinu územia Slovenska.

Kráľova hoľa sa pýši jedným neuveriteľným rekordom. Boli z nej pozorované a zdokumentované Apusenské vrchy v Rumunsku. To znamená, že bola zdokumentovaná vzdialenosť pozorovania viac než 300 km. Jedná sa o prvé pokorenie tohto rekordu na Slovensku, ale podľa všetkého aj v rámci celej strednej Európy.

Tento známy vrch je atraktívny ako v lete, tak aj v zime. V lete sa to tam hemží turistami, cyklistami a bežcami. Zaujímavé je trailrunningové podujatie Nízkotatranská stíhačka, avšak naň si trúfnu len kondične veľmi dobrí bežci. V zime zas nie je výnimkou stretnúť tam skialpinistov.

Na Kráľovu hoľu sa dostanete jedine pešo alebo bicyklom. Asfaltová cesta vedie z obce Šumiac (približne 3 h), ale označené chodníky vedú aj z obcí Telgárt (červená značka alebo zelená značka cez vrch Kráľova skala, približne 3,5 h), Liptovská Teplička (zelená značka, približne 5 h) a Spišské Bystré (modrá značka cez Smrečínske sedlo, približne 7 h). Turistická modrá značka vedie cez Predné sedlo aj z obce Šumiac a je ideálna, ak sa chcete vyhnúť asfaltke. Pokiaľ si za trasu výstupu vyberiete práve tú z obce Šumiac, približne v polovičke cesty sa môžete pristaviť v Chate pod Kráľovou hoľou.

Poznáte známu vetu: „Na Kráľovej holi stojí strom zelený.“? No jasné, veď kto by ju nepoznal. Ale videli ste ho na vlastné oči? On tam totiž naozaj je. Alebo nie je? Existuje len jediný spôsob, ako to zistiť. Prísť tam a osobne si to overiť. Zarezervujte si pekné ubytovanie pri Kráľovej holi, napríklad na stránke ubytovanie Šumiac alebo ubytovanie Telgárt a vyrazte za dobrodružstvom.

Gerlachovský štít patrí medzi najväčšie dominanty Vysokých Tatier. Nie je to len vďaka jeho výške 2655 m n. m., vďaka čomu je to najvyšší vrch Slovenska, ale aj vďaka svojmu nezameniteľnému vzhľadu, nedotknutej prírode a turistickým možnostiam. Ak však chcete tiež patriť medzi šťastlivcov, ktorí tento majestátny štít pokorili, majte na pamäti, že výstup naň je možný len v sprievode horského vodcu.

Kedysi, ešte v 18. storočí, bol na základe meraní nadmorskej výšky stanovený za najvyšší vrch Kriváň, ďalší nenapodobiteľný tatranský gigant. V 19. storočí však Ľudovít Geiner určil za najvyšší vrch Vysokých Tatier práve Gerlachovský štít, a svoje prvenstvo si drží dodnes. Je súčasťou vrchov, ktoré tvoria známy Gerlachovský kotol - kotlinu, ktorá bola údajne najskôr navštevovaná len pytliakmi poľujúcimi na kamzíkov. Za prvý známy výstup na Gerlach sa považuje výstup Jána Stillu so spoločníkmi v roku 1834. Prvý spoľahlivo doložený výstup absolvovali viedenskí vojenskí mapéri v roku 1868.

Najobľúbenejšia trasa výstupu vedie od Sliezskeho domu cez Velickú próbu, so zostupom cez Batizovskú próbu. Za najatraktívnejšiu trasu je však turistami považovaná Martinova cesta buď z Litvorového sedla, alebo z Poľského hrebeňa a následne zlaňovaním z Velického štítu. Nech už sa na vrchol dostanete akokoľvek, odmenou Vám budú dychberúce výhľady na takmer všetky okolité pohoria a tatranské vrcholy. Malá a Veľká Fatra, Nízke Tatry, Kozie chrbty, Slovenský raj a mnohé iné budete mať ako na dlani. V prípade priaznivých poveternostných podmienok dokonca uvidíte Kékes v Maďarsku, Lysú horu v Moravsko-sliezskych Beskydách v susednom Česku a taktiež mnohé poľské a ukrajinské vrchy.

Poznáte známe observatóriá na Skalnatom plese a Lomnickom štíte? Pôvodne sa uvažovalo o tom, že jedno z nich bude umiestnené práve na Gerlachu, a to po tom, ako zamietli jeho výstavbu na Slavkovskom štíte. A to je len jedna zo zaujímavostí, Gerlachovský štít ich skrýva ešte mnoho. Najviac Vám však o nich povedia vodcovia, ktorým sa práve tento tatranský majestát stal druhým domovom.

Túru na Gerlach je potrebné si poriadne naplánovať. Navrhujeme nájdením vhodného ubytovania v okolí Gerlachovského štítu, ktoré nájdete práve na našej stránke. Výstup na Gerlachovský štít patrí medzi životné zážitky, prajeme Vám pri ňom veľa síl a šťastný návrat domov v zdraví.

Predné Solisko je poslednou vyvýšeninou Soliskového hrebeňa, ktorého celková dĺžka je 4 km. Soliskové sedlo ho oddeľuje od Mlynického Soliska. Soliskový hrebeň je hranicou deliacou dve doliny, Mlynickú a Furkotskú. Je taktiež rozvodnicou dvoch pomorí, nakoľko zo strany Furkotskej doliny vody odtekajú do Čierneho mora, zo strany Mlynickej doliny zase do Baltického mora. Predné Solisko sa týči vo výške 2 117 m n. m. ako jeden z najnižších a najdostupnejších, no o nič menej obľúbenejších vrcholov Vysokých Tatier.

