Hrady v Tichom Potoku

Je len málo prípadov, kedy sa snúbi prírodné bohatstvo s tým kultúrnym. Jeden z nich je na Spiši, jednom z najznámejších a najnavštevovanejších regiónov Slovenska. A nejde len o slovenský, ale európsky unikát. Spišský hrad. Jeden z najväčších v celej Európe.

Hrad vďaka svojej majestátnosti je nemožné prehliadnuť. Uvidíte ho zďaleka, už od diaľnice. Pod ním leží mestečko Spišské Podhradie, ktoré je preslávené svojou katedrálou a kňazským seminárom. Spišský hrad je na miestnom travertínovom vrchu a so svojou rozlohou vyše 40 000 metrov štvorcových je jedným z najväčších v celej Európe.

Celé hradné bralo je dokonca národnou prírodnou pamiatkou. A samotný hrad je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Travertínová kopa, na ktorej hrad stojí má vynikajúce strategické postavenie. Stojí totiž až 200 metrov nad okolitým terénom a záverečné metre sú takmer kolmé. V minulosti boli travertínové bralá veľkou prekážkou pre nepriateľov. Hradisko bolo obývané už v dávnej dobe starými kultúrami, dokonca ešte v dobe pred naším letopočtom. Obdobie od desiateho do trinásteho storočia znamenalo pre hrad veľký rozmach. Kvôli útokom zo strany Tatárov bola akútna potreba obranného hradu. Ako prvá sa postavila mohutná majestátna veža, ktorá bola zničená zemetrasením. V 13. storočí bola postavená jej nástupkyňa, veža, ktorá stojí dodnes.

V tomto období bol na hrade čulý stavebný ruch. Paradoxom je, že hrad napredoval aj napriek ničivým mongolským vpádom v roku 1241. O storočie neskôr došlo k ďalšiemu rozšíreniu hradu. Nádvorie s rozmermi 150 x 60 metrov bolo na svoje pomery mimoriadne priestranné. Spodné mohutné nádvorie, vďaka ktorému má hrad takú veľkú rozlohu začalo byť postupom času na príťaž. Bolo zbytočné mať tu hliadky a brániť tak veľké územie. Preto sa postupom času začalo využívať takmer výhradne na hospodárske účely.

Hradu vládli najznámejšie panovnícke rody. Za zmienku stoja Thurzovci, Zápoľskí a Čákovci. Postupom času začal hrad pustnúť a poslednú úlohu zohral počas povstania. Sídlili tu cisárske vojská, ktoré hrad neskôr opustili. Klincom do rakvy hradu bol požiar v roku 1780. Hrad potom chátral a to trvalo až do roku 1945. Na rekonštrukciu si ešte musel nejakú dobu počkať. Záchranné práce na hrade započali až v roku 1961.

Prehliadka hradu je zaujímavá pre každého. Hradná veža, mučiareň, expozícia dobových zbraní alebo prechádzka dolným nádvorím ponúka široké spektrum toho, čo môžete vidieť. Bolo by škodou vynechať aj atrakcie v okolí, katedrálu sv. Martina v Spišskej Kapitule či historickú Levoču.

Najvýhodnejšie ubytovanie s najlepším prístupom na Spišský hrad nájdete v Spišskom Podhradí alebo neďalekej Žehre, ktorá sa pýši kostolíkom zapísaným rovnako v zozname UNESCO. Na výber budete mať predovšetkým z privátov, no nájdete aj cenovo dostupné a príjemné penzióny. Spoznajte naše európsky známe unikáty a vydajte sa spoznávať taje Spiša.

Severovýchod Slovenska hraničiaci s Poľskom by len málokto tipoval na miesto, kde môžete nájsť zaujímavé hrady. Napriek tomu máme pre Vás námet na výlet aj v tejto oblasti. Ak sa vydáte spoznávať krásy Pienin či divokého Dunajca, navštívte mesto Stará Ľubovňa. Nad ním sa týči známy Ľubovniansky hrad.

V minulosti, keď ešte neexistovalo Slovensko sa medzi našou vlasťou a okolím obchodovalo podobne ako dnes. Uhorsko a Poľsko boli významnými partnermi a jedna z najvýznamnejších obchodných ciest tej doby viedla popod terajší Ľubovniansky hrad. Ten vznikol ako strážny hrad, ktorý zabezpečoval obranu a bezpečnosť cesty. Vybudovaný bol okolo roku 1280 manželom dcéry uhorského kráľa Belu IV.

Hrad si spočiatku prešiel tŕnistým vývojom. Jeho majitelia sa striedali takpovediac ako na bežiacom páse, stávalo sa, že ho určitý rod ovládal len 4 roky. Napriek tejto nestabilite sa Ľubovniansky hrad zapísal do histórie veľkými písmenami. Poľsko sa s Uhorskom dohodlo na mieri, nakoľko Uhorsko malo záujem rozšíriť svoju ríšu smerom na Dalmáciu a Benátsko. Boje s Poľskom ho zbytočne oslabovali, preto bol mier najlepšou cestou. Navyše Poľsko Uhorsku požičalo peniaze na dobýjanie nových území, preto potrebovalo zálohu. A tak sa v roku 1412 dostal Ľubovniansky hrad spolu s ďalšími 16 spišskými mestami do poľského zálohu.

Obdobie pod poľskou nadvládou trvalo od roku 1412 až do roku 1769. Hrad vtedy osídľovali poľskí starostovia zastupujúci zálohované územie. Pre hrad šlo o výrazný prínos. V tom čase zaznamenal hrad najväčšie prestavby, podiel na tom mal aj hradný požiar z roku 1553. Kráľ Žigmund August nariadil rozsiahlu prestavbu na renesančnú pevnosť. Zaujímavosťou je, že v tom čase bol na hrade vybudovaný najmodernejší bastión, obranná bašta. Istú dobu boli na hrade aj poľské korunovačné klenoty.

Poľská nadvláda nad hradom sa skončila až v roku 1772 počas panovania Márie Terézie. Najvýznamnejším rodom posledného obdobia a zároveň posledným majiteľom hradu bol rod Zamoyských od roku 1883 do roku 1945.

Ako je to s hradom dnes? Časť hradu je v pôvodnej podobe, časť ako zrúcanina. Nudiť sa tu teda rozhodnete nebudete. V zachovalej časti sa nachádza múzeum, v ktorom budete mať možnosť vidieť expozície dobového nábytku, zbraní či výstavnú miestnosť. Priamo pod hradným bralom leží ďalšia zaujímavosť, Múzeum ľudovej architektúry. Na vlastné oči tak uvidíte ako sa žilo nielen šľachticom, ale aj ich poddaným.

Stará Ľubovňa ponúka v oblasti najširšie možnosti ubytovania. Na svoje si prídu aj tí náročnejší, ktorí obľubujú príjemné hotely, no aj tí, ktorí preferujú lacné ubytovanie. Dostatok privátov, ubytovní a chát Vás presvedčí, aby ste pod Ľubovniansky hrad zavítali aj Vy.