Prvý zaznamenaný výstup sa priznáva H. Rumpeltovi z roku 1906. Svoj názov vrch nesie podľa soliska pre kravy a ovce, ktoré spásali vedľajšie doliny. Následne názov prebral celý hrebeň so všetkými svojimi vrcholmi aj štrbinami, zárezmi, vežami i kopami. Väčšina ľudí si Predné Solisko okamžite spojí s Chatou pod Soliskom. Tá stojí neďaleko konečnej stanice vleku, v nadmorskej výške 1 850 m n. m. Chata už má svoje roky, avšak prešla značnou rekonštrukciou. Ako znak 10. výročia jej prestavby, vrchol Predného Soliska zdobí od roku 2013 drevený dvojkríž.

V minulosti bol na predĺženom chrbte Predného Soliska postavený prvý lyžiarsky vlek na Slovensku. S výstavbou sa začalo v roku 1942, ukončili ju v roku 1943, v roku 1944 sa na ňom už viezli prví lyžiari, a v roku 1969 bol vlek zrušený. V tých časoch boli na Prednom Solisku tri zjazdovky, vyrúbané v kosodrevine. Koncom 50. rokov prišlo na zjazdovku prvé vozidlo na úpravu trate. Dnes lyžiarom, ale aj turistom slúži moderná a pohodlná sedačková lanovka.

Na južnom chrbte Predného Soliska bol v roku 1927 postavený drevený skokanský mostík pre lyžiarov. O rok na to, sa tu už konali medzinárodné lyžiarske preteky. V roku 1935 sa tu dokonca uskutočnili prvé majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní, na účely ktorých bol mostík upravený na dlhší doskok. Zaznamenaný rekord doskoku bol 76,5 m. Mostík bol však zničený počas víchrice v roku 1941. Následne po oprave slúžil do roku 1960. O 10 rokov neskôr sa však rozhodlo, že dejiskom ďalších majstrovstiev sveta bude Štrbské Pleso. Vtedy bol vybudovaný nový moderný mostík vrátane komplexu lyžiarskych zariadení.

Predné Solisko sa nachádza priamo pod Štrbským plesom, ktorého okolie je za priaznivých poveternostných podmienok aj vidieť. Okrem toho uvidíte aj Kriváň, Mlynickú dolinu, vodopád Skok, Satan, Patriu či Končistú. Neskutočný výhľad smerom do doliny sa otvára aj počas inverzií, kedy máte pocit, že je pod Vami snehovo biela hustá vata.

Celoročne sa na Predné Solisko dostanete smerom zo Štrbského Plesa (obce i jazera). Vedie odtiaľ značený turistický chodník, ale svoju stanicu tu má i lanovka. Tá je obľúbená najmä pre rodiny s deťmi. Jej stanica sa nachádza pod skokanskými mostíkmi, a vyvezie Vás ku Chate pod Soliskom. Vyraziť však môžete aj zo Štrby, Tatranskej Štrby alebo od Troch Studničiek. Na výstup si treba vynahradiť dostatok času a rozumne si rozložiť sily. Možno sa to nezdá, ale túra Vám dá zabrať, najmä pokiaľ nemáte potrebnú kondičku.

Poďte aj Vy objaviť krásy Vysokých Tatier. Ak si hneď netrúfate na zložité výstupy, začnite práve tu, na Prednom Solisku. Zarezervujte si ubytovanie v okolí Predného Soliska, napríklad na stránke ubytovanie Štrbské Pleso a vyhraďte si na túto ľahkú túru, alebo skôr mierne náročnú prechádzku, dostatok času. Verte nám, nebudete ľutovať. A navyše, ak ste fanúšikom sociálnych sietí, toľko „selfie pozitívnych“ miest čo cestou na vrchol prejdete, Vám bude určite za tú námahu stáť.

Je úžasné dosiahnuť vrchol Slavkovského štítu, ktorý sa nachádza 2452 m n. m. vo Vysokých Tatrách nad Starým Smokovcom. Tento štít je jedným z najvyšších zdolateľných vrchov aj bez horského sprievodcu či vodcu alebo akejkoľvek horolezeckej techniky.

Po cca 5:15 hodinovom výstupe modrou turistickou značkou si môžete užívať jedinečné pohľady do Malej i Veľkej Studenej doliny, na masív Lomnického štítu, Zbojnícku chatu aj na Gerlachovský štít. Túra je náročná, má viac ako 1442 metrové prevýšenie, preto je vhodná najmä pre ľudí s dobrou kondičkou, odhodlaním a časom stráviť celý deň v horách. Túru si môžete uľahčiť aj pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca na Hrebienok, čím získate hodinu svojho času k dobru.

Prvý výstup na Slavkovský štít bol realizovaný už 11. júna 1664. Z pôvodnej viacpočetnej skupiny sa na vrchol dostali štyria turisti, ktorým túra trvala celkovo tri dni. Zimný výstup bol realizovaný po prvýkrát 15. januára 1873 dvomi osobami. Tento štít si zobral svoju prvú obeť v roku 1921, obeť bola českého pôvodu.

Ak ste odhodlaní a láka Vás nádherný výhľad zo Slavkovského štítu, určite odporúčame naplánovať si výlet mimo zimnej uzávery, ktorá je od novembra do júna. Odporúčame Vám vyhľadať si tiež vhodné ubytovanie na túto celodennú túru - chaty Slavkovský štít, hotely blízko Slavkovského štítu alebo aj ubytovanie v súkromí pri Slavkovskom štíte. S vyhľadaním ubytovania veľmi neváhajte, aby ste si zarezervovali práve také, ktoré bude spĺňať všetky Vaše požiadavky a kritériá.